Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 6, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/402/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515205155
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8515205155.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: T. K., nar. XX.

X. XXXX, L. XXX, právne zast.: JUDr. Marta Konkoľová, advokátka, Jarmočná 79, Stará Ľubovňa proti
žalovaným: 1/ M. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX/XXX, E., t.č. bytom XXXX P. XX, Q.. B, H.,
G. S. X., USA, 2/ B. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom L. XXX, 3/ V. B., nar. XX. X.. XXXX, bytom L. XXX, t.č.
bytom XX K. V., V., Ct. XXXXX, F. v konaní o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti pozemku KN E č. 178 o výmere
143 m2, druh pozemku orná pôda, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX v k.ú. L. vedenom Okresným
úradom A. E., katastrálnym odborom.

II. Súd žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je vlastníkom parcely KN E 178 orná pôda o
výmere 143 m2 zapísanej na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX v k.ú. L..

2. Žalobu odôvodnili tým, že je vlastníkom parcely KN C 407 zastavané plochy a nádvoria o výmere 607
m2 zapísanej na LV č. XX v k.ú. L., ktorú získal dedením v konaní D 167/93. Žalovaní sú spoluvlastníkmi
parcely KN E 178 orná pôda o výmere 143 m2 zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. L.. Žalobca spolu s

parcelou KN C 407 užíva aj parcelu KN C 408, ku ktorej nie je založený list vlastníctva. Parcela KN
C 408 vznikla z parciel KN E 175 a KN E 178. Spor medzi stranami sporu vznikol a trvá od zápisu
parciel po ROEP v k.ú. L., a to z dôvodu, že vlastníkmi parcely KN E 178 sa stali žalovaní, resp. spor
je so žalovaným v 2. rade, ktorý bráni žalobcovi v užívaní parcely KN C 408. Parcela KN E 178 bola
vytvorená po zápise ROEP z mpč. 141 nesprávnym zápisom, ktorú celú odkúpili rodičia žalobcu. V roku
1990 si žalobca vysporiadal pozemok pod rodinným domom a podľa geometrického plánu si vysporiadal
mpč. 143, 144 a 151, ktoré užívali aj právni predchodcovia žalobcu (ako vyplýva z doložených listinných

dôkazov, zrejme mal žalobca na mysli, že uvedené parcely si vysporiadali žalovaní, resp. ich právny
predchodca - pozn. súdu). Nikdy si na viac nerobili žiadne nároky, až žalovaní po zápise ROEP. Z
obidvoch dobových dokumentov (zrejme mal žalobca na mysli geometrický plán č. 10771042-25-90 a
mapu z pozemkovej knihy, ktoré krátko pred tým v žalobe označil ako dôkazy - pozn. súdu) je zrejmé,
že parcely mpč., ktoré užívali právni predchodcovia žalobcu a žalovaných, sú vytvorené v rovine. Podľa
PKV (pozemnoknižnej vložky) č. 402 a 598, kde je mpč. 141 vedená, nie je ani zmienka o žalovaných
a ich právnych predchodcoch. Parcelu KN E 175 si žalobca vysporiada v dedičskom konaní. Žalobca

ako oprávnený vlastník nie je ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností, v dôsledku čoho existuje
stav právnej neistoty, ktorý sa nepodarilo odstrániť ani vzájomnými rokovaniami strán sporu. Týmto je
daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože žalovaní nikdy neboli vlastníkmi spornej
parcely a táto nikdy nebola súčasťou mpč. 141 (zrejme chcel žalobca povedať, že sporná parcela bolavytvorená z mpč. 141, keďže práve túto mpč. vlastnili rodičia žalobcu - pozn. súdu). Keďže sa vec
nepodarilo vyriešiť mimosúdne, žalobca je nútený podať žalobu na súd.

3. Na preukázanie svojich tvrdení predložil spolu so žalobou LV č. XX, XXXX, XXXX v k.ú. L., výpis z
katastra nehnuteľností na parcelu KN C 408 v k.ú. L., informatívne kópie z mapy na parcely KN E 175 a
178 a KN C 408 v k.ú. L., geometrický plán č. 10771042-25-90 zo dňa 9.12.1990, mapu z pozemkovej
knihy a pozemnoknižné vložky (PKV) č. 402 a 598 v k.ú. L..

4. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že má záujem na mimosúdnom riešení sporu a za tým
účelom sa dostavil na rokovanie s právnou zástupkyňou žalobcu do jej kancelárie. Záznam z rokovania
predložil ako dôkaz.

5. Žalovaní v 1. a 3. rade sa vyjadrili e-mailovými podaniami s tým, že výpis z katastra je pre nich
smerodajný. Žalovaný v 1. rade pripojil k svojmu vyjadreniu aj prílohu, ktorú nebolo možné vytlačiť v

čitateľnej forme, keďže bola zrejme zle nafotená. Súd preto vyzval žalovaného v 1. rade na opakované
zaslanie prílohy. Následne sa na súd dostavil žalovaný v 2. rade, ktorý predložil do spisu darovaciu
zmluvu zo dňa 27.2.1991 a odpoveď Okresného úradu v A. E., katastrálneho odboru zo dňa 23.6.2015,
ktoré mali tvoriť prílohu vyjadrenia žalovaného v 1. rade.

6. Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v replike uviedol, že žalovaní sa vyjadrujú iba k
mpč. 144, na ktorú im odpovedal Okresný úrad v A. E., katastrálny odbor a ktorú žalobca nespochybňuje.
Nesprávny zápis po ROEP sa týka mpč. 141, ktorá bola nesprávne pričlenená k parcele KN C 408
pozostávajúcej z KN E 175 a 178. Navrhol preto znalecké dokazovanie pre určenie mpč. 141, ktorú
právni predchodcovia žalobcu odkúpili od Z. P..

7. Na základe výzvy súdu Okresný úrad v A. E., katastrálny odbor predložil súdu identifikáciu parciel KN
E 178 na pozemnoknižný stav, identifikáciu parcely mpč. 144 na stav KN E a KN C a PKV č. 402 a 598
v k.ú. L.. Zároveň sa vyjadril, že podľa katastrálnej mapy sa parcela KN C skladá z parciel KN E 175
a 178 a parcela mpč. 141 je zapísaná v dvoch zápisniciach, a to v PKV č. 402 a 598, čo znamená, že

túto parcelu vlastnia spoluvlastníci z oboch zápisníc. S týmito listinami boli strany sporu oboznámené na
pojednávaní dňa 7.11.2016, na ktorom sa vysporiadal aj s návrhom žalobcu na pripustenie Okresného
úradu v A. E. katastrálneho odboru ako vedľajšieho účastníka (podľa O.s.p.), resp. intervenienta (podľa
C.s.p.).

8. Na pojednávaní dňa 7.11.2016 trvala právna zástupkyňa žalobcu (ktorý sa pojednávania nezúčastnil
zo zdravotných dôvodov) na podanej žalobe. Uviedla, že parcelu mpč. 141 odkúpili rodičia žalobcu M.
K. a Q. K. od Z. P. kúpnou zmluvou a takto boli zapísaní aj na LV č. XXX zo dňa 8.5.1996. Žalobca
sa nedopracoval k dedičským rozhodnutiam po svojich rodičoch, ale z prípisu Okresného úradu v A.
E., katastrálneho odboru zo dňa 1.3.2016 zistil, že by mal byť vlastníkom mpč. 141. Navrhla preto

pripojiť dedičské spisy Okresného súdu A. E. sp. zn. D 167/93 a D 527/99 po rodičoch žalobcu z
dôvodu zistenia, či bola sporná parcela prejednaná v uvedených dedičských konaniach. Takisto navrhla
pripojiť aj dedičský spis tunajšieho súdu sp. zn. D 605/93, v ktorom malo byť prejednané dedičstvo po
otcovi žalovaných za účelom preukázania, že predmetom tohto konania nebola parcela mpč. 141. Ďalej
poukázala na to, že v PKV č. 402 a 598 nie sú žiadni právni predchodcovia žalovaných. Ak by sa súdu

javila situácia inak, navrhla znalecké dokazovanie.

9. Prítomný žalovaný v 2. rade na uvedenom pojednávaní uviedol, že z rozprávania jeho rodičov a
starších súrodencov (narodených pred rokom 1945) vie, že parcelu KN E 178 užívali jeho rodičia. Na
tejto parcele mali postavenú stodolu. Táto parcela bola po pravej strane prístupovej cesty. Vie o tom, že

bol určitý spor o užívanie uvedenej stodoly, preto približne v 60-tych rokoch uvedenú parcelu a stodolu
prestali užívať, keďže ju nepotrebovali. Zároveň predložil originál dedičského uznesenia vydaného v
dedičskom konaní pod sp. zn. D 605/93 zo dňa 30.4.1994, po nahliadnutí do ktorého a po zistení, že v
tomto konaní nebola prejednaná mpč. 141 zapísaná v PKV č. 402 a 598, bol tento vrátený žalovanému
v 2. rade.

10. Po vyslovení predbežného právneho názoru súdu navrhla právna zástupkyňa vykonať dokazovanie
znaleckým posudkom za účelom zistenia, z akej mpč. bola vytvorené KN E 178, originálom LV č. XXX
pre k.ú. L. a PKV č. 402 a 598 v k.ú. L.. Žalovaný v 2. rade navrhol vykonať dokazovanie listinami,ktoré predložil po vyslovení predbežného právneho názoru súdu, a to zápisnicou Č.d. 323/51 zo dňa
28.6.1951,uznesenímČ.d.323/51zodňa28.6.1951avýpisomzozápisnice430vk.ú.L.,ktorépredložil.

11. Na ďalšom pojednávaní dňa 6.4.2018 konanom po vypracovaní znaleckého posudku, ktorý súd
stranám zaslal, sa nezúčastnil žalobca, ktorého neúčasť ospravedlnila jeho právna zástupkyňa a
žalovanív1.a3.rade,ktorísvojuneúčasťneospravedlnili.Súdpretoprejednalvecajvichneprítomnosti.
Právna zástupkyňa trvala na podanej žalobe s upresnením, že sporná parcela je už v súčasnosti
zapísaná na LV č. XXXX v k.ú. L., o čom ako dôkaz predložila internetový výpis z uvedeného LV. Ďalej

uviedla, že z dedičských spisov pripojených k súdnemu spisu zistila, že žalobca zdedil 1 parcely mpč.
141 v k.ú. L. po svojom otcovi a 1 po svojej matke. Žalobca bol takto de facto ako výlučný vlastník
zapísaný na LV č. XXX v k.ú. L., a to až do zápisu výsledkov ROEP. Uvedené preukazovala výpis z LV
č. XXX v k.ú. L., ktorý súd založil do spisu.

12. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že pre nich je vlastník jasný. Jeho otec kupoval a

zapisoval určité parcely niekedy okolo roku 1950, pričom predtým tieto dlhodobo užíval. Nerozporoval
závery znaleckého posudku, ale podľa neho je potrebné pokračovať ďalej tam, kde znalec skončil a
zistiť, čo sa stalo. Nesúhlasil s tým, že by žalovaní mali znášať trovy žalobcu v konaní, pretože oni chybu
neurobili. Jeho úlohou bolo upozorniť na určité skutočnosti, nič viac. Ide o to, že žalobcu upozornil na
to, že sporná parcela je zapísaná v ich spoluvlastníctve a že je s tým potrebné niečo urobiť. Následne

súd vyťažil právnu zástupkyňu žalobcu a žalovaného v 2. rade na postup pred podaním žaloby ohľadne
počtu mimosúdnych stretnutí pred podaním žaloby a ich obsahu.

13. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania
listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu v priebehu konania, dedičskými spismi tunajšieho súdu

sp. zn. D 167/93 a D 527/99, znaleckým posudkom, listinami predloženými Okresným úradom A. E.,
katastrálnym odborom a vyjadrením tohto orgánu tak, ako sú uvedené vyššie, zistil tento skutkový stav:

14. Žalobca je vlastníkom parcely KN C 407 zastavané plochy a nádvoria o výmere 607 m2 zapísanej na
LV č. XX v k.ú. L., ktorú získal dedením v konaní vedenom na Okresnom súde A. E. pod sp. zn. D 167/93.

Žalovaní sú spoluvlastníkmi parcely KN E 178 orná pôda o výmere 143 m2 zapísanej v súčasnosti na
LV č. XXXX v k.ú. L.. Parcela KN E 178 bola vytvorená z mpč. 141, ktorá bola zapísaná v dvoch PKV
č. 402 a 598 v k.ú. L.. V PKV 598 boli ako podieloví spoluvlastníci v podiele 1 zapísaní M. K. a Q.
K., rodičia žalobcu. Polovicu parcely mpč. 141 zdedil žalobca v dedičskom konaní po svojom otcovi
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. D 167/93 a druhú polovicu uvedenej mpč zdedil po svojej matke

Q. K. v dedičskom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. D 527/99. Žalobca bol podľa LV č.
XXX v k.ú. L. zapísaný ako podielový vlastník dvoch podielov vo výške 1 k mpč. 141 zapísanej v PKV
598. Pri vyhotovovaní podkladov pre ROEP bola parcela KN E 178 zidentifikovaná nesprávne s mpč.
144 v k.ú. L., ktorú vlastnil otec žalovaných a v dôsledku čoho po skončení dedičského konania po
otcovi žalovaných vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. D 605/93 boli ako spoluvlastníci parcely KN E

zapísaní žalovaní, každý v podiele 1/3. Pred podaním žaloby sa uskutočnilo jedno stretnutie žalovaného
v 2. rade s právnou zástupkyňou žalobcu, na ktorom bol žalovaný v 2. rade upozornený, že ak sa
preukáže, že vlastníkom parcely KN E 178 má byť žalobca, bude potrebné, aby medzi sebou uzavreli
zmluvu, na základe ktorej sa sporná parcela prevedie na žalobcu. Ak k tomu nedôjde, bude žalobca
nútený podať žalobu na súdu. V tom čase mala právna zástupkyňa žalobcu k dispozícii iba kúpnu zmluvu

medzirodičmižalobcusp.P.,ktorúukázalažalovanémuv2.rade,nemalavšaklistinyodsprávykatastra.

15. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že žaloba je dôvodná.

16. Podľa Čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každá

fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho
majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.

17. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.18. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vlastník má právo na ochranu proti
tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od
toho, kto ju neprávom zadržuje.

19. Vlastnícke právo je najúplnejšie a najširšie vecné právo. Zákon subjektívne vlastnícke právo
vymedzuje ako právom ustanovenú možnosť vlastníka vec držať, užívať a disponovať ňou na základe
vlastnej úvahy a rozhodovania, a to svojou mocou uznanou a chránenou zákonom, ktorá je nezávislá
od súčasnej existencie moci kohokoľvek iného k tej istej veci. V prípade, že je do vlastníckeho práva

zasiahnuté, zákon umožňuje vlastníkovi domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva aj na súde.
Jedným z prostriedkom ochrany vlastníka je aj žaloba o určenie vlastníckeho práva.

20. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k parcele špecifikovanej žalobcom, pričom je
potrebné uviesť, že uvedený spor bol vyvolaný nesprávnou identifikáciou pôvodných parciel mpč. na
stav KN E. Keďže žalobca tvrdí, že bolo zasiahnuté do jeho vlastníckeho práva, žalobou sa dožadoval

zosúladenia dlhoročného užívacieho stavu so zápisom v katastri nehnuteľností. V takom prípade je daný
jeho naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

21. Žalovaní poukázali na stav v katastri nehnuteľností, pričom žalovaný v 2. rade po vypracovaní
znaleckého posudku v konečnom dôsledku nenamietal výsledky znaleckého dokazovania, ale z jeho

vyjadrenia na poslednom pojednávaní sa javilo, že mu nie je jasné, ktoré parcely kupoval jeho otec a
prečo sa znalec nevyjadril aj ku vlastníckym pomerom.

22. V danom prípade znaleckým dokazovaním mal súd preukázané, že parcela KN E 178 vznikla z mpč.
141 zapísanej v dvoch PKV a že ku chybe došlo v rámci prípravy podkladov pre ROEP, keď hranice

nehnuteľnostíEKNbolipodľaznalcanepochopiteľnýmspôsobomposunutéoniekoľkometrov.Uvedené
zrejme vyplývalo aj z toho, že pozemková mapa v k.ú. L. nebola od svojho vzniku prepracovaná a
pretvorená na základe nového mapovania. Zároveň znalec aj leteckými snímkami z roku 1950 a zo
súčasného obdobia dokladoval, že parcela mpč. 141 je nezastavaná, teda ide o stavebné miesto, ako
je uvedené pri parcele mpč. 141 v PKV 598, kým mpč. 144 tvoril dom č. XXX, maštaľ, stodola a dvor, čo

správne zistil geodet Ing. Jozef Derevjaník v geometrickom pláne 10771042-25-90. V tomto smere preto
tvrdenia žalovaného v 2. rade, že na spornej parcele mali jeho rodičia postavenú stodolu, ktorú prestali
niekedy v 60-tych rokoch užívať, sa musí týkať inej stodoly a inej parcely, keďže na spornej parcele od
roku 1950 nie je nič postavené. Podobne doklady predložené žalovaným v 2. rade v priebehu konania
sa týkali užívania a vlastníctva k mpč. 144 a 147 zapísaných v PKV č. 430 v k.ú. B., ktoré nadobudol otec

žalovaných. Mpč. 143, 144 a 151 boli pritom predmetom geometrického plánu Ing. Jozef Derevjanika
č. 10771042-25-90 vyhotoveného pre účely majetkoprávneho vysporiadania v prospech B. Z., bytom
L. XXX. Na základe tohto geometrického plánu z uvedených mpč. parciel vznikla parcela KN C 415,
ktorá sa nachádza nad parcelami KN C 407 a 408. Vlastnícke právo k mpč. 144, ktorú v podiele 1/1
vlastnil otec žalovaných B. Z., nar. XX.X.XXXX, resp. ku KN C 415 žalobca ani nenamietal a tieto ani

neboli predmetom sporu. Otec žalovaných teda nadobúdal iné parcely, nie parcelu, ktorá je predmetom
tohto konania.

23. Podobne dedičskými spismi po nebohých rodičoch žalobcu mal súd preukázané, že žalobca zdedil
po každom zo svojich rodičov polovicu parcely mpč. 141 a bol zapísaný ako vlastník jej dvoch polovíc.

Uvedená mpč. 141 bola síce zapísaná v dvoch PKV, čo podľa znalca nie je neobvyklé a je to následok
neustálenej držby bývalých urbárskych pomerov po zrušení feudálnych práv, ale znalec zároveň pri
telefonickej žiadosti súdu o zaslanie ďalších rovnopisov znaleckého posudku uviedol, že v drvivej
väčšine pri viacnásobnom knihovaní jednej mpč. boli tieto parcely v prírode reálne rozdelené a každý
spoluvlastník užíval konkrétnu časť parcely.

24. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca je vlastníkom parcely KN
E 178 vytvorenej z mpč. 141, ktorú zdedil po svojich rodičoch a ktorú užíva, preto súd žalobe vyhovel.

25. O nároku na náhradu trov konania žalobcu súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení

s § 257 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal. Účelom uvedeného
ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania
zavedením moderačného práva súdu cez dôvody hodné osobitného zreteľa. Použitie tohto ustanovenia
znamenáodchýlkuodzásadyzodpovednostizavýsledokkonaniaazodpovednostizazavinenie,pretožemá dopad na toho, kto by mal inak právo na náhradu trov konania. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza
do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak z
osobitných dôvodov súd náhradu trov konania neprizná. Základným predpokladom pre použitie tohto

ustanovenia v súvislosti s náhradou trov konania je preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Tieto môžu byť dané charakterom konania, charakterom procesnej situácie, ale taktiež môžu byť dané
aj sociálnym aspektom strany sporu. Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý má oporu v skutkovom
stave zistenom vykonaným dokazovaním. Pri rozhodovaní podľa tohto ustanovenia je taktiež potrebné
si všímať i okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoje v konaní. Dôvody

hodné osobitného zreteľa sa skúmajú vždy u strany sporu povinnej plne alebo čiastočne nahradiť trovy
konania.Tietodôvody,inakpomernejasnevymedzenéstabilizovanoudoterajšoujudikatúrou,spôsobujú
čiastočnýaleboúplnýzánikprávananáhradutrovkonaniaučiastočnealeboplneúspešnejstranysporu.
Je vecou konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie
súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

26. V danom prípade bol žalobca v konaní v celom rozsahu úspešný, teda mal by nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. Súd však v tomto prípade videl dôvody hodné osobitného zreteľa v
okolnostiach daného prípadu. Je zrejmé, že bez zavinenia niektorej zo strán sporu došlo ku chybe pri
identifikácii parciel, v dôsledku čoho došlo k zápisu vlastníckeho práva k spornej parcele v prospech
iných osôb. Súd ďalej prihliadol aj na aktivitu strán sporu týkajúcu sa mimosúdneho vyriešenia sporu

pred podaním žaloby. Súd z vyjadrení právnej zástupkyne žalobcu a žalovaného v 2. rade na konci
posledného pojednávania zistil, že podnet na riešenie vlastníctva k spornej parcele vyšiel od žalovaného
v 2. rade, ktorý žalobcovi zaslal list. Aj keby v ňom bol uplatňovaný nárok na spornú parcelu, z ktorej
by sa žalobca dozvedel o určitej nezrovnalosti vo vlastníckych právach k spornej nehnuteľnosti, tak či
onak od tohto momentu začal žalobca riešiť vlastnícke právo k spornej parcele. Mimosúdne rokovanie

sa medzi právnou zástupkyňou žalobcu a žalovaným v 2. rade uskutočnilo v čase, kedy neboli zo strany
žalobcu zabezpečené žiadne listiny z katastra nehnuteľností, príp. iné listiny potrebné na preukázanie
vlastníckeho práva žalobcu, okrem kúpnej zmluvy medzi rodičmi žalobu a p. P.. Aj keď sa počas
pojednávaní javilo, že so žalovaným v 2. rade je ťažšia komunikácia, je zrejmé, že na mimosúdne
rokovanieprišiel,tedaprejavilzáujemminimálnevypočuťsiargumentydruhejstrany,pričomsvojzáujem

vysporiadať vec mimosúdne prezentoval aj vo svojom vyjadrení k žalobe. Takisto je potrebné dať mu
za pravdu, že v konaní bolo potrebné zabezpečiť množstvo podkladov a dôkazov pre rozhodnutie vo
veci, pričom ak by tieto boli k dispozícii pred podaním žaloby, možno by sa so žalobcom dohodli.
Keďže po zadovažení ďalších dokladov (okrem kúpnej zmluvy, ktorú mala pri mimosúdnom rokovaní
právna zástupkyňa žalobcu k dispozícii) už žalobca žalovaných nekontaktoval ohľadne mimosúdneho

vyriešenia celej záležitosti, ale priamo podal žalobu na súd, do veľkej miery aj on sám zapríčinil
vznik trov konania. Takisto nemožno prehliadnuť, že žalobca ani k žalobe nedoložil doklady, ktoré si
mohol zabezpečiť už pred podaním žaloby, ako napr. dedičské rozhodnutia po svojich rodičoch (k
čomu mu ako jednému z dedičov, teda účastníkovi dedičského rozhodnutia, stačilo požiadať súd o
vyhotovenie ich kópie, nie žiadať súd až na prvom pojednávaní o ich pripojenie k spisu s poznámkou,

že ich žalobca nevedel zabezpečiť, pričom podľa ich výsledku prípadne spresní petit žaloby, t.j. si
pred podaním žaloby ani neujasnil a nezistil, či má žalovať priamo o určenie vlastníckeho práva alebo
o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po jeho rodičoch), ako ani skutočnosť, že aj v žalobe
niektoré skutočnosti popísal žalobca zmätočne, resp. takým spôsobom, že bolo potrebné dedukovať z
pripojených listinných dôkazov, čo tým žalobca myslí, resp. z akých podkladov vychádza (viď poznámky

súdu pri popise žaloby). Je teda vysoko pravdepodobné, že aj pri mimosúdnom rokovaní neboli
žalovanému v 2. rade správne intepretované podstatné skutočnosti pre pochopenie celej záležitosti,
resp. poskytnuté podstatné informácie pre vyriešenie veci mimosúdne (uvedené je možné vyvodiť už
len s prihliadnutím na to, že žalobca nemal v čase jediného mimosúdneho rokovania takmer žiadne
doklady, teda ani on sám, resp. jeho zástupkyňa nemohli mať v tom čase jasno v tom, či nárok žalobcu

je dôvodný). Uvedené nasvedčuje, že žalobca nevyvinul aktivitu v takom rozsahu, aby zabezpečil všetky
doklady, ktoré mohol zabezpečiť a až po tom kontaktoval žalovaných so svojimi určitými argumentami
podloženými konkrétnymi dôkazmi a návrhom na mimosúdne vyriešenie sporu. S prihliadnutím na
uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade sú dané okolnosti, ktoré možno posúdiť
ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je možné odchýliť sa od zásady zodpovednosti za

výsledok konania a náhradu trov konania nepriznať žiadnej zo strán sporu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.