Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 10, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/117/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200479
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4017200479.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Karol Pikna, s miestom podnikania
Letná 1081/25, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 41 834 534, v konaní zastúpený: Ing. Jozef Agárdy, nar.
20.03.1950, Palárikova ul. 3073/2, 934 01 Levice, proti žalovanému: EU - POWER, s.r.o., so sídlom
Sídlisko Lúky 1129/47, 952 01 Vráble, IČO: 46 970 592, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária
SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o
zaplatenie 4 344,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.
k. 23Cb/390/2015-131 zo dňa 19.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/390/2015-131 zo dňa 19.10.2016 v napadnutej
časti I. výroku p o t v r d z u j e a v napadnutej časti II. výroku z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4
344,- eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 488,- eur od 25.03.2013 do zaplatenia, zo
sumy 1 656,- eur od 01.05.2013 do zaplatenia, s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 200,- eur

od 31. 05. 2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a žalobcovi
priznal náhradu trov konania (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 536 ods. 1, ods. 2, § 537 ods. l, ods. 2, § 546 ods.
1 Obchodného zákonníka a v časti trov konania s poukazom na § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 4 344,- eur
s príslušenstvom titulom vykonania elektromontážnych prác na stavbe obchodno-zábavného centra
GLÓBUS OZC, Černý Most Praha. Za tieto práce si žalobca uplatnil cenu vo výške 1 788,- eur faktúrou
zo dňa 22.02.2013 s lehotou splatnosti 24.03.2013, dňa 31.03.2013 si žalobca uplatnil cenu vo výške
1 656,- eur s lehotou splatnosti 30.04.2013 a dňa 30.04.2013 si uplatnil cenu vo výške 1 500,- eur s
lehotou splatnosti 30.05.2013. Žalovaný z faktúry č. 12030 uhradil sumu 300,- eur (12.02.2013 zaplatil
200,- eur a 15.03.2013 zaplatil sumu 100,- eur). Z faktúry č. 22013 žalovaný neuhradil žiadnu sumu, z

faktúry č. 32013 zaplatil dňa 06.05.2013 sumu 300,- eur, zostala neuhradená suma 1 200,- eur, celkový
dlh žalovaného je 4 344,- eur.
Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že uplatnená suma nie je dôvodná,
nakoľko žalobca vykonával pre žalovaného práce na základe mandátnej zmluvy, kde na stranemandanta vystupoval žalovaný, zastúpený U. T. - ELEKTROMONTÁŽE a na strane mandatára žalobca.
Na základe tejto zmluvy sa žalobca zaviazal vykonávať práce pre žalovaného, mal ich vykonať
s vynaložením odbornej starostlivosti. Odmena mala byť vyplatená na základe faktúry vystavenej

žalobcom,faktúramalaobsahovaťsúpisvykonanýchprácodsúhlasenýoprávnenouosobounakontrolu,
v zmysle zmluvy bol touto osobou pán F., pričom stavebný denník nemožno považovať za takýto
dokument. Žalobca si nesplnil svoju povinnosť, súpis vykonaných prác nebol odsúhlasený oprávnenou
osobou na kontrolu, preto žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie požadovaných súm. Okrem toho
žalobca zavádzal žalovaného tým, že má požadované živnostenské oprávnenie na vykonávanie

elektroinštalačných prác, žalobca takéto oprávnenie nemal a tieto práce vykonávať nemohol.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že strany sporu podpísali dňa 28.01.2013 zmluvu,
v ktorej sa žalobca zaviazal vykonávať pre žalovaného elektroinštalačné práce na obchodno-zábavnom
centre GLÓBUS, OZC GLÓBUS, Černý Most, Praha. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi za
vykonanú činnosť dohodnutú odmenu vo výške 8,- eur bez DPH/hodina na základe faktúry, ktorá

bude vystavená žalobcom vždy za plnenie v príslušnom mesiaci na základe odpracovaných hodín a
dohodnutej hodinovej mzdy. Žalovaný určil pána F. na kontrolu vykonaných prác. Žalobca bol povinný
predkladať stavebnému dozoru denné zápisy o vykonaných prácach. Podkladom pre fakturáciu mal
byť stavebný denník a súpis vykonaných prác potvrdený osobou oprávnenou na kontrolu. Žalobca
si uplatnil cenu za vykonané práce faktúrami č. 12013, č. 22013 a č. 32013. Faktúrou č. 12013 si

žalobca uplatnil odmenu za mesiac február 2013 vo výške 1 788,- eur s lehotou splatnosti 24.03.2013.
Žalovaný na základe tejto faktúry zaplatil žalobcovi sumu 200,- eur dňa 12.02.2013 ako zálohu a
dňa 06.05.2013 sumu 300,- eur, zostala neuhradená suma 1 288,- eur. Faktúrou č. 22013 si žalobca
uplatnil odmenu za mesiac marec vo výške 1 656,- eur s lehotou splatnosti 30.04.2013. Z tejto
faktúry žalovaný uhradil sumu 100,- eur dňa 15.03.2013 ako zálohu, zostala neuhradená suma 1

556,- eur. Faktúrou č. 32013 si žalobca uplatnil odmenu za mesiac apríl vo výške 1 500,- eur s
lehotou splatnosti 30.05.2013. Vykonanie prác žalobca preukázal zápismi v stavebnom denníku za
obdobie od 01.02.2013 do 23.04.2013. Počet odpracovaných hodín potvrdzoval a evidoval žalovaný
priebežne mesačne, čo potvrdzujú e-mailové správy od P. O., manželky konateľa žalovaného, z adresy:
[email protected] zo dňa 22.02.2013, 03.04.2013, 30.04.2013. V liste zo dňa 20.08.2013 žalovaný uviedol,

že k zaplateniu prác nedošlo v dôsledku jeho platobnej neschopnosti. Rozsah vykonaných prác a
uplatnená cena neboli v konaní sporné. Žalovaný nezaplatil žalobcovi odmenu vo výške 4 344,-
eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že strany sporu uzatvorili dňa 28.01.2013 platne zmluvu
o dielo a nie mandátnu zmluvu. Uzatvorená zmluva spĺňa všetky obligatórne náležitosti vyžadované
Obchodným zákonníkom pre zmluvu o dielo. V zmluve je dostatočným spôsobom upravený predmet

diela (elektroinštalačné práce) a cena za vykonané dielo 8,- eur/hodina bez DPH. Zo zmluvy vyplývajú
práva a povinnosti zmluvných strán. Strany sporu predstierali právny úkon - mandátnu zmluvu napriek
tomu, že mali vôľu uzatvoriť zmluvu o dielo a pri ďalšom posudzovaní uplatneného nároku žalobcom
vychádzal súd z ustanovení § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že žalobca dohodnuté práce vykonal, žalovaný nenamietal kvalitu vykonaných prác a

ani rozsah vykonaných prác. Rozsah vykonaných prác je preukázaný jednak zápismi v stavebnom
denníku, jednak odsúhlasením odpracovaných hodín manželkou konateľa žalovaného P. O.. Žalobca
zasielal žalovanému rozpis odpracovaných hodín, ktorý bol odsúhlasený a následne bolo odsúhlasenie
oznámené e-mailom žalobcovi. Žalobca dielo vykonal a uplatnil si odmenu v dohodnutej výške.

5. K obrane žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že túto považuje za účelovú s cieľom oddialiť
plnenie žalobcovi. Tento záver potvrdil súdu aj list žalovaného zo dňa 20.08.2013, v ktorom odôvodnil
neuhradenie faktúr z dôvodu jeho platobnej neschopnosti. Je pravdou, že žalobca nepredložil
žalovanému spolu s faktúrami súpis vykonaných prác odsúhlasených oprávnenou osobou, ale súd mal
aj napriek tomu preukázané, že žalobca dohodnuté dielo vykonal riadne a včas. Žalovaný nenamietal

postup žalobcu a ani ďalších zhotoviteľov diela, ktorí zasielali rozpis odpracovaných hodín na schválenie
P.O.,ktoráichpotvrdzovalae-mailomzadresyžalovaného.Žalovanýtentopostupakceptoval,čomožno
vyvodiť i z toho, že žalobcovi faktúry nikdy navrátil na doplnenie s tým, že neobsahujú dohodnutú prílohu.
Okrem toho súd považoval za potrebné poukázať aj na zápisy v stavebnom denníku, ktoré obsahujú
údaje o vykonaných prácach a sú podpísané oprávnenou osobou. K tejto obrane žalovaného súd už len

poukázal na postoj žalovaného, ktorý aj napriek namietanej skutočnosti poskytol žalobcovi čiastočnú
úhradu vystavených faktúr. Druhou námietkou žalovaného v podanom odpore bola skutočnosť, že
žalobca nemal živnostenské oprávnenie na vykonávanie elektroinštalačných prác, a preto ich nemohol
vykonávať. K tejto námietke súd prvej inštancie poznamenal, že žalobca predložil živnostenský listžalovanému pred uzatvorením zmluvy a aj keby ho nepredložil, žalovaný sa s obsahom živnostenského
oprávneniažalobcumoholoboznámiťvživnostenskomregistri,ktorýjeverejneprístupný,tedamákaždý
knemuprístupaoprávneniežalobcusimoholpreveriťeštepreduzavretímzmluvy.Avšakajvprípade,že

by žalobca takéto oprávnenie nemal, neznamenalo by to zánik povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
za vykonané práce dohodnutú cenu.
Súd považoval žalobu za dôvodnú a preukázanú v celom rozsahu, žalobcovi priznal uplatnenú istinu a aj
úroky z omeškania vo výške určenej podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka odo dňa nasledujúceho
po splatnosti faktúr.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal
proti žalovanému nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že žalobca vykonával

elektromontážne práce pre žalovaného na základe mandátnej zmluvy. Elektromontážne práce spočívali
v inštalácii svietidiel. Zároveň popri tejto práci a so súhlasom žalovaného žalobca vykonával aj práce,
ktoré spočívali v opravách iných elektromontážnych zariadení, na ktoré žalobcu poveril pán T., ktorý
zastupoval na základe mandátnej zmluvy žalovaného na stavbe. Podľa názoru žalovaného treba pri
výklademandátnejzmluvyuzatvorenejmedzisporovýmistranamivychádzaťzozásady,žekaždýprávny

úkon sa posudzuje nie podľa jeho označenia, ale podľa jeho obsahu a teda súhlasí s názorom súdu
prvej inštancie, že medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená zmluva o dielo podľa § 536 Obchodného
zákonníka. Po odpracovanom dni si žalobca vypracoval stavebný denník, v ktorom uviedol, koľko hodín
odpracoval a na akej činnosti pracoval. Stavebný denník mal zasielať najneskôr nasledujúci pracovný
deň pani O. na e-mailovú adresu [email protected] Následne mu pani O. spätne zaslala e-mail s odpracovanými

hodinami, ktoré boli zosumarizované s tým, aby si ich prekontroloval a v prípade nezhody ju kontaktoval.
Tento stavebný denník slúžil len na to, aby sa vedela stanoviť celková (konečná) suma za odpracovanú
prácu, resp. za vyhotovené diela. Žalobca však činnosť, na ktorej začal pracovať, musel aj dokončiť,
t. j. vykonať dielo, na ktoré bol poverený pánom T. alebo inou osobu žalovaným odsúhlasenou, čo
potvrdili aj ostatní pracovníci, ktorí pracovali na uvedenej stavbe. Po dokončení diela mal toto dielo

zapísať do „súpisu vykonaných prác“, ktoré následne po kontrole a prevzatí diela potvrdí a podpíše
oprávnená osoba, t. j. pán F.. Stavebný denník slúžil len na stanovenie výšky odmeny za vyhotovené
diela. Žalobca ako zhotoviteľ povinnosť odovzdať dielo nesplnil, pretože nepredložil „súpis vykonaných
prác“, na základe ktorých by pán F. dielo prevzal a tým nikdy nedošlo k faktickému prevzatiu diela,
na základe ktorého má žalovaný zaplatiť predmetnú sumu žalobcovi. Žalovaný dňa 16.05.2013 poslal

žalobcovi e-mail zo dňa 15.05.2013 od firmy AFCON, ktorá vykonala kontrolu všetkých diel na stavbe
obchodno-zábavného centra GLÓBUS s odkazom na fotky, kde boli vytýkané vady a nedorobky diel.
Žalovaný následne vyzval žalobcu, aby si všetky fotky pozrel a následne mu oznámil, či sú vytýkané
vady a nedorobky aj na jeho dielach, ktoré vykonával, a ak áno, je potrebné sa zúčastniť na ich
opravách. Žalobca žalovaného ubezpečil, že nie je potrebné vykonať opravu, pretože jeho diela tam nie

sú. Firma AFCON, ktorá vykonávala kontrolu však zistila vady na dielach, ktoré boli vykonané práve
pracovníkmi vykonávajúcimi elektroinštalačné práce, na základe čoho žalovaný musel platiť zmluvnú
pokutu, ktorá mu vyplývala so zmluvy uzatvorenej s firmou AFCON. Žalobca zámerne nepredložil
„súpis vykonaných prác“, aby nemusel vadné a nedorobené diela opravovať a aby nemusel mať žiadnu
zodpovednosť za vykonanie svojich diel. Žalobca nemal požadované živnostenské oprávnenie na

vykonávanie elektroinštalačných prác a napriek tomu tieto práce počas celej doby vykonával. Keďže
nemal ani požadované skúsenosti s vykonávaním práce, je veľká pravdepodobnosť, že práve konaním
žalobcu boli spôsobené vady a nedorobky na dielach.
S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a
žalobu zamietol, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že vykonávané práce zahŕňali inštaláciu
svetiel s použitím vysokozdvižných plošín v počte 4 kusy. Práce boli vykonávané vo výške 10-15 m
dvomi pracovníkmi na každej plošine vo vysokej hale. Ďalší dvaja pracovníci prekladali rohože, po
ktorých sa plošiny posúvali, aby nedošlo k poškodeniu dlažby v podlahe. Zároveň zabezpečovali prísun

nadrozmerných a rôzne tvarovaných svetiel a káblov a ostatného inštalačného materiálu. Práce boli
vykonávané mimo prevádzky OZC GLÓBUS v nočných hodinách. So súhlasom žalovaného vykonával
žalobca s ostatnými spolupracovníkmi aj práce, ktoré zahŕňali opravy elektroinštalačných zariadení
po predchádzajúcich pracovníkoch. Nebolo možné určiť, ktorý pracovník akú prácu vykonal. Presnáidentifikácia sa týkala množstva inštalovaných (naťahaných) káblov a počtu namontovaných svietidiel.
Z uvedeného dôvodu nebolo možné viesť súpis vykonaných prác jednotlivcom, o čom bol informovaný
aj žalovaný. Po odpracovanom dni si žalobca vypracoval stavebný denník, v ktorom uviedol, koľko

hodín pracoval a na akej činnosti pracoval. Prvé dni bol na stavbe chaos a nervozita, pán T. prácu
nekoordinoval a každý živnostník si mal osobitne viesť stavebný denník a odpracované hodiny. Toto
všetko si mal dať podpísať zodpovedným pracovníkom a okrem toho si podľa mandátnej zmluvy mal
vyhotoviť súpis vykonaných prác. Pán F., vedúci zmenových majstrov, takýto postup zamietol hneď
prvý deň a nariadil svojim zmenovým majstrom vykonávať kontrolu prác, ich kvalitu a množstvo. Tiež

im delegoval právomoci podpisovať stavebný denník a odpracované hodiny. Takýto systém vedenia
administratívy na stavbe bol neprijateľný pre samotných živnostníkov, ale predovšetkým pre majstrov,
ktorí stavbu riadili. Vznikali zbytočné prestoje, čo pán T. avizoval pánovi O.. Keďže pán O. na túto
skutočnosť nereagoval, pán T. so súhlasom pána O. začal viesť stavebný denník. Práce na stavbe sa
vykonávali prevažne v noci a finišovali, nakoľko ich bolo potrebné ukončiť do začiatku prevádzky OZC
GLÓBUS, Černý Most, Praha, ČR. Z dôvodu odbremenenia živnostníkov od administratívnej činnosti,

ale aj zmenových majstrov v súlade s čl. VIII. ods. 3 mandátnej zmluvy zo dňa 28.01.2013, prispôsobili
jej ustanovenia novým podmienkam. Na základe takto vzniknutej situácie došlo medzi živnostníkmi
a pánom O. k vzájomnej dohode, že súpis vykonaných prác k faktúre nebudú prikladať, kontrolu a
sumarizáciu odpracovaných hodín zo stavebného denníka bude vykonávať pani O.. Podľa tejto dohody
fakturovali aj ostatní živnostníci vrátane žalobcu. Súpis vykonaných prác si na stavbe viedol pán T. za

celú skupinu elektrikárov. Žalobca dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že mu nebola vrátená žiadna
faktúra na doplnenie alebo prepracovanie v čase splatnosti, ani do dňa spísania vyjadrenia a pán O.
počas vykonávania prác a fakturácie takýto doklad k faktúram nevyžadoval. Nie je pravdou tvrdenie
žalovaného, že na tento nedostatok vo fakturácii upozorňoval žalobcu. Žalovaný dňa 16.05.2013
neposlal žalobcovi e-mail zo dňa 15.05.2013 od firmy AFCON, ktorá vykonala kontrolu všetkých diel na

stavbe obchodno-zábavného centra Glóbus s odkazom na fotky, kde boli vytýkané vady a nedorobky
diel. Tiež ho nikdy nevyzval na ich odstránenie. Žalovaný komunikoval výhradne len s T. T.. T. T., O. F.
a P. P. tvorili tím, ktorý mal dostatok skúseností s vykonávaním elektroinštalačných prác, nakoľko ich
vykonávali už pred rokom 2013 a vykonávajú ich dodnes. Každý z nich pred začatím prác zaslal pánovi
O. fotokópiu živnostenského listu. Žalovaný žiadnu pokutu za vady a nedorobky neplatil, toto tvrdenie

sa nezakladá na pravde. Problémy s firmou AFCON pod hrozbou pokuty mal U. T., ktorý nereagoval
na písomné výzvy firmy AFCON, preto mu hrozili zmluvnou pokutou v súlade s ustanoveniami zmluvy
o dielo.
Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok v celom
rozsahu potvrdil.

8. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobcu uviedol, že tvrdenie žalobcu o tom, že vyhotovovanie
súpisu vykonaných prác pán F. zamietol a zároveň žalobcu poveril, aby si sám kontroloval a podpisoval
stavebný denník, je zavádzajúce a klamlivé. Toto tvrdenie žalobca počas celého konania ani raz
nespomenul a rovnako o tejto skutočnosti žalovaný nikdy nebol upovedomený. Na základe stavebného

denníka a ani iného dôkazu nie je preukázané, že žalobca odpracoval toľko hodín, koľko fakturoval.
Partia živnostníkov spolu so žalobcom si takto medzi sebou podpisovali stavebné denníky a žalovaný
je toho názoru, že žalobca neodpracoval ani polovicu hodín, ktoré si fakturuje a nárokuje. Žalobca
žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal odpracované hodiny, keďže stavebné denníky podpisovali
osoby na to neoprávnené, resp. osoby žalovanému neznáme a taktiež nepreukázal ani vykonanie

prác, keďže nepredložil súpis vykonaných prác. Žalovaný jedine predložením stavebného denníka a
súpisu skutočne vykonaných prác podpísaných pánom F. mohol jednoznačne určiť, či požadovaný nárok
žalobcu je oprávnený. Taktiež vyjadrenie žalobcu, že nebolo možné určiť, ktorý pracovník akú prácu
vykonal, pretože išlo o tímovú prácu viacerých živnostníkov, je podľa názoru žalovaného nelogické.
Podľa názoru žalovaného, účelom týchto vykonštruovaných tvrdení je zbavenie sa zodpovednosti za

vady a nedorobky, ktoré spôsobil žalobca a ostatní živnostníci, ktorí spolu pracovali. Z uvedeného
dôvodužalobcanechcepredložiťsúpisskutočnevykonanýchprácaabysinavýšilhodinyasvojnárokna
odmenu, sám si určil, koľko hodín každý deň pracoval. Čo sa týka e-mailu zo dňa 15.05.2013, žalovaný
mal v tej dobe za to, že tento e-mail žalobca dostal a rovnako sa k nemu aj vyjadril.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu odvolania podaného žalovaným (§ 379,
§ 380 CSP) a rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP s tým, že miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku oznámil vopred v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke súdu (§ 219 ods. 3 CSP). Rozsudok bol vyhlásený dňa 10.04.2018.10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením vydaného rozsudku v napadnutej časti I. výroku, a preto

sa s poukazom na § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti jeho dôvodov bez toho, aby ich opakoval. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku
odvolací súd poznamenáva, že žalovaný nepopieral výšku žalobcom uplatňovaného nároku a súhlasil
tiež s názorom súdu prvej inštancie, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená zmluva o dielo.
Namietal len, že priznaná pohľadávka vychádza z faktúr, ktoré neobsahujú súpis vykonaných prác, ktorý

podľazmluvymalbyťsúčasťoukaždejfaktúry.Žalovanýďalejnamietal,žedielonebolovykonanériadne,
keďže zo strany konečného odberateľa (firmy AFCON) boli žalovanému vytýkané vady a nedorobky.
S nekvalitou diela malo súvisieť aj to, že žalobca nemal požadované živnostenské oprávnenie na
vykonávanie elektroinštalačných prác a ani požadované skúsenosti s vykonávaním prác, a preto je veľká
pravdepodobnosť, že práve konaním žalobcu boli spôsobené vady a nedorobky na dielach.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalobca mal vykonávať elektroinštalačné práce
podľa pokynov pána T., ktorý zastupoval žalovaného na stavbe, pričom s vykonávaním diela súviselo
aj odstraňovanie vád a nedorobkov (vykonávanie opráv) podľa pokynov zodpovedných pracovníkov.
Táto skutočnosť vyplýva z predloženého stavebného denníka, z obsahu ktorého je zrejmé, že žalobca
nevykonával ucelené dielo, resp. jeho časť, ktoré by bolo možné po jeho ukončení ako celok

prevziať. Žalobcom požadovaný súpis vykonaných prác mal obsahovať podklady, ktoré mali byť
prevzaté zo stavebného denníka. V stavebnom denníku boli zaznamenané denné zápisy o vykonaných
prácach podpísané oprávnenou osobou, ktorá vykonanie prác potvrdila. Podľa stavebného denníka
a odpracovaných hodín v ňom uvedených boli podklady potrebné pre vystavenie jednotlivých faktúr
odsúhlasené manželkou konateľa žalovaného pani O., čo bolo zmluvnými stranami akceptované. V

kontexte uvedených skutočností sa preto vyžadovanie pripojenia súpisu vykonaných prác k jednotlivým
vyúčtovacím faktúram javí ako šikanózne a v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Pokiaľ
ide o tvrdenia žalovaného o údajnom vadnom plnení zo strany žalobcu, v konaní nebolo žiadnym
dôkazom preukázané kvalifikované uplatnenie nárokov z vád a ani absencia živnostenského oprávnenia
na vykonávanie elektroinštalačných prác na strane žalobcu, s ktorým žalovaný napriek tomu uzatvoril

zmluvný vzťah, nemá pre účely posúdenia dôvodnosti žalovanej pohľadávky žiadnu právnu relevanciu.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. výroku podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.

14. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

15. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.

16. Súd prvej inštancie v II. výroku napadnutého rozsudku priznal žalobcovi náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozsudku síce vyplýva, že tento nárok bol žalobcovi priznaný s poukazom na jeho

plný úspech v konaní (§ 255 ods. 1 CSP), uvedená skutočnosť sa však do výrokovej časti rozsudku
nepremietla tak, aby z nej bolo zrejmé, v akom rozsahu a voči komu súd prvej inštancie tento nárok
žalobcovi priznal. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti II. výroku zrušil zdôvodu jeho nepreskúmateľnosti a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP).

17. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov prvoinštančného
konania tak, aby bolo z jeho výroku zrejmé nielen to, ktorá sporová strana má na trovy konania nárok,
ale aj v akom rozsahu a voči komu jej tento nárok bol priznaný.

18. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol úspešnou stranou žalobca, mal
by proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovi však v odvolacom konaní
žiadne trovy nevznikli, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.