Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 29, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 23Csp/136/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417209608
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417209608.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej

veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČ: 24785199, so sídlom Československej
armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, zastúpeného právnym zástupcom Advokátska
kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti žalovanému L. H., V..
XX.XX.XXXX, B. P. Y. X/XX, XXX XX O., štátny občan SR, o zaplatenie 688,-Eur s príslušenstvom a o
návrhu na pribratie združenia do konania ako osobitného subjektu na strane žalovaného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom
Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 na pribratie do konania ako osobitného subjektu

na strane žalovaného z a m i e t a.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie 412,-Eur z a s t a v u j e.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 257,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 257,10 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

IV. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

V. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

VI. Súd vracia žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 17,80 Eur prostredníctvom Slovenskej pošty,
a.s. v lehote 30 dní odo dňa doručenia právoplatného odpisu tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.09.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 688,-

Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo žalovanej sumy od 17.12.2016 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo
XXXXXXXXX, uzavretej dňa 11.07.2013 medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Provident
Financial, s.r.o. a žalovaným, právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 800,-
Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume
17,93Eur,pričomposlednásplátkabolasplatná12.09.2014.Dňa11.07.2013uzavrelprávnypredchodca
žalobcu spoločnosť Provident Financial, s.r.o. so žalovaným aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru,

na základe ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 412,-Eur v pravidelných týždenných
splátkach po dobu 60 týždňov v sume 6,87 Eur. Celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch
zmlúv tak predstavovala sumu 24,80 Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou dňa 16.12.2016,
postúpil hmotnoprávny predchodca žalobcu spoločnosť Provident Financial, s.r.o. žalovanú pohľadávkuna žalobcu, o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Žalovaný porušil
svoju povinnosť splácať svoje záväzky, pričom uhradil len splátky v celkovej výške 542,90 Eur. Žalobca
listom zo dňa 16.08.2017 vyzval žalovaného pred podaním žaloby k úhrade celej dlžnej sumy, ktorú

žalovaný neuhradil. Žalovanú sumu žalobca vyčíslil sumou 688,-Eur.

2. Podľa § 167 ods. 1 zákona č.160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
súd dňa 11.12.2017 doručil žalovanému žalobu s prílohami do vlastných rúk spolu s uznesením zo dňa
06.12.2017, ktorým súd žalovaného podľa § 167 ods. 2 CSP vyzval, aby sa k doručenej žalobe písomne

vyjadril. Súd žalovaného zároveň poučil o jeho procesných právach a povinnostiach uviesť rozhodujúce
skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

3. Žalovaný sa k doručenej žalobe nevyjadril.

4. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

5. Dňa 06.03.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962
(ďalej len „združenie“), zo dňa 23.01.2018, na pribratie do konania ako osobitného subjektu na strane

žalovaného. V návrhu združenie uviedlo, že spĺňa definíciu osobitného subjektu podľa § 95 ods. 1 CSP,
a teda má právo vystupovať v konaniach za podmienok uvedených v citovanom ustanovení. Združenie
zároveň požiadalo súd o zistenie stanoviska žalovaného, či súhlasí s pribratím združenia do konania
na ochranu jeho práv.

6. Podľa § 95 ods. 1 CSP, na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú
osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na
ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

7. Z výpisu registra evidencie občianskych združení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky má súd
za preukázanú existenciu Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov.

8. Súd najskôr posudzoval splnenie zákonných podmienok a predpokladov na pribratie Občianskeho

združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, do konania ako osobitného subjektu
na strane žalovaného a dospel k záveru, že návrh uvedeného občianskeho združenia je potrebné
zamietnuť.

9. Súd uvádza, že po nadobudnutí účinnosti CSP dňa 01.07.2016, právnickú osobu založenú alebo

zriadenúnaochranuspotrebiteľamôžesúdpodľa§95ods.1CSPsvojímrozhodnutímpribraťdokonania
na ochranu práv strany, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí. Spotrebiteľ sa
tiež môže v spotrebiteľskom spore dať zastupovať právnickou osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa ako zástupcom v súlade s § 291 ods. 1 CSP v spojení s § 89 CSP alebo sa môže
dať v konaní zastúpiť advokátom, ktorého si zvolí. Spotrebiteľ môže mať len jedného takto zvoleného

zástupcu, a ak si za zástupcu zvolí advokáta, je jeho zastupovanie iným zástupcom podľa § 89 ods.
3 CSP vylúčené.

10. Súd konštatuje, že podľa § 95 CSP o pribratí do konania rozhoduje po splnení zákonných
predpokladov výlučne súd, pričom podanému návrhu (a to ani v prípade, že sú splnené zákonné

predpoklady) súd nemusí vyhovieť, ak to vzhľadom na okolnosti daného prípadu nepovažuje za
potrebné. Ustanovenie § 95 ods. 1 CSP stanovuje súdu možnosť, nie povinnosť rozhodnúť o pribratí
osobitného subjektu do konania, čo vyplýva z právnej normy „Na ochranu práv strany môže súd aj
bez návrhu do konania pribrať ...“. Úvaha súdu však nemôže byť svojvoľná. Kritériom na rozhodnutie
súdu o pribratí osobitného subjektu do konania je potreba ochrany práv strany (na strane ktorej má

osobitný subjekt vystupovať), čo vyplýva z účelu predmetného zákonného ustanovenia. K posudzovaniu
dôvodnosti podaného návrhu na základe vyššie uvedeného kritéria však môže súd pristúpiť až po tom,
čo má preukázané splnenie zákonných predpokladov pre postup podľa § 95 ods. 1 CSP, t.j. ak bol súdu
predložený súhlas strany, na ochranu ktorej práv má osobitný subjekt vystupovať.11. Nakoľko obsahom doručeného podania Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV zo dňa 23.01.2018, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 06.03.2018, nebol

súhlas žalovaného, na ochranu ktorého mienilo predmetné občianske združenie v konaní vystupovať
tak, ako to vyžaduje § 95 ods. 1 CSP, súd výzvou zo dňa 14.03.2018, doručenou dňa 03.04.2018, vyzval
občianske združenie na predloženie súhlasu žalovaného.

12. Keďže súhlas žalovaného so vstupom osobitného subjektu do konania súdu predložený nebol

ani po tom čo súd združenie vyzval na predloženie tohto súhlasu, súd dospel k záveru, že neboli
splnené zákonné podmienky na pribratie uvedeného združenia do konania ako osobitného subjektu na
strane žalovaného, preto vzhľadom na nesplnenie zákonných podmienok (súhlasu strany, na ochranu
práv ktorej má osobitný subjekt vystupovať) ako aj s poukazom na skutočnosť, že vzhľadom na
uskutočnený procesný úkon žalobcu (čiastočné späťvzatie žaloby) si pribratie osobitného subjektu do
konania ochrana práv žalovaného nevyžadovala, podaný návrh na pribratie osobitného subjektu do

konania na strane žalovaného ako nedôvodný zamietol (výrok I).

13. Dňa 25.04.2018 doručil žalobca súdu čiastočné späťvzatie žaloby a žiadal konanie v časti o
zaplatenie sumy 412,-Eur, uplatnenej titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru, zastaviť a zároveň
požiadal o vrátenie kráteného súdneho poplatku.

14. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

15. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

16. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

17. Žalobca podaním pred prvým pojednávaní vzal žalobu bez udania dôvodu v časti o zaplatenie 412,-
Eur (titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru) späť, súd preto konanie o tejto časti výrokom II podľa
§ 145 ods. 2 CSP zastavil bez skúmania postoja žalovaného k späťvzatiu žaloby, pretože jeho prípadný
nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 146 ods. 1 CSP bez právneho významu.

18. Z pôvodne uplatneného nároku na zaplatenie sumy 688,-Eur s príslušenstvom tak po čiastočnom
späťvzatí žaloby o zaplatenie 412,-Eur, zostal nárok na zaplatenie sumy 276,-Eur s príslušenstvom
a nárok na zaplatenie príslušenstva zo sumy 412,-Eur, keďže čiastočné späťvzatie sa pôvodne
uplatneného nároku na príslušenstvo netýkalo (žalobca vzal žalobu späť len v časti sumy 412,-Eur bez
príslušenstva).

19. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

20. Podľa § 297 písm. b/ CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého

právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1.000,-Eur.

21. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej

stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Súd oznámením zo dňa
03.05.2018, ktoré bolo v tento deň vyvesené na úradnej tabuli a webovom sídle súdu, oznámil miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku.

22. Súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom vykonal dokazovanie

oboznámením obsahu žaloby a pripojenými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Súd zistil
tento skutkový a právny stav.23. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 11.07.2013 uzavrela spoločnosť Provident
Financial s.r.o. so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX, na základe ktorej
boli žalovanému v hotovosti pri podpise zmluvy poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 800,-Eur,

ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v 60-tich týždenných splátkach vo výške 17,94 Eur, pričom výška
poslednej splátky bola dohodnutá v sume 17,54 Eur. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť
predstavovala 1076,- Eur. Celkové náklady boli tvorené súčtom úroku vyjadreného úrokovou sadzbou
22,38 % ročne, t.j. vo výške 115,20 Eur a poplatku za garantovanú službu stanoveného pevnou sumou
160,80 Eur. RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 70,38 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 48,52

%. Spotrebiteľský úver sa za podmienok tejto zmluvy poskytol na dobu 60 týždňov a termín splatnosti
poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol siedmy deň 60 týždňa po dni
uzavretia zmluvy.

24. Dňa 11.07.2013 bola medzi spoločnosť Provident Financial s.r.o. a žalovaným uzavretá aj zmluva
o zabezpečení splátok úveru, predmetom ktorej podľa bodu 1.1 bolo poskytnutie služby spočívajúcej v

prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe
zmluvy č. XXXXXXXXX. Podľa bodu 1.2 sa žalovaný na poskytnutú službu zaviazal uhradiť odmenu
vo výške 412,-Eur v 60 pravidelných splátkach vo výške 6,86 Eur, pričom výška poslednej splátky bola
dohodnutá v sume 7,26 Eur.

25. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016, ktoré bolo podľa predloženého podacieho
hárka zo dňa 02.01.2017 zaslané na adresu žalovaného, bolo žalovanému spoločnosťou Provident
Financial s.r.o. ako postupcom oznámené postúpenie pohľadávky na žalobcu.

26. Predžalobnou výzvou zo dňa 16.08.2017, ktorá bola podľa predloženého podacieho hárka zo dňa

18.08.2017 zaslaná na adresu žalovaného, bol žalovaný zo strany žalobcu vyzvaný na uhradenie dlžnej
sumy 961,94 Eur zo zmluvy č.XXXXXXXXX.

27. Podľa predloženého výpisu splátok a úhrad k zmluve č.XXXXXXXXX bola za obdobie od 22.07.2013
do 22.11.2014 uhradená celková suma 542,90 Eur.

28. Vyššie uvedené skutočnosti (uvedené v bodoch 22 až 26) o uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, výške poskytnutých peňažných prostriedkov, o uzavretí zmluvy o zabezpečení splátok úveru
a ich splácaní vyplývajú z predložených listinných dôkazov, pričom žalovaný tieto skutkové tvrdenia
nepoprel,pretopodľa§151ods.1CSPnebolimedzistranamisporné.Spornámedzistranaminebolaani

celková suma 542,90 Eur, ktorú žalovaný uhradil na základe uzavretých zmlúv nepravidelnými čiastkami
uvedenými v predloženom rozpise splátok a úhrad, ktorý je založený na č.l 5, resp. 28b súdneho spisu.
Žalovaný nespochybnil ani tvrdenie žalobcu o postúpení pohľadávky a doručení oznámenia o postúpení
pohľadávky, z ktorého mal súd preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu. Sporne nebolo ani tvrdenie o
doručení predžalobnej výzvy na zaplatenie dlžnej sumy.

29. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právne vzťahy medzi žalobcom
a žalovaným, založené uzavretými zmluvami, sú vzťahmi spotrebiteľskými, kde žalovaný vystupuje
ako spotrebiteľ, pretože pri ich uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti a žalobca ako dodávateľ, konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej

činnosti. Uzavreté zmluvy sú podľa svojho obsahu tzv. typovými formulárovými zmluvami, ktoré
vypracoval žalobca ako dodávateľ, nakoľko ich znenie bolo predtlačené na formulári, do ktorého strany
sporu len vpísali chýbajúce údaje. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemohol obsah zmlúv nijako
ovplyvniť. Formulárové zmluvy žalobca opakovane používal pri poskytovaní peňažných prostriedkov
spotrebiteľom. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že právne vzťahy medzi stranami

sporu, založené uzavretými zmluvami o spotrebiteľskom úvere a o zabezpečení splátok úveru sú
spotrebiteľskými vzťahmi, preto je ich potrebné posúdiť aj podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„ZoSÚ“ alebo „zákon o spotrebiteľských úveroch“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase

uzavretia zmluvy o úvere. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu uzavretých zmlúv, postavenia ich
účastníkov, dospel k záveru, že právne vzťahy založené predmetnými zmluvami je potrebné považovať
za spotrebiteľské, čo strany sporu ani nespochybňovali.30. Čo sa týka právneho posúdenia uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd túto právne posúdil
ako zmluvu o pôžičke podľa § 657 OZ, na ktorú zároveň aplikoval ustanovenia zákona č.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu predloženej zmluvy má súd preukázané, že uzavretá

zmluva neobsahuje dojednanie o povinnosti veriteľa (záväzok veriteľa) poskytnúť na požiadanie dlžníka
peňažné prostriedky, čo je podstatná náležitosť úverovej zmluvy podľa § 497 Obchodného zákonníka.
Formulácia uvedená v zmluve, podľa ktorej „Provident Zákazníkovi poskytuje spotrebiteľský úver v
sume ....“ , záväzok veriteľa podľa § 497 Obchodného zákonníka nezakladá. Zmluvou o úvere, ktorá
má konsenzuálny charakter, sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky a dlžník sa

zaväzuje tieto vrátiť spolu s úrokom. Z obsahu uzavretej zmluvy je zrejmé, že na rozdiel od zmluvy o
úvere,ktorámákonsenzuálnycharakter,boližalovanémupeňažnéprostriedkyodovzdanévhotovostipri
podpise zmluvy. Preto má súd za to, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa
§ 657 Občianskeho zákonníka, ktorá sa podľa § 1 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch zároveň považuje za spotrebiteľský úver.

31. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ, sa na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná
v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ, sa na účely tohto zákona rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené v tomto zákonnom ustanovení, najmä:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 45 ods. 1 OZ, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

32. Zásadný význam pri ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií

o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho pre spotrebiteľa vyplývajú, aby mohol
spotrebiteľ posúdiť výhodnosť, či nevýhodnosť poskytovaného úveru. Súd podrobil uzavreté zmluvy
prieskumu z hľadiska súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv a dospel k záveru, že v zmluve o
spotrebiteľskom úvere absentujú obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona č.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto súd uzavretú zmluvu posúdil s poukazom na § 11 ako

bezúročnú a bez poplatkov. Keďže žalovaný doteraz uhradil žalobcovi celkovú sumu 542,90 Eur,
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 257,10 Eur (výrok III), ktorá predstavuje rozdiel medzi
výškou poskytnutých peňažných prostriedkov (800,-Eur) a celkovo uhradenou sumou (542,90), ktorú
mal súd preukázanú z predloženého výpisu splátok a úhrad úveru a v prevyšujúcej časti súd žalobu
zamietol (výrok IV). Keďže po čiastočnom späťvzatí žaloby a zastavení konania v časti o zaplatenie

412,-Eur, zostal predmetom konania nárok na zaplatenie 276,-Eur s príslušenstvom a nárok na
zaplatenie príslušenstva zo sumy 412,-Eur, súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 18,90 Eur s
príslušenstvom (276-257,10) a v časti o zaplatenie príslušenstva zo sumy 412,-Eur.

33. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že termín konečnej splatnosti, ktorý je v uzavretej

zmluve o spotrebiteľskom úvere vyjadrený ako „siedmy deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy“,
nespĺňa náležitosti vyžadované v § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.129/2010 Z.z. Súd pri výklade
tejto zákonom stanovenej náležitosti použil tzv. legálny výklad. V dôvodovej správe k predmetnému
ustanoveniu zákonodarca jasne uviedol, že zmyslom určenia konečnej splatnosti je, aby spotrebiteľbol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je
povinný plniť si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmyslom a účelom tohto
ustanovenia je stanoviť jednoznačný časový okamih, termín konečnej splatnosti, a to v jasnej, určitej

a jednoznačnej forme, pričom termín konečnej splatnosti musí byť v spotrebiteľskej zmluve vyjadrený
tak, aby spotrebiteľovi v každom okamihu umožňoval bez ťažkostí a s istotou jednoznačne určiť
dátum konečnej splatnosti úveru. Opisné stanovenie tejto náležitosti, tak ako je uvedené v uzavretých
zmluvách nepostačuje, nakoľko z takéhoto opisného stanovenia spotrebiteľ nemá reálnu predstavu
o termíne konečnej splatnosti poskytovaného úveru, a nie je možné ho jednoznačne identifikovať.

Tento legálny výklad možno podporiť aj gramatickým výkladom predmetného zákonného ustanovenia,
nakoľko právna norma výslovne uvádza požiadavku na stanovenie „termínu konečnej splatnosti“. Ako
opakovanedovodilodvolacísúd(napr.rozsudok KrajskéhosúduvBanskejBystrici,č.k.17Co/151/2012)
„Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom
určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť
prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné

údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho (jedného) časového údaja, ktorý
bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať.“ Súd je toho názoru, že uzavreté zmluvy
neobsahujú termín konečnej splatnosti úverov, a preto posúdil predmetný úver s odkazom na § 11
ods. 1 písm. b) zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako bezúročný a bez poplatkov.
Nakoľko v prípade uzavretých spotrebiteľských zmlúv sa jedná o formulárové zmluvy, ktoré boli aj

v tejto časti vopred naformulované žalobcom, táto skutočnosť musí ísť na ťarchu žalobcu. Uvedené
platí zvlášť za situácie, kedy žalobca ako dodávateľ uvádza nerovnaké pojmy a neuvádza ani termín
splatnosti prvej splátky, teda od kedy (ktorým týždňom) začína plynúť 60 týždňová lehota, keď splatnosť
prvej splátky „nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy“. Dodávateľ tak používa na vyjadrenie
časového obdobia nerovnaké pojmy, keď pri termíne splatnosti uvádza lehotu určenú podľa týždňov,

no pri termíne splatnosti splátok uvádza lehotu určenú podľa dní. Vzhľadom na vyššie uvedené súd
dospel k jednoznačnému záveru, že uzavreté zmluvy termín konečnej splatnosti neobsahujú. Súd na
podporu tohto svojho právneho názoru poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici,
č.k. 17Co/256/2016 zo dňa 27.04.2017, v ktorom odvolací súd vyslovil právny názor, ktorým obdobné
zmluvy žalovaného s formulovaným termínom splatnosti „siedmy deň 60. týždňa po uzavretí zmluvy“

označil za zmluvy, ktoré neobsahujú termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2
písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (rovnako rozsudky Krajského súdu Banská
Bystrica sp. zn. 16Co/315/2012 zo dňa 10. 12. 2012, sp.zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19. 09. 2012, či
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/101/2013 zo dňa 22.05. 2013).

34. V uzatvorených zmluvách nie je uvedený ani údaj o výške a termínoch splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods.2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Termíny
splatnostisplátokuvedenévzmluveniesú,keďpripojme„termínsplátok“savyžadujepresnádátumová,
špecifikácia každej jednotlivej splátky, rovnako ako pri termíne konečnej splatnosti. Pri výške týždennej
splátky dodávateľ vôbec neuviedol, koľko peňažných prostriedkov z tej ktorej splátky bude použitých

na úhradu istiny, koľko na úhradu úroku a koľko na úhradu iných poplatkov. Spotrebiteľ tak nemá
možnosť vykonať výber medzi viacerými ponúknutými úverovými produktmi od viacerých dodávateľov
aj v závislosti od rýchlosti, akou sa spláca istina úveru. Zmyslom právnej úpravy bolo, aby spotrebiteľ
pri rozhodovaní medzi viacerými úverovými produktmi mal možnosť zohľadniť aj tú skutočnosť, koľko
z tej ktorej splátky pripadne na úhradu istiny, na úhradu úrokov a na úhradu iných poplatkov. Nakoľko

žalovaný ako dodávateľ neuviedol spotrebiteľovi pri podpise zmluvy, koľko peňažných prostriedkov z
každej splátky bude použitých na úhradu jednotlivých nárokov, nemožno takýto postup žalovaného
považovať za súladný so zákonom o spotrebiteľských úveroch. O uvedenom závere svedčí tak
teleologický ako aj gramatický výklad dotknutého ustanovenia, keď zákon o spotrebiteľských úveroch
nepoužíva pojem „termíny splátok úveru“, ale pojem „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ a

tiež naviac umožňuje uviesť aj poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Súd preto
dospel k záveru, že zmluvy neobsahujú ani termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ani prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, čo je náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. k)

zákona č.129/2010 Z.z. Aj z tohto ďalšieho dôvodu možno s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm.
b) zákona č.129/2010 Z.z. dospieť k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov.35. Uzatvorenú zmluvu o zabezpečení splátok úveru súd posúdil ako akcesorickú, vedľajšiu zmluvu,
popri hlavnej zmluve o spotrebiteľskom úvere. Akcesorická povaha uzatvorenej zmluvy vyplýva
z jej predmetu aj doby trvania. Predmetom zmluvy je služba spočívajúca v prevzatí peňažnej

hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (bod 1.1). Trvanie tejto zmluvy je určené aj zánikom platnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (bod 2.1.) Taktiež podľa bodu 1.4. zákazník súhlasí s tým, že v prípade
ak odovzdá nižšiu sumu ako je súčet splátky a odmeny podľa odseku 1.2, peňažná hotovosť sa
proporcionálne rozdelí na úhradu splátky a úhradu odmeny. Z uvedených dojednaní vyplýva, že zmluva

o zabezpečení splátok úveru, samostatne, bez uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemôže
existovať, keď predmet plnenia (zabezpečovanie splátok úveru) sa stáva od počiatku nemožným. Z
uvedených dôvodov, v prípade, ak spotrebiteľ uzatvorí spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere aj
zmluvu o zabezpečení splátok úveru, stáva sa táto zmluva súčasťou zmluvy o úvere a v nej uvedené
plnenie, ktoré má plniť spotrebiteľ dodávateľovi je ďalším plnením súvisiacim s uzatvorenou zmluvou
o spotrebiteľskom úvere. Podľa legálnej definície uvedenej v § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských

úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady
vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskomúvereaktorésúveriteľoviznáme;docelkovýchnákladovpatriaajnákladynadoplnkové
služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Plnenie poskytnuté spotrebiteľom dodávateľovi
na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru, vyjadrené ako odmena dodávateľovi, je poplatkom,

nakoľko tento poplatok spotrebiteľ musí zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ak
sa popri zmluve o spotrebiteľskom úvere rozhodne uzatvoriť aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru.
Okamihom uzavretia oboch zmlúv sa odmena dodávateľa stáva poplatkom súvisiacim s uzatvorenou
zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Následne celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom sú popri úroku a poplatku za garantovanú službu aj odmena za službu spočívajúcu v prevzatí

peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru. Výklad pojmu celkové náklady je s
prihliadnutím na zmysel a účel zákonnej úpravy nevyhnutné vykladať tak, aby neumožňoval vyčlenenie
akéhokoľvek poplatku do formálne samostatnej zmluvy s následkom, že by sa takýto poplatok do
celkových nákladov, a ani do výpočtu RPMN nezahŕňal, čím by dochádzalo ku klamaniu spotrebiteľa o
celkovej nákladovosti poskytovaného spotrebiteľského úveru. Hoci zmluva o zabezpečení splátok úveru

formálne predstavuje samostatnú zmluvu, z pohľadu posúdenia súdnej kontroly je potrebné prijať záver,
žejejsúdnakontrolanemôžebyťvylúčená,akideoakcesorickúzmluvunadväzujúcunaúverovúzmluvu
a jej obsahom je len spôsob splácania úveru. Zmluva má rovnaké číslo ako zmluva o úvere a poplatok
v nej uvedený je uvedený aj vo výpise splátok a úhrad k úveru. Výklad pripúšťajúci vylúčenie súdnej
kontroly takejto zmluvy by bol v rozpore s ratio legis ustanovenia § 53 OZ a dodávateľ by mohol úverovú

zmluvu rozčleniť na viaceré formálne samostatné zmluvy, ktoré by upravovali samostatne jednotlivé
zmluvné podmienky, čo by znamenalo, že zmluvná podmienka by bola hlavným predmetom plnenia,
čo by znemožňovalo posúdenie jej prijateľnosti. Uzavretú zmluvu o zabezpečení splátok úveru, preto
nemožno posudzovať samostatne. Do celkových nákladov spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. g/
zákona č.129/2010 Z.z. preto mala byť zahrnutá aj odmena podľa tejto zmluvy ako náklady na doplnkové

služby súvisiace so zmluvou o úvere. RPMN je preto pri zmluve o úvere uvedený v nižšej hodnote
ako je v skutočnosti, čím dochádza ku klamaniu spotrebiteľa a zákaz klamania spotrebiteľa je upravený
v § 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a pri nekalých obchodných praktikách § 7, § 8
zákona č. 250/2007 Z.z. Výšku odmeny zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru možno považovať za
nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zákonom zakázaná. Zmluva o úvere ako aj zmluva o zabezpečení

splátok úveru sú formulárové zmluvy, ktorých obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, a preto ich nie je
možné považovať za individuálne dojednané. Odmena za výber splátok predstavuje viac ako 50 %
poskytnutého spotrebiteľského úveru a výrazne presahuje dohodnutý úrok a administratívny poplatok
v zmluve o úvere. Výška odmeny je neprimeraná, odvodená % od výšky úveru a podľa súdu aj v
rozpore s dobrými mravmi. Takýto postup žalobcu súd posúdil ako snahu prekryť skutočný účel odmeny,

ktorej výška sa odvíja od výšky úveru a jej vyčlenenie do formálne samostatnej zmluvy súd posúdil
ako obchádzanie zákona za účelom zníženia celkových nákladov poskytovaného úveru, čo odporuje
§ 39 OZ. Súd má za to, že skutočným účelom uzavretia zmluvy o zabezpečení splátok úveru bolo len
navýšenie odplaty za poskytnutie úveru. Od výšky poskytnutého úveru závisela aj výška poplatku za
doplnkové „nadštandardné“ služby. V skutočnosti však podľa názoru súdu išlo o zmluvu, ktorou žalobca

žalovanému k úveru síce „pribalil niečo navyše“, no tým len navýšil odplatu za poskytnutie úveru a
takouto praktikou poskytovania akéhosi balíka nadštandardných služieb na základe osobitnej zmluvy
len zakrýval skutočnú výšku odplaty. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že podľa § 567 ods.
1 OZ sa dlh plní na mieste určenom dohodou účastníkov, a ak nie je miesto plnenia takto určené, jením bydlisko alebo sídlo dlžníka. V občianskom práve má teda dlh tzv. „odnosnú“ povahu, veriteľ si
preto musí prevziať dlhované plnenie v mieste bydliska dlžníka, a tak je úplne v rozpore s princípmi
spotrebiteľskej ochrany, aby spotrebiteľ platil za to, čo je zákonnou povinnosťou dodávateľa ako veriteľa.

Pokiaľ by súd zmluvy o zabezpečení splátok úveru neposudzoval vzhľadom na jej akcesorickú povahu
ako súčasť uzavretej zmluvy o úvere, ale by ju posudzoval ako samostatnú zmluvu, musel by ju
vyhodnotiť ako neplatnú podľa § 39 OZ, nakoľko by odporovala § 9 ods. 7 zákona č.129/2010 Z.z., ktorý
v čase uzavretia úverovej zmluvy zakazoval predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým
účelom je obchádzanie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Jednoducho povedané, žalobca

od úverovej zmluvy závislou (akcesorickou) zmluvou o zabezpečení splátok úveru prekrýval skutočnú
cenu spotrebiteľského úveru jej rozdelením z formálneho hľadiska na dve samostatné zmluvy. Z týchto
dôvodov súd potom posúdil plnenie žalovaného na základe oboch uzavretých zmlúv v celkovej výške
542,90 Eur ako plnenie na umorenie poskytnutej istiny.

36. Žalobca žalobou okrem žalovanej sumy uplatnil aj príslušenstvo, a to pokračujúce úroky z

omeškania. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok
z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis.
Týmto vykonávajúcim predpisom je Nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorý sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 vládneho
nariadenia výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná
úrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatnáod16.03.2016bolavovýške0,00%ročne.Vzhľadom
na uvedené a viazanosť súdu rozsahom podanej žaloby podľa § 216 CSP (žalobca uplatnil úroky z

omeškania len za obdobie po postúpení pohľadávky), súd priznal úroky z omeškania vo výške 5,00 %
ročne od 17.12.2016. Žalovaný je preukázateľne v omeškaní so zaplatením, pričom toto omeškanie stále
trvá, preto žalobca má voči žalovanému nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania, avšak len zo súdom
priznanej sumy 257,10 Eur, a to odo dňa 17.12.2016 až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti, t.j. zo súdom
nepriznanej 18,90 Eur a zo sumy 412,-Eur, súd uplatnený nárok ako nedôvodný zamietol (výrok IV).

37. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
poplatoksplatnýpodanímžaloby,návrhunazačatiekonania,odvolania,žalobynaobnovukonaniaalebo
dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba
na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na

to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

38. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok

alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred
zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

39. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch orgány uvedené v § 3, ktoré
sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis

právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý
poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia
o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal
rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona
a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného

upovedomenia.

40. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby pred začatím pojednávania vo veci samej súd podľa
§ 11 ods. 3, ods. 4 a ods. 6 písm. b/ zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení
rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku. V prejednávanej veci bol zaplatený súdny poplatok vo

výške 41,-Eur (6 % z pôvodne žalovanej sumy 688,-Eur). V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby
čiastočnezaniklapoplatkovápovinnosťžalobcuzapodanienávrhu,atovčasti24,50Eur(nakoľko6%zo
žalovanejsumypospäťvzatížaloby276,-Eur,predstavuje16,50Eur).Súdpretovraciažalobcovikrátenú
časť súdneho poplatku (24,5 - 6,70) vo výške 17,80 Eur (výrok VI). Realizáciu jeho vrátenia vykonápo právoplatnosti tohto rozhodnutia Slovenská pošta, a.s., ako prevádzkovateľ centrálneho systému
evidencie a zúčtovania súdnych poplatkov v zmysle § 16a zákona o súdnych poplatkoch.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

44. V prípade zastavenia sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesnýchstranách,tedaajnastranežalobcu,ajnastranežalovaného.Pokiaľbyžalobcažalobuzobral

späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania,
potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak však žalobca
zoberie žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a
teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý by mal
znášať aj trovy žalovaného. Žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval dôvod čiastočného späťvzatia

žaloby, preto má súd za to, že zastavenie konania zavinil žalobca.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, pričom
súd z dôvodu hospodárnosti rozhodol súčasne aj o výške trov konania. Žalovaný bol v konaní, po
zohľadnení procesného zavinenia žalobcu na zastavení konania v časti 412,-Eur s prísl., úspešný vo
väčšom rozsahu ako žalobca, vznikol by mu preto nárok na náhradu trov konania, no keďže žalovanému

počas konania žiadne trovy nevznikli, súd preto súčasne s rozhodovaním o nároku na náhradu trov
konania rozhodol zároveň aj o výške trov konania, a keďže žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli,
súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok V).

47. Nakoľko súd už rozhodol aj o výške náhrady trov konania, postup podľa § 262 ods. 2 CSP sa

neuplatní a súd nebude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodovať o výške trov konania samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti výrokom II až V tohto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami

tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Proti výroku I, ktorým súd návrh na vstup združenia do konania zamietol a proti výroku VI o vrátení

súdneho poplatku žalobcovi odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario v spojení s § 14 ods.
1 Zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).