Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 20, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 1T/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010764
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116010764.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mariánom Dunčkom na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa

20. marca 2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
K. J., nar. XX.XX.XXXX v K.,
trvale bytom S.,
t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,

sa uznáva za vinného, že

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje nezaopatrené dieťa - mal. K. J., nar.
XX.XX.XXXX, rozsah ktorej mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 21.01.2015 č. k.
18P/47/2014-22, právoplatným dňa 14.02.2015, tak, že je povinný prispievať na jeho výživu sumou vo
výške 50,00 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky J. H., trvale bytom T. XXX, si v
miestebydliskaaaniindenaúzemíSlovenskejrepublikyriadneneplnilvyživovaciupovinnosť,čímmuza
obdobie od júna 2015 až do dňa 20.03.2018, s výnimkou obdobia od 29.01.2018 do 20.03.2018, kedy bol

vovýkoneväzbyanemalžiadenfinančnýpríjem,akoajsvýnimkouobdobíod01.12.2016do28.02.2017
a od 01.06.2017 do 31.07.2017, kedy poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 €, zároveň bol
v obdobiach od 12.12.2016 do 05.02.2017 a od 29.05.2017 do 08.08.2017, kedy bol vyradený pre
nespoluprácu, vedený na príslušnom úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, v ktorých obdobiach
od 01.12.2016 do 28.02.2017 a od 01.06.2017 do 31.07.2017 mal podľa posúdenia predbežnej otázky
súdom povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne na
svoje maloleté dieťa (t.j. 27,13 € za obdobie od 01.12.2016 do 30.06.2017 a od 01.07.2017 vo výške
27,32 €), čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom vo výške najmenej 125,84 €, pričom

napriek existencii vyživovacej povinnosti nevyužil všetky svoje možnosti a schopnosti a nerozvinul
dostatok úsilia k nájdeniu si stáleho zamestnania, ktoré by mu umožnilo si vyživovaciu povinnosť plniť
v stanovenej výške, keď bol zamestnaný len na dobu určitú u spoločnosti N., s.r.o. od XX.XX.XXXX
do 24.04.2017 s priemerným mesačným príjmom vo výške 346,59 €, inak nebol vedený v evidencii
Sociálnej poisťovne u žiadneho iného zamestnávateľa, na výživu mal. syna neprispieval ani žiadnym
iným spôsobom, a skutok spáchal napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom zo dňa 08.07.2013 č. k. 1T/97/2013-76, právoplatným dňa 24.07.2013, odsúdený pre prečin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo
výmere 1 (jeden) rok so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý
vykonal dňa 24.04.2014,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,

čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a tohto činu sa dopustil, hoci bol v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. b/ Tr. zák.

a odsudzuje sa:

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 22.04.2016 na Okresný súd Trnava obžalobu na K.
J. pre skutok právne posúdený ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.
c/ Tr. zák. na skutkovom základe, že

v období od mesiaca jún 2015 až doposiaľ si v mieste bydliska a ani inde na území Slovenskej republiky

ako otec maloletého K. J., nar. XX.XX.XXXX, riadne neplní vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo
zákona o rodine a rozsah ktorej mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 18P/47/2014-22
zo dňa 21.01.2015, právoplatného dňa 14.02.2015, tak, že je povinný prispievať na výživu mal. K. sumou
vo výške 50,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky J. H., trvale bytom T. č.
XXX, hoci vedel o existencii svojej vyživovacej povinnosti a túto si pravidelne a v plnej výške neplnil,

pričom v tomto období pracoval iba brigádne, z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený
pre nespoluprácu a teda nevyvinul dostatok úsilia, aby si zlepšil svoju finančnú situáciu a mohol plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v plnej výške, na výživu syna neprispieval ani žiadnym iným spôsobom,
čím mu vznikol dlh na výživnom vo výške najmenej 510,00 €, a tento skutok spáchal napriek tomu,
že bol rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 1T/97/2013-76 zo dňa 08.07.2013,

právoplatným dňa 24.07.2013, uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. a odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 1 rok nepodmienečne,
pričom z výkonu tohto trestu bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Trenčín č. k.
2Pp/19/2014 zo dňa 24.04.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.04.2014.

Obžalobu predniesol prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava na hlavnom pojednávaní dňa 20.03.2018
so zmenou právnej kvalifikácie skutku na prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., na čo boli obžalovaný a jeho obhajca
súdom upozornení v predvolaní, resp. upovedomení o termíne hlavného pojednávania.

V predmetnej veci na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie spočívajúce vo výsluchoch
obžalovaného K. J. a tiež poškodenej J. H., ako aj boli oboznámené listinné dôkazy zo spisu.

*** Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní ***

Obžalovaný K. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si je vedomý neplnenia si svojej vyživovacej
povinnosti. Ďalej uviedol nasledovné: „S pani H. mám syna narodeného 11.07.2005. Je mi určené
výživné vo výške 50,00 €, ktoré mám platiť pani H.. Výživné som platil ako som mal peniaze. Zaplatil som
rôzne sumy, doklady nemám, peniaze som jej dával k rukám bez dokladu. Neviem povedať, koľko som
mal zaplatiť celkovo na výživné od júna 2005 doteraz.“ Obžalovaný na hlavnom pojednávaní predložil

doklady o zaplatení dlžného výživného, v zmysle ktorých na výživné zaplatil dňa 03.02.2017 sumu 10,00
€, dňa 20.03.2017 sumu 200,00 €, dňa 07.04.2017 sumu 190,00 €, dňa 06.09.2017 sumu 200,00 € a
dňa 14.11.2017 sumu 200,00 €. Obžalovaný ďalej dodal: „Okrem tohto som žiadne peniaze nezaplatil.
Zaplatil som poškodenej v roku 2016 aj sumu 510,00 €, bolo to asi cez leto. Od 01.06.2015 do dnešného
dňa som minulý rok pracoval v Antoline na pracovnú zmluvu cez agentúru N.. Inde som nepracoval. Tie

brigády boli u kamaráta, boli sme chystať drevo. Na brigádach som mal príjem 10,00 až 20,00 € za deň,podľa toho aká bola robota. V O. som mal 560,00 € každý mesiac. Mal som aj exekútorov, to bolo za
dve pôžičky. Nemal som exekútorov v súvislosti s touto vecou. Nejaké obdobie v roku 2016 som bol
vedený aj na úrade práce. Bolo to asi 7 mesiacov. Od 01.06.2016 doteraz som poberal v roku 2016 alebo

2017 dávku v hmotnej núdzi, asi 2 mesiace. Vyživovaciu povinnosť som si neplnil, lebo som nemal toľko
peňazí. Syn chodieval aj za mnou. Raz som mu kúpil loptu, kopačky, na zmrzlinu som mu dal, keď som
mal. V dobrom vzťahu som s ním. Odkedy som bol vzatý do väzby, príjem nemám, vo výkone väzby
nepracujem. Z úradu práce som bol vyradený, lebo som sa nedostavil, nemal som ani na autobus. Ja
som mal tie brigády, preto som nebol vedený na úrade práce.“ Na otázky procesných strán uviedol, že

asi 20,00 € mesačne minul na cigarety a alkohol. Mal aj výdavky spojené s jedlom a oblečením. Teraz
býval u švagra poškodenej, ktorému dával asi 20,00 až 25,00 € mesačne.

Poškodená J. H. na hlavnom pojednávaní vypovedala nasledovné: „Obžalovaného poznám od 17.
rokov. Máme spolu jedno dieťa - syna K.. Vyživovaciu povinnosť má určenú obžalovaný, má platiť
sumu 50,00 € a má ich platiť mne ako matke. Mal ich platiť aj od 01.06.2015 až do dnešného dňa.“

Poškodená následne predložila doklady o zaplatení výživného zo strany obžalovaného nasledovne: dňa
12.12.2015 suma 10,00 €, dňa 11.03.2016 suma 10,00 € (za január 2016), dňa 22.12.2016 suma 10,00
€, dňa 03.02.2017 suma 10,00 €, dňa 20.03.2017 suma 200,00 €, dňa 07.04.2017 suma 190,00 €, dňa
14.11.2017 suma 200,00 €. Poškodená ešte dodala nasledovné: „Chýba mi ešte 200-eurový doklad na
výživné zaplatené obžalovaným, bolo to za rok 2017, obdobie si nepamätám, kúsok od obdobia, keď

zaplatil dňa 14.11.2017. Môj syn so mnou býva od 01.06.2015 doteraz, mám príjem z titulu invalidného
dôchodku a rodičovského príspevku. Platím mu obedy, oblečenie. Priemerne je to 50,00 € mesačne.
Zvykla som si na to, že obžalovaný mi neplatil výživné, teda nespôsobovalo mi to žiadne problémy.
Zaplatil mi aj 510,00 €, je o tom spísané čestné vyhlásenie. Obžalovaný syna nikde nebrával, ani na
dovolenky, ani na výlety, nedával mu ani výživné priamo do rúk. Syn chodí do 6. ročníka základnej školy.

Žijem aktuálne s priateľom v domácnosti. Platíme podnájom a elektriku. Mesačne je to 111,00 € a platím
synovi veci aj do školy.“

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj tieto listinné dôkazy: rozsudok OS Trnava sp. zn.
18P/47/2014 z č.l. 2-3, rodný list z č.l. 4, potvrdenie o návšteve školy z č.l. 5, kópia poštového poukazu

na adresu z č.l. 14, kópia poštového poukazu na adresu z č.l. 22, tabuľka neplnenia si vyživovacej
povinnosti z č.l. 26, správy o povesti na obžalovaného a o jeho rodinných a majetkových pomeroch z
č.l. 27-28, 30-35, 38-50 a 58-59, trestný rozkaz OS Senica sp. zn. 3T/157/2005 z č.l. 51-52, trestný
rozkaz OS Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/168/2012 z č.l. 53-54, trestný rozkaz OS Nové Mesto nad
Váhom sp. zn. 1T/97/2013 z č.l. 55-56, uznesenie OS Trenčín sp. zn. 2PP/19/2014 z č.l. 57, potvrdenie o

návšteve školy z č.l. 60, čestné vyhlásenie z č.l. 84, lustrácia v Sociálnej poisťovni na obžalovaného z č.l.
150, aktuálne správy o povesti na obžalovaného a o jeho rodinných a majetkových pomeroch z č.l. 178,
181 a 184-185, aktuálne lustrácie na obžalovaného z č.l. 186-190 a potvrdenia o zaplatení výživného
predložené obžalovaným a poškodenou z č.l. 191-194.

Z týchto oboznámených listinných dôkazov vyplynulo nasledovné:
·ObžalovanýK.J.malvyživovaciupovinnosťnasvojenezaopatrenédieťa-mal.K.J.,nar.XX.XX.XXXX,
určenú rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 21.01.2015 č. k. 18P/47/2014-22, právoplatným dňa
14.02.2015, tak, že bol povinný prispievať na jeho výživu sumou vo výške 50,00 € mesačne vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky J. H., trvale bytom T. XXX.

· Jeho syn nemal od 01.06.2015 doposiaľ schopnosť sám sa živiť.
· V období od 01.12.2016 do 28.02.2017 a od 01.06.2017 do 31.07.2017 obžalovaný poberal dávku v
hmotnej núdzi vo výške 61,60 € a bol v obdobiach od 12.12.2016 do 05.02.2017 a od 29.05.2017 do
08.08.2017 (kedy bol vyradený pre nespoluprácu) vedený na príslušnom úrade práce ako uchádzač o
zamestnanie.

· Aj pred inkriminovaným obdobím (t.j. od júna 2015 do 20.03.2018) poberal dávku v hmotnej núdzi,
naposledy v období od 01.11.2014 do 31.12.2014, pričom bol aj vedený na príslušnom úrade práce,
ale naposledy bol vyradený pre nespoluprácu dňom 28.04.2015, pretože sa nedostavil na úrad práce a
nepreukázal splnenie povinnosti aktívne si hľadať zamestnanie.
· V inkriminovanom období podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni bol zamestnaný na dobu určitú u

spoločnosti N., s.r.o., od 06.02.2017 do 24.04.2017 s priemerným mesačným príjmom vo výške 346,59
€, inak už nebol vedený u žiadneho iného zamestnávateľa.
· Poškodená ku dňu 08.03.2016 náhradné výživné nepoberala.
· Obžalovaný nebol vedený ani v obchodnom a ani živnostenskom registri.· Daňové priznania za roky 2014 a 2015 si obžalovaný nepodal.
· Ku dňu 01.12.2015 bolo voči nemu vedených na Okresnom súde Senica viacero exekučných konaní,
ktoré neboli doposiaľ úspešné.

· Obžalovaný nebol vlastníkom žiadnych nehnuteľností na území Slovenskej republiky.
·Obžalovanýpoberalvmesiacochaprílamáj2017odSociálnejpoisťovnenemocenskédávkyvcelkovej
výške 186,30 €.
· V skúšobnej dobe určenej mu pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody na
podklade uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.04.2014 sp. zn. 2PP/19/2014 sa obžalovaný

dňa 04.08.2015 osvedčil.

*** Výrok o vine ***

Súd v zmysle vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní (výpovedí obžalovaného a poškodenej
a listinných dôkazov) ustálil, že obžalovaný nemal od vzatia do väzby, t.j. od 29.01.2018 až do

rozhodnutia súdu dňa 20.03.2018 možnosť plniť si vyživovaciu povinnosť, nakoľko nemal žiaden príjem,
pričom v obdobiach od 01.12.2016 do 28.02.2017 a od 01.06.2017 do 31.07.2017 mal podľa posúdenia
predbežnej otázky súdom (§ 7 ods. 1 Tr. por.) povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške 30%
zo sumy životného minima mesačne na svoje maloleté dieťa (t.j. 27,13 € za obdobie od 01.12.2016 do
30.06.2017 a od 01.07.2017 vo výške 27,32 €), nakoľko v týchto obdobiach poberal dávku v hmotnej

núdzi vo výške 61,60 € a podľa názoru súdu tak nebolo v schopnostiach, možnostiach a majetkových
pomeroch obžalovaného si vyživovaciu povinnosť v určenej výške.

Tabuľka znázorňuje vyššie uvedené úvahy súdu, ako aj obsah vykonaných dôkazov (ich závery pre
právne posúdenie veci) na hlavnom pojednávaní:

Obdobie Obžalovaný mal uhradiť Obžalovaný uhradil Poznámka
6/2015 50,00 € 0,00 € -
7/2015 50,00 € 0,00 € -
8/2015 50,00 € 0,00 € -

9/2015 50,00 € 0,00 € -
10/2015 50,00 € 30,00 € -
11/2015 50,00 € 0,00 € -
12/2015 50,00 € 10,00 € -
1/2016 50,00 € 0,00 € -

2/2016 50,00 € 0,00 € -
3/2016 50,00 € 10,00 € -
4/2016 50,00 € 0,00 € -
5/2016 50,00 € 510,00 € (č.l. 84 a 100)
6/2016 50,00 € 0,00 € -

7/2016 50,00 € 0,00 € -
8/2016 50,00 € 0,00 € -
9/2016 50,00 € 0,00 € -
10/2016 50,00 € 0,00 € -
11/2016 50,00 € 0,00 € -

12/2016 27,13 € 10,00 € Obžalovaný poberal dávku v hmotnej núdzi
1/2017 27,13 € 0,00 € Obžalovaný poberal dávku v hmotnej núdzi
2/2017 27,13 € 10,00 € Obžalovaný poberal dávku v hmotnej núdzi a od 06.02.2017 bol zamestnaný
3/2017 50,00 € 200,00 € Obžalovaný bol zamestnaný
4/2017 50,00 € 190,00 € Obžalovaný bol do 24.04.2017 zamestnaný a od 25.04.2017 poberal

nemocenské dávky (č.l. 178)
5/2017 50,00 € 0,00 € Obžalovaný poberal do 17.05.2017 nemocenské dávky (č.l. 178)
6/2017 27,13 € 0,00 € Obžalovaný poberal dávku v hmotnej núdzi
7/2017 27,32 € 0,00 € Obžalovaný poberal dávku v hmotnej núdzi
8/2017 50,00 € 0,00 € -

9/2017 50,00 € 200,00 € -
10/2017 50,00 € 0,00 € -
11/2017 50,00 € 200,00 € -
12/2017 50,00 € 0,00 € -1/2018 50,00 € 0,00 € Obžalovaný bol dňa 29.01.2018 vzatý do väzby
2/2018 0,00 € 0,00 € Obžalovaný bol vo väzbe
3/2018 0,00 € 0,00 € Obžalovaný bol vo väzbe

Obžalovaný teda od júna 2015 až do dňa 20.03.2018 mal uhradiť výživné vo výške 1.485,84 €, pričom
uhradil len výživné vo výške 1.360,00 €, teda mu vznikol dlh vo výške 125,84 €.

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu

tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods.
1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a
vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala,
súd mal za preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe, po jeho modifikácii na podklade záverov a
úvah súdu (ktoré sú popísané vyššie), zároveň so stavom ku dňu vyhlásenia rozsudku a so zmenou
právnej kvalifikácie na prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/

Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. (ako to je uvedené vyššie), stal a že tento skutok spáchal
obžalovaný Mário J..

Obžalovaný sa počas hlavného pojednávania bránil tvrdením, že vyživovaciu povinnosť si neplnil, lebo
nemal toľko peňazí.

Prezentovaná obrana obžalovaného však bola vyvrátená vykonaným dokazovaním na hlavnom
pojednávaní, ktorého výsledky boli v neprospech obžalovaného.

Vykonané dokazovanie preukázalo, že obžalovaný K. J. okrem iného napriek existencii svojej

vyživovacej povinnosti nevyužil všetky možnosti a schopnosti a nerozvinul dostatok úsilia k nájdeniu
si stáleho zamestnania, ktoré by mu umožnilo plniť si vyživovaciu povinnosť v stanovenej výške (teda
50,00 € mesačne), keď bol počas inkriminovaného obdobia zamestnaný len na dobu určitú u jediného
zamestnávateľa (od 06.02.2017 do 24.04.2017), inak nebol vedený v evidencii Sociálnej poisťovne
u žiadneho iného zamestnávateľa a z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol aj v inkriminovanom

období vyradený pre nespoluprácu. Taktiež obžalovaný na výživu mal. syna neprispieval ani žiadnym
iným spôsobom (okrem peňažných plnení).

Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní súd uznal obžalovaného
Mária J. vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/,

písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., nakoľko boli naplnené všetky znaky skutkovej
podstaty tohto trestného činu, pričom bol tiež naplnený aj kvalifikačný znak - po dlhší čas, keďže
obžalovaný vyživovaciu povinnosť neplnil jednoznačne nie krátke obdobie. Obžalovaný teda najmenej
tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, čin spáchal
závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas) a tohto činu sa dopustil, hoci bol v predchádzajúcich

dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený. Z pohľadu skutkovej vety výrokovej časti tohto
rozsudku oproti skutkovej vete v obžalobe je nutné poznamenať, že vzhľadom k tomu, že sa obžalovaný
K. J. osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, a teda
trest, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený, sa v zmysle § 68 ods. 3 Tr. zák. považuje za
vykonaný dňom podmienečného prepustenia, t.j. 24.04.2014, bolo potrebné upraviť skutkovú vetu a

neuvádzať už v nej toto podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pričom právna
kvalifikácia skutku zostala nezmenená, keď zostal naplnený alternatívny kvalifikačný znak (hoci bol v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený). Obžalovaný ako subjekt spĺňal
podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska svojho veku v inkriminovanom období a neboli zistené
žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na jeho nepríčetnosť či zníženie príčetnosti. Naplnená bola i

subjektívna stránka, t.j. zavinenie, pretože obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm.
a/Tr.zák.,t.j.chcelspôsobomuvedenýmvTr.zák.porušiťaleboohroziťzáujemnímchránený.Naplnený
bol i objekt útoku a objektívna stránka, t.j. také konanie obžalovaného, ktoré vyplýva zo stíhaného skutku
uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku.

*** Výrok o treste ***

Z oboznámených správ o povesti obžalovaného vyplynulo, že bol v minulosti už trikrát súdne trestaný
pre trestný čin zanedbania povinnej výživy, pričom v prípade dvoch odsúdení sa už na neho hľadí, akokeby nebol odsúdený. Jediné doposiaľ nezahladené odsúdenie je trestným rozkazom Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom zo dňa 08.07.2013 č. k. 1T/97/2013-76, právoplatným dňa 24.07.2013, pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., pričom mu bol uložený

trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 24.04.2014 (resp. ako už bolo uvedené vyššie - bol z jeho výkonu
dňa 24.04.2014 podmienečne prepustený a v určenej skúšobnej dobe sa osvedčil). Iné trestné konanie
sa proti nemu na súdoch v Slovenskej republike nevedie. Za obdobie od 15.10.2014 do 05.05.2016 bol
viackrát priestupkovo postihovaný, bolo to jedenkrát pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu

blokovou pokutou a štyrikrát pre priestupky na úseku cestnej premávky, z toho raz blokovou pokutou a
trikrát pokutou uloženou v správnom konaní. Z miesta bydliska nebol obžalovaný bližšie hodnotený.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd preto po zvážení všetkých rozhodných

skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím k tomu, že u obžalovaného zistil
jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. l/ Tr. zák. - priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne
oľutoval) a nezistil priťažujúce okolnosti (tú podľa§ 37 písm. m/ Tr. zák. mu nemohol aj vzhľadom na
jedno nezahladené odsúdenie priznať, lebo toto bolo súčasťou právnej kvalifikácie), dospel k záveru, že
obžalovanému Máriovi J. je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov

(t.j. skoro v strede upravenej trestnej sadzby, t.j. podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., s prihliadnutím na úpravu
trestnej sadzby z dôvodu prevahy poľahčujúcich okolností, keď trest mohol ukladať po úprave v zmysle
§ 38 ods. 3 Tr. zák. v sadzbe od 12 mesiacov do 44 mesiacov) so zaradením do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný bol v posledných
10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin a

iné zaradenie sa v jeho prípade súdu nejavilo ako dôvodné (§ 48 ods. 4 Tr. zák.).

Súd zároveň nezistil splnenie zákonných podmienok na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr.
zák., pričom na okolnosti, ktoré by mohli prípadne umožniť aj mimoriadne zníženie trestu, nepoukazoval
v priebehu trestného konania ani sám obžalovaný.

Súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného bude naplnený vyššie uvedeným nepodmienečným
trestom odňatia slobody aj s poukazom na to, že podmienečným prepustením skrátený predošlý
nepodmienečný trest odňatia slobody u obžalovaného zjavne nesplnil svoj účel. Obžalovaný sa napriek
predošlému postihu opätovne dopustil toho istého trestného činu, teda je tzv. špeciálnym recidivistom.

Aby tak bol naplnený účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., ktorým je okrem iného aj ochrana
spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, bolo potrebné uložiť tento druh trestu práve vo vyššie
uvedenej výmere.

Súd zároveň nezistil splnenie podmienok na uloženie „ďalšieho“ trestu obžalovanému či ochranného

opatrenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava.
Podané odvolanie má odkladný účinok.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.