Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 16, 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 14C/223/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513211305
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2513211305.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobkyne:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o
náhradu majetkovej škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy 553,20 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Skalica dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú k náhrade majetkovej škody v sume 175,-- eur a nemajetkovej ujmy v sume 553,20 eur.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Skalica zapríčinil svojim nelegálnym konaním
(nesprávnym úradným postupom) vznik škody na strane žalobcu a preto nemôže byť zároveň orgánom
súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať. Z uvedeného dôvodu žalobca požadoval, aby
nadriadený súd rozhodol pred prvotným prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu,
pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu Skalica sú vylúčení z prejednávania a
rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania. Žalobca ďalej poukazuje, že

po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor postupoval podľa právnej úpravy obsiahnutej
v Exekučnom poriadku a požiadal Okresný súd Skalica o poverenie na vykonanie exekúcie, ktorý mu
udelil poverenie č. 5206 007857. Následne žalobca spísal dňa 18.11.2010 a podal súdu návrh na
zmenu exekútora a tak očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom
predpokladanej kvalite. Žalobca ďalej dôvodil tým, že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto
procesných pravidiel je zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na
zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Žalobca si z

dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody ako
aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda, ktorú si žalobca v žalobe vyčíslil pozostávala
z celkovej sumy 175,-- eur. Náhradu nemajetkovej ujmy si žalobca uplatňuje z dôvodu, že samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd nie je

dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym
plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho
exekútora, čo by viedlo k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca si uplatňujeako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v sume 553,20 eur za vnútorné zásady do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v

spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky.

3. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá okrem iného poukázala na nejasný titul nároku na
náhradu škody, nakoľko z návrhu nebolo zrejmé, či sa namieta nesprávny úradný postup v podobe
prieťahov v konaní alebo sa nároku domáha z dôvodu nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho

exekútora v zákonom stanovenej lehote. Poukázala na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody
nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, lebo túto právomoc má iba predseda súdu alebo
Ústavný súd Slovenskej republiky. Žalovaná považovala žalobu za podanú predčasne, keďže v zmysle
§ 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody neuplynulo 6 mesiacov. Žalovaná poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 16/02, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že samotné nedodržanie

zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Žalobca podľa názoru žalovanej
nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorých existenciu môže konštatovať
len Ústavný súd, preto nie je preukázaný ani nesprávny úradný postup. Rovnako žalovaná namietala
aj vyčíslenie materiálnej škody s odôvodnením, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové.

V konaní je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu,
poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické, ale podlieha podrobnému skúmaniu. Ďalej
vzniesla námietku premlčania. Navrhla žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.
4. Krajský súd v Trnave uznesením rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Skalica sú vylúčení z
prejednávania a rozhodovania a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Piešťany.

Okresný súd Piešťany uznesením zo 16.09.2013 sp. zn. 5C/368/2012 návrhy pôvodne vedené na
Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 1C/304/2012 až 1C/463/2012, vylúčil na samostatné konania.
5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním, ktoré súdu doručil na pojednávaní dňa
04.08.2014. V uvedenom podaní žalobca uviedol, že žalobný návrh jednoznačne vypovedá o tom,
že exekučný súd nerozhodol o návrhu v zákonom predpokladanom čase (v legálnej lehote) a po

uplynutítaktopredpokladanéhočasu(legálnejlehoty)bolpoprávnevýznamnýčasvkonaníbezdôvodne
nečinný. Žalobca zotrváva na nárokoch vyjadrených prostredníctvom žalobného petitu a žiada, aby súd
podľa neho rozhodol.
6. Uznesením č. k. 14C/223/2013 - 94 zo dňa 16.01.2015 tunajší súd návrh žalobcu na prerušenie
konania zamietol z dôvodu, že súd nezistil prekážku pre ktorú nemožno pokračovať v tomto konaní,

nakoľko zodpovedanie prejudiciálnych otázok položených Okresným súdom Prešov nemá pre toto
konanie zásadný význam. Voči uvedenému uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podal
žalobca odvolanie, pričom Krajský súd Trnava uznesením č. k. 26Co/390/2015 - 116 zo dňa 29.01.2016
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
7. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, pričom po vyvolaní veci zistil, že sa nedostavil

právnyzástupcažalobcuanižalovaná,ktorísvojuneúčasťnapojednávanížiadaliospravedlniťasúhlasili
s rozhodnutím v ich neprítomnosti. Súd preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu,
nakoľko ich účasť na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú a otvoril pojednávanie (§ 180 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Žalobca v rámci ospravedlnenia jeho neúčasti
na pojednávaní uviedol, že si nechal znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave vyhotoviť

znalecký posudok č. 1/2014 (založený v Spr. 284/14 tunajšieho súdu), preukazujúci výšku majetkovej
škody, ktorá mu bola spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, nežiada
zmeniť petit žalobného návrhu, uplatňuje si majetkovú a nemajetkovú škodu vo výške uvedenej v žalobe.
8. Súd vykonal dokazovanie listinami: žalobou, vyjadrením žalovaného k žalobe, vyjadrením zo
dňa 01.08.2014, doplnenie odôvodnenia návrhu zo dňa 21.08.2014, uznesením zo dňa 16.01.2015,

odvolaním zo dňa 27.02.2015, uznesením zo dňa 29.01.2016 a podstatným obsahom spisu Okresného
súdu Skalica sp. zn. 3Er/2486/2008 a to - žiadosťou o udelenie poverenia, návrhom na vykonanie
exekúcie, notárskou zápisnicou N 2088/2003 zo dňa 30.07.2003, Zmluvou o úvere č. 3260091 zo
dňa 01.04.2003, poverením č. 5206 007857 zo dňa 29.01.2004, podnetom na odklad exekúcie zo
dňa 22.11.2010, uznesením zo dňa 14.09.2011, odvolanie zo dňa 06.10.2011, odvolanie zo dňa

11.10.2011 proti uzneseniu okresného súdu v časti o exekučných trovách, návrh na prerušenie konania
zo dňa 07.09.2012, Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 04.12.2012, Odvolanie voči uzneseniu
Krajskéhosúduzodňa29.01.2013,Dovolaniezodňa11.02.2013,vráteniepovereniazodňa19.02.2013,Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.09.2013 a Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
31.07.2014

9. Z pripojeného exekučného spisu spisová značka 3Er/2486/2008 mal súd za preukázané, že návrh na
vykonanie exekúcie došiel súdnemu exekútorovi dňa 20.10.2003 od oprávneného: Pohotovosť, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 voči povinnému: A. (exekučným titulom bola notárska zápisnica), Žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo súdu dňa 31.10.2003, poverenie na vykonanie
exekúcie bolo udelené dňa 29.01.2004. Uznesením č. k. 3Er/2486/2008 - 23 zo dňa 14.09.2011 súd

vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie.
Voči uvedenému rozhodnutiu oprávnený (žalobca) podal odvolanie. Podaním zo dňa 18.11.2010
oprávnená podala návrh na zmenu súdneho exekútora, ktoré bolo súdu doručené bez zákonom
predpísaných náležitostí. Krajský súd uznesením č. k. 9CoE/74/2012 - 58 zo dňa 04.12.2012 napadnuté
uznesenie potvrdil a zároveň zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania a predloženie
prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie. Uznesenie, ktorým súd vyhlásil exekúciu za

neprípustnú a exekúciu zastavil nadobudlo právoplatnosť dňa 03.05.2013 v spojitosti s rozhodnutím
Krajského súdu.

10. Pokiaľ ide o posúdenie žaloby žalobcu, súd vychádzal z jeho obsahu. Právne posúdenie zistených
skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu („iura novit curia“).

11. V tomto prípade žalobca tvrdil, že súd porušil svoje zákonné povinnosti tým, že došlo k nesprávnemu
úradnému postupu súdu, ktorý nerozhodol o zmene súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase,
t. j. do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora.
12. Podľa § 36 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom do 31.08.2015, (1) exekučné

konanie sa začína na návrh. (2) Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený
návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia
súdu na jej vykonanie (§ 44).
13. Podľa § 44 ods. 6 (pôvodne odsek 5) Exekučného poriadku, ak oprávnený požiada súd o zmenu
exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí

súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
14. Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia
podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

15. Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods.
3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.
16. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnejmociaozmeneniektorýchzákonovvzneníúčinnomdo31.12.2012(ďalejlenzákonč.514/2003

Z. z.), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným
rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c)
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným
postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

17. Podľa § 5 ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s
ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na
ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným

rozhodnutím škoda vznikla.
18. Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1

možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok
podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného
zreteľa.19.Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.,štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnymúradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
20.Podľa§9ods.2zákonač.514/2003Z.z.,právonanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
21. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
22. Podľa § 16 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu

škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu
na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre predbežné prerokovanie nároku.
23. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak.
24. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

25. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2
sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

26. Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
27. Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a

nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného
28.PodľaČl.17CSP,súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

29. Nakoľko žalovaná namietala, že žaloba bola podaná predčasne, súd prvej inštancie sa najprv
vysporiadal s touto námietkou. V danej veci nebolo sporné, že žiadosť o predbežné prejednanie nároku
bola Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky doručená 23.04.2012. Medzi podaním žiadosti
o predbežné prejednanie nároku a podaním žaloby (27.09.2012) nebola dodržaná zákonná lehota 6
mesiacov. Táto však uplynula počas tohto konania, a preto má súd prvej inštancie za to, že táto námietka

žalovanej nie je vzhľadom na uvedené dôvodná. Bolo nesporné, že nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov zo strany žalovanej uspokojený nebol.
30. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným
rozhodnutím podľa zákona č.514/2003 Z. z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou
objektívnou (bez ohľadu na zavinenie). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia

byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne.
Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými
predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo
nezákonným rozhodnutím sú: 1/ nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie, 2/ vznik
a existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom (alebo nezákonným

rozhodnutím) a škodou.
31. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia
stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má
aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo vlehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky) - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.06.2010, sp. zn. 5
Cdo 126/2009.

32. Z pripojeného exekučného spisu je zrejmé, že oprávnená požiadala súd o zmenu súdneho exekútora
podaním,ktorébolodoručenésúdudňa02.11.2011.Uvedenépodaniebolosúdudoručenébezzákonom
požadovaných náležitostí (chýbal podpis oprávnenej). Vzhľadom k tomu, že predmetné exekučné
konanie sa začalo v októbri 2003 je potrebné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 6 (pôvodne ods.
5) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2015. Vyššie citované ustanovenie Exekučného

poriadku neustanovovalo povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávnenej na zmenu
exekútora do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora. K tomuto došlo až s účinnosťou
od 01.09.2005. S poukazom na ustanovenie § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté do
31.08.2015 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2015, ak ods. 2 neustanovuje inak.
33. Súd na základe vyššie uvedeného preto konštatuje, že v danom prípade k nesprávnemu úradnému
postupu súdu nedošlo z pohľadu tvrdenia žalobcu o nedodržaní zákonnej lehoty. Navyše je potrebné

dodať, že vzhľadom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie sa rozhodovanie o zmene
exekútora stalo tak bezpredmetným a nemalo žiaden vplyv na následné konanie.
34. Napriek vyššie uvedenému súd uvádza, čo sa týka prieťahov v konaní, otázku či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (prieťahy v konaní tvrdil žalobca), je kompetentný preskúmať

len Ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na
konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť
veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný
preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd
Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo

niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu
z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť
postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže
všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať
aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu

škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a
právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa
- krajský súd, najvyšší súd (porovnaj napr. dôvodová správa k zákonu č. 412/2012 Z.z.). Rozhodnutie
Ústavného súdu žalobca nepredložil a na toto sa vo svojej žalobe ani neodvolával. Takýto výklad
vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.05.2013, sp. zn. IV. ÚS 471/2012, v

zmysle ktorého v nadväznosti na vyslovenie porušenia základných práv sťažovateľky podľa čl. 48 ods.
2 ústavy a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu, pozn.) sa otvára priestor
na to, aby sťažovateľka podala v súlade s ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
žalobu o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, o ktorej sú oprávnené a aj povinné

rozhodnúť vecne a miestne príslušné všeobecné súdy (pozn. súdu: jednalo sa najmä o exekúcie z toho
istého obdobia ako v danom prípade). Ústavný súd tu vyslovil názor, že až po konštatovaní porušenia
základných práv čl. 48 ods. 2 ústavy sa otvára možnosť podať predmetnú žalobu. Navyše, ako aj
z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, nie každý prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 Ústavy SR (II. US 57/01, I. US 46/01).
35. V súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom súd prvej inštancie len v krátkosti
ešte dopĺňa, že nie je preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda. Škoda sa pritom rozumie majetková ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo

právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení (úbytku) existujúceho majetku
poškodeného a predstavuje majetkvoé hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla
do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého
stavu nie je možné alebo účelné. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
a škodou, resp. nemajetkovou ujmou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného

postupu,tedaakjemedzinimivzťahpríčinyanásledku,priktoromplatí,žeakbynedošloknesprávnemu
úradnému postupu (ktorý súd v danom prípade nezistil), nevznikla by ani škoda, ani nemajetková ujma.
Nezákonné rozhodnutie je akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym
poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z medzinárodnejzmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená,
bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Právo na náhradu škody možno

priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa
osobitných predpisov. Priznanie náhrady škody nie je podmienené úspešnosťou opravného prostriedku
proti rozhodnutiu, ktoré sa neskôr stalo nezákonným (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo
dňa 26.08.2009 sp. zn. 31 Cdo 3489/2007).
36. Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon

rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd
okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané
orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch
ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej. V nadväznosti na
uvedené je treba poukázať aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v

rozsudku z 27.01.2007, sp. zn. 3 Cdo 164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R
58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.
37. Z pripojeného exekučného spisu je zrejmé, že Okresný súd Skalica vydal poverenie č. 5206

007857 na vykonanie exekúcie na podklade Notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná dňa 31.07.2003 o
vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písmeno
e) Občianskeho súdneho poriadku a súhlase s exekúciou podľa § 41 odsek 2 zákona číslo 233/1995
Z. z.. Z uvedeného vyplýva, že exekučným titulom bola predmetná notárska zápisnica. Súdu bol dňa
24.11.2010 doručený podnet súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie, nakoľko mala za dôvodné, že

v tomto konaní boli naplnené podmienky na postup podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku. Notárska
zápisnica bola spísaná na základe splnomocnenia, ktoré si povinný sám nevyjednal, splnomocnenie na
konkrétnu osobu bolo zakotvené už v predtlačenej zmluve a povinný nemal možnosť túto skutočnosť
zmeniť alebo ovplyvniť, preto súd v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka notársku zápisnicu
spísanú na základe zmluvy o úvere, ktorá obsahovala neprijateľné podmienky, nemohla považovať za

spôsobilý exekučný titul. Okresný súd Skalica, preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a súd exekúciu
zastavil.
38. Žalobca v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup súdu ani nezákonné rozhodnutie
súdu. Keďže všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu bolo
nadbytočné a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok (v krátkosti sa súd vyššie vyjadril

aj k príčinnej súvislosti). Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietol. Ďalšími predpokladmi zodpovednosti za škodu sa už preto nezaoberal (pozn.:
predpokladom pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy je preukázanie vzniku zodpovednosti štátu
za nesprávny úradný postup, nezákonné rozhodnutie /v danom prípade toto preukázané nebolo/ a
až po jeho spoľahlivom zistení môže súd na návrh účastníka skúmať splnenie predpokladov aj pre

prípadné priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch). Rozhodnutie súdu prvej inštancie v danej
veci je aj v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou totožného žalobcu v obdobných veciach, na ktoré
poukazovala aj žalovaná v písomnom podaní pred pojednávaním. Súd v konaní nemal za preukázané,
že by žalobkyni v dôsledku postupu súd vznikla škoda (a to ani z predloženého znaleckého posudku).
Súd má za to, že žalobkyňa nepreukázala vznik škody a rovnako nepreukázala ani príčinnú súvislosť.

Žalobkyňa nepreukázala ani nesprávny úradný postup súdu ani nezákonne rozhodnutie súdu, vznik
škody a ani príčinnú súvislosť. Na základe uvedeného súdu žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol predpokladom pre priznanie nemajetkovej ujmy je preukázanie vzniku zodpovednosti štátu
za nesprávny úrady postup, nezákonné rozhodnutie, čo v tomto prípade preukázané nebolo a až po
jeho spoľahlivom zistení môže súd na návrh účastníka skúmať splnenie predpokladov aj pre prípadné

priznanie náhrady nemajektovej ujmy v peniazoch.
39. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej súd prvej inštancie uvádza
nasledovné: premlčanie sa podľa ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku. Preto, keď
súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu nevznikol, vznesenou námietkou premlčania sa
taktiež už nezaoberal.

40.Súdprvejinštancieďalejuvádza,ževprípade,aksavodôvodnenínezaoberalkonkrétnounámietkou
strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balanic. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).
41. Žalobca vo svojej žalobe žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom. K tomu

súd prvej inštancie uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom,
môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu strán sporu. Ak súd návrhu strany sporu na vydanie
medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani
nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.
42. Čo sa týka vyjadrenia žalobcu, ktorý poukazoval na znalecký posudok č. 1/2014 Ekonomickej

univerzity v Bratislave, súd prvej inštancie dokazovanie týmto znaleckým posudkom nevykoval, nakoľko
by išlo o dokazovanie nad rámec dokazovania potrebného pre účely tohto súdneho konania, nakoľko
nebola splnená ani len prvá z troch podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu, a to nesprávny úradný
postup. Akékoľvek ďalšie dokazovanie o príčinnej súvislosti, ako aj o výške škody by tak bolo nad rámec
dokazovania potrebného pre účely tohto konania v rozpore so zásadou hospodárnosti konania (čl. 17
CSP v spojení s § 157 ods. 1 CSP).

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej priznal
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

46.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len

proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).