Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, December 13, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/74/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201335
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201335.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Senec,
katastrálny odbor, so sídlom Hurbanova 21, Senec, za účasti: R. C., bytom E. XXX/XX, P. S. M.,
zastúpenéhoopatrovníčkouM.U.,T.OkresnéD.K.C.P.,T.XX,C.,oopravnomprostriedkunavrhovateľa
zo dňa 3.10.2014 proti rozhodnutiu odporcu č. V-4710/14 zo dňa 16.9.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. V-4710/14 zo dňa 16.9.2014 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. V-4710/14 zo dňa 16.9.2014 odporca zamietol návrh na vklad záložného

práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území U., zapísaným na liste vlastníctva č.
XXX (ďalej ako „založené nehnuteľnosti“), a v katastrálnom území Z., zapísaným na liste vlastníctva č.
XXXX, a to z dôvodu, že zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 30.5.2014, na základe ktorej sa mal
vykonať vklad záložného práva k založeným nehnuteľnostiam (ďalej len „zmluva o zriadení záložného
práva“ alebo „záložná zmluva“), nie je spôsobilá pre povolenie vkladu záložného práva v prospech
navrhovateľa, nakoľko bola uzatvorená v rozpore s § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), pretože pri uzatváraní dohody o splnomocnení zúčastnená

osoba ako splnomocniteľ v jednej osobe nemal možnosť voľby zástupcu (splnomocnenca), čo vyplynulo
z listín, ktoré boli podkladom na rozhodnutie o návrhu na vklad. Konkrétne z dohody o splnomocnení vo
forme predtlačenej listiny, kedy záložca nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, a preto jeho možnosť
určiť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by svedomito hájil
záujmy splnomocniteľa, mu bola už v takejto dohode nielenže obmedzená, ale priamo odňatá. Možno
teda konštatovať, že takého konanie je v kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia prejavom jasného
konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo opäť iba potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 OZ.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok -
odvolanie zo dňa 3.10.2014, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a následného povolenia vkladu záložného
práva k nehnuteľnostiam, prípadne zrušenia napadnutého rozhodnutia súdom a vrátenie veci odporcovi
na nové konanie o povolení vkladu záložného práva. Navrhovateľ vyjadril v odvolaní nesúhlas s
dôvodmi uvedenými v rozhodnutí odporcu. Podľa jeho názoru ide o nepodložené predpoklady, ktoré
nevychádzajú z objektívne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Taktiež namieta predostretý

záver odporcu, podľa ktorého záložný veriteľ vopred určil osobu splnomocneného zástupcu zúčastnenej
osoby (dlžníka). Navrhovateľ ďalej dôvodil, že sa ako záložný veriteľ žiadnym spôsobom nepodieľal na
výbere splnomocneného zástupcu, od dlžníka zastúpenie zástupcom nepožadoval a osobu zástupcu
mu nenavrhoval. Následne žalobca zdôraznil, že v prípade uzavretia dohody o splnomocnení nazastupovanie pri uzatvorení záložnej zmluvy sa jednalo o samostatný právny úkon uzatvorený medzi
zúčastnenou osobou a jej zástupcom a konštatoval, že z obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé,
že dlžník (zúčastnená osoba) sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o

následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho
záujmy.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 6.8.2015 navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť a
odvolanie navrhovateľa v plnom rozsahu zamietnuť. S tým, že podľa jeho názoru bolo rozhodnutie

vydané v súlade s ustanoveniami katastrálneho zákona, zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a OZ.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný
súd (§ 246a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“) po tom, ako uznesením č. k.
4Sp/74/2015 zo dňa 13.11.2017 ustanovil zúčastnenej osobe opatrovníčku, pretože jej aktuálny pobyt sa
nepodarilo zistiť. K prejednaniu veci došlo v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí svoju neprítomnosť

ospravedlnili a súhlasili s prejednaním bez ich účasti, a v neprítomnosti ustanovenej opatrovníčky.
Súd, za použitia § 250q ods. 3 O. s. p., dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné
potvrdiť ako vecne správne.

V prejednávanej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom súdneho ako i

administratívneho spisu - návrhu zo dňa 3.10.2014 a vyjadrenia odporcu zo dňa 6.8.2015, pričom
zúčastnená osoba sa k návrhu nevyjadrila.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995b Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (ďalej iba „katastrálny zákon“): Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či

obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na
skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona: Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona: Zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie

a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a
identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore

popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom
pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je

nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

Podľa § 22 ods. 2 OZ: Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny
úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 37 ods. 1 OZ: Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ: Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 54 ods. 2 OZ: V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 5a ods. 2 zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) v znení neskorších
predpisov: Predávajúci nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak určiť osobu, ktorá má v súvislosti s

uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo zabezpečením záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa. Ustanovenia spotrebiteľskej
zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie právnych úkonov súvisiacich
plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné.

Podľa § 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa: Právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu
osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v
mene spotrebiteľa, je neplatný.

Podľa ust. § 250q ods. 3 O. s. p. prvá veta: O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd vyhodnotil námietky vznesené navrhovateľom ako nedôvodné. Ako to vyplýva z citovaných
zákonných ustanovení, odporca v priebehu vkladového konania posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu, ktorý je podkladom k zápisu vlastníckych a iných práv v katastri
nehnuteľností, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v § 31 ods. 1 katastrálneho

zákona a tak vyhodnocuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto
rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na vklad.

Ako súd zistil z administratívneho spisu odporcu, navrhovateľ na strane veriteľa a zúčastnená osoba na

strane dlžníka uzatvorili dňa 20.2.2013 zmluvu o úvere č. 105700919, a v ten istý
deň udelila zúčastnená osoba za účelom zabezpečenia vzniknutého záväzku občianskemu združeniu
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava (ďalej „združenie
ProHelp“ alebo „splnomocnenec“) plnú moc na uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam, ktorých identifikácia bola v typovej (formulárovej) dohode o splnomocnení zapísaná v

kolónke špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa. Ako možno vyvodiť z odlišného písma
identifikačných údajov splnomocniteľa na strane jednej a vpísaných údajov o nehnuteľnosti na strane
druhej,identifikačnéúdajeo nehnuteľnostiachnebolidodohodyvpísané(konkretizované)prijejpodpise
splnomocniteľom (zúčastnenou osobou), ale boli doplnené až následne.

Súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu odporcu a samotného napadnutého rozhodnutia v
rozsahu dôvodov uvádzaných navrhovateľom dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzatvorená
medzi zúčastnenou osobou a združením ProHelp je absolútne neplatná, a to z dôvodu, že bola
uzatvorená spôsobom, ktorý je v rozpore s § 22 ods. 2 OZ. Právne úkony, ktoré nespĺňajú podmienky
upravené v § 22 ods. 2 OZ sú v zmysle § 39 OZ absolútne neplatné, a to bez ohľadu na skutočnosť,

že o tom účastníci právneho úkonu nevedeli. Je súčasne daný rozpor záujmov, pretože splnomocnenec
(združenie ProHelp) nemal v zmysle dohody zjavne konať v záujme dlžníka (zúčastnenej osoby), ale v
záujme veriteľa (navrhovateľa). Zastúpením sa zabezpečilo silnejšie postavenie veriteľa (navrhovateľa),
a de facto okamžitá vymožiteľnosť jeho pohľadávky bez toho, aby sa o tom zúčastnená osoba čo i
len dozvedela, dokonca i za predpokladu, že by si svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere plnila

riadne a včas. Zmluva o zriadení záložného práva je totiž zabezpečujúcim inštitútom pre veriteľa (v
tomtoprípadenavrhovateľa)ajednoznačneposilňujejehopostavenievovzťahukdlžníkovi(zúčastnenej
osobe), nie naopak.

Súd s poukazom na obsah administratívneho spisu odporcu má za preukázané, že splnomocnenec

(združenie ProHelp) pri podpise dohody o splnomocnení nemohol byť prítomný a teda ani nemohol
poučiť zúčastnenú osobu o obsahu dohody o splnomocnení, ako tvrdil navrhovateľ v opravnom
prostriedku. Podľa názoru súdu je nepochybné, že osoba splnomocnenca je spriaznená s osobou
navrhovateľa.

Súdu je známe aj z jeho rozhodovacej činnosti, že združenie ProHelp vystupovalo vo
viacerých obdobných konaniach ako zástupca dlžníka pri uzatváraní záložných zmlúv v prospech
navrhovateľa. Uvedený názor súdu nepriamo potvrdzuje aj samotný navrhovateľ, ktorý na jednej strane
tvrdí, že na uzatváraní dohody o splnomocnení sa žiadnym spôsobom nepodieľal a zdôrazňuje, žezdruženie ProHelp je zástupcom úplne nezávislým od neho a od jeho zmluvnej dokumentácie, na strane
druhej však v rámci vlastnej argumentácie opisuje okolnosti uzatvorenia tejto dohody. Takéto vyjadrenia
vyslovené v rámci námietok a s poukazom na ostatné okolnosti svedčia o úzkom prepojení navrhovateľa

so združením ProHelp, čo dokazuje aj formulárový typ dohody o splnomocnení v ktorej je predtlačou
identifikovaný nielen splnomocnenec (združenie ProHelp), ale aj navrhovateľ v postavení veriteľa/
záložného veriteľa, ktorého pohľadávky majú byť zabezpečené prostredníctvom inštitútu zriadenia
záložného práva. V súvislosti s uvedeným zmätočne vyznieva aj argumentácia navrhovateľa, podľa
ktorej „uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu (združenia ProHelp) v dohode

o splnomocnení argumentačne použité v (napadnutom) rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie
zástupcu a navrhovateľa je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a
uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva,“ a
to najmä z dôvodu, že združenie ProHelp evidentne nebolo prítomné pri udelení splnomocnenia, ktoré
bolo podpísané v deň podpisu zmluvy o úvere uzatvorenej medzi navrhovateľom a zúčastnenou osobou.

Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku navrhovateľa, podľa ktorej nie je podľa odbornej literatúry pri
aplikácii § 22 ods. 2 OZ dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o nestrannosti zástupcu,
ale tento rozpor musí reálne existovať a to nielen preto, že komentár k zákonu nie je ako taký záväzný,
ale i z dôvodu, že existencia rozporu je v skutočnosti daná už len z toho titulu, že zúčastnená osoba
(dlžník) de facto splnomocnila združenie ProHelp k hájeniu záujmov svojho veriteľa (navrhovateľa) a

nie seba samého.

Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení má za následok, že splnomocnenec nemohol zastupovať
zúčastnenú osobu pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva, a teda navrhovateľ nepredložil
odporcovi zmluvu spôsobilú na zápis práva k založenej nehnuteľnosti. Odporca postupoval správne,

keď zmluvu o zriadení záložného práva posudzoval v intenciách § 31 ods. 1 katastrálneho zákona
a vyhodnotil, že táto odporuje zákonu. Konštatovanie navrhovateľa, podľa ktorého inštitút záložného
práva využíva len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku či v
prípadoch, kedy je evidentné, že záložca od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, stráca s
poukazom na jeho postavenie známeho poskytovateľa úverov (pričom tento predmet činnosti má riadne

zapísaný aj v obchodnom registri) na význame a vyznieva krajne účelovo.

Na základe zistených skutočností je teda nepochybné, že splnomocniteľ (zúčastnená osoba) a
ani splnomocnenec (združenie ProHelp) v čase podpísania dohody o splnomocnení neidentifikovali
nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom zálohu v záložnej zmluve. Takéto splnomocnenie teda nemôže

byť platné, pretože v čase jeho udelenia nebolo z neho možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení,
ktoré z neho splnomocnencovi vyplývajú a následne nebolo možné posúdiť, či tento konal v mene
splnomocniteľa v medziach udeleného oprávnenia alebo či rozsah svojho oprávnenia prekročil - ide
teda o neurčitý prejav vôle, keďže v čase udelenia plnomocenstva nebolo zrejmé, ktoré konkrétne
nehnuteľnostivovlastníctvezúčastnenejosobymajúbyťpredmetomzmluvyozriadenízáložnéhopráva,

t.j. je daná existencia rozporu s § 37 ods. 1 OZ. Podľa ustálenej judikatúry prejav, ktorým
osoba udeľuje splnomocnenie na právne úkony týkajúce sa práv k nehnuteľnostiam, musí spĺňať tie
isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s § 42 katastrálneho
zákona.

Nad rámec navrhovateľom vznesených námietok súd poukazuje na správnosť rozhodnutia odporcu,
a to aj vzhľadom na fakt, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52
ods. 1 OZ, ktorá bola uzatvorenú taktiež v rozpore s ustanoveniami § 5a ods. 2 a 4 zákona zákon
o ochrane spotrebiteľa, ktoré vylučujú možnosť predávajúceho akýmkoľvek spôsobom určiť, nanútiť
spotrebiteľovi alebo ho naviesť k tomu, aby svojim konaním určil osobu, ktorá môže v jeho mene vykonať

akýkoľvek úkon súvisiaci s uzavretím alebo plnením spotrebiteľskej zmluvy, alebo zabezpečením
záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že určí osobu na
uvedené úkony, nemôže byť za žiadnych okolností ovplyvnené konaním predávajúceho. Vylučuje sa tak
možnosť zneužitia vplyvu a postavenia predávajúceho, a to hlavne v čase uzatvárania zmluvy,
na rozhodnutie spotrebiteľa. Rovnako sa vylučuje možnosť, aby bola táto osoba priamo uvedená v

zmluve a spotrebiteľ svojím podpisom urobil toto rozhodnutie.

Podľa cit. § 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, neplatným je akýkoľvek právny úkon (urobený
či už vo forme osobitnej listiny pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, alebo kedykoľvek počas trvaniazáväzkového vzťahu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy), ktorým
spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa
zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa.

Nakoľko odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci a správne vyhodnotil, že v danej veci neboli
splnené podmienky podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, čo je dôvodom zamietnutia návrhu na
vklad vlastníckeho a iného práva podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, pričom uvedený záver riadne
odôvodnil v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku a tento vyplýva z obsahu administratívneho spisu a

vykonanéhodokazovania.Žiadnaznámietoknavrhovateľaneboladôvodná,súdnapadnutérozhodnutie
odporcu potvrdil ako vecne správne a zákonné. Navrhovateľ postupom zvoleným pri uzatvorení zmluvy
o zriadení záložného práva skutočne výrazne zasiahol do práv zúčastnenej osoby pri výkone jej práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2

O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, a preto mu ich náhradu
súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).