Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 6, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/63/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514200955
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8514200955.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa JUDr. Miriam Szárazová, v právnej veci žalobcu:

Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, proti žalovanej: Q.. Q.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. J. XXX, XXX XX B. J., právne zastúpená JUDr. Stanislavom Lampartom,
advokátom AK so sídlom Stará Ľubovňa, Námestie sv. Mikuláša 29, v konaní o uloženie povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á umožniť a strpieť žalobcovi a ním poverenej osobe vstup a vjazd na pozemok
vo vlastníctve žalovanej: parcely registra „C“ č. 229/2 zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie B. J.,
obecB.J.,okresW.I.,atozaúčelomvýkonuprevádzkyaoprávpodpernéhobodudistribučnéhovedenia
nízkeho napätia a distribučného vedenia nízkeho napätia, ako aj p o v i n n á zdržať sa konania, ktoré by

bránilo žalobcovi a ním poverenej osobe vykonať prevádzku a opravy podperného bodu distribučného
vedenia nízkeho napätia a distribučného vedenia nízkeho napätia na pozemku vo vlastníctve žalovanej:
parcely registra „C“ č. 229/2 zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie B. J., obec B. J., okres W. I..

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinná zaplatiť
žalovaná, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vzájomnú žalobu žalovanej súd v y l u č u j e na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 20.02.2014 domáhal uloženia povinnosti žalovanej,
aby táto strpela žalobcovi a ním poverenej osobe vstup a výjazd na pozemok vo vlastníctve žalovanej:
parcely reg. C 229/2 zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie B. J., obec B. J., okres W. I., a to
za účelom výkonu prevádzky a opráv podperného bodu distribučného vedenia nízkeho napätia a
distribučného vedenia nízkeho napätia, ako aj povinná zdržať sa konania, ktoré by bránilo žalobcovi
a ním poverenej osobe vykonať prevádzku a opravy podperného bodu distribučného vedenia nízkeho
napätia a distribučného vedenia nízkeho napätia na pozemku vo vlastníctve žalovanej: parcely reg. C

229/2 zapísanej na LV XXXX, kat. územie B. J., obec B. J., okres W. I.. Žalobca žalobu dôvodil tým,
že žalobca je vlastníkom podperného bodu distribučného vedenia nízkeho napätia a vedenia nízkeho
napätia (ďalej len „zariadenia“), ktoré sú umiestnené na pozemku parcely registra C 229/2 zapísanej na
LV č. XXXX, kat. územie B. J., obec B. J., okres W. I. (ďalej len pozemok). Uvedený podperný bod spolu s
nízkonapäťovým vedením je súčasťou distribučnej sústavy vo vlastníctve žalobcu. Vlastníkom pozemku
je žalovaná. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej sústavy v regióne Košického, Prešovského a
časti Banskobystrického kraja. Zariadenia vo vlastníctve žalobcu uvedené v čl. I. boli vybudované

v roku 1955 (číslo HIM v majetku žalobcu 18826), teda ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona
č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (ďalej len „elektrizačný zákon“). V uvedenom
období platil pri výstavbe energetických zariadení zákon č. 438/1919 Zb. o štátnej podpore pri začatí
sústavnej elektrizácie. Elektrizačný zákon, ktorým bol citovaný zákon zrušený, v § 34 ods. 1 zakotvil,že „dňom začiatku účinnosti tohto zákona, vznikajú oprávnenia a povinnosti podľa §§ 22 až 26 i v
prospech vedenia v správe energetických podnikov, ktoré boli zriadené predo dňom začiatku účinnosti
tohto zákona.“ Z uvedeného vyplýva, že na pozemku vo vlastníctve žalovanej vzniklo zákonné vecné

bremeno zaťažujúce tento pozemok a spočívajúce v zmysle § 22 elektrizačného zákona v oprávnení
energetických podnikov vstupovať a vchádzať s vozidlami pri stavbe, prevádzke, opravách, zmenách
alebo pri odstraňovaní vedenia na príchodové a priechodové cudzie nehnuteľnosti, ktoré sú vedením
priamo dotknuté. Uvedené vecné bremeno zostalo zachované aj po nadobudnutí účinnosti zákona č.
70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 70/1998 Z. z.“), ako aj po nadobudnutí účinnosti zákona č.
656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 656/2004 Z. z.“) a
rovnako aj zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 251/2012 Z. z.“), ktorým bol s účinnosťou k 1.9.2012 zrušený čl. I zákona č. 656/2004 Z.
z. Uvedené právne predpisy priznávali v prospech vlastníkov, resp. prevádzkovateľov energetických
zariadeníurčitéoprávneniakcudzímnehnuteľnostiamaukladalidotknutýmvlastníkompovinnosťstrpieť

výkon týchto oprávnení (zákonné vecné bremená, resp. zákonné obmedzenie vlastníckeho práva). K
dnešnému dňu účinný zákon č. 251/2012 Z. z. neustanovuje v otázke vecných bremien vzniknutých za
účinnosti elektrizačného zákona žiadne odlišnosti a odklon od vyššie uvedených vzniknutých oprávnení
energetických podnikov. Pokiaľ si vlastník nehnuteľnosti (príp. jeho právny predchodca) neuplatnil nárok
na jednorazovú náhradu za podstatné obmedzenie v užívaní pozemku zriadením vecného bremena

podľa elektrizačného zákona (pričom práve tento právny predpis takúto náhradu umožňoval, a to pod
stratou zániku nároku na náhradu v prípade neuplatnenia v stanovenej lehote), nemôže byť náhrada za
obmedzenie vlastníckeho práva priznaná podľa § 128 Občianskeho zákonníka. Žalovaná upozorňuje na
možný vznik škody v súvislosti so vstupom na pozemok a na skutočnosť, že túto si bude uplatňovať. Dňa
1.8.2012 doručila žalovaná žalobcovi list, v ktorom oznámila žalobcovi skutočnosť, že stĺp je poškodený

hnilobou. Daný oznam bol žalobcom riešený, pričom na mieste bolo vykonanou obhliadkou zistené, že
je potrebné podperný bod vymeniť, prípadne iným spôsobom opraviť. S uvedeným vyslovila žalovaná
nesúhlas. Dňa 5.9.2012 bolo žalovanej žalobcom zaslané písomné oznámenie o zisteniach obhliadky aj
s uvedením informácie, že za účelom riešenia poškodenia podperného bodu bude nevyhnuté vykonať
vstup na pozemok žalovanej. Dňa 12.7.2013 vykonalo Obvodné oddelenie Policajného zboru v V.

zákrok na základe oznámenia poverenej osoby žalobcu. Oznámenie sa týkalo skutočnosti, že žalovaná
odmietla vpustiť pracovníkov žalobcu na svoj pozemok za účelom výkonu údržby zariadenia. Žalovaná
nesprávne uviedla, že elektrický stĺp patrí jej susedovi. Dňa 2.8.2013 zaslal žalobca žalovanej list
označený ako „Výzva na umožnenie výkonu oprávnení zo zákonného vecného bremena“. Dôvodom
pre potrebu výkonu oprávnení bola v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2012 Z. z.

skutočnosť uvedená žalobcom v predmetnom liste - dňa 12.7.2013 žalovaná odmietla umožniť vstup
zamestnancov poverených žalobcom na pozemok vo vlastníctve žalovanej za účelom výkonu opráv
a údržby na distribučnom zariadení žalobcu. Žalobca požiadal žalovanú o umožnenie vstupu na
pozemok dňa 20.8.2013 s upozornením, že v prípade, ak tento termín žalovanej nevyhovuje, žiada
žalobca oznámiť túto skutočnosť aspoň 5 dní vopred. Dňa 13.8.2013 doručila žalovaná žalobcovi

oznámenie, v ktorom konštatuje, že výzvu žalobcu zo dňa 2.8.2013 obdržala. Navrhované riešenie
považuje za neprimeraný zásah do svojho vlastníckeho práva. Domnieva sa, že existuje možnosť
zabezpečenia potrieb žalobcu omnoho šetrnejším spôsobom. Podľa názoru žalovanej, predmetný stĺp
má slúžiť výhradne p. X. X., bytom B. J. XXX. Je teda technicky jednoduchšie osadiť stĺp na susednom
pozemku. Konaním žalovanej bol žalobcovi znemožnený výkon oprávnení vyplývajúcich zo zákonného

vecného bremena spočívajúceho vo vstupe a vjazde na cudziu nehnuteľnosť za účelom prevádzky,
resp. opravy elektroenergetických zariadení. Neumožnenie vykonania údržby elektroenergetických
zariadení má za následok bezprostredne hroziacu ujmu na živote, zdraví osôb, ako aj vzniku škody na
majetku. Nevykonanie predpísaných meraní a údržby týchto zariadení je spôsobilé privodiť poruchu a
poškodenie samotných zariadení vo vlastníctve žalobcu, prípade aj vznik ekologickej ujmy. Z dôvodu

možného prerušenia distribúcie elektriny v dôsledku poruchy zariadení je nezanedbateľné aj riziko
vzniku skutočnej škody a ušlého zisku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podal žalobca návrh na
vydanie predbežného opatrenia. Uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. 1C/146/2013-25
zo dňa 29.10.2013 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým sa dočasne vyriešil výkon oprávnenia
žalobcu spočívajúci v umožnení vstupu a vjazdu na pozemok vo vlastníctve žalovanej za účelom

výkonu prevádzky a opráv elektroenergetických zariadení. Zároveň bola žalobcovi uložená povinnosť
podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa žalobu na začatie konania vo veci samej v lehote do 30
dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Výrok II. predmetného uznesenia nadobudol právoplatnosť dňa
20.1.2014. V prípade neumožnenia prístupu k zariadeniu zo strany žalovanej tu existuje dôvodnáobava, že bránením v prístupe k elektroenergetickým zariadeniam zo strany žalovanej znemožňujúcim
vykonanie nevyhnutnej údržby dôjde k ohrozeniu alebo poškodeniu života, zdravia osôb zdržujúcich sa
v priestoroch napájaných z dotknutého zariadenia, ako aj osôb nachádzajúcich sa v blízkosti dotknutého

vedenia. V dôsledku konania žalovanej navyše hrozí vznik škody na majetku žalobcu (distribučná
sústave) a prerušeniu distribúcie elektriny pre odberateľov v danej lokalite. Žalobca navyše uvádza, že
výkon práv zodpovedajúcich zákonnému vecnému bremenu je zo strany žalobcu nevyhnutné vykonávať
periodicky (aj s ohľadom na pravidelné prehliadky zariadení v zmysle interných noriem žalobcu
vydaných v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi v oblasti elektroenergetiky). V prípade,

že nastane nepredvídateľná udalosť dotýkajúca sa elektroenergetických zariadení, je žiaduce, aby
žalobcovi bol zo strany žalovanej promptne zabezpečený a umožnený vstup na pozemok. Skutočnosti
uvádzané žalovanou v odvolaní proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia týkajúce sa techniky
a strojov, ktoré mal žalobca v úmysle použiť pri výkone svojich oprávnení a nesúhlasu žalovanej s
ich použitím vzhľadom na skultivovaný pozemok s umiestneným odvodňovacím zariadením, považuje
žalobca za subjektívne. Žalobca podotýka, že v prípade vzniku akejkoľvek škody na veciach vo

vlastníctve žalovanej, zodpovedá žalobca za akúkoľvek škodu spôsobenú pri výkone svojej činnosti.
Žalovanou navrhované technické riešenia týkajúce sa umiestnenia podperného bodu, resp. prístupu k
nemu, považuje žalobca vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za subjektívne, laické a nemajúce
vplyv na povinnosť žalovanej strpieť výkon oprávnení zo zákonného vecného bremena v rozsahu
uvedenom v tomto návrhu. V zmysle zákona č. 251/2012 Z. z., za bezpečnosť a spoľahlivosť distribučnej

sústavy zodpovedá žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy. Vzhľadom na uvedené žiadal
žalobca, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

2. Dňa 21.10.2014 žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala k podanej žalobe
vyjadrenie, v ktorej uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú. Je si vedomá oprávnení žalobcu,

avšak tento je podľa nej povinný rovnako brať do úvahy aj záujmy ostatných dotknutých osôb a svoje
oprávnenie má využívať tak, aby čo najmenej obmedzil iné osoby. Situácia, ako ju riešil žalobca, sa dala
riešiť aj inak, a to tak, aby vlastnícke práva žalovanej neboli nijako dotknuté.

3. Žalobca dňa 28.10.2016 podal vo veci písomné vyjadrenie k otázke vzniku zákonného vecného

bremena na nehnuteľnosti žalovanej. Uviedol, že elektrické zariadenie vo vlastníctve žalobcu,
nachádzajúce sa v Obci B. J. bolo zriadené v roku 1955, o čom svedčí aj správa o uvedení elektrického
zariadenia do prevádzky, ako aj protokol o prevzatí základného prostriedku do používania. Súčasťou
dokumentácie bola aj zápisnica o technickej kolaudácii, ktorá prebehla dňa 17.2.1956, v rámci ktorej
boli bližšie uvedené ďalšie podmienky prevádzky tohto elektrického zariadenia. K zriadeniu vyššie

uvedeného elektrického zariadenia došlo v roku 1955 za účinnosti zákona č. 438/1919 Zb. o štátnej
podpore pri začatí sústavnej elektrizácie. Následne elektrizačný zákon č. 79/1957 Zb., ktorý zrušil
pôvodne platný zákon č. 438/1919 Zb. v ust. § 34 ods. 1 upravil, že dňom začiatku účinnosti tohto
zákona vznikajú oprávnenia a povinnosti podľa §§ 22 až 26 v prospech vedenia (§ 22 ods. 1 písm.
a/) v správe energetických podnikov, ktoré boli zriadené predo dňom začiatku účinnosti tohto zákona.

Podľa elektrizačného zákona sú povinnosti trpieť výkon oprávnení uvedených v ust. § 22 ods. 1
zákonnými vecnými bremenami, ktoré viaznu na dotyčnej nehnuteľnosti. Následná právna úprava
až po dnešný platný právny stav (zákon o energetike č. 251/2012 Z. z.) rešpektovala kontinuitu a
nedotknuteľnosť týchto oprávnení v prospech uvedených energetických podnikov a teda je zrejmé, že
uvedené zákonné vecné bremená súvisiace s elektrickým zariadením vo vlastníctve žalobcu viaznu na

pozemku žalovanej aj dnes. Žalobca má za to, že pre vznik zákonného vecného bremena v rozsahu
§ 22 ods. 1 elektrizačného zákona bolo podstatné preukázanie zriadenia uvedeného elektrického
zariadenia pred účinnosťou elektrizačného zákona, čo s uvedenými skutočnosťami a predloženými
dôkazmi žalobca splnil. V roku 1955 príslušné elektrické zariadenie bolo zriadené stavebnomontážnym
orgánom - Elektrovod Žilina a do užívania prevzaté Energotrust n.p. Bratislava, rozvodný závod Košice.

Do správy Východoslovenských energetických závodov, n.p. Košice právny predchodca žalobcu sa
uvedené elektrické zariadenie dostalo až následne na základe uzatvorenej hospodárskej zmluvy zo
dňa 19.6.1973 od odovzdávajúcej organizácie - Okresný národný výbor W. I.. Žalobca uviedol, že
zákonné oprávnenia podľa § 22 ods. 1 elektrizačného zákona viažuce sa k predmetnému elektrickému
zariadeniu viaznu na dotyčnej nehnuteľnosti žalovanej ako vecné bremená. Zánik týchto oprávnení

je viazaný na zrušenie elektrického vedenia (§ 22 ods. 3 elektrizačného zákona). Uvedené zákonné
oprávnenia prislúchali v zmysle § 22 elektrizačného zákona v zásade energetickým podnikom a teda
akékoľvek následné prevody týchto elektrických zariadení na nových nadobúdateľov znamenali tiež
prechod uvedených zákonných oprávnení vyplývajúcich z týchto vecných bremien na týchto novýchnadobúdateľov. Žalobca má teda za to, že ako právny nástupca uvedených organizácii legitímne
požaduje od žalovanej rešpektovanie plnenia zákonných povinností. Ďalej uviedol, že spor sa týka čisto
zabezpečenia plnenia výkonu zákonných povinností žalovanej, a to najmä strpieť vstup a výjazd na jej

pozemok za účelom výkonu prevádzky a údržby predmetného elektroenergetického zariadenia, nakoľko
žalovaná už v minulosti viackrát odmietla rešpektovať tieto zákonné povinnosti, čím vznikla dôvodná
obava, že sa uvedené bude opakovať aj v budúcnosti. Argumentácia žalovanej v konaní je podľa názoru
žalobcu irelevantná, nakoľko jej primárnym záujmom je odstrániť, resp. premiestniť stĺp elektrického
vedenia mimo jej pozemok. Ohľadom podmienok preložky sa môže žalovaná obrátiť priamo na žalobcu,

je však dôležité podotknúť, že žalobca bude v prípade riešenia jej požiadavky o vykonanie preložky
postupovať v zmysle § 45 zákona o energetike, pričom táto otázka však nijako nesúvisí s predmetom
konania.

4. Právny zástupca žalovanej dňa 7.12.2016 doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobca
predloženými dokladmi nepreukázal vznik zákonného vecného bremena ku konkrétnemu spornému

elektrickému stĺpu, ktorý je situovaný na pozemku žalovanej. Ním predložené doklady podľa jeho názoru
iba preukazujú zriadenie elektrického vedenia a zariadení v Obci B. J. a jeho uvedenie do prevádzky.
Existujúci stĺp slúži iba a výlučne pre účely objektu pána X. a teda tento stĺp nespĺňa podmienky
elektrického zariadenia a nemal byť inštalovaný na pozemku žalovanej. Obrana žalovanej spočíva v
tom, že nebolo nevyhnuté, aby predmetný stĺp bol umiestnený na jej pozemku. Stĺp mohol byť, podľa

jej názoru, bez akýchkoľvek problémov umiestnený inde a nie na jej záhrade, keď vedenie do domu
pána X. nejde priamo, najkratšou cestou, ale naokolo, cez pozemok žalovanej. Žalovaná prisvedčila,
že žalobca má isté zákonné oprávnenia, avšak tieto, podľa jej názoru, nesmú neprimeraným spôsobom
a rozsahom obmedzovať jej práva ako vlastníčky pozemku. Konanie žalobcu je podľa jej názoru
šikanóznym výkonom práva. Zároveň požiadal, aby súd uložil žalobcovi, ako odbornej organizácii,

povinnosťvyjadriťsakuskutočnosti,čisadoobjektupánaX.dáelektrickáenergiadoviesťajinoutrasou,
iným spôsobom, teda tak, aby stĺp nemusel byť osadený na pozemku žalovanej a aby bol z bodu, od
ktorého ide elektrika na stĺp v jej záhrade vedený priamo do objektu pána X. bez nutnosti osadenia stĺpa
na pozemku žalovanej.

5. Dňa 16.1.2017 žalobca zaujal písomné stanovisko k podaniu žalovanej zo dňa 7.12.2016, v ktorom
uviedol, že v čase zriadenia predmetného elektrického vedenia v Obci B. J. neexistovala dokumentácia,
ktorá by každý jeden podperný bod v rámci tohto existujúceho vedenia aj presne označovala, avšak
samotný vznik zákonného vecného bremena sa vzťahoval na celé zriaďované elektrické vedenie a nie
len na ten ktorý podporný bod. Uvedené je zrejmé aj zo samotnej zákonnej úpravy elektrifikačného

zákona č. 79/1957 Zb., ktorý v § 34 ods. 1 upravoval, že dňom začiatku účinnosti tohto zákona
vznikajú oprávnenia a povinnosti podľa §§ 22 až 26 i v prospech vedenia (§ 22 ods. 1 písm. a/)
v správe energetických podnikov, ktoré boli zriadenie predo dňom začiatku účinnosti tohto zákona.
Nakoľko je nesporná skutočnosť, že elektrické vedenie v Obci B. J. bolo zriadené v 50-tych rokoch
minulého storočia, a toto vedenie siahalo aj na pozemok žalovanej, je dôvodné prijať záver, že aj

na samotné podperné body v rámci tohto vedenia ako jeho eminentnú súčasť sa toto zákonné vecné
bremeno vzťahuje, ergo aj na podperný bod nachádzajúci sa na pozemku žalovanej. Zároveň žalobca
upriamil pozornosť na skutočnosť uvedenú v § 22 ods. 3 práv veta elektrifikačného zákona, a teda, že
samotné zákonné vecné bremená vznikajú povolením na stavbu vedenia a zanikajú zrušením vedenia.
Argumentáciažalovanejotzv.zmenemiestnychpomerovjetedavzmyslezákonnejúpravyzánikutýchto

vecných bremien irelevantná. Tvrdenie žalovanej, že dané zariadenie nie je elektrickým zariadením,
pretože slúži jedinému odberateľovi - susedovi žalovanej je účelové a zavádzajúce. Žalobca v tomto
smerepoukázalna§2písm.b/bod9zákonač.251/2012Z.z.Knávrhužalovanejvyjadriťsa,čijemožné
doviesť elektrickú energiu do objektu jej suseda aj inou trasou, žalobca uviedol, že predmetom konania
nie je riešenie umiestnenia - premiestnenia predmetného podporného bodu elektrického vedenia na

pozemku žalovanej, ale uloženie povinnosti žalovanej v zmysle platnej energetickej legislatívy.

6. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu doručila súdu dňa 24.1.2017 vyjadrenie, v ktorom
uviedla, že je toho názoru, že žalobca doposiaľ nepreukázal, že v danom prípade sa jedná o zákonný
vznik vecného bremena. Zotrval, aby žalobca predložil súdu vyjadrenie, či je technicky možná alternatíva

trasovania elektrického vedenia inak, ako cez pozemok žalovanej.

7. Na pojednávaní dňa 7.5.2018 žalobca zotrval na svoje vecnej i právnej argumentácii.8. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 7.5.2018 predložil súdu návrh, ktorým podal vzájomnú
žalobu a žiadal, aby súd žalobu na uloženie povinnosti zo dňa 18.2.2014 zamietol a vyslovil, že
žalobca je povinný na vlastné náklady odstrániť podperný bod distribučného vedenia nízkeho napätia a

distribučného vedenia nízkeho napätia umiestneného na parcele registra C č. 229/2 o výmere 319 m2,
záhrady zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX . pre kat. územia B. J. v lehote do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. V ostatnom zotrval na svojich vyjadrenia skutkových i právnych.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov doložených v súdnom spise, za

preukázané skutkové tvrdenia považuje:
9. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX kat. územia B. J., a to parcely
registra „C“ č. 229/2 - záhrady o výmere 319 m2. Na parcele KNC 229/2 je zriadený podperný bod
distribučného vedenia nízkeho napätia a vedenia nízkeho napätia, ktorého vlastníkom je žalobca, ako
prevádzkovateľ distribučnej sústavy v regióne Košického, Prešovského a časti Banskobystrického kraja.
Dňa 30.7.2012 žalovaná oznámila žalobcovi, že na jej záhrade prípojka do domu č. súpisné 136 je

zhnitý stĺp elektrického vedenia. Na základe tejto skutočnosti žalobca oznámil žalovanej, že došlo k
obhliadke podperného bodu - stĺpu, pri ktorej bolo zistené, že tento je poškodený hnilobou a žalobca
bude tento stav riešiť v zmysle platných predpisov. Následne pracovníci žalobcu dňa 12.7.2013 neboli
žalovanou vpustení na pozemok za účelom výkonu údržby zariadenia, čo pracovníci žalobcu oznámili
i Obvodnému oddeleniu Policajného zboru Podolínec. Následne žalobca vyzval písomne žalovanú

o umožnenie výkonu oprávnení zo zákonného vecného bremena listom zo dňa 2.8.2013. Na tento
list reagovala žalovaná listom zo dňa 13.8.2013, v ktorom uviedla, že opravu je možné vykonať aj
jednoduchšie, bez toho, aby sa dotkla vecného bremena, ako obmedzenia vlastníka, nakoľko stĺp
má slúžiť výhradne pánovi X. a nie pre potrebu žalovanej, a preto by bolo jednoduchšie osadiť stĺp
na susednom pozemku, kde je možný bezproblémový prístup a nebude tam spôsobená škoda. Dňa

20.8.2013 zamestnancom žalobcu opäť nebol umožnený prístup na pozemok žalovanej a následne
žalobca sa domáhal vydania predbežného opatrenia. Dňa 29.10.2013 Okresný súd Stará Ľubovňa
uznesením sp. zn. 1C/146/2013 vydal predbežné opatrenie, ktorým nariadil žalovanej umožniť žalobcovi
a ním poverenej osobe strpieť vstup aj vjazd žalobcu a ním poverenej osoby na pozemok vo vlastníctve
žalovanej - parcela registra „C“, parcelné číslo 229/2 - záhrady o výmere 319 m2, evidovanej na LV č.

XXXX kat. územia B. J., obec B. J. , okres W. I., a to za účelom výkonu prevádzky a opráv podperného
bodu distribučného vedenia nízkeho napätia a samotného distribučného vedenia nízkeho napätia, ako
aj zdržať sa konania, ktoré by bránilo žalobcovi a ním poverenej osobe vykonať prevádzku a opravy
podperného bodu distribučného vedenia nízkeho napätia a samotného distribučného vedenia nízkeho
napätia na pozemku vo vlastníctve žalovanej - parcela registra „C“, parcelné číslo 229/2 - záhrady o

výmere 319 m2, evidovanej na LV č. XXXXX kat. územia B. J., obec B. J., okres W. I.. Predmetné
predbežné opatrenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.1.2014.

10. Z vykonaného dokazovania ďalej súd zistil, že elektrický drevený stĺp bol vybudovaný v roku
1955 a táto skutočnosť medzi stranami sporu je nesporná. Taktiež nespornou skutočnosťou je i to,

že žalovaná odmietla umožniť vstup žalobcovi a ním povereným osobám na pozemok za účelom
vykonania prevádzky a opravy elektrického stĺpu. Žalovaná sa v konaní vyjadrovala a uvádzala, že žiada
o premiestnenie stĺpu na susedný pozemok. Následne vzájomnou žalobou požaduje odstrániť podperný
bod distribučného vedenia nízkeho napätia a distribučného vedenia nízkeho napätia umiestneného na
jej parcele.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
11. Podľa § 151n ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej iba OZ), vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti,

alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s
vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

12. Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu

alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.13. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) bod 5 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, distribučnou sústavou vzájomne
prepojené elektrické vedenia veľmi vysokého napätia do 110 kV vrátane a vysokého napätia alebo
nízkeho napätia a elektroenergetické zariadenia potrebné na distribúciu elektriny na časti vymedzeného

územia; súčasťou distribučnej sústavy sú aj meracie, ochranné, riadiace, zabezpečovacie, informačné
a telekomunikačné zariadenia potrebné na prevádzkovanie distribučnej sústavy; súčasťou distribučnej
sústavy je aj elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie, ktorým sa zabezpečuje preprava
elektriny z časti územia Európskej únie alebo z časti územia tretích štátov na vymedzené územie alebo
na časť vymedzeného územia, ak také elektrické vedenie alebo elektroenergetické zariadenie nespája

prenosovú sústavu s prenosovou sústavou členského štátu alebo s prenosovou sústavou tretích štátov.

14. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) bod 9 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, elektroenergetickým zariadením
zariadenie, ktoré slúži na výrobu, pripojenie, prenos, distribúciu alebo dodávku elektriny.

15. Podľa § 31 ods. 2 písm. a) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, prevádzkovateľ distribučnej

sústavy je povinný zabezpečiť spoľahlivé, bezpečné a účinné prevádzkovanie sústavy za hospodárnych
podmienok pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia a energetickú účinnosť.

16. Podľa § 31 ods. 2 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, prevádzkovateľ distribučnej
sústavy je povinný zabezpečiť rozvoj a prevádzkyschopnosť sústavy tak, aby kapacita sústavy dlhodobo

vyhovovala odôvodneným požiadavkám účastníkov trhu s elektrinou na prístup do distribučnej sústavy
a distribúciu elektriny.

17. Podľa § 31 ods. 3 písm. a, b) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, prevádzkovateľ distribučnej sústavy
je ďalej povinný zabezpečovať pravidelnú údržbu a obnovu distribučnej sústavy na udržanie kapacity

distribučnej sústavy a dodržiavať minimálne prevádzkové pravidlá pre bezpečnosť a spoľahlivosť
prevádzky sústavy a zabezpečiť prevádzkovú § 34 bezpečnosť sústavy.

18. Podľa § 34 ods. 1 zák. č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (ďalej len elektrizačný
zákon) dňom začiatku účinnosti tohto zákona vznikajú oprávnenia a povinnosti podľa §§ 22 až 26 i v

prospech vedenia [§ 22 ods. 1 písm. a)] v správe energetických podnikov, ktoré boli zriadené predo
dňom začiatku účinnosti tohto zákona.

19. Podľa § 22 ods. 1 písm. a) elektrizačného zákona, energetickým podnikom prislúcha oprávnenie
stavať a prevádzať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z povolenej stavby elektrické

vedenie, ako i malé stanice do rozlohy 30 m2, s príslušenstvom (ďalej len „vedenie“), najmä zriaďovať
na nehnuteľnostiach podperné body, prepnúť nehnuteľnosti vodičmi a umiestňovať v nich vedenie.

20. Podľa § 22 ods. 5 elektrizačného zákona, povinnosť trpieť výkon oprávnení uvedených v odseku 1
viazne na dotyčnej nehnuteľnosti ako vecné bremeno.

21. Podľa § 42 ods. 2 zák. č. 70/1998 Z.z., oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia
ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté.

22. Podľa § 42b zák. č. 70/1998 Z.z. práva k cudzím nehnuteľnostiam a obmedzenia ich užívania, ktoré

vznikli do 31. júla 2002, sa spravujú podľa predpisov platných do 31. júla 2002.

23. Podľa § 96 ods. 4 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako
aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté, ak tento
zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, preložkou elektroenergetického rozvodného
zariadenia na účely tohto zákona je premiestnenie niektorých prvkov elektroenergetického rozvodného
zariadenia alebo zmena jeho trasy.

25. Podľa § 45 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, náklady na preložku elektroenergetického
rozvodného zariadenia je povinný uhradiť ten, kto potrebu preložky vyvolal, ak sa vlastník
elektroenergetického rozvodného zariadenia a ten, kto potrebu preložky vyvolal, nedohodnú inak.
Preložku elektroenergetického rozvodného zariadenia vykonáva prevádzkovateľ sústavy alebo zapodmienok ním určených aj iná oprávnená osoba. Vlastníctvo elektroenergetického rozvodného
zariadenia sa preložkou nemení.

26. Podľa § 92 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, na konanie vo veciach upravených týmto
zákonom sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 92 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, všeobecný predpis o správnom konaní sa
nevzťahuje na konanie podľa § 45, § 81 a § 88 ods. 2 písm. o).

28. Podľa § 147 ods. 1 CSP žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

29. Podľa § 147 ods. 3 CSP na vzájomnú žalobu sa primeranie použijú ustanovenia o žalobe.

30.Podľa§147ods.4CSPvzájomnúžalobumôžesúdvylúčiťnasamostatnékonanie,akniesúsplnené

podmienky na spojenie veci.

Súd dospel k záveru:
31. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná. Súd sa
v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi podanej žaloby a taktiež s právnym posúdením žalobcu v jeho

vyjadreniach - vyššie citovanými.

32. V prejednávanom prípade bol vybudované distribučné vedenie nízkeho napätia ako aj podperný
bod distribučného vedenia nízkeho napätia v roku 1955, pričom zákonné vecné bremeno s ním spojené
vzniklo dňom účinnosti tzv. elektrizačného zákona (zák. č. 79/1957 Zb.). Zákonné vecné bremeno

zostalo zachované aj po nadobudnutí účinnosti ďalších právnych úprava aj v súčasnosti účinného zák.
č. 251/2012 Z.z.. Z tejto právnej úpravy vyplýva pre žalobcu, rozsahu vecného bremena. Žalobca v
priebehu súdneho konania preukázal predloženými listinnými dôkazmi vlastníctvo tejto stavby. Zákonné
vecné bremeno sa vzťahuje na celý pozemok žalovanej, nakoľko zákon vymedzuje iba oprávnenie
vstupovať a vchádzať na cudzí pozemok s vozidlami pri stavbe, prevádzke, opravách, zmenách alebo

odstraňovaní vedenia na príchodové a priechodové cudzie nehnuteľnosti, ktoré sú vedením priamo
dotknuté, ale samotný rozsah vstupu neobmedzuje, pričom ten je daný podľa potreby a rozsahu na
výkon povolenej činnosti. Zároveň však priamo zákon ukladá žalobcovi povinnosť túto činnosť vykonáva
tak, aby nespôsobil ujmu na právach žalovanej ako vlastníka dotknutého pozemku, a ak sa jej nedá
vyhnúť, obmedziť ujmu na najmenšiu možnú mieru a nahradiť vzniknutú škodu.

33. Obrana žalovanej v priebehu konania spočívala v skutočnosti, že pracovníci žalobcu postupovali
neprimerane - arogantne pri výkone svojich pracovných povinností. Táto námietka však podľa názoru
súdu jednak nebola v konaní relevantne preukázaná a jednak nemôže byť dôvodom, pre ktorý by
žalovaná nemala povinnosť strpieť vstup na svoj pozemok, ako aj realizáciu prác nevyhnutných pre

zabezpečenie údržby a obnovy distribučnej sústavy v zmysle zák. č. 251/2012 Z.z. Ak správanie
pracovníkov žalobcu boli arogantné, je možné využiť iné právne postupy na zjednanie nápravy - nie
však neumožnenie pracovníkom žalobcu vstúpiť na pozemok. Taktiež obrana, že pozemok žalovanej
je v značnej miere zastavaný - nie je dôvodom podľa názoru súdu, na konanie žalovanej zamedzujúce
žalobcovi výkonu jeho povinností v zmysle zák. č. 251/2012 z.z., nakoľko ako i samotná žalovaná

potvrdila, že oprava - výmena starého podperného bodu distribučného vedenia sa udiala tak, že
pracovníci žalobcu túto realizovali cez oplotenie a nie priamo na pozemku žalovanej.

34. Ďalej žalovaná v priebehu konania chcela dosiahnuť, aby podperný bod distribučnej siete bol
preložený z jej pozemku na susediaci pozemok. Samotný žalobca nevylúčil možnosť prekládky - zmeny

trasy vedenia. Súd tu však totožne so žalobcom poukazuje na zákonné pravidlá - postupy určené v
zák. č. 251/2012 Z.z., ktoré žalovaná nevyužila - resp. súdu nepreukázala, t.j. Následne žalovaná na
pojednávaní dňa 7.5.2018 podala vzájomnú žalobu - ktorou sa domáha odstránenia podperného bodu
distribučnej siete z jej pozemku. Vzhľadom na skutočnosť, že bude potrebné vykonať ďalšie dôkazy,
ktoré skutkovo nesúvisia a spoločné prejednávanie by nebolo v záujme hospodárnosti konania, súd tak

vzájomnú žalobu žalovanej vylúčil na samostatné konanie.

O trovách konania súd rozhodol takto:
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP

tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaná bola v spore v plnom
rozsahu neúspešná, teda je povinná žalobcovi nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak, ako o nej
rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch

písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.