Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 16, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1CoE/54/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215207693
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215207693.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu
JUDr.ŠtefanaHrvoluaJUDr.PetraKaňu,vexekučnejvecioprávneného:PROCIVITASs.r.o.,sosídlom
Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpený: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka
so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému: I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, o
vymoženie sumy 1.465,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Komárno č.k. 12Er/666/2015-37 zo dňa 05. mája 2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno, ako súd prvej inštancie, zamietol žiadosť súdneho
exekútoraJUDr.Ing.JánaGaspera,PhD.,ExekútorskýúradRimavskáSobota,KálmanaMikszátha268,
zo dňa 14.04.2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp.zn. 12Er/666/2015 (EX

4258/2015). Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243d ods.
1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní), § 39, § 52 ods.
1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom podaným dňa 30.03.2015 domáhal u súdnej exekútorky

vymoženia pohľadávky voči povinnému, na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.,
sp.zn. IA-C/0812/0229 zo dňa 31.05.2013. S poukazom na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6
Cdo 105/2011, 3 Cdo 122/2011 a 3 Cdo 146/2011 preskúmal najmä zmluvu o úvere č. 5374911610
zo dňa 16.09.2010, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. (predchodcom
oprávneného) a povinným, ako aj príslušné obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička a

všeobecné obchodné podmienky. Zistil, že bod 3.6 zmluvy o úvere s poukazom na časť II bod 10.2
všeobecných obchodných podmienok a článok 11 bod 11.2 obchodných podmienok obsahoval spôsob
riešenia sporov zmluvných strán a znenie rozhodcovskej doložky. Súd prvej inštancie mal preukázané,
že pohľadávka vymáhaná v predmetnom konaní prešla na oprávneného pred začatím exekučného
konania na podklade zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2014 a zo dňa 09.12.2014, ktoré má
Okresný súd Komárno uložené v Správe registra pod č. Spr. 23/15. V tejto súvislosti uviedol, že uvedená

zmluva o úvere v rámci ktorej bola uzavretá i rozhodcovská doložka založila záväzkovo-právny vzťah
medzi právnym predchodcom oprávneného, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a povinným, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti mal súd za preukázané, že záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným bol
právnymvzťahomzospotrebiteľskejzmluvy,atedabolopotrebnéhoposudzovaťivkontexteustanovení
ospotrebiteľskýchzmluváchpodľa§52anasl.Občianskehozákonníka.Súdprvejinštanciezastalnázor,

ževdanomprípadenebolomožnéformuláciurozhodcovskejdoložkypovažovaťzaplatnúrozhodcovskú
zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhuv právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými

štandardnými podmienkami. Spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všetkým úverovým podmienkam. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán, a preto je podľa Občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň súd
poukázal na skutočnosť, že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by spotrebiteľ
(povinný) bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo s ním zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením

zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno, podľa názoru
súdu, považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné
jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý
v tomto prípade nebol dodržaný. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred
svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak v určitej veci
nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a

vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným
titulom. Súd prvej inštancie na základe uvedeného žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zmeny

a vyhovenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie
prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia tým, že skúmal aj iné listiny
ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Mal za to, že súd prvej inštancie
bol oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Zdôraznil, že prekročením
zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu a skúmaním rozhodcovskej doložky, súd prvej
inštancie dospel k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. Exekučný súd bol oprávnený skúmať
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach, pričom o platnosti
rozhodcovskej doložky rozhodoval rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu,

aby bola opätovne posúdená. Namietal ďalej, že súd svojim konaním nerešpektoval ust. § 35, § 40
a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. a na podporu svojich tvrdení poukázal na nálezy Ústavného súdu
II. ÚS 499/2012 a PL. ÚS 21/08. Zdôraznil, že v zmysle ustanovenia čl. II. bodu 10 Všeobecných
obchodných podmienok, Poštová banka, a. s. postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý
jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je

klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku, pričom klient rozhodcovskú doložku
neodmietol. Tiež uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 53 ods. 4 OZ, porušil §
153 ods. 1 OSP a nijako sa nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho
istého stupňa. Taktiež vyjadril nesúhlas s tým, že súd prvej inštancie konštruoval nový skutkový stav
bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu.

OSP ani Exekučný poriadok, ani zákon o rozhodcovskom konaní neposkytujú žiadnu oporu pre záver,
že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo
veci samej a teda, vykonať vo veci samej dokazovanie alebo rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok.
Oprávnený namietal tiež aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a
judikatúry Európskeho súdneho dvora súdom prvej inštancie. Záverom uviedol, že súdy svojim konaním

neprimerane zvýhodňujú povinného v exekučnom konaní, a to len na základe postavenia spotrebiteľa. V
tomto smere argumentoval dôvodmi uvedenými v uznesení Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 23/2013.

3. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu,

ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

4. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 30.03.2015, kedy bol
súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp.zn. IA-C/0812/0229 zo dňa 31.05.2013,ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.08.2013 a vykonateľnosť dňa 30.08.2013. Súdu prvej inštancie
bola dňa 28.04.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, zmluva o úvere č. 5374911610 uzavretá medzi právnym

predchodcomoprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinným dňa 16.09.2010 a plnomocenstvo. V rámci
zmluvy o úvere si v bode 3.6 zmluvné strany dohodli, že „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,
vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou
uvedenou v článku 10., II. časti Všeobecných obchodných podmienok. Na výzvu súdu oprávnený
predložil predmetné všeobecné obchodné podmienky.

5. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej
inštancie napadnuté uznesenie vydal ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým
bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec na rozhodnutie o odvolaní
dňa 17.10.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v

súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku

, Civilného mimosporového
poriadku a Správneho
súdneho poriadku a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku . Podľa
odseku 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty,

prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. Podľa odseku 3
citovaného ustanovenia, na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na
vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.
Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako

účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru,
že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj
správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací

súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací
súd tieto dôvody opakoval.

9. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že exekučný súd, ktorý koná
o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových
a právnych poznatkov, je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu
rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez
návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva (doložka) medzi zmluvnými stranami bola uzavretá

platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy (doložky), prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných
právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou (doložkou) viazaná.
Vzhľadom k tomu sa nemožno stotožniť s námietkou oprávneného, že by súd prvej inštancie ako
exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej Exekučným poriadkom.

10. Odvolací súd konštatuje, že v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka je jasne definovaná
spotrebiteľská zmluva ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskejzmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd prvej
inštancie správne posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie

je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere uzavretá právnym
predchodcom oprávneného (Poštovou bankou, a.s.) a povinným túto charakteristiku spĺňa. Znenie tejto
zmluvy povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko bola pripravená už vopred pre veľký, vopred neznámy počet
spotrebiteľov.

11. Občiansky zákonník v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a
rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda podstatné, či spotrebiteľ (povinný) mal
možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V
tomto smere sa zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú
vopred a pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Z predmetnej zmluvy je zrejmé,
že ide o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú, adhéznu a na

spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy bez ohľadu na to, či došlo k
tzv. voľbe práva.

12. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka obsiahnutá
v bode 3.6 zmluvy o úvere, ktorý ďalej odkazuje na Všeobecné obchodné podmienky (II. časť - bod

10.2.2), v ktorom sa nachádza plné znenie tejto rozhodcovskej doložky, bola správne posúdená ako
neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy, pretože akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na
jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská

doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní
ide práve o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému ako spotrebiteľovi bolo zároveň
týmto postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok
na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky).

13. Odvolací súd tak zhodne ako súd prvej inštancie prijal záver, že predmetný exekučný titul je v
rozpore so zákonom, nakoľko celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok
je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent

rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného podľa
predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa. V danom prípade tak súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade
exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku)
ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov

konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu je rovnako irelevantná i námietka oprávneného o nesprávnom
právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, nakoľko ust. § 93b

ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase uzavretia zmluvy nezbavovalo
právneho predchodcu oprávneného (Poštová banka a.s.) povinnosti predložiť povinnému návrh na
uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému
sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v
rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a

zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny
predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol oprávneným doložený
listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvej inštancie správne konštatoval neprijateľnosť
rozhodcovskej doložky.

15. Záverom odvolací súd dodáva, že vzhľadom k tomu, že odvolací súd zistil, že dojednanie
rozhodcovskej doložky je v danej veci treba považovať za neplatné, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými
v podanom odvolaní, poukazujúc i na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľaktorej, pri odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý aj bezvýznamný argument
strany, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (bližšie pozri uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo
216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).

16. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).