Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/428/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816200911
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7816200911.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej M. P.G., J.. XX.X.XXXX, V. XXX, o zaplatenie
5.562,54 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 9C/28/2016-48
z 25. mája 2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok čiastočne, čo do zamietnutia v časti o 2,64 €.
O d m i e t a odvolanie proti výroku vo vyhovujúcej časti a v časti zastaveného konania.
V ostatnej časti zrušuje rozsudok a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť

žalobcovi 3.896,58 € s 5 % ročným úrokom z omeškania od 03.05.2016 do zaplatenia v splátkach po
75,- € mesačne, vždy do posledného dňa toho - ktorého mesiaca, počnúc od 01.07.2016 do úplného
splatenia dlhu, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky. Súd
konanie o zaplatenie 146,40 € zastavil. Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Súd zaviazal žalovanú
uhradiť žalobcovi trovy konania v sume 146,74 € z titulu zaplateného súdneho poplatku, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz. Žalobca podaním zo dňa
05.05.2016, doručeným súdu dňa 09.05.2016, oznámil, že žalovaná vykonala po zosplatnení a po
podaní návrhu nasledujúce úhrady: dňa 24.02.2016 vo výške 73,20 €, dňa 15.04.2016 vo výške 73,20
€ t. j. spolu vo výške 146,40 €. Žalobca na základe uvedeného vzal návrh späť v časti vyššie uvedených
úhrad žalovanej vo výške 146,40 € a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Na základe uvedeného
upravil petit svojho návrhu zohľadňujúc úhrady žalovanej a navrhol, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie nezaplatenej istiny vo výške 5.416,14 €, nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške

7,38 €, úroku 309,84 €, úrokov z omeškania 2,64 €, úroku vo výške 15,90 % ročne z nezaplatenej
istiny vo výške: 5.562,54 € od 24.11.2015 do 24.02.2016, 5.489,34 € od 25.02.2016 do 15.04.2016,
5.416,14 € od 16.04.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej
istiny vo výške: 5.562,54 € od 24.11.2015 do 24.02.2016, 5.489,34 € od 25.02.2016 do 15.04.2016,
5.416,14 € od 16.04.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených
úrokov 309,84 € od 24.11.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalovaná v písomnom
vyjadrení k žalobnému návrhu, doručenom súdu dňa 19.05.2016, uviedla, že zmluva uzavretá medzi

ňou a žalobcom je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka a Zákona o ochrane
spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť.3. Súd citoval §§ 52, 53 OZ, zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, a dôvodil, že z ust. § 11
ods. 1 citovaného zákona vyplýva, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k, r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
V zmysle § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 29. 01. 2014
uzavretá úverová zmluva č. 0000000000101937, v zmysle zmluvy ktorej bol žalovanej poskytnutý úver
vo výške 6.000,00 €, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 120 anuitných splátkach vo výške 100,59 €.
Celková čiastka, ktorú bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi, ktorá je tvorená súčtom výšky úveru a
celkových nákladov spojených s úverom bola dohodnutá na 12.370,80 €. Úroková sadzba predstavuje

15,9 % p.a., ročná percentuálna miera nákladov 19,03 % a priemerná RPMN 19,35 %. Súd dospel k
záveru, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou na základe
vyššie uvedených zákonných ustanovení a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka.

4. Súd zistil, že uvádzaná úverová zmluva je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o

spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. V úverovej zmluve je totiž uvedená výška anuitnej splátky 100,59 € a je tam uvedený počet
splátok 120. Z uvedeného však nevyplýva, aká je výška splátok istiny, splátok úrokov a aká je výška
splátok ďalších poplatkov. Žalobca totiž do predmetnej úverovej zmluvy uviedol iba celkovú splátku, z
ktorej nie je možné zistiť jej jednotlivé zložky. Z uvedeného je zrejmé že poskytnutý spotrebiteľský úver

sa v súlade s citovaným ustanovením § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje
za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v úverovej zmluve chýbajú náležitosti podľa ustanovenia § 9
ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa oboznámil s prehľadom splácania - históriou
transakcií na úvere, z ktorého zistil, že žalovaná čerpala úver v sume 6.000,00 € a v splátkach uhradila
celkom 1.957,02 €. Po zohľadnení žalovanou uhradenej časti úveru činí neuhradený zostatok úveru

3.896,58 €, preto súd zaviazal žalovanú k zaplateniu tejto sumy.

5. Dlžnú sumu súd zaviazal žalovanú zaplatiť s 5 % zákonným úrokom z omeškania ročne v súlade s
ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v platnom znení, a
to od 03.05.2016 (t. j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby s prílohami žalovanej) do zaplatenia,

keďže žalobca v konaní dostatočne nepreukázal, že výzvu na plnenie resp. úhradu dlžnej sumy doručil
žalovanej pred týmto dátumom, a preto súd žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania v prevyšujúcej časti
zamietol. Súd povolil žalovanej splácať dlh v mesačných splátkach po 75,- € v zmysle § 160 ods. 1
O.s.p., vzhľadom na jej osobné, majetkové a zárobkové pomery. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol
o trovách podľa pomeru úspechu.

6. V podanom odvolaní žalobca tak ako aj v desiatkach iných spotrebiteľských vecí v záujme priznania
celej žalovanej sumy, preto navrhol žalobca, aby v zmysle § 388 CSP bolo rozhodnutie zmenené a
priznaná suma, nezaplatená istina 5.416,14 €, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 7,38 €, úrok
309,84 €, úroky z omeškania 2,64 €, úrok 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 5.562,54 €

od 24.11.2015 do 24.2.2016, z nezaplatenej istiny vo výške 5.489,34 € od 25.2.2016 do 15.4.2016, z
nezaplatenej istiny vo výške 5.416,14 € od 16.4.2016 do zaplatenia. Úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne z nezaplatenej istiny vo výške 5.562,54 € od 24.11.2015 do 24.2.2016, z nezaplatenej istiny vo
výške 5.489,34 € od 25.2.2016 do 15.4.2016, z nezaplatenej istiny vo výške 5.416,14 € od 16.4.2016
do zaplatenia. Úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 309,84 € od 24.11.2015

do zaplatenia. Uhradiť trovy konania - súdny poplatok vo výške 333,50 € a trovy odvolacieho konania,
to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.7. Pre nesprávne právne posúdenie namietala, že súd nesprávne poukazoval na splatnosť úverovej
zmluvy, lebo údajne neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnom ku dňu zmluvy.

8. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal za to, že jeho odvolanie je dôvodné, keďže je daný
odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v
čase uzatvorenia zmluvy, sú vedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené
v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých
poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný
zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije. Zároveň, termín
splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou Sadzobníka, a ktoré stanovujú,

kedy je ktorý poplatok splatný. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplatneným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia
zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi
úrokovými sadzbami.

10.O.i.namietal,žeanuitaaanuitnésplácaniejedefinovanáakopravidelnéplynutiepevnestanovených
platieb počas určitej špecifickej doby, táto splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Skladá
sa zo splátky istiny a splátky úroku. Plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku.

11. Žalovaná sa nevyjadrila k odvolaniu.

12. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) prejednal
odvolanie a zistil, že je možné len čiastočne potvrdiť rozsudok, ktorý je správny a zákonný a to iba v
časti zamietajúcej, čo do uplatnenia istiny 2,64 €.

13. V ostatnej časti, okrem odmietnutia odvolania čo do výroku vo vyhovujúcej časti rozsudku a v časti
zastaveného konania (ktorý je v prospech žalobcu) odvolací súd z dôvodu nepreskúmateľnosti zrušil
rozsudok a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

14. Podľa § 296 CSP spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

15. Pod spravodlivým súdnym procesom treba rozumieť povinnosť súdu zabezpečiť rovnosť zbraní,

t.j. možnosť uplatnenia práv, teda možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom,
zúčastniť sa na procesných úkonoch, možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu a pod.

16. K naplneniu tohto odvolacieho dôvodu dôjde, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces. K neprávnym procesným postupom možno zaradiť aj taký procesný postup alebo
aj rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané
mu CSP ale aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu)

podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru (napr. III. ÚS209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS260/06,
III. ÚS153/07).

17. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnutédôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti
(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)
musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru

- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je

potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne
vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
poprávnejstránketrebapritom rozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávnehopredpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania

práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v
ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré
skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v
prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom

nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
nevyplývajú.

19. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces (konanie) podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č.460/92

Zb., v znení neskorších ústavných zákonov), Čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (úst. zák.
č. 23/91 Zb.) a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho
možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie
jehoprocesnéhoprávananapadnutierozhodnutiasúduodvolaním(§355CSP),t.j.abymoholodvolanie
odôvodniť z hľadiska § 365 ods. 1 CSP, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje
ibanedostatočnédôvody,vtakomprípadestranasporuobjektívnenemáanimožnosťposúdiťsprávnosť,

resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím
dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

20.Napadnutýrozsudoknezodpovedápožiadavkámvyplývajúcimz§220ods.2CSPazásadámsúdnej
praxe a je preskúmateľný len čiastočne.

21. Uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. zodpovedá § 365 ods. 1 písm. h)
CSP. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods. 1 písm. h)]

je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii
právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval
správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval
(z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i

jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej
stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo
pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil.22. Odvolací súd poukazuje predovšetkým na to, že podľa Čl.46 (PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU
OCHRANU) ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších
ústavných zákonov; ďalej len Ústava) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

23. Podľa Čl.48 ods.2 Ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť

možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

24. Podľa Čl.6 (Právo na spravodlivé súdne konanie) bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z. ďalej len Dohovor)
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach
alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť
vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v
záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo
keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu

považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť
konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

25. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného sudu SR vyplýva,

že tak základné právo podľa Čl.46 ods.1 Ústavy, ako aj právo podľa Čl.6 ods.1 Dohovoru v sebe
zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia, pričom obsah
práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva
alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a
iných orgánov Slovenskej republiky a ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje

ústavnoprávne princípy.

26. O. s. p., podľa svojho § 1, upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak,
aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na

zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

27. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu
jeho povinnosť o veci konať, pričom právo na súdnu ochranu, okrem Čl.46 ods.1 Ústavy, Čl. 36 ods.1

Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb. a Čl.6 ods.1 Dohovoru zabezpečujú a vykonávajú
aj jednotlivé ust. O. s. p. a obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo
účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, vždy prejednala v dvojinštančnom konaní.

28. Súd prvej inštancie zamietnutie návrhu čo do väčšej časti vôbec neodôvodnil, nevzal do úvahy

ustálenú súdnu prax (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 3MCdo/12/2014 z 21.4.2015), podľa ktorého vždy je
treba v spotrebiteľských veciach vziať na zreteľ ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a
tak ako aj citoval súd prvej inštancie § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 1. mája 2014, lebo ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

29. Aj čl. 6 ods. 1, 2 CSP poukazuje na to, že strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v

rovnakejmieremožnostiuplatňovaťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranyokrem
prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať
prirodzené nerovnovážne postavenie strán sporu.30. Odvolací súd konštatuje, že 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zák. č. 160/2015
Z.z., ďalej len CSP) a odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016 postupoval na
základe úpravy prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa tohto ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti už podľa tohto zákona. Odvolanie
bolo podané pred 1.7.2016, preto odvolací súd podmienky jeho prípustnosti (či ide o oprávnenú osobu-
žalobcu, alebo v zákonnej lehote podané odvolanie) posudzoval podľa právneho stavu existujúceho
v čase podaného odvolania podľa príslušných ustanovení O.s.p., a dôvodom pre takýto postup je
nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a

právom chránených záujmov, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

31. Z uvedeného vyplýva, že správne rozhodol súd prvej inštancie len čiastočne a podľa § 387 CSP
čiastočne bol aj rozsudok v zamietajúcom výroku potvrdený.

32. Jednoznačne v tejto spotrebiteľskej veci ide o úverový vzťah a spotrebiteľský úver.

33. Keďže nejde o nebankový subjekt, banka požičala určitú sumu peňazí na základe úverovej zmluvy
žalovanej. Žalovanej bol poskytnutý značný úver, t.j. 6.000 € a žalovaná mala porušiť svoje zmluvné
povinnosti, preto bola listom zo dňa 23.11.2015 vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého úveru
do dátumu na výzve a odvolací súd zistil, že minimálne poplatky za poistenie pri schopnosti splácať

úver 7,38 € nemá podľa žiadneho právneho predpisu platiť žalovaná a zo žaloby č. l. 2 vyplýva, že
žalobca žiadal celkove aj úroky z omeškania 2,64 € (lebo údajne nárok vznikol z neuhradených splátok
do dátumu predčasnej splatnosti úveru).

34. V tejto časti totiž súd prvej inštancie zákonne, spravodlivo a korektne rozhodol, keď žalobu zamietol,

lebo tieto úroky z omeškania 2,64 € nemá čo platiť žalovaná, keďže celková čiastka, ktorá by bola
uhradená žalovanou a ktorú ona má zaplatiť žalobcovi podľa žaloby a je tvorená súčtom výšky úveru a
celkových nákladov spojených s úverom, by bola 12.370,80 €, čo je úžerou (aj napriek úrokovej sadzbe
predstavujúcej 15,9 % p.a. a ročnej percentuálnej miery nákladov 19,03 a priemernej RPMN 19,35).

35. Ak žalobca žiadal nezaplatenú istinu 5.562,54 €, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 7,38
€, úrok 309,84 € a ďalšie nároky, presne podľa žaloby na str. 2 žaloby a súd prvej inštancie rozhodol
správne len čo do sumy 2,64 € v zamietnutej časti, nemožno vziať do úvahy ďalšie výroky rozsudku
okrem odmietnutej časti odvolania, pretože výrok o zastavení konania a o priznaní istiny je v prospech
odvolateľa, t.j. žalobcu a čo do takéhoto výroku, ktorým mu nebola spôsobená ujma, on nemôže podať

odvolanie a odvolací súd toto odvolanie odmietol.

36. Preto s poukazom na § 386 CSP v časti odvolanie podané neoprávnenou osobou (je na prospech
žalobcovi zastavenie konania a vyhovujúca časť rozsudku súdu prvej inštancie a nevznikla mu žiadna
ujma) odmietol a z väčšej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) pre nesprávne procesný postup, keďže išlo o

nepreskúmateľný rozsudok, nerozčlenenie pohľadávky, nešpecifikovanie za čo má konkrétne žalovaná
platiť, pričom žalovaná sa vôbec nevyjadrila k odvolaniu a žalovaná musí produkovať taktiež dôkazy,
ktoré sú v jej prospech, a vrátil vec na ďalšie konanie, v ktorom bude opätovne vypočutá žalovaná a
doplní dokazovanie súd prvej inštancie.

37. Naviac síce odvolateľ poukazuje na úrok po zosplatnení a stále na ust. § 503 ods. 3 Obchodného
zákonníka, ale nemôže platiť spotrebiteľ ešte úroky z úrokov.

38. Okrem iného sa bude zaoberať súd prvej inštancie po vrátení veci aj dôvodmi v odpore žalovanej.

39. V novom rozhodnutí potom rozhodne aj o nároku na trovy konania súd prvej inštancie, pričom bude
vychádzať z pomeru úspechu a neúspechu v spore.

40. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.