Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 13, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/24/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010120
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6715010120.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 13. 12. 2017 vo Zvolene, v trestnej veci obžalovaného O. D., nar. XX. XX. XXXX, pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný O. D., nar. XX. XX. XXXX vo Zvolene, bytom Y.,
E. XXXX/X, K.

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

1/
po predchádzajúcej vzájomnej dohode s už odsúdeným X. K., nar. XX.XX.XXXX, v čase od 19.00 hod.
dňa 28.06.2000 do 00.45 hod. dňa 29.06.2000 na Ul. G. Č.. X vo Zvolene, z parkoviska pred J. odcudzili
nezisteným spôsobom tam zaparkovaný a riadne uzamknutý nákladný automobil zn. IVECO Eurocargo
A. XXEXX, výr. č. motora XXXXXX/XXXX, výr. č. karosérie Y. XXXXXXXXXX/XXXX, ev. č. Y. XXX W.
majiteľa TATRA- Leasing, s.r.o. Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 31 321 552, ktorého nájomcom

bol podnikateľ B. O., nar. XX.XX.XXXX, miesto podnikania Y., E. Č.. XXXX/XX, U.: XX XXX XXX spolu
s osobnými vecami vodiča A. B. nachádzajúcimi sa vo vozidle ( oblečenie, spací vak, deka, 15 ks
audiokaziet, potraviny ), s vozidlom prešli dňa 29.06.2000 v čase o 00.45 hod. do Maďarska cez hraničný
prechod Slovenské Ďarmoty - Balássagyarmat a následne dňa 29.06.2000 o 15.30 hod. vstúpili na
územie Rumunska cez hraničný prechod Artand, kde vozidlo odovzdali neznámej osobe, čím spôsobili
spoločnosti TATRA - Leasing, s.r.o. Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 31 321 552, škodu vo výške
22.724,49 € ( 684.598,- Sk ) a A. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom D., S. Č.. X, škodu vo
výške 149,- €

( 4.488,77 Sk ),
t e d a

spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil ním väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :Podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona, § 36 písm. m) Tr. zákona, § 46
Tr. zákona, článku 6 ods. 1 Medzinárodného dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd,
na trest odňatia slobody vo výmere 3( troch ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, súd výkon trestu podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona, súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 12
( dvanásť ) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku, súd poškodených a to:
- TATRA - Leasing, s.r.o., IČO: 31 326 552, Továrenská 10, 811 09 Bratislava,
- B.W. O., E.. XX.XX.XXXX, Y. XX, S.,
o d k a z u j e s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal dňa 26.03.2014 na tunajší súd obžalobu na obvinených 1/
O.D.,2/X.K.,3/A.E.a4/W.A..Obvinený1/O.D.aobvinený2/X.K.samalivbode1/podanejobžaloby
dopustiť prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Tr. zákona. Touto obžalobou obvinený 2/ X.Ó. K. spolu s obvineným 4/ W. A. sa mali v bode 2/
podanej obžaloby dopustiť trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona účinného do

01.01.2006 spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného do 01.01.2006.
Obvinená 3/ A. E. sa mala v bode 3/ podanej obžaloby dopustiť trestného činu podvodu podľa § 250
ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006. Napokon obvinený 2/ X. K. sa mal ďalej v bode 4/ podanej
obžaloby dopustiť trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a), ods.
2 Tr. zákona účinného do 01.01.2006. Vec bola na Okresnom súde vedená pod sp. zn. 1T/40/2014.

Okresný súd Zvolen pod sp. zn. 1T/40/2014 vydal trestný rozkaz dňa 28.05.2014, keď v zmysle
podanej obžaloby uznal obvinených 1-4/ za vinných. Vo vzťahu ku obvinenej 3/ A. E. tento trestný
rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 15.07.2014 a vo vzťahu ku obvinenému 4/ W. A. trestný rozkaz
nadobudol právoplatnosť dňom 26.08.2014. Obvinený 1/ O. D. i obvinený 2/ X. K. podali voči trestnému
rozkazu odpor.

Samosudca z dôvodu podaných odporov obvinenými 1/ O. D. i 2/ X. K. nariadil hlavné pojednávanie.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.02.2015 obžalovaný 1/ O. D. vo vzťahu ku skutku 1/
podanej obžaloby urobil vyhlásenie o svojej nevine a obžalovaný 2/ X. K. vo vzťahu ku všetkým
skutkom vzťahujúcim sa na jeho osobu, t.j. ku skutkom 1/, 2/ a 4/ podanej obžaloby urobil vyhlásenie

o svojej vine. Následne v priebehu hlavného pojednávania súd uznesením zo dňa 04.02.2015 sp. zn.
1T/40/2014 rozhodol o vylúčení trestného konania proti obžalovanému 1/ O. D. zo spoločného konania
na samostatné konanie. Z tohto dôvodu bola vec dňa 02.03.2015 pridelená na vybavenie a rozhodnutie
( v zmysle aj Opatrenia predsedníčky súdu Spr 371/2015 - č.l. 17 ) JUDr. Mariane Philadelphyovej a bola
zaevidovaná pod sp. zn. 2T/24/2015. Ešte v rámci spoločného konania vo veci sp. zn. 1T 40/2014 bol na

hlavnom pojednávaní dňa 04.02.2015 ( čl. 1569 ) z dôvodu neprítomnosti splnomocnenca poškodeného
a to Tatra leasing oboznámený ich uplatnený nárok na náhradu škody (čl. 122) vo výške 970.774,- Sk.

Okresný súd Zvolen rozsudkom zo dňa 10.11.2016 sp. zn. 2T/24/2015 uznal obžalovaného O. D. za
vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva

podľa § 20 Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom i v tomto výroku rozsudku. Za to mu uložil trest
odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil s určením skúšobnej
doby v trvaní 15 mesiacov. Ohľadom náhrady škody poškodené strany a to TATRA - Leasing, s.r.o., B.
O. s ich nárokmi na náhradu škody ich odkázal na civilný proces.
Voči tomuto rozsudku súdu obžalovaný podal odvolanie tak do výroku o vine ako aj do výroku o treste.

Krajský súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 4To/106/2017 dňa 23.08.2017 zrušil rozsudok
okresného súdu a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu okresný súd znovu prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že aj keď obžalovaný namietal spáchanie
skutku vykonaným dokazovaním I. stupňového súdu, predovšetkým výsluchom spoluobžalovaného X.

K. a dokladmi medzihraničného styku s Maďarskom a Rumunskom bolo podľa názoru odvolaciehosúdu preukázané, že obžalovaný Ján Kováčik spolu s X. K. prepravili nákladné motorové vozidlo
IVECO Eurocargo, ev. č. Y. XXX W., patriace v tom čase spoločnosti TATRA-Leasing Bratislava,
ktorého nájomcom bol svedok B. O.. Ďalej vo svojom zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd poukázal

na to, že obžalovaný od začiatku trestného stíhania popieral spáchanie skutku, uvádzal, že bol len
požiadaný priateľom X. K. o odšoférovanie vozidla do Maďarska, za čo mal sľúbenú odmenu 2.000,-
Sk, popieral, že mal vedomosť o odcudzení predmetného vozidla, popieral, že by on bol s vozidlom v
Rumunsku a rovnako popieral, že nemal vedomosť o nejakej kúpnej zmluve uzatvorenej medzi B. O.
W. T. M.. Odvolací súd ďalej konštatoval, že na druhej strane od popierania viny obžalovaným, tento

je usvedčovaný spluobžalovaným, ktorý už v prípravnom konaní, tiež svojím vyhlásením na hlavnom
pojednávaní uviedol, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku ( tiež vo výroku
podanej obžaloby ), že jeho úlohou bolo odšoférovať auto do Rumunska, za čo mal on a aj obžalovaný
O. D. obdržať finančný obnos. Krajský súd konštatoval, že pokiaľ by neboli okresným súdom brané do
úvahy tieto výpovede, je potrebné prihliadnuť k objektívnym dôkazom, ako je oznámenie Ministerstva
vnútraRumunskejrepubliky,zktoréhojezrejmé,žeobžalovanýO.D.vstúpilspolu sX.K.doRumunskej

republiky a tieto dôkazy korešpondujú s výpoveďou svedka X. K.. Takto odvolací súd konštatoval, že
obžalovanýspoločnýmkonanímsiprisvojilcudziuvectým,žesajejzmocnilaspôsobilnímväčšiuškodu,
čím po objektívnej a subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstavu prečinu krádeže podľa § 212 ods.
1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.
K uloženému trestu odvolací súd uviedol, že okresný súd sa nie dôsledne riadil zákonnými

ustanoveniami § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona, že nie dôsledne prihliadol na mieru zavinenia, keďže bol
to práve už toho času odsúdený X. K., ktorý od začiatku vedel, že kamión IVECO sa odcudzuje, pričom
odvolací súd pripustil skutočnosť, že obžalovaný O. D. od počiatku páchania skutku nemusel o tomto
vedieť. Avšak zo spôsobu spáchania skutku, z prevozu cez Maďarsko a Rumunskú republiku, vzhľadom
aj k tomu, že vo vozidle boli veci osobnej potreby a s poukazom na skúsenosti obžalovaného O. D.

( vodiča kamióna ), tento musel pochopiť, že vozidlo sa kradne a jeho obrana spočívajúca v tom, že
jeho úlohou bolo len vozidlo previesť do Maďarska, keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
vozidlo bolo prevezené i do Rumunskej republiky, bola uvedeným vyvrátená.
Za takejto situácie krajský súd vytkol okresnému súdu to, že pri ukladaní trestu neprihliadol ku
skutočnosti, že skutok sa udial 28.06.2000 a okresný súd o nej rozhodol až 10.11.2016. Podľa názoru

odvolacieho súdu bolo preto potrebné posudzovať dĺžku lehoty konania, prihliadnuť za závažnosť
prípadu, správanie sa osôb, ktoré mohli prispieť k prieťahom, ale aj k tomu, ako štátne orgány záležitosť
prejednávali. Poukázal aj na možnosť aplikácie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa §
39 ods. 1 Tr. zákona a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby stanovenej
zákonom.

Keďže krajský súd považoval za dôvodné odvolanie obžalovaného týkajúce sa len výroku o treste,
postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok ( ak je uložený trest
neprimeraný ) a vec podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Samosudca ohľadom obžalovaného O. D. v zmysle zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu s
poukazom na skutočnosť, že krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uložil okresnému súdu
pri ukladaní trestu zaoberať sa i dĺžkou lehoty konania, prihliadnuť za závažnosť prípadu, správanie
sa osôb, ktoré mohli prispieť k prieťahom, ale aj k tomu, ako štátne orgány záležitosť prejednávali,
keď otázku viny krajský súd považoval za preukázanú vykonaným dokazovaním a odôvodnenú v

zdôvodnení tohto zrušujúceho rozhodnutia, na hlavnom pojednávaní po vrátení veci odvolacím súdom
na nové prejednanie a rozhodnutie, okresný súd oboznámil strany s dovtedajším priebehom hlavných
pojednávaní, keď na týchto vykonal dokazovanie v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku a zistil skutkový stav
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Skutkový stav je preukazovaný dôkazmi a to
výpoveďami obžalovaného, svedkov, čítaním listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou trestného spisu.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie žalovaného skutku. Obhajoval sa tým, že s
poukazom na odstup času od skutku si už na podrobnosti presne nepamätá. Asi deň pred oslavou jeho
narodenín ( narodil sa 28.06. ) sa spolu s X. K. stretli v podniku B. vo Zvolene na Západe, kde sedeli
len oni dvaja. Prišiel k nim jemu neznámy pán, ktorého v čase hlavného pojednávania už obvinený

nevedel popísať a oslovil ich, že mu vypadol vodič a potreboval odviesť auto do Maďarska. Následne
tento pán z podniku odišiel ako prvý, vzal si telefónne číslo X. K. s tým, že sa ozve. Potom sa rozišli
aj obžalovaný a X.I. K.. Obžalovaný išiel domov, mal narodeniny, u nich doma bolo viacero hostí, čo
bol aj dôvod, pre ktorý sa s K. rozišli s tým, že sa mu K. ozve. Na uvedenom prevoze vozidla sa doholten pán s X. K., keď následne X. K. požiadal obžalovaného, či by mu pomohol jednak odviezť vozidlo
a tiež aj v administratívnych veciach. Mal pocit, že toho pána X. K. poznal, aj keď mu neskôr povedal,
že ho nepoznal. X. K. sa obžalovanému ozval na druhý deň s tým, že teraz musia vozidlo previezť. Po

obžalovaného prišiel vo večerných hodinách s tým že vodičom bude obžalovaný. Obžalovaný nevidel,
kedy neznámy pán X. K. odovzdal originálne kľúče od vozidla, osvedčenie o technickom preukaze,
protokol o STK, zelenú kartu i imobilizér. Z dôvodu existencie týchto dokladov obžalovaný nemal preto
za to, že vozidlo je odcudzené. Nákladná časť vozidla bola prázdna, či v nej resp. v kabínke boli
nejaké veci, k tomu sa vyjadriť nevedel, nevšimol si to. Vozidlo však bolo natankované, pretože počas

cesty netankovali. Na hlavnom pojednávaní si obžalovaný nespomenul v akej výške im bola vyplatená
odmena za túto službu, ale uviedol, že odmena bola a bola finančná. Všetko však okolo prevozu
vybavoval, telefonoval X. K.. Na slovensko-maďarských hraniciach boli kontrolovaní oni ako osoby a
aj motorové vozidlo. Niektoré papiere sa vypisovali na colnici, pričom si už nepamätal, akú skutočnosť
uviedli ohľadom cieľa cesty, kto je vodičom a podobne. Po prechode hranice ešte prešli pár kilometrov do
nejakého mestečka, kde odovzdali vozidlo. Obžalovaný nemal vedomosť o mieste odovzdania vozidla,

túto informáciu vedel od X. K.. Vozidlo odovzdali dvom pánom hovoriacim po slovensky a s týmito
komunikoval práve X. K.. Obžalovaný ich počul rozprávať sa, avšak nerozumel zreteľne. Skutočnosť, že
ide previezť vozidlo za hranice, hovoril na oslave svojich narodenín viacerým hosťom, konkrétne otcovi,
ktorý je už nebohý, sestre B. D. i priateľke B. W.A., s ktorou má syna, ktorý už má 12 rokov a ktorý bol
zverený do jeho výchovy a starostlivosti. Syn mu bol zverený z dôvodu, že jeho matka B. W. bola po

určitú dobu nezvestná. X. K. dôveroval, poznali sa dlhé roky od základnej školy, boli kamaráti. K nejakým
dokladom o prevzatí vozidla, či odovzdaní vozidla obžalovaný vedomosť nemal, nevedel ani uviesť,
či takýmito dokladmi disponoval X. K.. Po odovzdaní vozidla za maďarsko-slovenskými hranicami išli
domov tak, že na hranice Slovenské Ďarmoty sa doviezli taxíkom, cez colnicu prešli pešo a následne až
do Zvolena stopom. Stopli muža hovoriaceho po slovensky, tento bol v aute sám a vyložil ich na okraji

Zvolena. Aj cestou späť na hraniciach sa preukazoval totožným cestovným pasom. Poprel, že by bol
predmetné vozidlo previezol cez maďarsko-rumunské hranice. Nevedel si však vysvetliť, prečo na tejto
hranici bol zaevidovaný. Vyslovil domnienku, že jeho osobné údaje zo slovensko-maďarskej hranice boli
použité aj pri prechode maďarsko-rumunskými hranicami. Na druhý deň po návrate do Zvolena mu X. K.
priniesol sľúbenú odmenu. Pokiaľ sa vyjadroval k cestovnému dokladu, obžalovaný uviedol, že niektorý

zo svojich pasov stratil, stratu riadne nahlásil, nevedel uviesť, kedy k strate došlo. V súčasnej dobe už
nie je žiadny vzťah medzi ním a X.I. K.. Tento vzťah ochladol z dôvodu, že obžalovaný mal pocit, že o
tomto všetkom X. K. vedomosť mal a jeho takto do uvedeného zatiahol.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný doplnil, že aj keď vtedy oslavoval narodeniny, už si nepamätá, či
požíval alkoholické nápoje. Nevedel sa vyjadriť ani k tomu, či takéto nápoje požíval X. K.. V čase skutku

asi pracoval v spoločnosti B. Banská Bystrica ako vodič nákladnej kamiónovej dopravy. Osobu menom
B. O. nepoznal.
Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná časť výpovede obžalovaného z prípravného konania ( čl. 68
zo dňa 23.08.2000 ), kedy obžalovaný vypovedal, že on v predmetnom vozidle telefón nemal, X. K.
mal, ale či s niekým cez telefón komunikoval povedať nevedel, lebo to nevidel, nepočul, pričom na

hlavnom pojednávaní vypovedal, že práve X. K. počas cesty s niekým ohľadom vozidla komunikoval a
na požiadanie súdu, aby rozpory vo svojich výpovediach vysvetlil, obžalovaný uviedol, že je to už veľmi
dávno, určite usudzoval, že s niekým K. telefonoval, lebo mal informáciu, kde mali zastaviť a vozidlo
odovzdať.
Na hlavnom pojednávaní boli obžalovaným vysvetľované i ďalšie rozpory v jeho výpovediach z

prípravného konania, keď ( čl. 68 ) vypovedal, že vozidlo šoféroval X. K. a na hlavnom pojednávaní
uviedol, že toto šoféroval práve on, obžalovaný vysvetlil, že vozidlo riadili obaja, lebo na mieste vo
Zvolene, kde sa stretli, došiel s vozidlom X. K., potom šoféroval on. Podotkol, že v tom období X. K.
získal vodičské oprávnenie a chcel si šoférovanie vyskúšať.
Ďalší rozpor v tom, keď na hlavnom pojednávaní obžalovaný vypovedal, že počul X. K. rozprávať sa s

dvomi mužmi za hranicami, ale nerozumel ich obsahu, pričom v prípravnom konaní ( čl. 69 ) vypovedal,
že počul rozhovor s obsahom, že vozidlo mali prepraviť do Maďarska, že následne bol zabezpečený
nejaký vodič, ktorý si aj vozidlo prebral, že nakladať sa má v Budapešti, obžalovaný vysvetlil, že pokiaľ
takto v prípravnom konaní vypovedal, toto už vedel dopredu, dozvedel sa to počas cesty od X. K..
Ďalej obžalovaný zotrval na hlavnom pojednávaní v tom, že mu odmena bola vyplatená X. K. na druhý

deň po príchode do Zvolena i napriek tomu, že v prípravnom konaní ( čl. 69 ) vypovedal, že mu odmena
vo výške 2.000,- Sk bola vyplatená X. K. po tom, ako si neznámy pán prevzal za maďarskou hranicou
vozidlo.Odstraňovaný na hlavnom pojednávaní bol rozpor v jeho výpovediach i ohľadom toho, že v prípravnom
konaní ( čl. 70 ) uviedol, že s neznámym pánom, ktorý ich požiadal o prevoz vozidla vo Zvolene, sa
stretol ešte raz pri benzínovej pumpe Benzinol - Neresnica na parkovisku a na hlavnom pojednávaní

vypovedal, že s týmto neznámym mužom sa okrem podniku B. už viac nestretol, obžalovaný uviedol,
že pravdou je, že sa s ním stretol len jeden krát v podniku B. a pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal
inak, k takejto výpovedi ho donútil X. K..
Napokon na hlavnom pojednávaní bol odstraňovaný aj rozpor vo výpovediach obžalovaného z
prípravného konania ( čl. 67 ) a na hlavnom pojednávaní ohľadom cesty späť do Zvolena, keď

obžalovaný najskôr vypovedal, že cez colnicu prešli pešo a následne stopom do Veľkého Krtíša a do
Zvolena autobusom, neskôr vypovedal, že taxíkom na hranicu, pešo cez colnicu a do Zvolena stopom,
pričom obžalovaný na vysvetlenie rozporov len uviedol, že si to už nepamätá.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa W. B., ktorá dokazovala, že obžalovaného nepozná.
Nepozná ani osobu menom B. O.. Pamätala si, že manžel A. B. - svedok poškodený, ktorý už zomrel, sa

vrátil zo služobnej cesty a predmetné vozidlo, ktorého bol vodičom, zaparkoval vo Zvolene na Západe
na mieste, ako obvykle. Ku skutku sa vyjadriť nevedela, len uviedla, že je tu už značný časový odstup
a pokiaľ si pamätá, tak manžel od vozidla mal len jeden kľúč, pričom nevedela uviesť, či sa jednalo o
jeho originál. Zvyčajne jej manžel postupoval tak, že vozidlo odstavil, išiel za majiteľom, odovzdal mu
záznam o ceste i kľúče od vozidla. Nevedela ani uviesť, ako bolo vozidlo zabezpečené. Doma sa na

túto tému nebavili.
Pokiaľvprípravnomkonaníjesúčasťouspisuzoznamodcudzenýchvecí,tentozoznamvyhotovileštejej
manžel, k nemu sa vyjadriť nevedela. Na záver uviedla, že po odcudzení vozidla bol manžel bez práce.
Nahlavnompojednávaní(čl.37)uviedla,ženepožaduježiadnunáhraduškodyvtomtotrestnomkonaní.

Svedok X. K. ( v pôvodnom konaní sp zn. 1T/40/2014 spoluobžalovaný, v čase konania hlavného
pojednávania vo veci sp. zn. 2T/24/2015 už právoplatne odsúdený ) na hlavnom pojednávaní využil
svoje právo a nevypovedal práve z dôvodu, že v tejto trestnej veci bol za tento skutok sám odsúdený.
Na hlavnom pojednávaní ako listinné dôkazy boli prečítané aj zápisnice o skoršej výpovedi obvineného
X. K. ( čl. 81-99 ) z prípravného konania a tiež zápisnica o výpovedi X. K. ako svedka ( čl. 226-229 ).

Z výpovede X. K. ako obvineného ( čl. 81 zo dňa 23.08.2000 ) vyplýva, že s obžalovaným O. D. bol v
reštaurácii B. vo Zvolene, keď k nim prišiel neznámy pán a požiadal ich o prevoz vozidla do Maďarska,
lebo mu vypadol šofér. Súhlasili a stretli sa na parkovisku za benzínovou pumpou E., kde im odovzdal
doklady od vozidla, kľúče od vozidla i imobililzér. Tieto odovzdal X. K.. Spolu s obžalovaným O. D.
takto vozidlo dopravili do Maďarska, išli cez hraničný prechod Baláž Ďarmoty. Asi kilometer za hranicou

ich čakal pán, ktorému odovzdali vozidlo i kľúče od neho. Tento pán im vyplatil odmenu 4.000,- Sk a
potom išli peši domov na slovenskú hranicu, následne išli stopom do Veľkého Krtíša a odtiaľ autobusom
až do Zvolena. Vedel, že mala byť nejaká nakládka v Budapešti. Odovzdanie a prevzatie vozidla sa
neudialo prostredníctvom nejakých dokladov, len došlo k fyzickému prevzatiu a odovzdaniu vozidla. Až
po prechode hraníc im bolo uvedené, kde s vozidlom majú zastaviť. Dopredu to nevedeli. Poprel, že by

s neznámym pánom boli jednali o prevoze vozidla až do Rumunska. Ich dohoda znela len do Maďarska.
Preto poprel, že s obžalovaným O. D. vozidlo previezli cez maďarsko-rumunské hranice. Svoj cestovný
doklad nikomu nepožičal, disponoval len s jedným a naposledy tento mal, keď sa vracal z Maďarska.
DokladynahranicivypĺňalispoločnesobžalovanýmO.D.,kukonkrétnostiamúdajovsavyjadriťnevedel.
Nevedel, koho uviedli ako vodiča vozidla. V čase skutku používal telefón s číslom 0903 529 883. Tento

telefón používal on, zvykol ho však požičať aj hocikomu vo firme - Reklamnej agentúre Modrý vrch.
Počas cesty do Maďarska tento telefón mal so sebou. Osobu menom N. W., Ľ. A. nepozná. Pokiaľ z
výpisu hovorov vyplýva, že volal na číslo 0903 135 393, Róbert Vatra nevedel uviesť, koho je to číslo.
Potvrdil, že vo vozidle sa nachádzali nejaké veci, tieto si však neprezeral. Nemal za to, že by vozidlo
bolo odcudzené, pretože neznámym pánom mu boli osobne do ruky odovzdané kľúče s imobilizérom

vrátane papierov k vozidlu. Bral to ako príležitosť za pár kilometrov zarobiť si nejaké peniaze. V minulosti
robil vodiča ale len na dodávke, nie na súprave.
Z výpovede X. K. ako obvineného zo dňa 05.12.2000 ( čl. 91-93 ) vyplýva, že ohlásil stratu svojho
cestovného pasu niekedy v novembri 2000. Doplnil, že s obžalovaným Jánom Kováčikom sa 28.06.2000
stretol v reštaurácii náhodne a bolo to poobede. Ako sa stretli, boli spolu, išli si len domov po pasy a

znovu sa stretli na sídlisku Západ.
V prípravnom konaní X. K. vypovedal aj ako svedok ( čl. 226-229, dňa 04.07.2000 ) a po poučení svedka
uviedol, že spolu s O. D. bol dňa 28.06.2000 v reštaurácii B. vo Zvolene. Niekedy okolo 20.00 h prišiel
k ich stolu neznámy muž, ktorý sa ich opýtal, či majú vodičské oprávnenie na skupinu C. Po kladnejodpovedi im ponúkol za odmenu 4.000,- Sk za prevezenie vozidla zn. Iveco do Maďarska. Na otázku
X. K., či toto vozidlo je v poriadku, neznámy muž odpovedal áno, že vozidlo je jeho. Dohodli sa, že sa
stretnú na benzínovej pumpe na parkovisku v Neresnici okolo 21.00 h. Takto sa aj stretli, neznámy muž

im odovzdal doklady i tri kľúče od vozidla. Vyšetrovateľom boli svedkovi X. K. počas výsluchu predložené
k nahliadnutiu kľúče ( a to dva zväzky kľúčov, na jednom z nich bol imobilizér a jednalo sa o kľúče vydané
poškodeným B. O. a svedkom A. B. ), ku ktorým X. K. uviedol, že ani jeden zväzok týchto kľúčov sa
nepodobá na kľúče, ktoré mu odovzdal neznámy muž. S týmto neznámym mužom bola dohoda, že
hneď za hranicou majú počkať a keďže najbližšie hranice boli Slovenské Ďarmoty, tak X. K. povedal,

že pôjdu práve týmto hraničným prechodom. Tento neznámy muž nenavrhol hraničný prechod. Takto s
obžalovaným O. D. aj urobili, prešli hranice a čakali. Asi po 5 minútach prišiel k nim ďalší neznámy muž
a požiadal ich o odovzdanie vozidla, dokladov i kľúčov. Hovoril poloslovensky, polo- maďarsky. On im
odovzdal 4.000,- Sk a išli späť domov. Cez hranice pešo, potom stopom do Veľkého Krtíša a odtiaľ do
Zvolena autobusom. Do Zvolena sa vrátili dňa 29.06.2000 okolo 11.00 h.

Prečítané na hlavnom pojednávaní boli aj skoršie výpovede svedkov a to A. O., A. E., Ľ. O., U.. A. G.,
U.. O. K..
Svedkyňa A. O. v zápisnici ( čl. 169-176 ) zo dňa 20.07.2000 uviedla, že 28.06.2000 bola s manželom
B. O. ( nájomcom predmetného vozidla ) a so synom v Bratislave ohľadom vybavenia víz do Anglicka.
Do Zvolena sa vrátili okolo 19.30 h. Bola streda. Vo štvrtok nasledujúceho dňa boli doma. Následne v

piatok, sobotu a nedeľu boli u svokrovcov na Sliači a pílili drevo. Poprela, že by jej manžel bol počas
týchto dní niekam odišiel, boli stále spolu. V pondelok 03.07.2000 jej manžel okrem iného chcel ísť
aj do predmetného vozidla, avšak telefonicky jej oznámil, že vozidla na mieste obvyklom zaparkované
nemajú. Po tom, čo mu šofér A. B. nevedel uviesť, kde vozidlo je, uvedené oznámil polícii. Pokiaľ má
ona vedomosť, jej manžel bol so šoférmi dohodnutý tak, že papiere z cesty ponechajú vo vozidle a

vozidlo zaparkujú na dohodnutom mieste. Jej manžel používal v čase skutku telefón s číslom XXXX
XXX XXX. Disponoval v tej dobe aj s firemným mobilom s číslom XXXX XXX XXX, ktorý však v tej dobe
už asi tri mesiace nebol funkčný. V ďalšej jej výpovedi zo dňa 13.08.2004 ( čl. 174-176 ) uviedla, že
pokiaľ jej bola predložená k nahliadnutiu kúpno-predajná zmluva zo dňa 18.02.2000 uzatvorená medzi
B. O. ako predávajúcim a kupujúcim T. M. s predmetom kúpy U. C., na tejto nevidela podpis svojho

manžela B. O., ani nemala vedomosť, že by jej manžel bol uzatvoril zmluvu obdobného charakteru. K
úhradám splátok v súvislosti s prenájmom predmetného vozidla jej manželom Tatra leasing Bratislava
vypovedala, že jej manžel splátky hradil a to v príslušnom mesiaci, nemala vedomosť o tom, že by bol
v omeškaní. Manželovi spracovávala účtovníctvo.
Z čítanej výpovede svedka A. E. ( čl. 191-192 ) zo dňa 13.11.2000 nevyplývajú žiadne relevantné

skutočnosti. Z výpovede svedka Ľ. O. zo dňa 15.11.2000 ( čl. 193-194 ) rovnako nevyplývajú významné
skutočnosti. Svedkyňa U.. A. G. vo svojej výpovedi zo dňa 15.11.2000 ( čl. 195-4198 ) uviedla, že
Róberta Vatru pozná, pretože tento v ich firme X. W. A. K. S..X..F.. Y. príležitostne pracoval ako vodič.
Preto nevylúčila možnosť, že použil firemný telefón počas výkonu prepravy. Číslo služobného telefónu
bolo XXXX XXX XXX. Nevedela uviesť komu patrí telefón s číslom XXXX XXX XXX. Telefóny vo firme

prideľoval šéf. Pokiaľ je uvedené číslo evidované na jej osobu, uvedené vysvetlila, že v minulosti bola
konateľkou firmy a zadovážila mobilný telefón, pričom v tom čase predávali firmu pánovi Z. a nebola
táto zmena prevedená v obchodnom registri. Uvedený telefón bol určený pre pracovníčku A. B.. Svedok
IE.. O. K. v prípravnom konaní vypovedal ( čl. 199 - 201 ) dňa 16.11.2000, že v tom čase používal telefón
s číslom XXXX XXX XXX. Číslo XXXX XXX XXX bolo jeho predchádzajúcim číslom telefónu. Vypovedal,

že telefón zmenil z dôvodu, že došlo k strate telefónnej karty s číslom XXXX XXX XXX, ktorú skutočnosť
aj nahlásil. Bolo to v lete roku 2000 a nevedel uviesť, za akých okolností k tomu došlo ( len sa domnieval,
že telefón zabudol asi na aute, nemal ho nikdy uzamknutý a bol stále zapnutý ). Číslo XXXX XXX XXX
mu nie je známe. Nevedel sa vyjadriť, či s osobou menom Róbert Vatra niekedy telefonoval.

Aj zápisnica z výsluchu svedka-poškodeného A. B. zo dňa 03.07.2000 ( čl. 149-159 ) bola na hlavnom
pojednávaní prečítaná z dôvodu, že tento svedok v rámci konania zomrel. Bol preto oboznámený aj
úmrtný list ( čl. 160 ), z ktorého vyplýva, že svedok - poškodený A. B. zomrel 03. 10. 2012. Z jeho
výpovede ( čl. 149-151 ) súd zistil, že pracoval ako šofér nákladnej dopravy, pričom od mája 2000 u B.
O.. Takto jazdil aj na predmetnom vozidle Iveco ev. č. Y. XXX W.. So žiadnym vodičom sa nestriedal.

Vozidlo buď parkoval pred jeho domom v Krupine alebo vo Zvolene pred J.. Kľúče od vozidla mával u
seba. Naposledy bol s vozidlom v Bratislave, Prešove, Košiciach, jednalo sa teda o tuzemskú prepravu.
Do Zvolena prišiel v stredu, bolo to dňa 28.06.2000 večer okolo 19.00 h, čo si pamätal preto, že autobus
do Krupiny mu išiel o 19.50 h. Tento však nestihol a domov išiel vlakom po 22.00 h. Vozidlo bolo prázdne,zaparkoval ho pred TRUCKCENTROM na parkovisku a išiel za majiteľom B. O. domov. Bolo to z dôvodu,
že keď parkovával vo Zvolene, odovzdával mu kľúče od vozidla. U neho doma zvonil okolo 19.30 h,
nebol však doma. Na druhý deň telefonoval B.W. O. ohľadom ďalšej roboty, bolo mu však povedané,

aby si dal oddych. Dňa 03.07.2000 v pondelok mu pán O.a telefonoval a pýtal sa na predmetné vozidlo
s odôvodnením, že toto sa nenachádza na mieste obvyklom. Svedok vypovedal, že kľúče od vozidla
mal u seba v Krupine, pričom jeden kľúč bol od spínacej skrinky, druhý od nádrži a tretí od dverí. Na
uvedenom zväzku bol aj imobilizér. Tento bol poškodený, na bočnej strane bol vylomený. Nevedel uviesť,
či bol aj funkčný, keďže používal imobilizér nachádzajúci sa vo vnútri vozidla zavesený na šnúrke. Tieto

kľúče svedok vydal pre účely trestného konania. Podotkol, že vo vozidle mal aj svoje osobné veci ako
cestovný pas, vodičský i občiansky preukaz, medzinárodný vodičský preukaz. V odkladacom priestore
okrem týchto vecí bol uložený aj malý technický preukaz. Vo vozidle mal ďalej aj oblečenie, rifle, tepláky,
košele, krátke nohavice, ktorých hodnotu vyčíslil na 1.200,- Sk. Mal tam aj spací vak v hodnote cca 500,-
Sk, deku v hodnote 150,- Sk, tiež konzervy, instantné polievky v hodnote asi 1.300,- Sk. Nachádzali sa
tam aj audiokazety s originálnymi nahrávkami v hodnote asi 1.500,- Sk.

Svedok - poškodený A. B. si v prípravnom konaní uplatnil škodu z titulu odcudzených vecí vo výške
celkovo 3.650,- Sk.
Tento svedok vypovedal aj dňa 16.08.2000 ( čl. 152-154 ), kedy upresnil, že poslednú jazdu mal s
vozidlom zo Slovenskej Ľupči do Prešova, kedy viezol železné kruhové profilové tyče. Potom večer
zaparkoval vozidlo vo Zvolene a išiel domov do Krupiny. V pondelok bol vo Zvolene, vzal vozidlo do

Krupiny, kde ho mal až do stredy toho 28.06.2000. Večer v tento deň ho zaparkoval vo Zvolene na
parkovisku pred J.. Pokiaľ sa jedná o defekt, tento dostal v piatok, pričom v pondelok, keď bol po vozidlo
vo Zvolene si nevšimol, či sa koleso vo vozidle nachádzalo. Doklady od poslednej jazdy ponechal v
kufríku vo vozidle. V pondelok kufrík vo vozidle bol, do jeho vnútra však nepozeral, nevie uviesť, či sa
v ňom nachádzali aj doklady od poslednej jazdy, resp. si tieto majiteľ vozidla už vzal. V stredu poobede

telefonoval s pánom O., informoval ho o tom, že si vzal vozidlo na odvoz sena, či sa za to na neho hnevá.
Pán O. mu povedal, že sa nehnevá, že má už aj rezervu, aby vozidlo zaparkoval ako obvykle. V piatok
Pánovi O. telefonoval z automatu a v stredu mu telefonoval z mobilu, ktorý bol na meno jeho A. W. B.,
v sieti Globtel. Volal mu na jeho číslo XXXX XXX XXX z čísla XXXX XXX XXX. Nevylúčil ani možnosť,
že pánovi O. telefonoval aj z pevnej domácej linky. Osoby menom X. K., Č. O.Á. D. nepoznal.

Zo zápisnice o výsluchu tohto svedka zo dňa 15.10.2009 ( čl. 155-159 ) vyplýva, že zotrval na svojich
predchádzajúcich výpovediach s tým, že požadoval náhradu škody vo výške 121,16 € ( 3.650,- Sk ).

Vypočutá na hlavnom pojednávaní a to na návrh obhajoby bola aj svedkyňa M. P., ktorá vypovedala,
že obžalovaný je bývalý partner jej sestry B. W., s ktorou ona nemá žiadny kontakt a to i napriek tomu,

že sú sestry. Ku skutku sa svedkyňa vyjadriť nevedela. S poukazom na odstup času 16 rokov vyslovila
domnienku, že v čase skutku možno obžalovaný s jej sestrou žili. V čase, keď tvorili pár, stretávali sa
pri rôznych rodinných príležitostiach. Zúčastnila sa aj oslavy narodenín obžalovaného, na presný dátum
kedy, si už nespomenula. Potvrdila, že obžalovaný bol v tom čase vodič z povolania, pričom niekedy na
svojichnarodenináchbolprítomný,inokedynie,keďžebolnacestách.Vtedysajehosviatokneoslavoval,

preto nie každé narodeniny spolu oslavovali. V súvislosti s predmetom tohto konania a jej účasťou na
narodeninách obžalovaného si na nič nespomenula. Nevybavilo sa jej ani to, či obžalovaný na oslave
spomínal, že mal ísť odviesť nejaké vozidlo do Maďarska, čo mal byť dôvod, prečo z oslavy mal odísť.

Svedkyňa navrhnutá obhajobou A.. B. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej brat.

Pozná aj Róberta Vatru, nie sú však v žiadnom vzťahu. S bratom - obžalovaným uviedla, že má veľmi
blízkyvzťahavie,žetentománarodeniny28.06.Tietovždyoslavujúvkruhurodiny.Potvrdila,žeurčiteaj
v roku 2000 jeho narodeniny takto oslavovali, že v tej dobe mal priateľku menom B. W.. Po oboznámení
s predmetom tohto trestného konania si však na nič bližšie nespomenula. Pamätala si, že z oslavy
ho odvolal X. K., že sa idú previesť. Podotkla, že nebolo bežné, že z oslavy oslávenec odchádza. V

tej dobe boli oni dvaja kamarátmi, preto nič zvláštne na uvedenom nevidela. Alkoholické nápoje sa na
oslave požívali, tieto požíval aj obžalovaný. Takto si to svedkyňa pamätala, že práve z tejto oslavy v
roku 2000 obžalovaného X. K. odvolal a to i napriek tomu, že aj v iné roky bola oslava jeho narodenín
v takomto zložení rodiny. Táto oslava sa konala na Podborovej v prenajatom byte obžalovaného.
Svedkyňa si však na hlavnom pojednávaní nespomenula na oslavu narodenín obžalovaného, z ktorej

by bol obžalovaný odišiel. S poukazom na odstup času od roku 2000, kedy tomu v čase jej výsluchu
na hlavnom pojednávaní už ubehlo 16 rokov, si svedkyňa nespomenula na to, kedy sa obžalovaný
vrátil. Pred hlavným pojednávaním sa s obžalovaným rozprávala o tejto trestnej veci, ale málo. Nikto ju
nenavádzal, ako má vypovedať.Svedkyňa B. W. vypovedala na hlavnom pojednávaní a uviedla, že obžalovaného pozná, je to otec ich
spoločného dieťaťa. Ku skutku uviesť nevedela žiadne skutočnosti a zároveň podotkla, že je to už dávno,

nepamätá si. Pozná aj X. K.. Potvrdila, že v čase skutku boli X. K. a obžalovaný kamarátmi. Nechodili
však spolu ako vodiči na vozidlách. Vypovedala, že nemá vedomosť o tom, že by dňa 28.06.2000 mal
byť obžalovaný niekde v zahraničí. Telefón s číslom XXXX XXX XXX patril jej. Už nevedela si spomenúť,
či tento telefón používala výlučne len ona alebo aj niekto iný. Pripustila možnosť, že ho používal aj
obžalovaný, keďže v čase skutku spolu bývali.

Na návrh prokurátora, s poukazom na odstup času od spáchania skutku, z dôvodu, že svedkyňa si
práve s poukazom na uplynutý čas na mnohé nespomenula, na hlavnom pojednávaní si nevedela ani
spomenúť, čo vypovedala v prípravnom konaní, bola na hlavnom pojednávaní prečítaná jej výpoveď z
prípravného konania zo dňa 27.11.2000 a 21.06.2013
( čl. 202 -207 ). Z nich vyplýva, že v tom čase používala mobilný telefón s číslom XXXX XXX XXX a
tento používal aj obžalovaný. Tiež ho požičiavala svojmu otcovi U. W.. Telefón bol jej a kartu zakúpil

obžalovaný. Dňa 28.06.2000 tento telefón mala ona, avšak v tento deň bola spolu s obžalovaným. Večer
boli u jej sestry na Sekieri, u M. P.. Tu boli až do rána, kedy išla do práce. Obžalovaný odišiel podvečer,
pretožemutelefonovalX.K.,čovedelapodľatoho,žepočulajehohlas,ktorýpoznala, sK.I.olisusediaa
toto jej povedal aj obžalovaný, že volal K.. Povedal, že sa ide previezť a že sa vráti o chvíľu. Nepamätala
si, či si predmetný telefón vzal obžalovaný so sebou. Iný telefonát než tento v ten večer od X. K. neprijala.

Ona s X. K. z tohto telefónu nevolala, poukázala na to, že sa jednalo o prima kartu, prostredníctvom
ktorej sa telefonovať nedá, je možné len prijať hovor. Toto si myslela, ona nezakupovala dobíjaciu kartu.
Nevedelauviesť,kdesaspoluišlipreviezť.Ohľadomodcudzeniapredmetnéhovozidla,jehoprevozucez
hranice, svedkyňa uviesť nevedela žiadne skutočnosti. Pokiaľ sa aj na druhý deň pýtala obžalovaného
kde boli, obžalovaný jej to nepovedal. V ďalšej výpovedi ( čl. 205-207 ) doplnila, že s obžalovaným žila

10rokov,másnímjednodieťa.Vypovedala,ževtendeň,ktorýtoužuviesťpresnenevedela,alejednalo
sa o deň, o ktorom vypovedala vo svojej predošlej výpovedi, obžalovaný nebol s ňou, nebol doma, prišiel
až na druhý deň s X. K.. Zotrvala na obsahu svojej predošlej výpovede a na tom, že vypovedala pravdu.

S poukazom na nemožnosť zabezpečenia svedka - poškodeného B. O. na hlavnom pojednávaní, na

návrh prokurátora a so súhlasom obžalovaného, na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď
svedka - poškodeného B. O. z prípravného konania zo dňa 03.07.2000 ( čl. 128-131 ), zo dňa 19.07.2000
( čl. 132-135), zo dňa 18.08.2000 ( čl. 136-138 ), zo dňa 13.08.2004 ( čl. 139-142 ) a zo dňa 08.04.2010
( čl. 144-148 ). Z nich vyplýva, že v čase skutku pôsobil ako podnikateľ v autodoprave. Okrem iného si
zadovážil cez leasingovú spoločnosť TATRA LEASING Bratislava vozidlo U. C. T. A. J. A. XX C. 14 za

sumu 1.845.000,- Sk s mesačnými splátkami vo výške 48.874,30 Sk. Tieto spočiatku uhrádzal prevodom
každú zvlášť a neskôr ich hradil trvalým príkazom v Istrobanke. Poslednú splátku uhradil za mesiac jún
2000. Vozidlo bolo aj poistené v Allianze, malo i havarijnú poistku a štvrťročne platil na poistnom sumu
12.561,- Sk. Poistenie bolo vinkulované v prospech leasingovej spoločnosti. Asi od polovice mesiaca
apríl na predmetnom vozidle jazdil ako vodič výlučne len A. B. z Krupiny. Mal od vozidla pridelený

jeden zväzok kľúčov a to kľúč od spínacej skrinky, od dverí a od nádrže. Súčasťou bol aj imobilizér.
Jeden imobilizér bol poškodený a nefungoval. Kľúče, ktoré odovzdal v rámci tohto trestného konania
pán A. B. S.ú tie, na ktorých bol poškodený imobilizér. Druhý imobilizér bol vo vozidle. Pán B. mal
povolené parkovať vozidlo aj v Krupine, ale len vo výnimočných prípadoch ( napr. keď sa z cesty vrátil
neskoro v noci ). Inak ho parkoval vo Zvolene na parkovisku pred J.. Vozidlo vykonalo poslednú jazdu z

Banskej Bystrice do Prešova a späť. Určite sa jednalo o prepravu tuzemskú. Vozidlo pán B. zaparkoval
na uvedenom mieste vo Zvolene dňa 28.06.2000 vo večerných hodinách. Bola streda. V tento deň bol
svedok v Bratislave spolu s manželkou a synom vybavovať víza do Anglicka, vrátil sa domov večer okolo
22.00 h. V uvedený večer toto vozidlo svedok už nevidel. Na druhý deň vo štvrtok ráno 29. 06.2000
okolo 10.00 h bol v tomto vozidle po papiere a to kufrík s faktúrami, aby tieto mohol zaúčtovať. Vo

štvrtok svedkovi pán B. telefonoval a dotazoval sa na ďalšiu jazdu. Svedok mu povedal, že mu dá vedieť.
Toto vozidlo na uvedenom mieste svedok videl ešte aj v piatok 30.06.2000 a rovnako aj v sobotu dňa
01.07.2000, kedy ho videl naposledy okolo obeda v čase o 11.30 h. Dňa 03.07.2000 v pondelok v čase
o 08.00 h svedok išiel na colnicu a všimol si, že vozidlo na predmetnom mieste nestojí. Preto ihneď
telefonoval pánovi B., či si ho nepožičal, ktorý mu však povedal, že naposledy s vozidlom bol v stredu.

Uvedené svedok následne oznámil polícii. Do 03.07.2000 svedok celkovo uhradil 22 splátok a akontáciu,
čo činilo sumu spolu 1.415.505,40 Sk a až dňom 01.08.2002 po splatení celej sumy by sa stal vlastníkom
vozidla. Vozidlo bolo vo veľmi dobrom stave, nebolo havarované, ani poškodené.Keďže splátkami už uhradil cenu vozidla v sume 1.400.000,- Sk, v tejto výške si aj svedok-poškodený
uplatnil náhradu škody, resp., aby mu bolo vozidlo páchateľom vrátené.
V ďalšej výpovedi ( zo dňa 19.07.2000) svoju predchádzajúcu výpoveď opravil v tom, že on naposledy

vozidlo videl vo štvrtok 29.06.2000, kedy z neho bol vziať kufrík s účtovnými dokladmi. Pokiaľ vypovedal,
že vozidlo tam stálo aj v piatok a v sobotu, tak toto vedel od chlapov z J., ktorých sa na to pýtal a ktorí mu
potvrdili, že vozidlo bolo na tomto mieste ešte aj v tieto dni zaparkované. Doplnil, že osobu menom X.
K. nepozná, obžalovaného pozná ako vodiča kamiónu jazdiaceho do Ruska, ale tohto naposledy videl
2-3 roky dozadu ( od výsluchu svedka 19.07.2000 ).

Následnou výpoveďou zo dňa 18.08.2000 svedok zmenil to, že pán B. vozidlo odstavil na predmetnom
mieste v piatok predtým, t.j. už dňa 23.06.2000 a na druhý deň bol svedok vo vozidle po kufrík s papiermi.
K uvedenej zmene dospel po tom, čo spolu s manželkou doma podrobne študovali papiere a takto zistili,
že sa vo svojich predchádzajúcich výpovediach ohľadom času zmýlil. Takto z dodacieho listu zo dňa
22.06.2000 zistil, že preprava zo Slovenskej Ľupče do Prešova - Ruská Nová Ves bola realizovaná tak,
že svedok tovar naložil vo štvrtok 22.06.2000 a v Prešove tento vyložil pán B. na druhý deň v piatok

23.06.2000. Pokiaľ ide o rezervu, túto svedok z Iveca nevzal, len ju v sobotu obzrel, keď bol pre kufrík,
vedel, že je roztrhnutá, chcel ju vybrať ale až v pondelok 03.07.2000. O tom, že je roztrhnutá vedel z
telefonátu pána B., ktorý mu to oznámil v piatok okolo obeda a telefonoval svedkovi na mobil s číslom
0905 276 479. Poisťovňu o vyplatenie nejakej škody svedok nepožiadal.
Vo svojej výpovedi zo dňa 13.08.2004 svedok-poškodený B. O. sa vyjadroval ku kúpno-predajnej zmluve

z 18.02.2000 ohľadom vozidla C. C. T. medzi predávajúcim B. O. a kupujúcim T. M. a uviedol, že takúto
zmluvu on nikdy neuzavrel, na zmluve nie je jeho podpis, osobu kupujúceho nepozná, nikdy predmetné
vozidlo neodpredal. V trestnom konaní predložil originály kľúčov od predmetného vozidla. Potvrdil, že
aj kľúče, ktoré predložil svedok A. B. boli originály kľúčov od vozidla. Iné kľúče on vyhotoviť nedal, ani
nedal pokyn na vyhotovenie ďalších kľúčov od vozidla. Svedok nepozná osobu menom U. W..

Napokon vo svojej poslednej výpovedi zo dňa 08.04.2010 doplnil, že mu nebolo na poistnom nič
uhradené, ani nijaká iná škoda mu uhradená nebola. Zotrval na uplatnenom nároku na náhradu škody
z titulu zaplatených splátok na leasingu v sume 1.400.000,- Sk ( 46.471,50 € ).

V priebehu hlavného pojednávania bolo oboznámené i odborné vyjadrenie KEÚ, OKE, Banská Bystrica

( čl. 264-265 ), z ktorého vyplýva, že predmetom ich skúmania boli 2 zväzky automobilových kľúčov
2x 3 ks. Z výsledku skúmania, ich podrobného i vzájomného skúmania, súd zistil, že sa jedná o
kľúče vykazujúce stopy častého používania. Podľa spôsobu opracovania však možno konštatovať, že
sa nejedná o pravé kľúče, ale kľúče vyrobené dodatočne, ktorú skutočnosť nie je možné potvrdiť, ani
vyvrátiť. Ak boli kľúče vyrobené dodatočne, stopy boli zničené častým používaním kľúčov. Z odborného

vyjadrenia vyplýva, že skúmanie vykonal pplk. U.. O. G.. Zo správy (čl. 43 ) vyplýva, že U.. O. G.
ukončil služobný pomer v KEÚ PZ ku dňu 31. 05. 2010 a pre potreby vypočutia k podanému odbornému
vyjadreniu sa hlavného pojednávania zúčastní mjr. Ing. Peter Leška.

Na návrh obhajoby na hlavnom pojednávaní bol vypočutý ako svedok aj Ing. Peter Leška. Tento

uviedol, že predmetom skúmania boli dva zväzky kľúčov, pretože takto to vyplýva zo záverov odborného
vyjadrenia ( t.j., skúmali sa tri kľúče druhovo zhodné s prvým zväzkom ). Svedok tieto kľúče nevidel,
neskúmal. Pokiaľ z odborného vyjadrenia vyplýva len druhové skúmanie kľúčov a nie aj individuálne,
je tomu tak z dôvodu, že takto im od zadávateľa neboli položené otázky. Uzamykacia zostava im na
skúmanie predložená nebola, zo zadania nevyplýva, že, či kľúče a uzamykacia zostava vykazujú zhodu.

Pokiaľ ďalej z odborného vyjadrenia vyplýva, že možno predpokladať, že kľúče neboli pravé a to podľa
spôsobu opracovania, k uvedenému doplnil, že kľúče boli častým používaním opotrebované, t. j. stopy
po opracovaní boli takýmto spôsobom zničené. Pokiaľ vo vyjadrení sa nespomína aj imobilizér, tento
zrejme preto predložený na skúmanie nebol. Po skúmaní boli kľúče vrátené. Na záver uviedol, že sa
domnieva, že v čase skutku ešte originály kľúčov neboli výrobcom označené logom, či názvom firmy.

Aj znalecký posudok C. D., znalca z odboru odhadu hodnoty motorových vozidiel ( čl. 254 -262 ), bol na
hlavnom pojednávaní prečítaný. Z jeho záverov vyplýva, že všeobecná hodnota vozidla U.-C. A. XX C.
XX, C.. Č..: Y. XXX W., výrobné číslo vozidla: Y., predstavovala ku dňu 03. 07. 2000 čiastku 684.598,-
Sk s DPH ( 22.724,49 € ).

Na hlavnom pojednávaní znalec zotrval na záveroch ním podaného znaleckého posudku. Podotkol, že
údaje o vozidle čerpal z technického preukazu nachádzajúceho sa v spise a z výpovede majiteľa vozidla
rovnako nachádzajúcej sa v spise. Znalec vozidlo nevidel. Takto vyčítal, že vozidlo bolo funkčné, malo
najazdených 150 000 km, t.j. bolo málo ojazdené. Aj s poukazom na túto skutočnosť stanovil koeficientpredajnostina0,95aniena1,0aviacalebomenej.Podotkol,ževroku2000lenzačínaliprostredníctvom
počítačovej techniky zavádzať takýto systém. Východiskovú hodnotu vozidla čerpal asi od predajcu,
keďže v tom čase sa ceny ešte neuvádzali v AutoTaxe. Pokiaľ cenu vozidla uvádzal ku dňu 03.07.2000,

urobil tak v zmysle zadania. K cene vozidla znalec uviedol, že mohlo by dôjsť k nejakej zmene ceny
vozidla ale len v prípade, že by sa jednalo o iný mesiac. Pokiaľ ale je skutok ohraničený dňami v jednom
mesiaci, cena zostáva nezmenená.

V priebehu dokazovania sa súd ďalej oboznámil aj s listinnými dôkazmi, najmä zápisnicou o rekognícii

( čl. 230-234 ), zápisnicou o ohliadke miesta činu ( čl. 244 ) zo dňa 03. 07.2000, zápisnicami o vydaní
veci - kľúčov od vozidla B. O. bez imobilizéra ( čl. 249 ) zo dňa 03.07.2000 a A. B. s imobilizérom ( čl.
250 ) zo dňa 03. 07. 2000, znaleckým posudkom zadávateľa Tatra Leasing, spol. s r.o. o stanovení výšky
škody jazdeného vozidla ( čl. 291-297 ), ktorým bola stanovená hodnota vozidla ku dňu odcudzenia
na sumu 970.774,- Sk, výpismi z obchodného registra ohľadom spoločnosti Tatra Leasing, s.r.o. ( čl.
266, 287 ), zmluvou o leasingovom prenájme s následnou kúpou prenajatej veci č. 103530, uzatvorenou

dňa 28. 07. 1998 ( čl. 269 - 283 ) medzi Tatra Leasing, s.r.o. a B. O. ohľadom nákladného automobilu
U. C. T. A. J. A. XX C. XX s cenou leasingu s DPH vo výške 2.492.164,80 Sk, vrátane všeobecných
zmluvných podmienok, dohody o splátkach, zmeny splátkového kalendára, dodatku č. 2 k základnej
zmluve, protokolom o prevzatí veci s dňom prevzatia 20.08.1998, oznámením B. O. spoločnosti Tatra
Leasing, s.r.o. o krádeži vozidla ( čl. 284 ), žiadosťou Tatra Leasing, s.r.o. o uvoľnenie poistného plnenia

od Allianz poisťovne, a.s. ( čl. 285 ), stanovisko k uvoľneniu poistného plnenia ( čl. 286 ), odbornými
vyjadreniami k výške škody ohľadom odcudzených vecí z predmetného vozidla - audiokazety, deka,
spacívak,odevy(čl.299a-299d), účtovnýmidokladmiohľadomposlednýchjázdpredmetnýmvozidlom
- fakúry, objednávky, dodacie listy, záznam o prevádzke vozidla ( čl. 300 - 309 ), z ktorých vyplýva
aj dodací list č. 200491 pre príjemcu Ivanko-výroba, ruská Nová Ves, Prešov s dátumom expedície

22.06.2000 a dodania dňa 23. 06. 2000, koncesná listina pre B. O. na výkon cestnej motorovej dopravy
( čl. 310 ), havarijné poistenie predmetného vozidla ( čl. 322 - 323 ) o tom, že štvrťročne činila splátka
poistenia sumu 12.561,- Sk, upomienkou Tatra Leasing, s.r.o. o neuhradení pohľadávky a to nedoplatku
za mesiac marec 2000, splátku za mesiac apríl 2000 a penálov za rok 1999 - č. fa 2500/2000 ( čl.
333 ), technickým preukazom k vozidlu čl. 338 - 342 ), žiadosťou o právnu pomoc vrátane listín ( čl.

345 a nasl. ), z ktorých vyplýva i to, že predmetné vozidlo bez vlečky s ev. č. Y. XXX W., zn. IVECO
EuroCargo ML 75 E 14 dňa 29. 06. 2000 vstúpilo cez hraničný prechod Borš do Rumunskej republiky
s tým, že podľa colného prehlásenia č. 3173/A/29.06.2000 colného orgánu bol vodičom tohto vozidla
Róbert Vatra, držiteľ cestovného pasu č. 1580548, keď overenie totožnosti osôb prechádzajúcich štátnu
hranicuvykonávaorgánhraničnejpolície,splnomocneniaodT.M.navyzdvihnutietechnickéhopreukazu

od predmetného vozidla ( čl. 364 - 365 ), kúpna zmluva na vozidlo uzatvorená medzi B. O. W. T. M.
zo dňa 18. 02. 2000
( čl. 368 ), listina o prepise vozidla s vykonaním prepisu dňa 20. 07. 2000 ( čl. 382 ), zvláštnym
splnomocnením na zastupovanie pred dopravnou políciou a finančnou správou M. M. ( čl. 384 ) zo dňa
21. 07. 2000, oznámením Ministerstva vnútra Rumunskej republiky ( čl. 440-442 ), z ktorého vyplýva,

že osoba W. U. vstúpil do Rumunska dňa 29.06.2000 o 07.30 h osobným motorovým vozidlom zn.
Mercedes s ev. č. A. - XXXX spolu s osobou S. W., rumunský občan a S. C., tiež rumunský občan a dňa
29. 06. 2000 v čase o 17.30 h Albert Ioan vystúpil z Rumunska tým istým osobným motorovým vozidlom
v sprievode osôb X. K. a O. D.. Z tejto správy ešte vyplýva, že X. K. bol zaevidovaný pri vstupe o 15.27
ako vodič vozidla a O. D. v čase o 15.30 h ako jeho doprovod. Z ďalšej správy ( čl. 444 ) vyplývajú

konkrétne údaje o dátumoch narodenia i čísel cestovných pasov u X. K. ( cestovný pas č. 1580548 )
a O. D. ( cestovný pas č. 1337310 ) a špecifikácie vozidla, ktorým vstúpili do Rumunska dňa 29. 06.
2000, právnou pomocou s maďarskými orgánmi ( čl. 456 a nasl. ) vrátane výpisu Interpolu ( čl. 471-472 )
o evidencii prechodov O. D. W. X. K. s číslami cestovných pasov cez maďarské hraničné prechody +
správa z čl. 478 potvrdzujúca uvedené skutočnosti, nákladným listom ( čl. 562 ), z ktorého vyplýva,

že vodičom vozidla bol O. D., kontrolným listom Colného úradu Fiľakovo ( čl. 569 ), z ktorého rovnako
vyplýva, že vodičom vozidla bol O. D. dňa 29. 06. 2000, správou KR PZ Zvolen ( čl. 592 ) o tom, aké
cestovné pasy vlastnili X. K. a O. D. a z ktorej vyplýva, že v čase skutku X. K. bol držiteľom pasu s č.
XXXXXXX platný do 29.12.2005 a O. D. bol držiteľom pasov s č. XXXXXXX platný do 05.12.2004, č.
XXXXXXX tiež platný do 05.12.2004, s č. XXXXXXX W. S. Č.. XXXXXXX oba platné do 18.09.2005 s

tým, že ani jeden z nich nenahlásil stratu ani odcudzenie cestovných pasov. Súd vykonal dokazovanie
aj správou Globlel GSM o účastníckych staniciach v sieti Globtel ( čl. 611 ), odpisom z registra trestov
obžalovaného ( čl. 122 ) a ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými s spise.Podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, prečinu krádeže sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej
zmocní a spôsobí tak malú škodu. Za to sa potrestá odňatím slobody až na dva roky.

Podľa ods. 3 písm. a) citovaného zákonného ustanovenia, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri
roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním väčšiu škodu.

Podľa § 20 Tr. zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov ( spolupáchatelia ), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd s poukazom na zdôvodnenie zrušujúceho rozhodnutia
odvolacieho súdu, keď okresný súd pri ďalšom rozhodovaní je viazaný právnym názorom vysloveným
krajským súdom, hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku, pričom
skutkový stav zistil a ustálil, ako je rozvedený vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku. Nepoprel, že s X. K. previezol predmetné
vozidlo ale učinil tak len cez slovensko maďarské hranice, nie cez maďarsko rumunské a s vedomím,
že všetko je legálne. Nevedel, že sa jedná o odcudzené vozidlo, lebo mali k dispozícii kľúče od vozidla
i doklady. Nič o trase s vozidlom nevedel, nezisťoval, nebolo mu uvedené, všetky pokyny mal od X. K.,
ktorý s inými komunikoval ( jednak s neznámym mužom vo Zvolene a jednak telefonicky počas jazdy do

Maďarska ). Nemal vedomosť o žiadnych dokladoch ohľadom prevzatia vozidla, či ohľadom odovzdania
vozidla v Maďarsku. Ak niekto o niečom vedel, bol to práve X. K., ktorý ho do uvedeného namočil, čím aj
ichinakdlhoročnýakamarátskyvzťahoslabol.Pokiaľvprípravnomkonaníohľadomurčitýchskutočností
vypovedal inak než na hlavnom pojednávaní, vysvetlil, že na to ho nahovoril práve X. K.. Nevedel si
vysvetliť, ako sa jeho osobné údaje dostali do evidencie na maďarko-rumunských hraniciach, vyslovil

podozrenie, že tieto jeho údaje boli zneužité na týchto hraniciach. Podotkol, že cestovný pas nikomu
nepožičal, že niektorý z jeho cestovných pasov v minulosti stratil, nevedel uviesť ktorý a kedy.
Na hlavnom pojednávaní konanom po vrátení veci odvolacím súdom z dôvodu, že na ňom bol prítomný
svedok poškodený B. O., obžalovaný prostredníctvom obhajcu navrhol ho dopočuť a požiadal súd o
povolenie položiť mu niekoľko otázok ohľadom skutkových okolností. Opakovane tento jeho návrh na

vykonanie dôkazu súd odmietol s odôvodnením, že tak, ako to vyplýva zo zdôvodnenia tohto rozsudku,
obžalovaný ( čl. 71 ) súhlasil s čítaním výpovede svedka B. O. na hlavnom pojednávaní vykonanom
dňa 10.11.2016, pričom k prečítaným jeho výpovediam ( čl. 128-148 ) sa nijakým spôsobom nevyjadril.
Naviac krajský súd ohľadom skutkových okolností neuložil I. stupňovému súdu vykonanie žiadnych
ďalšíchdoplňujúcichdôkazov.Pretosúdnávrhobhajobynavykonanietohtodôkazuodmietol.Inénávrhy

na doplnenie dokazovania obžalovaný, ani jeho obhajca na hlavnom pojednávaní nevzniesli. Ostatné
strany konania návrhy na doplnenie dokazovania nemali.

Obhajobu obžalovaného v naznačenom smere a po vykonanom dokazovaní vyvracajú dôkazy a to
priznanie sa už t. č. odsúdeného X. K. na hlavnom pojednávaní ku skutku 1/ podanej obžaloby,

keď skutková veta podanej obžaloby pojednáva o vzájomnej dohode medzi obžalovaným a X. K.
ohľadom predmetného vozidla a jeho odcudzení nezisteným spôsobom a prejdení cez hraničný prechod
Slovenské Ďarmoty dňa 29. 06. 2000 v čase o 00.45 h do Maďarska a toho istého dňa o 15.30 h o
vstúpení oboch s predmetným vozidlom na územie Rumunska cez hraničný prechod Artand. Obhajobu
obžalovaného vyvracajú aj záznamy z prechodov ich osôb ( X. K. a obžalovaného ) a predmetného

vozidla jednak cez slovensko-maďarské hranice, tiež cez maďarsko-rumunské hranice a späť osobným
motorovým vozidlom s W. U. v rovnaký deň 29.06.2000 v poobedňajších hodinách. Súd poukazuje aj
na rozpory vo výpovediach samotného obžalovaného, ktoré sú rozvedené v úvode zdôvodnenia tohto
rozsudku pri výpovedi obžalovaného. Pokiaľ aj obhajca obžalovaného konštatoval, že aj po 16 rokoch je
výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní zhodná a konzistentná s jeho výpoveďami učinenými

v prípravnom konaní, naopak súd v jeho výpovediach vzhliadol značné rozpory a to aj v porovnaní
s výpoveďami svedkov, ktorých navrhla práve obhajoba. Okrem rozporov vo výpovediach samotného
obžalovaného súd videl rozpory aj v jeho výpovediach v porovnaní s výpoveďou spoluobvineného X. K.,
najmä ohľadom toho, kedy a s kým komunikoval X. K. ohľadom prevozu vozidla, ohľadom stretnutia
s mužom vo Zvolene, kedy a koľko krát, ohľadom výplaty odmeny za prevoz, tiež ohľadom cesty

späť z Maďarska do Zvolena. Aj obhajobou navrhnutá svedkyňa M. P. nepotvrdila skutočnosti uvedené
obžalovaným, naopak vypovedala, že sa jej žiadne skutočnosti o tom, že by jej niekedy obžalovaný
hovoril v čase jeho narodenín a jeho oslavy to, že má odviezť nejaké motorové vozidlo do Maďarska, čo
mal byť dôvod jeho odchodu z oslavy jeho narodenín, nevybavujú. Tiež obhajobou navrhnutá svedkyňaA.. B. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je sestrou obžalovaného, potvrdila, že vždy a to aj v roku
2000 oslavovali sviatky v rodine spoločne, t.j. aj narodeniny obžalovaného, avšak nič bližšie ohľadom
týchto narodenín v roku 2000 sa jej nevybavuje. Pamätá si len to, že z oslavy odišiel, volal ho X. K., že

sa idú previezť, alkohol požívali a to aj obžalovaný, pričom pred hlavným pojednávaním sa o tejto veci s
bratom-obžalovaným rozprávala, i keď podľa jej tvrdenia málo. Pokiaľ aj alkoholické nápoje požívali, je
otázne, či práve z narodenín oslavujúcich v roku 2000 sa obžalovaný išiel s X. K. previezť s poukazom na
to, že každý rok sa takto rodina stretávala pri sviatkoch, či teda svedkyňa si takto dobre pamätá práve na
rok 2000, že sa išiel s K. previezť, i keď požívali alkohol. Rovnako obhajobou navrhnutá svedkyňa B. W.,

v čase skutku priateľka obžalovaného žijúca s ním v spoločnej domácnosti si na hlavnom pojednávaní
na žiadne okolnosti ohľadom oslavy obžalovaného v roku 2000 nespomenula. V prípravnom konaní
vypovedala, že v ten deň odišiel, ona išla na druhý deň ráno do práce a následne, keď sa obžalovaného
pýtala, kde bol, neodpovedal jej. Súd dáva do pozornosti, z akého dôvodu obžalovanému trvalo toľko
hodín, kým sa do Zvolena vrátil, keď mal byť iba neďaleko na slovensko-maďarských hraniciach, čo mu
bránilo odpovedať na otázku jeho vtedajšej priateľky, kde bol. Nebolo sporné, že s predmetným vozidlom

obžalovaný spolu s X. K. dňa 29.06.2000 tesne po polnoci prešli slovensko-maďarskými hranicami. Z
tohto dôvodu potom súd podrobne nerozoberal výpovede poškodených ohľadom tej skutočnosti, kedy
nájomca B. O. zistil odcudzenie motorového vozidla. Sporné bolo, či s týmto vozidlom obžalovaný spolu
s X. K. prešli aj cez maďarsko-rumunské hranice a naplnenie objektívnej stránky daného trestného
činu. Práve vykonanou právnou pomocou s rumunskými ale i maďarskými štátnymi orgánmi, mal súd

objektívne za preukázané, že obaja prešli nielen slovensko-maďarskými hranicami ale aj maďarsko-
rumunskými hranicami s predmetným vozidlom a obaja prešli týmito hranicami aj späť na vozidle s W.
U.. Tu súd poukazuje na to, že obaja svoj cestovný pas nikomu nepožičali a podľa správy polície ani
nenahlásili žiadnu stranu ich cestovných dokladov. Cestovný doklad obžalovaného s číslom, ktorý bol
zaevidovaný na vyššie uvedenej ceste zo Slovenska do Rumunska a tiež späť, bol platný až do 18.

09. 2005. Obžalovaný podľa názoru súdu konal minimálne v tzv. nepriamom úmysle, keď vedel, že
svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým
uzrozumený. Tu súd poukazuje na to, že je neobvyklé, aby vec - nákladné motorové vozidlo, o ktorom
aj laická verejnosť vie, nieto ešte vodič z povolania, navyše kamiónovej dopravy, akým obžalovaný v
čase skutku bol, niekto prevážal do cudziny, na požiadanie neznámej osoby, o ktorej nikto nič nevie,

bez príslušnej dokumentácie, napr. potvrdenia o prevzatí vozidla na prepravu a potvrdenia o odovzdaní
vozidla. V tomto smere mal byť obžalovaný opatrnejší a dôslednejší a to vo vzťahu ku vozidlu i osobe,
ktorá ich požiadala o prevoz vozidla ( majúc aspoň minimálnu vedomosť o tom, kto ich o to požiadal ),
naviac pokiaľ aj z listinných dôkazov a aj z výpovede obžalovaného i X. K. vyplýva, že vozidlo šoféroval
aj obžalovaný ( resp. najmä, keď obžalovaný vypovedal, že Róbert Vatra vozidlo len premiestnil vo

Zvolene na miesto, kde sa stretli a ďalej do Maďarska už šoféroval on a tu súd poukazuje i na výpoveď
obžalovaného v tom, že X. K. si vtedy len urobil vodičské oprávnenie na vedenie kamiónov ), t.j. s ním
manipuloval. Súd sa zaoberal pri hodnotení dôkazov aj listinami a to kúpnou zmluvou medzi B. O. a
rumunským občanom, tu je potrebné poukázať na to, že kúpna zmluva bola uzatvorená vo februári 2000
a prepis vozidla v Rumunsku až v júli 2000, čo je nanajvýš zvláštne, keď B. O. poprel podpis na nej a

rovnako aj jeho manželka A. O. vypovedala, že tento podpis nepatrí jej manželovi. B.W. O. vypovedal,
že vozidlo odpredať nechcel a podľa názoru súdu ani nemohol, nebol jeho majiteľom, len nájomcom.
Súd si položil otázku, čo by B. O. takýmto obchodom získal, keď na leasingových splátkach už uhradil
viac ako 1.400.000,- Sk, svoju zmluvu s prenajímateľom mal uzatvorenú s následnou kúpou, kúpna
zmluva medzi ním a T. M. znela na sumu 28.000 DM a v prípade akejkoľvek udalosti vrátane odcudzenia

vozidla by poisťovňa plnila spoločnosti Tatra Leasing, nie B. O..

Pokiaľ obhajoba obžalovaného poukazovala na osobu odsúdeného X. K., jeho kriminálnu minulosť a
tým i jeho nedôveryhodnosť, súd dáva do pozornosti, že obžalovaný O. D. v čase skutku tak, ako aj
sám vypovedal, bol jeho blízkym priateľom. Súd sa pýta, či v tom čase mu nevadil jeho kriminálny život,

keď sa spolu priatelili. Naviac súd dáva do pozornosti, že v zmysle odpisu z registra trestov X. K., ktorý
mal súd k dispozícii pri rozhodovaní ohľadom osoby X. K. v tejto trestnej veci ( sp. zn. 1T/40/2014,
dňa 04.02.2015 ), X. K. mal v zázname len jedno odsúdenie z roku 1994 pre trestný čin krádeže, za
čo bol potrestaný podmienečným trestom odňatia slobody, pričom v čase rozhodovania v tejto veci u
X. K. Q. ohľadom spomenutého odsúdenia došlo k jeho osvedčeniu, t.j. hľadí sa na neho ako keby

odsúdený nebol. Rozhodnutím sp. zn. 1T/40/2014 došlo k uloženiu súhrnného trestu k odsúdeniu k sp.
zn. 3T/152/2013 Okresného súdu Zvolen, § 279 ods. 1, 2 Tr. zákona. Žiadna iná okolnosť ohľadom inej
recidívy nebola u X. K. konštatovaná pri rozhodovaní o jeho odsúdení v tejto trestnej veci.Vykonané dôkazy sú navzájom v súlade, dopĺňajú sa a vo svojom súhrne vyvracajú obhajobu
obžalovaného a preukazujú, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a
v spolupáchateľstve ho spáchal obžalovaný s už odsúdeným X. K..

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona, nakoľko spoločným konaním s už odsúdeným X. K. si
prisvojili cudziu vec - motorové vozidlo, tým že sa ho zmocnili nezisteným spôsobom, nakladali s ním
a spôsobili tým poškodenému väčšiu škodu

( TATRA Leasingu, s.r.o. ).

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následky tak,
ako sú uvedené vyššie, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V zmysle zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho
súdu, okresný súd dôrazne prihliadol pri ukladaní trestu na časový faktor, ktorý uplynul od spáchania

skutku do rozhodnutia súdu, na mieru zavinenia obžalovaného, závažnosť prípadu. Podľa názoru súdu,
obžalovaný konal minimálne v tzv. nepriamom úmysle. Poľahčovalo mu okolnosť podľa § 36 písm. m) Tr.
zákona, nepriťažovala mu žiadna okolnosť. Pohnútkou bolo získanie určitých finančných prostriedkov
v podobe odmeny za prevoz vozidla.

Obžalovaný je slobodný, v súčasnej dobe SZČO s príjmom okolo 500,- € mesačne. Z miesta jeho
trvalého pobytu nie je bližšie hodnotený, sankcionovaný za priestupok nebol. V minulosti bol súdom
potrestaný a to jeden krát v roku 1994 podmienečným trestom odňatia slobody Vojenským obvodovým
súdom Prešov pre § 247 ods. 1 písm. a) Tr. zákona ( čl. 79 ), avšak v čase rozhodovania súdu sa už
na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

Vychádzajúc z týchto skutočností, pri hodnotení a vzatí do úvahy skutočností uvedených odvolacím
súdom, súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov, čo je výmera stanovená
pod dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby ( § 212 ods. 3 Tr. zákona stanovuje trest
odňatia slobody vo výmere od 6 mesiacov do troch rokov ). Aj keď okresný súd práve s poukazom na

výmeru trestu obžalovanému už pri prvom rozhodovaní sa zaoberal možnosťou trest mu ukladať za
aplikácie zmierňujúceho ustanovenia § 39 Tr. zákona, avšak s poukazom na fakt, že pri ukladaní výmery
trestu podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia nie je možné trest uložiť pod hranicu trestnej
sadzby v tomto odseku ustanovenú, čo v danom prípade podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zákona nie
je možné ukladať trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, keďže v osobitnej časti tohto zákona je

dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov. Preto v danom prípade nebolo
možné za aplikácie § 39 Tr. zákona ukladať obžalovanému nižší trest ako 6 mesiacov. Táto výmera
zároveň bola aj dolnou hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby ( § 212 ods. 3 Tr. zákona ). Súdu
sa z tohto dôvodu javilo ako nadbytočné pri ukladaní trestu aplikovať ustanovenie § 39 Tr. zákona.
Po zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu sa súd zaoberal a hodnotil mieru zavinenia ( ktorú zdôvodnil

vosvojomrozhodnutí iodvolacísúd)spoukazomnato,ževozidlošoférovalnajmäresp.lenobžalovaný,
pri zohľadnení jeho pracovného zaradenia ( vodič ), závažnosť konania, ktorú súd vzhľadom na spôsob
vykonania činu popísaného v skutkovej vete tohto rozsudku, jeho následky ( väčšia škoda ), pohnútku
tak, ako je to vyššie uvedené ( získanie finančných prostriedkov ako odmenu za prevoz vozidla ) podľa
názoru súdu bolo potrebné kvalifikovať ako viac než nepatrnú. Preto súd i z tohto hľadiska i napriek

celkovej dĺžke konania nerozhodol o zastavení trestného stíhania, či oslobodení obžalovaného spod
obžaloby. S poukazom na zdôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu ohľadom trestu, s poukazom
najmä na dĺžku tohto konania, tiež osobu obžalovaného, ktorý od spáchania skutku vedie riadny
život, stará sa o malol. syna, je zamestnaný, súd pri ukladaní výmery trestu aplikoval čl. 6 ods. 1
Medzinárodného dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd, keďže jeho aplikáciou nie je

súd viazaný dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby a obžalovanému takto uložil trest
vo výmere 3 mesiacov ( keď dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 212 ods. 3
Tr. zákona je 6 mesiacov ).
Výkon tohto trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 12 mesiacov, čo rovnako je dolná hranica
ukladania skúšobnej doby, pretože mal za to, že vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život i

život po spáchaní skutku, ako aj na okolnosti prípadu a čas uplynutý od spáchania skutku, takto uložený
trest súd považoval za zákonný, primeraný a tiež i spravodlivý. Spravodlivý i vo vzťahu ku poškodeným,
pretože v prípade iného rozhodnutia súdu ( oslobodzujúci rozsudok, zastavenie trestného stíhania ) by
poškodených spravodlivosť obišla. S poukazom na uplatnené nároky poškodených, keď na týchto aj nahlavnom pojednávaní zotrvala spoločnosť Tatra Leasing, s.r.o. a tiež aj B. O., s poukazom na skutočnosť,
že v už právoplatnom odsúdení spolupáchateľa X. K. ich súd s ich nárokmi na náhradu škody odkázal
na civilný proces, nebolo možné v tomto konaní k náhrade škody zaviazať len obžalovaného, keď je

potrebné ich zaviazať spoločne a nerozdielne vzhľadom na konštatované spolupáchateľstvo oboch pri
spáchaní tohto skutku.

Súd sa zaoberal i samotnou dĺžkou daného konania, keď práve dĺžku konania vzal do úvahy pri
ukladaní trestu, avšak s poukazom, že v danom konaní sa jednalo o 4 skutky s medzinárodnou účasťou

( Maďarsko, Rumunská republika - skutok 1/, Spolková republika Nemecko, Ruská federácia, USA -
skutok 2/ ), pričom bolo potrebné vykonať vo vzťahu ku viacerým štátom požiadavku právnej pomoci,
ktorá skutočnosť si vyžaduje nemalý časový priestor. Tak orgány činné v trestnom konaní, ako aj súd v
danej trestnej veci postupovali a vykonávali jednotlivé úkony bez zbytočných subjektívnych prieťahov.
Tak, ako je to vyššie uvedené, bolo by nespravodlivé aj vo vzťahu ku poškodeným a im uplatneným
nárokom vysloviť záver o zastavení trestného stíhania, či oslobodení obvinených pre celkovú dĺžku tohto

trestného konania. Z týchto dôvodov preto súd nevzhliadol dôvody na takýto procesný postup, naopak
bol toho názoru, že je potrebné páchateľov a to aj obžalovaného O. D. uznať za vinných a potrestať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2 ).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§

307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie
môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku,

ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.