Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 2, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/88/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817206753
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8817206753.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: R Collectors s.

r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297 právne zast. Advokátska
kancelária RELEVANS s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava 1, IČO: 47 232 471, proti
žalovanej: N. E., Y.. XX.X.XXXX, L. E. B. G. XX, XXX XX B. G., zastúpenej opatrovníkom K. R., Y..
XX.XX.XXXX, E. B. G. XX, XXX XX B. G., o zaplatenie 232,85 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu zamieta.

Žalovanej proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 03.07.2017 domáhal voči žalovanej zaplatenia

istiny vo výške 232,85 eur, dlžného úroku z istiny do 7.6.2017 vo výške 3,14 eur, zmluvného úroku vo
výške 25,50 % ročne zo sumy 232,85 eur od 08.06.2017 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 232,85 eur od 08.06.2017 do zaplatenia a trov konania.

2. V žalobe uviedol, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky v sume 1
300 eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa
Zmluvných dokumentov ( všetky tieto peňažné plnenia ďalej spolu aj „ Úver „). Žalovaná neplnila Úver

riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovanej s plnením úveru, postupca v zmysle § 565, v spojení s §
53ods.9zák.č.40/1964Zb,vyhlásildňa10.07.2014úverzapredčasnesplatný.Povyhlásenípredčasnej
splatnosti úveru žalovaná časť dlžnej sumy úveru zaplatila. Jednotlivé splátky a spôsob ich započítania
sú uvedené v aktuálnom stave úveru vyhotoveného z bankového informačného systému. Poslednú
čiastkovú úhradu úveru žalovaná vykonala dňa 22.05.2017. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaná
je k 07.06.2017 povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu, ktorá pozostáva z dlžnej istiny vo výške 232,85
eur, dlžných úrokov z istiny do 07.06.2017 vo výške 3,14 eur, zmluvného úroku vo výške 25,50 % ročne

zo sumy 232,85 eur od 08.06.2017 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne
zo sumy 232,85 eur od 08.06.2017 do zaplatenia.

3. Opatrovník žalovanej uviedol, že so žalobou súhlasí.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to zmluvou o úvere z
21.5.2012 spolu s Obchodnými podmienkami pre úver- dostupná pôžička účinnými od 01.02.2012 a

Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 01.08.2011, Sadzobníkom poplatkov účinným od
16.4.2012, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017, Výzvou na splatenie dlžnej časti úveru
z 24.06.2014, Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 10.07.2014 spolu s kópiou doručenky, Aktuálnym
stavom úveru ku dňu 07.06.2017, Návratkou vyjadrením dlžníka k dlhu, vyjadrením žalobcu doručenýmsúdu dňa 12.06.2018, spisom tunajšieho súdu 9Ps/6/2014 a z neho rozsudkom zo dňa 7.7.2015 a
znaleckým posudkom č. 8/2015 znalkyne N.. Z. E. zistil tento skutkový stav veci:

5. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 21.05.2012 Zmluvu o
úvere č.1605122212. Podľa čl. 3 Zmluvy bola výška úveru 1300 eur, úroková sadzba bola dohodnutá
vo výške 25,5% ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou 72 mesačných splátok vo výške 36 eur,
pričom splatnosť prvej splátky bola dňa 10.06.2012 a konečná splatnosť úveru dňa 10.05.2018, RPMN
predstavovala 28,70%, celková výška nákladov bola uvedená v sume 1158,79 eur.

6. Ako vyplýva z čl. 3 bod 2 Zmluvy, právne vzťahy zmluvou neupravené sa riadia Všeobecnými
obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver - dostupná pôžička, dostupná pôžička -
šikovná rezerva, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením o RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách
a informáciami o poistení podľa zákona č. 189/2009 Z.z.

7. Podľa článku 5., bod 5.6. Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička žalobcu, platby klienta
sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v
nasledujúcom poradí: poplatky podľa sadzobníka, úrok z omeškania, úrok z úveru, splátka istiny úveru

8. Podľa článku 6., bod 6.2. Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička žalobcu, ak Klient je

v omeškaní s platením čo i len jednej splátky v plnej, resp. čiastočnej výške, alebo poskytol banke
nepravdivéúdajeosvojejosobe,resp.oSpoludlžníkovi[napr.vpredloženýchdokladoch,formuláriZoÚ],
alebo na majetok Klienta/Spoludlžníka bol vyhlásený konkurz alebo exekúcia, alebo Klient zomrel, je
banka oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva.

9. Podľa predloženého Sadzobníka poplatkov žalobcu pri úvere dostupná pôžička, výška poplatku za
1. upomienku je 9,96 eur, za 2. upomienku je 24,90 eur, výška poplatku za výzvu na splatenie celého
úveru je 3,32 eur. Poplatok za spracovanie úveru pri čerpaní v hotovosti resp. na účet v nej banke ako
Poštová banka predstavuje 29,87 eur.

10. V Upozornení - výzve na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 24.06.2014 žalobca žalovanú upozornil,
že pohľadávka banky je viac ako 3 mesiace po splatnosti vo výške 215,96 eur a upozornil ju, že ak
nedôjde k úhrade dlžnej sumy, banka je oprávnená využiť ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka
a vyhlásiť úver za predčasne splatný.

11. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 10.07.2014 žalobca žalovanú vyzval na zaplatenie sumy
1265,94 eur a to z dôvodu, že ku dňu 10.07.2014 vyhlásil pohľadávku voči žalovanej za splatnú v celom
rozsahu. Výzva bola žalovanej doručená 15.07.2014.

12. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 12.06.2018 žalobca uviedol, že 21.05.2012 bola medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalovanou uzatvorená zmluva o úvere č.1605122212 na základe
ktorej boli žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1300 eur, ktoré sa žalovaná zaviazala
vrátiť v pravidelných mesačných splátok vo výške 36 eur vždy k 10 dňu v mesiaci. Dátum prvej splátky
bol 10.6.2012. Žalobca doručil spolu s vyjadrením prehľad platieb, ktoré žalovaná celkovo uhradila na
splatenie predmetného dlhu, ako aj ich následne započítanie na jednotlivé čiastkové nároky žalobcu.

Žalovaná v období od poskytnutia úveru vykonala úhrady vo výške 2 592,86 EUR, z ktorých bolo na
poplatky zaúčtovaných 74,14 eur, na úroky (úrok z omeškania a zmluvný úrok) 1 451,57eur a na istinu
1 067,15 eur. Z uvedeného vyplýva výpočet žalovanej istiny ako rozdiel medzi poskytnutým úverom
vo výške 1 300,00 eur a započítanými úhradami na istinu 1 067,15 eur, t. j. 232,85 eur. Žalobca
uviedol, že všetky tieto úhrady vykonané žalovanou boli v plnej miere zohľadnené pri podaní návrhu

na vydanie platobného rozkazu. Informácie sú obsiahnuté v Aktuálnom stave úveru na strane 1 a
2, v časti „Zaplatené splátky“, ktorý bol prílohou žalobného návrhu a predstavuje platobnú históriu
žalovanej. Žalovaná po podaní žaloby nevykonala platby na úhradu dlžnej sumy. V zmysle bodu 5.6
Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička účinných ku dňu 26.06.2012 platí, že: „Platby od
KlientasavočipohľadávkeBankyzapočítavajúbezohľadunato,naakézáväzkybolaplatbapoukázaná,

v nasledujúcom poradí: na poplatky podľa Sadzobníka, úrok z omeškania, úrok z úveru, splátka
istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr
na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade, ak je Klient majiteľom, prípadne
spoludisponentom osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľnýsúhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov
zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu
na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta voči Banke. Žalovaná svojim podpisom

zmluvypotvrdila,žesastýmitodokumentmioboznámilaasúhlasísichobsahom.“Žalobcaďalejuviedol,
že výpočet sumy žalovaných vyčíslených úrokov a poplatkov od začatia čerpania úveru, žalobca si so
žalovanou dohodli v Zmluve úrokovú sadzbu vo výške 24,50 % p. a. Suma jednotlivých nesplatených
úrokov z omeškania je vypočítaná pomocou zákonnej sadzby úroku z omeškania, pričom Žalobca
pri výpočte úrokov (zmluvných aj úrokov z omeškania) postupuje podľa nasledovného matematického

vzorca: výška úroku za príslušný interval = výška dlžnej istiny, resp. omeškanej splátky x úroková
sadzba / 100 / 365 (počet dní v kalendárnom roku) x počet dní v príslušnom intervale. Vyčíslené úroku
spolu predstavujú sumu 1454,66 eur, ktorá pozostáva zo zmluvného úroku z istiny vo výške 1313,28
eur a úroku z omeškania 141,38 eur. Z toho úhrady žalovanej započítané na úroku predstavujú sumu
1451,57 eur, neuhradené úroky predstavujú sumu 3,09 eur a neuhradené úroky uplatnené v žalobe 3,14
eur. Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaná k predmetnej zmluve uhradila 2592,86 eur.

13. Z návratky vyjadrenia dlžníka k dlhu vyplýva, že žalovaná žalobcovi oznámila, že dlh nie je schopná
uhradiť jednorázovo, požiadala o vystavenie splátkového kalendára , navrhla mesačnú splátku 10 eur,
deň úhrady 25. v mesiaci.

14. Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 9Ps/6/2014-33 zo dňa 07.07.2015, právoplatným dňa 19.8.2015
vyplýva, že žalovaná bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony a za jej opatrovníka bol ustanovený
K. R., Y..XX.XX.XXXX, E. B. G. XX. Opatrovník je oprávnený a povinný zastupovať N. E. v konaniach
pred štátnymi orgánmi v rozsahu opatrovníckych práv a povinností určených týmto rozhodnutím s
tým, že opatrovník je povinný sa o opatrovanca starať, zabezpečovať jeho životné potreby, správať

a dohliadať na správu majetku opatrovanca, ako aj robiť potrebné a vhodné opatrenia na zaistenie a
zabezpečenie jeho majetku. Ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie
súdu. Opatrovník je povinný počas zastupovania podávať najmenej dvakrát v roku správy o svojej
činnosti a po skončení zastupovania, prípadne po uvoľnení z funkcie predložiť súdu záverečný účet zo
správy majetku. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že žalovaná trpí duševnou poruchou,

ktorá nie je prechodného charakteru a v dôsledku choroby, nie je vôbec schopná robiť právne úkony.

15. Zo záverov znaleckého posudku č. 8/2015 N.. Z. E. I.., ktorý je súčasťou spisu tunajšieho súdu
sp.zn. 9Ps/6/2014 je zrejmé, že žalovaná trpí stredne ťažkou mentálnou retardáciou najskôr v súvislosti
s prekonanou detskou mozgovou obrnou a ktorá nie je len prechodná, nie je liečbou podstatne

ovplyvniteľná. Z psychologických vyšetrení, ktoré boli podkladom pre uvedený znalecký posudok
je zrejmé, že žalovaná nedokáže samostatne riešiť jednoduché úlohy, slovná zásoba je primitívna,
inteligenčná úroveň v pásme imbecility, u dievčaťa (žalovanej) nie sú predpoklady ďalšieho vzdelávania
(Dr. X., XX.XX.XXXX). Kontakt so žalovanou sťažený, odpovedá len na jednoduché otázky jednoslovne,
vpopredíafektívnalabilita,intelektnivelovanýdopásmaimbecility,vkonaníprimitívnepudovétendencie

(XX.X.XXXX Dr, C.Á.).

16. Opatrovník žalovanej na pojednávaní dňa 02.07.2018 uviedol, že psychický stav žalovanej je
od prekonania detskej mozgovej obrny rovnaký, dospelosťou je rovnaký, teda mentálna spôsobilosť
žalovanej je zhruba na rovnakej úrovni. Opatrovník žalovanej doručil potvrdenie Ústredia sociálnej

poisťovne o vykonávaní zrážok z dôchodku exekútorským úradom. Z predmetného oznámenie o
vykonávaní zrážok zo dňa 1.12.2017 vyplýva, že na úhradu vymáhanej pohľadávky 22.1.2018 sociálna
poisťovňa bude zrážať žalovanej z dôchodku sumu 25,80 eur mesačne. Suma dôchodku po odpočítaní
zrážok bude 251,10 eur. Jedná sa o pohľadávku oprávneného Pohotovosť s.r.o.

17. Poštová banka, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 13.6.2017 zmluvu o
postúpení pohľadávok č. I/2017, pričom v prílohe k tejto zmluve je uvedené meno a priezvisko, rodné
číslo žalovanej, spolu s číslom zmluvy. Na základe uvedenej zmluvy došlo k postúpeniu pohľadávky z
postupcu - Poštová banka, a.s. na postupníka - žalobcu, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu
v tomto konaní.

18.V§497Obchodnéhozákonníkasauvádza,žezmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.19. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

23. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

26. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

27. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

29. Ako vyplýva z § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh
spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.30. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa §
9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v

zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

31. Podľa § § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie

tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

32. V zmysle § 38 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho
urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

33. Z ust. § 8 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými
právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v
plnom rozsahu plnoletosťou.

34. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť

nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva
ani vyhlásením manželstva za neplatné.38. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú ( § 34
Občianskeho zákonníka).

35. Osobitným dôvodom neplatnosti právneho úkonu je prípad, keď právny úkon urobila osoba konajúca
vduševnejporuche,ktorájurobínatentoúkonnespôsobilou.Niejepotrebné,abykonajúcaosobabolav
dobe právneho úkonu zbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo aby jej spôsobilosť na právne úkony
bola obmedzená. Postačí, aby v rozhodnej dobe bola konajúca osoba postihnutá duševnou poruchou,
ktorá ju robí na právne úkony neschopnou.

36. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca si uplatňuje nárok voči žalovanej na
základe zmluvy o poskytnutí, ktorú je však podľa názoru súdu nutné považovať za absolútne neplatný
právny úkon, a to s poukazom na ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

37. Zo znaleckého posudku vyhotoveného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 9Ps/6/2014 z časti záver posudku vyplýva,
že žalovaná trpí stredne ťažkou mentálnou retardáciou najskôr v súvislosti s prekonanou detskou
mozgovouobrnouaktorániejelenprechodná,niejeliečboupodstatneovplyvniteľná.Zpsychologických
vyšetrení, ktoré boli podkladom pre uvedený znalecký posudok je zrejmé, že žalovaná nedokázala

od detstva samostatne riešiť jednoduché úlohy, slovná zásoba bola primitívna, inteligenčná úroveň v
pásme imbecility, u žalovanej neboli predpoklady ďalšieho vzdelávania, intelekt žalovanej bol v pásme
imbecility, čo vyplynulo z lekárskych správ z roku 1986 ako aj z roku 2000.

38. Nakoľko v priebehu konania bolo zistené, že žalovaná trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len

prechodného charakteru a ktorou podľa lekárskych správ trpela už aj v čase podpisu zmluvy o pôžičke zo
dňa21.5.2012,ztituluktorejsižalobcauplatňujesvojnárokaktorájurobilanaprávnyúkonneschopnou,
je takýto právny úkon podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatný, pričom sa jedná o absolútnu
neplatnosť. Keďže sa žalobca svojho nároku domáha z absolútne neplatnej zmluvy, nezostávalo súdu
nič iné, iba žalobu žalobcu zamietnuť.

39. Zároveň súd poukazuje na ďalšie dôvody zamietnutia žaloby, a to aj v prípade, že by celú zmluvu
nepovažoval za absolútne neplatnú.

40. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu vprávach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

41. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich

použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

42. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
ju žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových
podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to,
že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu

postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

43. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

44. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

45. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako banka a žalovaná ako dlžník
dňa 21.05.2012 uzatvorili zmluvu o úvere č.1605122212. Podľa čl. 3 Zmluvy bola výška úveru 1300
eur, úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 25,5% ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou
72 mesačných splátok vo výške 30 eur, pričom splatnosť prvej splátky bola dňa 10.06.2012 a konečná

splatnosť úveru dňa 10.05.2018, RPMN predstavovala 28,70%, celková výška nákladov bola uvedená
v sume 1158,79 eur.

46. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských

zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

47. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

48. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej

strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

49. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky
hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel
od Obchodného zákonníka.

50.Vdanomprípadezmluvechýbaúdajpožadovanýpodľa§9ods.2písm.k)zákonaospotrebiteľských
úveroch. Zákon výslovne vyžaduje špecifikáciu splátky, aká časť z nej náleží istine, aká časť úroku a
koľko z nej predstavujú prípadné poplatky. Splátky v zmysle požiadavky zákonnej úpravy musia byť
špecifikované, teda rozpísané podľa hodnoty istiny a hodnoty úroku, príp. poplatkov v jednotlivých

splátkach. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva potom zodpovedá len
taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zákon, ktorý každý z
atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“
viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku
zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného

účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky). Spotrebiteľ by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či
zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť,
aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava
a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť.

51. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na názory vyslovené napríklad rozhodnutím Okresného súdu
Trenčín sp.zn. 27C/118/2015 zo dňa 09.02.2016, Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/70/2015
zo dňa02.02.2016, Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/91/2015 zo dňa 10.02.2016, Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 26Co/430/2015 zo dňa 27.09.2016, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/403/2016

zo dňa 12.10.2016, KS v Žiline sp. zn. 9Co/397/2016 zo dňa 26.01.2017, Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 5Csp/28/2016 zo dňa 07.03.2017, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/66/2015 zo
dňa01.12.2015, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/198/2016 zo dňa 29.11.2016, Okresného súdu
Levice sp. zn. 14Csp/84/2016 zo dňa 26.04.2017, Okresného súdu Čadca sp. zn. 12Csp/50/2016 zo
dňa11.04.2017, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 20Csp/19/2016 zo dňa 05.04.2017.

52. Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na

úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaná v predmetnom prípade však túto možnosť
nemala, keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj aj
uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).

53. Pokiaľ ide o názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci
C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, je potrebné uviesť nasledovné:

54. V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods.
2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca

amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave.55. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské
štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od

ustanovení tejto Smernice. Zákon o spotrebiteľských úveroch, platný a účinný v čase uzavretia zmluvy,
nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej
zmluvy o úvere na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru.

56. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch sa tak líši od požiadavky Smernice. Zákon o
spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a jednoznačne vyžaduje vyjadrenie jednak splátok
istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí
okresných súdov, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať

vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom
úvere považuje v zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v
spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

57. Pri rozpore medzi Smernicou a zákonom sa nemôže bez ďalšieho automaticky uplatniť Smernica

pred vnútroštátnym právom. Vnútroštátny súd musí skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok,
resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku
smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci
v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako
také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

58. V prípadoch, kedy súdy rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je
možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok.

59. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriami účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
SúdnehodvoraEÚ, jerozsahamedzenepriamehoúčinkusmernícvyjadrenýjednakprávomEÚ,jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu Smernice, musí ísť

o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o
výkladcontralegemanesmúbyťporušenévšeobecnéprávnezásady.Okremuvedenéhovýkladzákona
nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

60. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na

splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok,
jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem (bližšie k danej problematike napríklad
aj http://www.najpravo.sk/clanky/preco-rozsudok-sdeu-vo-veci-home-credit-slovakia-c-a-klara-biroova-
nie-je-sposobily-zmenit-rozhodovaciu-prax-vseobecnych-sudov-sr.html ).

61. V súlade s § 220 ods. 2 CSP súd zohľadňuje aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Pokiaľ ide
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre
Biróovej, je potrebné uviesť, že judikatúra vyšších súdov sa v otázke jeho aplikácie odlišuje. Súd
preto poukazuje na vyššie cit. ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a najmä na interpretačné
pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24.

júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany
spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

62. Súd preto pri výbere ustálenej rozhodovacej praxe priklonil sa k tej, ktorá uprednostňuje výklad
sledujúci záujem spotrebiteľa, teda výklad pre spotrebiteľa jednoznačne výhodnejší, nakoľko princíp

ochrany práv spotrebiteľa patrí podľa ustálenej praxe medzi jeden z najdôležitejších princípov právneho
poriadku. V súvislosti s významnosťou tohto princípu súd poukazuje na názor vyslovený v rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 1/2012, podľa ktorého „princíp „vigilantibus iurascripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych
okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.“

63. Pokiaľ ide Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15 súd poukazuje
napríklad na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/104/2016 zo dňa 30. 03. 2017, v ktorom
sa uvádza: „Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok
na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok,
jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem. Súd je preto názoru, že napriek odkazu

žalobcu na predmetné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne
určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje
§ 11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.“

64. Súd poukazuje v danej súvislosti aj na rozsudok NS SR z 28.06.2016 sp. zn. 7Sžo61/2015, porov.
tiež pri použití historického výkladu k totožnej dikcii podľa zákona č.258/2001 Zz. rozsudok NS SR vo

veci 7Cdo/128/2016). Slovenská republika do nového Zákona o spotrebiteľských úveroch prevzala z
predchádzajúceho zákona totožnú dikciu splácania spotrebiteľských úverov podľa splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov.

65. Zároveň súd poukazuje na názor vyslovený Krajským súdom v Trenčíne v rozhodnutí sp.zn.

27Co/36/2017 zo dňa 28. 02. 2017: „K poukazu na rozsudok Súdneho dvora EU zo dňa 09.11.2016
zn. C-42/15 odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 4. júla
2006, C-212/04 Adeneler, v ktorom uviedol, že povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na
obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená
všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako

základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva (pozri analogicky rozsudok zo 16. júna 2005,
Pupino, C-105/03, Zb. s. I-5285, body 44 a 47). Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej
únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, toto právo prináleží len
vnútroštátnym súdom.“

66. Súd tiež poukazuje na ďalšie rozhodnutia, a to na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
1Co/2/2017 zo dňa 28. 06. 2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/7/2017 zo dňa 24.
07. 2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11Co/164/2017 zo dňa 27. 06. 2017.

67. Pre absenciu (povinných) náležitostí zmluvy je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver za úver

bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b) zák. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy. Aj absencia iba jednej z nich má tie isté dôsledky.

68. Odhliadnuc od uvedeného, taktiež nie je naplnené zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona o
spotrebiteľských úveroch, pričom ďalšou zákonnou náležitosťou úverovej zmluvy v čase jej uzatvorenia

bola aj celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť.

69. Žalobca neuvádza v čl. 3 zmluvy celkovú čiastku úveru, ale iba celkovú výšku nákladov v sume
1158,79 eur. Výška mesačnej splátky je 36 eur, počet splátok 72. Avšak 72 splátok po 36 eur predstavuje
spolu sumu 2592 eur. V zmluve je však uvedená suma úveru 1300 eur a celková výška nákladov

1158,79 eur, teda celková čiastka úveru (v zmluve neuvedená) mala predstavovať 2458,79 eur, čo je
zavádzajúci údaj pre spotrebiteľa. Údaje uvedené v zmluvnom formulári nekorešpondujú so skutočnosť,
čoho dôsledkom je bezúročnosť a bezpoplatkovosť celého úveru pre absenciu obligatórnych náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Uvedené
jednoznačne spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

70. Uvedené jednoznačne spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. V tejto
súvislosti, súd poukazuje aj na názory v odborných článkoch: „Súdny dvor sa vo svojom rozhodnutí
venoval výlučne sankciám vo vzťahu k absencii obligatórnych náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom
úvere a, napokon, za použitia výkladu a contrario z rozsudku vyplýva, že za nezávažné porušenie, ktoré

bysanemalotrestaťbezúročnosťouabezpoplatkovosťouúveru,možnopovažovaťjedineabsenciutakej
zmluvnej náležitosti, ktorá nemôže nijakým spôsobom spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah
svojho záväzku.“ (Systém ASPI - stav k 16.6.2017 do čiastky 66/2017 Z.z. Pokus o demýtizáciu rozsudku
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Biróovej)71. Naviac je potrebné dodať, že v danom prípade zároveň v čl. 3 bod 2 Zmluvy je drobným písmom
uvedená netransparentná inkorporačná doložka. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy,

ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky
zmluvy.

72. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text,
ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní

ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo môže
spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie zmluvných
podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý úmysel,
ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález I. ÚS 342/09
(ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší význam.

73. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s
rozsiahlymi podmienkami písané takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.

74. Neprijateľná inkorporačná doložka (uvedená drobným písmom v čl. 3 bod 2 zmluvy) v danom

prípade nemohla privodiť viazanosť Obchodných podmienok, Všeobecných obchodných podmienok,
Sadzobníka poplatkov ako ani ďalších dokumentov, ktoré sa prostredníctvom nej mali stať súčasťami
zmluvy.

75. Vyhlásenie neplatnej inkorporačnej doložky má rovnaký dopad vo vzťahu k všetkým nárokom

uplatňovaným na jej základe. Ustanovenia obsiahnuté v jednotlivých dokumentoch, sa v prípade
neprijateľnej inkorporačnej doložky nestávajú súčasťou zmluvy.

76. V súvislosti so započítavaním platieb žalovaného najskôr na istinu a až následne na príslušenstvo
pohľadávky podľa článku 5 bodu 5.6 Obchodných podmienok súd poukazuje aj na rozsudok Krajského

súdu v Prešove zo dňa 20. 09. 2011, sp. zn. 6Co 39/2011, podľa ktorého ak zmluva umožňuje
ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke, akou je rozhodovanie o účele platby, a teda svojvoľné
rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny
pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti
hrubo nevyvážená. Ustanovenie zmluvy vedúce k opísanému stavu je v neprospech spotrebiteľa a

pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci kontraktácie nadiktované v režime tzv.
štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy, ide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

77. V zmysle zmluvy bola pôžička žalovanej poskytnutá pri ročnej úrokovej sadzbe 25,50%.

78. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov (72 mesačných splátok) v máji 2012 činil úrok 9,72 %
p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade viac ako
dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami pri obdobných úveroch.

79. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

80. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

81. V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými

mravmi, preto je s poukazom na ust. §39 OZ (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti odplaty
neplatným právnym úkonom.82. „Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje
dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý
pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom

dôsledku ide o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel.
Ľahkomyseľnosť síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv.
civilnoprávnej úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny
dvor OGH 3Ob 816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej
povahy teda k skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje

na rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný
pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ).“ Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra
2013 č. k. 3Co 151/2013

83. Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za rozporné s
dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú

cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho
neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide
o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu.
Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny
prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov;

čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).“

84. „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom
úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne

postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.

Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o
výške úrokov ako absolútne neplatnú.“ Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo
dňa 05.11.2014

85. Vo vyššie uvedených rozhodnutiach tak súd považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie
úveruspotrebiteľovizacenuprevyšujúcuo100%priemernúcenuporovnateľnýchúverovposkytovaných
bankami. V danom prípade ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi predstavuje 262,35% z
ročnej miery úrokov poskytovaných v tomto období bankami, takže o 162,35% prevyšuje miery úrokov
poskytovaných v tomto období bankami.

86. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú
(§41 Občianskeho zákonníka).

87. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v

neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného
súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

88. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť

zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok.89. V predmetnej zmluve bola uvedená RPMN vo výške 28,70 %, pričom podľa prepočtu má byť
správne uvedená sadzba 29,62 % pri splátke 36 eur mesačne (výpočet súd realizoval prostredníctvom
kalkulačky ). Súd pri tomto

výpočte vychádzal z výšky úveru 1300 eur, výšky splátky úveru 36 eur pri ich počte 72. Z daného vyplýva,
že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má podľa § 11 ods. 1 písm.
d) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy za následok, že tento úver je
bezúročný a bez poplatkov, a to od počiatku.

90. Vychádzajúc z uvedeného je potom žalovaná povinná vrátiť žalobcovi len hodnotu toho, čo mu
dodávateľ poskytol, bez akéhokoľvek navýšenia, teda bez úrokov z úveru a bez akýchkoľvek poplatkov.

91.Žalobcavzmyslezmluvyposkytolžalovanejúvervovýške1300,-eur.Podľapredloženejšpecifikácie
žalovaná k predmetnej zmluve uhradila 2592,86 eur.

92. Žalobca má v danom prípade nárok iba na istinu úveru bez úroku z dôvodov uvedených vyššie
(spotrebiteľský úver je bez úrokov a bez poplatkov, netransparentná inkorporačná doložka). Úhrady
žalovanej predstavujú sumu 2592,86 eur pred podaním žaloby, žalovaná teda zaplatila žalobcovi viac
ako bola povinná. Súd tak žalobu z dôvodov uvedených vyššie zamietol.

93. Pokiaľ ide o uznanie dlhu zakomponované do formulára „Návratka Vyjadrenie dlžníka“ zo dňa
24.6.2016 podpísané žalovanou s tým, že žalovaná uznala svoj dlh zo zmluvy o úvere v celom rozsahu
v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, tak súd tento právny úkon považoval za neplatný podľa §
39 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník definuje v ust. § 34 právny úkon ako prejav vôle
smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto

prejavom spájajú. Ďalej Občiansky zákonník v ust. § 37 ods. 1 stanovuje, že právny úkon sa musí
urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je
nemožné plnenie, je podľa ust. § 37 ods. 2 OZ neplatný. Rovnako je neplatný právny úkon, ktorý svojim
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39
OZ). Žalovaná nemohla uznať dlh v časti odporujúcej zákonu, a to konkrétne zákonu o spotrebiteľských

úveroch účinnému v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého je potrebné považovať úver za bezúročný a
bez poplatkov tak, ako sa jednotlivými náležitosťami zákona o spotrebiteľských úveroch súd zaoberal
vyššie.

94. Zároveň súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku v odsekoch 36 až 38, pokiaľ sa jedná o neplatnosť

právneho úkonu z dôvodu, že ho vykonala osoba konajúca v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento
právny úkon neschopnou. Dňa 26.4.2016 už bola žalovaná dokonca pozbavená spôsobilosti na právne
úkony, nakoľko rozsudok o jej pozbavení nadobudol právoplatnosť dňa 19.8.2015 (č.k. 9Ps/6/2014-33
zo dňa 7.7.2015).

95. Naviac uznanie dlhu žalovaná podpísala po tom, čo jej ho zrejme žalobca zaslal poštou, pričom sama
mienila uzavrieť iba dohodu o splátkach so žalobcom, nakoľko nebol schopný uhradiť celý dlh naraz.
Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním uvedeného formulára, súd hodnotí
ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to
nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie

naruší správanie spotrebiteľa. Žalobca v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti zaslal žalovanej
na podpis formulár, bez vysvetlenia následkov uznania dlhu. Uznanie dlhu je cieľ sledovaný žalobcom,
nie však žalovanou, ktorá obsah formulára so žiadosťou o splátkový kalendár aj uznaním dlhu nemohla
nijako ovplyvniť. Z uvedeného postupu žalobcu je zároveň zrejmá snaha vyhnúť sa posudzovaniu
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere súdom.

96. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

97. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

98. Ak podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

99. V danom konaní bol žalobca neúspešný, pretože súd žalobu zamietol. Z uvedeného vyplýva, že
v konaní bola plne úspešná žalovaná, ktorej patrí nárok na priznanie náhrady trov konania v rozsahu
100% z jej celkových trov konania.

100. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté

samostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozhodnutia.Vtejtosúvislostisúdpovažujezapotrebné
poukázať aj na článok 17 základných princípov CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania,
ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Nakoľko sa práva na
náhradu trov konania prostredníctvom svojho opatrovníka zriekla, súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí, že nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.