Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/1114/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206852
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4213206852.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů
1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného Advokátskou
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanému: O. G.,
naposledy bytom C., zastúpený C.. Janou Barancovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu
NovéZámkyzaplateniezmenkovejsumy1.453,-eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudku

Okresného súdu Komárno č. k. 7C/344/2013-65 zo dňa 29.mája 2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa žalobca - formou tlačiva podľa
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 - domáhal zaplatenia zmenkovej sumy
1.453,- eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 1.453,- eur od 27. 06 .2009 do zaplatenia, 6%

ročného úroku zo sumy 1.453,- eur od 02.11.2009 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 4,84 eura a trov
konania. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, čo
odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)
s tým, že v konaní úspešný účastník konania si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a žiadne
trovy mu ani nevznikli. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil najmä podľa čl. I § 5 ods. 1, § 11 ods.
1, § 33 ods. 1,2, § 34 ods. 1, § 48 ods. 1 bod 2, § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového

a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmenkový a šekový zákon“). Súd konštatoval,
že predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007
z 11. júla 2007 (ďalej aj „Nariadenie“), ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, pričom žalobca má sídlo v Českej republike a hodnota pohľadávky nepresahuje 2.000
eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Právomoc súdu je daná i podľa čl. 16 bodu 2
nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z. z. o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a

obchodných veciach. Predmetom konania je spor zo zmenky, vystavenej podľa slovenského práva na
území Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto; žalované majetkové vzťahy účastníkov konania
sa spravujú slovenským právnym poriadkom v súlade s ustanoveniami § 10 a § 11 zákona č. 97/1963 Zb.
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov. Keďže ide o drobný
spor, súd podľa § 115a ods. 1, 2 OSP pojednávanie nenariadil. Po vykonanom dokazovaní mal za
preukázané, že na zmenke je o. i. aj údaj o čísle zmluvy: 7530363, pričom vystaviteľom zmenky je

žalovaný, dátum vystavenia zmenky je 22.01.2009 na zmenkovú sumu 1.453,- eur a vystaviteľ vyhlásil,
že zaplatí za zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811
09 Bratislava, zmenkový úrok 0,25 % denne od 27.06.2009“, s doložkou „bez protestu“ a „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým
bola zmenka prevedená na žalobcu.
Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že zmenka má obsahovať formálne náležitosti, podstatné aj

nepodstatné, upravené v Zmenkovom a šekovom zákone. Zmenka má charakter abstraktného záväzku,
pretože sa v nej neuvádzajú okolnosti a dôvody vzniku záväzku, a tak sa nemôžu uplatniť ani námietkyz tohto titulu. Zmenkový vzťah sa môže vyvíjať bez väzby na záväzkové vzťahy, ktoré stáli pri ich vzniku
a s každým indosamentom sa charakter zmenky ďalej posilňuje a prehlbuje v neprospech zmenkou
zaviazanej osoby. Abstraktný záväzok zo zmenky možno obmedziť po uplatnení dôvodných námietok

zo strany osôb zúčastnených na zmenkovo-právnom vzťahu, resp. uplatnený nárok z takejto listiny síce
označenej ako zmenka ex offo posúdiť ako neplatnú zmenku, napr. podľa § 33 ods. 2 Zmenkového
a šekového zákona s následkom zamietnutia žaloby. Zmenka je znejúca na 4 roky od 22.01.2009.
Súd v odôvodnení poukázal na publikácie niektorých autorov k zmenkám. Na základe uvedených
skutočností dochádza k rozporu so zákonom o zmenkách v časti určenia dňa splatnosti, kedy zmenka

na videnie sa dostane do rozporu s vymedzením jedného konkrétneho dňa splatnosti (štyroch rokov od
vystavenia) a to 22.01.2013. Súd danú zmenku považoval v zmysle § 33 ods. 2 Zmenkového a šekového
zákona za neplatnú a poukázal na niektoré súdne rozhodnutia. Ak zmenka obsahuje vyhlásenie určitého
dňa splatnosti, ide o navzájom sa vylučujúce údaje o splatnosti zmenky a takáto zmenka je neplatná
pre neurčité stanovenie splatnosti. Nemožno súhlasiť s názorom, podľa ktorého doložka: „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" je výrazom postupnej splatnosti, resp. predĺženia lehoty na

predloženie vista zmenky na platenie o 4 roky, prípadne iných úvah. To súd považoval za účelové a v
rozpore so znením § 34 ods. 1 a § 36 Zmenkového a šekového zákona a stotožnil sa s názorom, že
„Výstavca môže lehotu k predloženiu vista zmenky k plateniu stanoviť (predĺžiť, alebo skrátiť), napríklad
slovami: „k plateniu predložiť v lehote ...(x-rokov)“ čím by došlo k platnému predĺženiu lehoty, a
nie tak ako je to v podanej žalobe, že malo dôjsť predĺženiu lehoty splatnosti o 4 roky od vystavenia.

Akákoľvek z uvedených lehôt beží od dáta, kedy bolo možné najskôr zmenku predložiť k plateniu a nie
od dáta vystavenia na zmenke.

Napokon súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobu zamietol aj „s poukazom na to, že v protiklade s
abstraktnosťou záväzku, ktorá zjednodušuje zmenečne oprávnenej osobe si uplatniť na súde zmenečné

nároky je charakteristická zmenková prísnosť (rigor cambialis), ktorú musí zmenka spĺňať ako cenný
papier z pohľadu zmenečného veriteľa tak aj dlžníka na to, aby bolo možné práva z nej s úspechom
uplatniť. Rozlišuje sa materiálna (hmotnoprávna) zmenková prísnosť, ktorá sa prejavuje striktnou a
kogentnou úpravou minimálnych náležitostí zmeniek s prísnymi podmienkami zachovania zmenkových
práv atď. a formálna stránka zmenkovej prísnosti, z ktorej vyplýva, že zmenenčné nároky sa dajú uplatniť

v urýchlenom súdnom konaní. Na základe uvedených skutočností podľa súdu citovaná vlastná zmenka
je neplatná okrem už uvedených skutočností aj na tom základe, že nemožno na jednej strane v rámci
zachovania materiálnej (hmotnoprávna) zmenkovej prísnosti neprihliadať ku skutočnosti, že na zmenke
sú napísané dve doložky upravujúce splatnosť zmenky a na druhej strane v rámci abstraktnosti záväzku
výkladom dospieť k tomu, že splatnosť je jednoznačne upravená inak ako je uvedená v písomnom

vyhotovení citovanej vlastnej zmenky.“

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

OSP, postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté rozhodnutie je podľa neho prekvapivé,
čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom, lebo žalovaný uplatnený nárok nepoprel, a je tu
aj rozpor s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Prvostupňový súd dospel k záveru, že
zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti; neurčitosť má vyplývať z údajného rozporu medzi na

zmenke napísaným údajom „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ údajom „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“. Poukázal na konkrétne ustanovenia Zmenkového a šekového zákona a
na niektoré súdne rozhodnutia. Podľa neho je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený na zmenke ako údaj
splatnosti „pri predložení“, je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri vista zmenke, t. j.
zmenky splatnej na videnie. V súlade s výkladovými pravidlami slovenského jazyka je možné vyvodiť, že

zmenka má byť predložená počas obdobia štyroch rokov od vystavenia, čo znamená, že uvedený údaj
vymedzuje časový úsek, odkedy (od vystavenia) dokedy (uplynutým štyroch rokov od vystavenie) má
byť zmenka preložená na platenie. Nestotožnil sa so záverom, že v údaji predlžujúcom lehotu na platenie
by mala byť ešte uvedená predložka „do“, a to tak, že údaj by mal znieť „na platenie predložiť v lehote
do 4 rokov od vystavenia“. Záver súdu je nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP)
prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci dospel k záveru,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nutné podľa § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 OSP zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie pre nepreskúmateľnosť odôvodnenia, ktoré je navyše aj zmätočné a nejasné.

Predmetom tohto konania je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal zaplatenia uvedenej
zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého návrhu je žalobca ako indosatár
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný, pričom indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant
predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil. Súd prvého stupňa
konštatoval, že na zmenke vystavenej žalovaným dňa 22.01.2009 na zmenkovú sumu 1.453,- eur sa

nachádza aj údaj o čísle zmluvy: 7530363, pričom vystaviteľ vyhlásil, že zaplatí za zmenku pri predložení
na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, a na rube zmenky
sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu. Podľa obsahu spisu a
aj podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvého stupňa neskúmal, na základe
akého právneho vzťahu žalovaný zmenku vystavil, odôvodnenie rozsudku zameral na zdôvodnenie,

prečo vo veci rozhodol bez prejednania na pojednávaní so záverom o neplatnosti zmenky ako takej pre
nesprávnosť lehoty, v ktorej mala byť zmenka predložená na zaplatenie.

Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník

konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil.Súddbánato,abyodôvodnenierozsudkubolopresvedčivé.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdkaždýmáprávonato,abyjeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP),
ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní,
kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06). Obsah práva na spravodlivý

súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať
pri jeho uplatňovaní, ale obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej
republiky.

Občiansky súdny poriadok v zmysle § 1 upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom

konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj
výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. To, že
právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej
republiky vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia je
jednoznačne takým procesným právom, ktoré mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom
obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Odôvodnenie rozsudku súdu musí

mať náležitosti uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 OSP, musí obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí
vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, aletiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať
správnosť rozsudku; odôvodnenie musí byť súčasne preskúmateľné.

Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že konanie na súde prvého stupňa je postihnuté vadou
z dôvodu nedostatočnej preskúmateľnosti odôvodnenia, pretože odôvodnenie napadnutého rozsudku je
síce obsiahle, ale neobsahuje jasný a zrozumiteľný výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti
rozhodnutia. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol nepodstatné údaje o dôvode rozhodnutia bez
nariadenia pojednávania a o publikáciách konkrétnych autorov, ale jasným, stručným a zrozumiteľným

spôsobom neuviedol všetky svoje skutkové zistenia a najmä právny záver o neopodstatnenosti žaloby.
Pokiaľajcitovalobsahpublikáciíodborníkovnazmenkovéprávo,tentoobsahvecnenespojilsozisteným
skutkovým a svojím vlastným právnym záverom. Odôvodnenie tak vyznieva chaoticky, zmätočne,
nejasne a v konečnom dôsledku aj nepresvedčivo, a tak odvolací súd dospel k tomu, že súd prvého
stupňa sa jasným a zrozumiteľným spôsobom nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli pre
vydanie rozhodnutia podstatné.

Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky
vystavenej žalovaným pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov - v stovkách
súdnych konaní vystupujúcej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. - s najväčšou pravdepodobnosťou
zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere, ktorej číslo je uvedené aj na samotnej zmenke. Smernica Rady

č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej len „Smernica“), používanie zmeniek
v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu
povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú
ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14

Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto
potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a
judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť
zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný
charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu

pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či
táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Na základe toho sa súd mal v prvom rade s ohľadom na
uprednostňované práva spotrebiteľov ex offo zamerať na platnosť zmluvy, na základe ktorej vznikla
pohľadávka zabezpečená zmenkou, resp. posudzovať okolnosť, či pôvodnému veriteľovi (dodávateľovi)
vôbecvznikloprávonavyplnenieblankozmenky.Natentoúčelvsúladesustanovením§120ods.1tretej

vety OSP aplikáciou výnimky z prejednacej zásady mal súd - bez ohľadu na to, že ide o konanie podľa
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 - zisťovať aj samotný obsah zmluvy, ktorá
bola podkladom pre vystavenie zmenky, a na tento účel postupom súladným s procesným predpisom
vykonať ďalšie dôkazy, najmä oboznámením sa so samotnou zmluvou o úvere ako aj s obsahom
exekučného konania pre vymoženie pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

ak takéto konanie bolo vedené.

V súlade s právom Európskej únie, ktorým je Slovenská republika viazaná a ktoré má prednosť pred
zákonmi Slovenskej republiky, mal súd posudzovať, či v tomto prípade môže byť použiteľná vnútroštátna
právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských

vzťahoch (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, Zákon zmenkový a šekový v znení
neskorších predpisov). Na tom základe sa súd mal zaoberať platnosťou uvedenej zmluvy a aj tým, či
zmenka vôbec vznikla, resp. či nie je neplatná na podklade Občianskeho zákonníka v ustanoveniach
o právnych úkonoch a o spotrebiteľských zmluvách (§ 39, § 52 a nasl.). Pri hodnotení platnosti zmluvy

o úvere by bolo nutné vychádzať aj zo záveru, že v spotrebiteľských zmluvách sa za neprijateľnú
podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného zákonníka; aj keby zmluvné strany uzatvorili
zmluvu o úvere ako "absolútny obchod" podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nie je táto skutočnosť
prekážkou prednostnej aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách.

Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej
republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v
rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného Nariadením. Článok 4Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Odvolací súd urobil záver o tom, že
ak by súd prvého stupňa vo všeobecnosti nemal na základe vyplneného tlačiva žalobcu k dispozícii

všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, mohol by žalobcu vyzvať na doplnenie a mohol
realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom. Cieľom Nariadenia nie je
obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie
technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a
najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na

základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné prostriedky než príslušné tlačivá, a nemal by ani
možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Z Čl. 8 a 9
uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských

zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z Čl. 19 Nariadenia.

V prípade bezpečného zistenia, že v danom prípade medzi žalovaným a spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o., išlo o spotrebiteľskú zmluvu o úvere, s ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a

potreby súdnej ochrany spotrebiteľa mal súd prvého stupňa aplikovať ustanovenia obsiahnuté v Zákone
o spotrebiteľských úveroch. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre
spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade
pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp.

jeho právny nástupca. Existujúce pochybnosti sa v súdnom konaní odstraňujú spôsobom upraveným pre
dôkaznékonanie,čoznamená,ženespotrebiteľskýcharaktermusíbyťbezpečnepreukázanýspôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.

V zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (v znení účinnom do 22. 12. 2015),

kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal
vedome na škodu dlžníka. Z tohto zákonného ustanovenia vo všeobecnosti vyplýva, že dlžník - s
uvedenou výnimkou - nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský

úver. Ide o zjednodušené chápanie citovaného ustanovenia, ktoré sa pri spotrebiteľských vzťahoch musí
vykladať v spojení s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“). Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo
svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu o špecifikách súdneho konania

prebiehajúceho v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom;
súdy musia zabezpečiť spotrebiteľom právnu ochranu podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS,
čo potvrdzuje aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej
zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o
nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi

a o porušenie zásady efektivity. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený v ustanovení § 4 ods.
6 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere, podľa
ktorého bolo v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh
zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma

v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere)
vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú
veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek
na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo

postúpenia práv zo zmenky.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na zmenu právnej úpravy zák. č. 151/1950 Sb. zákon zmenkový
a šekový uskutočnenú zákonom č. 438/2015 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb.Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,
ku ktorej však došlo až po rozhodnutí súdu prvého stupňa v tejto veci.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový (v znení účinnom od 23. 12. 2015) kto
je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskouzmluvou,možnomajiteľovirobiťnámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahoch

k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový (v znení účinnom od 23. 12. 2015)
v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na
skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol
uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Uvedenou právnou úpravou bolo s účinnosťou od 23. 12. 2015 novelizované ust. § 17 , ktoré
umožňuje majiteľovi robiť námietky, ak je žalovaným zo zmenky ten, koho viazanosť zo zmenky vznikla
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom ods. 2 ukladá súdu povinnosť z úradnej povinnosti
prihliadnuť na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo

zmenky mohol uplatniť, v prípade ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou. Vzhľadom k tejto zmene právnej úpravy sa súd musí prednostne zaoberať v konaní, v ktorom
sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky tým, či viazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou.

Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa,
resp. jeho nedostatočná informovať v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu nemôže byť na

ujmu. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak ide o také dojednanie o zmenke, ktoré

nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, ide o dojednanie v rozpore s ustanovením §
54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne
vystavená a ani platne indosovaná.

Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné

zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé
podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou
procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo
zmenky mal ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava
platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako

takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu
spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa
na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil
až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a

o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo ako také v súdnom
konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá
umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch (ako je
opísané vyššie), môže byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy je možné dospieť aj k právnemu

záveru o tom, že z takej zmenky nemôže vzniknúť platný zmenkový záväzok.
Súd prvého stupňa riešil v prvom rade splatnosť zmenky, ktorej nesprávnosť mala mať za následok
neplatnosť zmenky, no vôbec sa nezaoberal tým, či zmenka nevznikla na základe spotrebiteľského
vzťahu tak, ako odvolací súd opísal vo vyššie uvedených častiach odôvodnenia svojho rozhodnutia.Vzhľadom na to v spojení s právnym záverom o nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá, zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa bude postupovať v naznačenom smere, t. j. nariadi

pojednávanie, na ktorom vykoná dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa so zmenkou, so
zmluvou č. 7530363 spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a exekučným spisom (ak bolo vedené exekučné
konanie), prípadne vykoná aj ďalšie potrebné dokazovanie. Svoje nové rozhodnutie odôvodní tak, aby
zodpovedalo vyššie uvedeným zákonným požiadavkám. Zároveň podľa § 224 ods. 3 OSP rozhodne
aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho. Odvolací súd v závere poznamenáva, že

rozhodnutie o trovách konania v napadnutom rozsudku v nadväznosti na zamietnutie žaloby nebolo
správne, pretože v prípade úspechu žalovaného, ktorému trovy v konaní nevznikli, bolo potrebné
rozhodnúť, že žalovanému sa náhrada trov nepriznáva.

V zmysle § 226 ods. 1 OSP je súd prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu viazaný.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.