Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, March 4, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6S/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200072
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200072.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň

JUDr.ĽuboslavyMruškovičovejaJUDr.KatarínyMorozovejNemcovejvprávnejvecižalobcu:Prokurátor
Okresnej prokuratúry v Kežmarku so sídlom Kežmarok, Michalská 2493/8A, proti žalovanému: Okresný
úrad Kežmarok, katastrálny odbor, so sídlom Kežmarok, Baštová 16/A, za účasti: 1./ Slovenský
pozemkový fond so sídlom Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, 2./ B. N., trvale bytom M. Y., T. XXX/
XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. októbra 2011, číslo vkladu: V1868/11,
na základe žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie bývalej Správy katastra Kežmarok zo dňa 24.10.2011, č. V 1868/11, podľa §

250j ods. 2 písm. c/ O. s. p. a v r a c i avec žalovanému na ďalšie konanie.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 29.12.2014 žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie bývalej Správy katastra Kežmarok
(ďalej len žalovaného) o povolení vkladu vlastníckeho práva pod číslom vkladu: V1868/11 zo dňa
24.10.2011 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

V žalobe konštatoval, že dňa 21.10.2011 bol žalovanému doručený návrh na povolenie vkladu

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, predmetom ktorého bol prevod vlastníckeho práva
na základe Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva uzavretej medzi Slovenským
pozemkovým fondom ako prevodcom a R.. B. N. ako nadobúdateľom nehnuteľnosti č. 00151/2011-
REST-PP0035/05.00, na základe ktorej prevodca bezodplatne previedol na nadobúdateľa nehnuteľnosti
uvedené v prílohe tejto zmluvy do jeho výlučného vlastníctva. Predmetom bezplatného prevodu boli
okrem iného aj nehnuteľnosti registra „E" parc. č. 420 t.t.p. o výmere 213 m2, parc. č. 421/1 t.t.p. o
výmere 742 m2, parc. č. 421/2 t.t.p. o výmere 20 m2, parc. č. 422 t.t.p. o výmere 3160 m2, parc. č. 423

orná pôda o výmere 4396 m2, parc. č. 424 t.t.p. o výmere 7599 m2 a parc. č. 3058 orná pôda o výmere
2958 m2 zapísané v súčasnej dobe na LV č. 550 (pôvodne to bola PKV č. 127) k. ú. M. Y.. Žalovaný dňa
24.10.2011 pod č. V 1868/11 povolil vklad vlastníckeho práva k vyššie uvedeným pozemkom do katastra
nehnuteľností. Žalobca namietal, že toto rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom. Poukázal na
ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok), § 31
ods. 1 a ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (ďalej len Katastrálny zákon) a § 4 ods. 2 zákona č. 503/2004 Z. z. o navrátení

vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len Reštitučný zákon).Argumentoval, že preskúmaním vyjadrenia Okresného úradu Kežmarok, odboru pozemkového,
zistil, že k predmetným pozemkom bol uplatnený reštitučný nárok v zmysle Reštitučného zákona
dňa 20.09.2004. Oprávnená osoba - S. L., naposledy bytom G. Y. XXX, listom dňa 10. 12. 1992 si

v zákonom stanovenej lehote uplatnila svoj reštitučný nárok, ktorý doplnila listom dňa 23.12.1992 a
listom zo dňa 29.12.1992. S. L. zomrel dňa XX. XX. XXXX a na základe osvedčenia o dedičstve JUDr.
Alžbety Podhorskej sp. zn. 6D/251/2010, D not 171/2010 zo dňa 21.01.2011 sa stal jediným dedičom
zo závetu W. N.. Listom zo dňa 11.06.2012 Obvodný pozemkový úrad v Kežmarku vydal potvrdenie o
uplatnení reštitučného nároku S. L. po všetkých osobách, ktoré boli jeho právnymi predchodcami. Listom

zo dňa 23.08.2012 Obvodný pozemkový úrad v Kežmarku okrem iného potvrdil, že reštitučný nárok k
pozemkom evidovaným v k. ú. M. Y., pôvodne zapísaných v PKV č. 127, sú v riešení. Na PKV č. 127
boli pôvodne evidované pozemky, ktoré boli predmetom Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti č. 00151/2011-REST-PP0035/05.00. Z uvedených dôvodov je zmluva o prevode
týchto nehnuteľností v prospech tretích osôb (mimo reštituentov) po uplatnení reštitučného nároku v
rozpore s Reštitučným zákonom.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca podal som dňa 09.10.2014 proti rozhodnutiu žalovaného
protest prokurátora podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. c/ zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v
znení neskorších predpisov pod spisovou značkou Pd 111/14/7703-8. Žalovaný protestu prokurátora
nevyhovel. Oznámil, že v zmysle § 69 ods. 2 Správneho poriadku predložil protest na rozhodnutie

nadriadenému orgánu. Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, rozhodol o proteste dňa
27.11.2014 tak, že protestu prokurátora nevyhovel. Jeho rozhodnutie zo dňa 27.11.2014, č. Úpo2/2014/
MRR, nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.2014.

Podľa § 250b ods. 5 O.s.p. prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu. Žaloba bola podaná na poštovú prepravu dňa
15.01.2015 a doručená krajskému súdu dňa 22.01.2015.

Podľa § 250 ods. 6 O.s.p. účastníkom konania o žalobe prokurátora je prokurátor, účastníci správneho
konania a správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.03.2015 k žalobe uviedol, že postup vtedajšej Správy katastra
Kežmarok v súvislosti s vkladovým konaním evidovaným pod č. V 1868/2011 bol plne v súlade so
zákonom. Oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou preveril podľa údajov na listoch vlastníctva
č. 768, 416 a 388 k. ú. M. Y., ktoré preukazovali vlastnícke právo prevodcu. Z údajov na listoch

vlastníctva vyplývalo, že na nich neboli zapísané žiadne obmedzujúce poznámky. Obmedzenia pri
nakladaní s nehnuteľnosťou, ktoré vyplývajú priamo zo zákonov, napr. z ustanovenia § 4 ods.
2 Reštitučného zákona, musia byť správnemu orgánu známe na základe oznámenia oprávnenej
osoby, resp. príslušného orgánu alebo na základe zápisov v katastri nehnuteľností. V tomto prípade
pred rozhodovaním predmetného vkladu katastru nehnuteľností nebolo doručené žiadne oznámenie

oprávnenej osoby, resp. príslušného orgánu o zápis obmedzujúcej poznámky z dôvodu reštitučného
konania. Zo správy pozemkového a lesného odboru Okresného úradu Kežmarok zo dňa 23.08.2012
vyplýva, že ani do roku 2012, teda nasledujúci rok po povolení vkladu vlastníckeho práva, neboli
doložené reštituentom všetky potrebné doklady k tomu, aby mohlo byť od roku 1992 predmetné
reštitučné konanie právoplatne skončené, a teda aj naďalej trvajú pochybnosti o tom, či predmetom

reštitučného nároku majú byť aj tie nehnuteľnosti, ktoré sú teraz napadnuté protestom prokurátora. Na
základe týchto skutočností navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

Poverená zástupkyňa účastníka konania v 1./ rade na pojednávaní navrhla zamietnuť žalobu v
celom rozsahu. Poukázala, že postupovali v súlade so zákonmi a vnútornými predpismi Slovenského

pozemkového fondu (SPF). Pri uzatváraní zmlúv o bezodplatnom prevode sa tieto parcely identifikujú,
okrem iného si SPF vyžiada aj vyjadrenie pozemkového úradu o tom, či bol na dotknuté parcely, ktoré
pripravuje na prevod ako reštitučnú náhradu, či bol uplatnený reštitučný nárok v zmysle osobitných
predpisov. V danom prípade bolo doručené vyjadrenie Obvodného pozemkového úradu v Kežmarku zo
dňa 26.01.2011, z ktorého vyplýva, že na PKV č. 127 nie je uplatnený reštitučný nárok, iba v prípade

PKV č. 52. Z tohto vyjadrenia nevyplýva nevybavený reštitučný nárok osoby L. alebo N.. Argumentovala,
že pri reštitúcii je potrebné splniť ďalšie podmienky, ktoré zákon stanovuje, a rozhodujúcim kritériom nie
je len uplatnenie tohto reštitučného nároku.Účastník konania v 2./ rade vo vyjadrení zo dňa 27.03.2015 k žalobe uviedol, že dňa 06.03.2006
požiadal Obvodný pozemkový úrad v Kežmarku (t. č. Okresný úrad Kežmarok, pozemkový a lesný
odbor) o vyjadrenie z hľadiska uplatnených reštitučných nárokov podľa zákona č. 229/1991 Zb. o

úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, resp. Reštitučného zákona.
Bolo mu oznámené, že k uvedeným číslam PKV, okrem iného aj k číslu 127, a k uvedeným číslam
parciel, okrem iného aj k parcele č. 419, 420, 421, 422, 423, 424, neboli zistené žiadne uplatnenia
reštitučných nárokov. Následne si ako právny nástupca reštituentov K. S. a X. S. na základe Zmluvy o
postúpenípohľadávky(pohľadávkavzniknutánazákladerozhodnutiaObvodnéhopozemkovéhoúraduv

Kežmarkuč.2005/275-6-HMzodňa18.11.2005vočiSPF,spočívajúcejvoformefinančnejnáhradyalebo
vo forme bezodplatného prevodu náhradných pozemkov) zo dňa 02.06.2006 a reštituentov N. Z. a S. Z.
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky (pohľadávka vzniknutá na základe rozhodnutia Obvodného
pozemkového úradu v Kežmarku č. 527-2/2005-JUDr. Ru zo dňa 10.05.2005 voči SPF, spočívajúcej
vo forme finančnej náhrady alebo vo forme bezodplatného prevodu náhradných pozemkov) zo dňa
17.03.2006 uplatnil na SPF dňa 26.01.2011 nárok na poskytnutie náhrady formou prevodu náhradných

nehnuteľností. Na základe uvedeného mu boli SPF ponúknuté pozemky v k. ú. M. Y., z ktorých boli
niektoré vedené aj v PKV č. 127, v tom čase evidované na LV č. 768, 416 a 388 v k. ú. M. Y.. Zmluva
č. 00151/2001-REST-PP0035/05.00 o bezodplatnom prevode vlastníctva k nehnuteľnosti medzi SPF
a ním bola uzavretá dňa 11.10.2011. Podľa jeho vedomostí SPF pred uzavretím predmetnej zmluvy
žiadal Okresný úrad Kežmarok, poľnohospodársky a lesný odbor, o vyjadrenie z hľadiska uplatnených

reštitučných nárokov a tento vyjadrením zo dňa 26.01.2011, č. 2011/124-2-KJ, potvrdil, že k 26.01.2011
neboli k PKV č. 127 uplatnené žiadne reštitučné nároky podľa zákona č. 229/1991 Z. z.. Toto vyjadrenie
by malo byť súčasťou spisu SPF ohľadom bezodplatného prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa
11.10.2011. Argumentoval, že nakoľko z údajov na LV v k. ú. M. Y. č. 768, 416 a 388, ani zo zápisov
v katastri nehnuteľností nevyplývali žiadne obmedzujúce poznámky, bol SPF ako prevodca oprávnený

previesť predmetné nehnuteľnosti do jeho vlastníctva a na základe vyššie uvedených zmlúv o postúpení
pohľadávky bol on ako oprávnený tieto nehnuteľnosti nadobudnúť. Dôvodil, že nadobudol predmetné
nehnuteľnosti v dobrej viere a prokurátor ako žalobca má v zmysle § 249 ods. 3 O.s.p. pri podaní
žaloby povinnosť prihliadať, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. V závere
vyjadrenia poukázal, že na PKV č. 127 k. ú. M. Y. nie je ako vlastník uvedený ani poručiteľ W. N.Á., ani

reštituent S. L. ani osoby, ktoré boli jeho predchodcovia. V zmysle potvrdenia Obvodného pozemkového
úradu v Kežmarku č. 2012/1237 zo dňa 11.06.2012, ani osoby V. K., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý
XX.XX.XXXX s manželkou W., L.. L., nar. XX.XX.XXXX, zomrelou XX.XX.XXXX, ale na uvedenej PKV č.
127 sú uvedení manželia Y., a to W. Y. s manželkou W. Y., rod. M., nie je preto zrejmé, z akého dôvodu si
dedič reštituenta W. N. uplatňuje reštitučný nárok k pozemkom uvedeným na PKV č. 127, a to konkrétne

k parcelám č. 420, 421, 422, 423 a 424. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby súd žalobu v
celom rozsahu zamietol a účastníkovi v 2./ rade priznal náhradu trov konania.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených

v žalobe, vypočul prítomných účastníkov konania s tým, že podľa § 250g ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol
v neprítomnosti povereného zástupcu žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a
jednohlasne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo zistenie skutkového stavu je nedostačujúce
na posúdenie veci.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že na základe návrhu na vklad vlastníckeho
práva podľa Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k nehnuteľnosti č. 00151/2013-REST-
PP0035/05.00 uzavretej medzi Slovenským pozemkovým fondom ako prevodcom a R.. B. N.
ako nadobúdateľom žalovaný rozhodnutím číslo vkladu V 1868/11 zo dňa 24.10.2011 povolil vklad
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k. ú. M. Y., presne špecifikovaným vo výroku preskúmavaného

rozhodnutia v prospech R.. B. N. v podiele 1/1. Vklad bol povolený 24.10.2011 a týmto dňom nadobudlo
rozhodnutie právoplatnosť. Právne účinky vkladu nastali dňa 18.10.2011.

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Kežmarku podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona č. 153/2001 Z. z. o
prokuratúre na základe podnetu W. N.Á. proti rozhodnutiu žalovaného o vklade podal protest doručený

na Okresný úrad Kežmarok, katastrálny odbor, dňa 17.10.2014. Poukázal, že postup bývalej Správy
katastra Kežmarok v súvislosti s vkladovým konaním evidovaným pod č. k. V 1868/2011 nebol v súlade
s reštitučným zákonom. Argumentoval, že oprávnená osoba splnila všetky podmienky Reštitučného
zákona a uplatnila si reštitučný nárok na príslušnom úrade v stanovenej lehote, okrem iného aj napozemky, ktoré boli predmetom bezodplatného prevodu v zmysle Zmluvy o bezodplatnom prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti č. 00151/2011-REST-PP0035/05.00. Dôvodil, že SPF ako vlastník
pozemkov, na ktoré bol uplatnený reštitučný nárok, je povinnou osobou a je povinný v súlade s § 5

ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku. Poukázal, že takúto povinnosť má povinná osoba aj v zmysle § 4 ods. 2 Reštitučného zákona
č. 503/2003 Z. z. Z uvedených dôvodov je zmluva o prevode týchto pozemkov v prospech tretích osôb
(mimo reštituentov) po uplatnení reštitučného nároku v rozpore s Reštitučným zákonom. Navrhol, aby
žalovaný napadnuté rozhodnutie zrušil.

Žalovaný protestu prokurátora nevyhovel a podľa § 69 ods. 2 Správneho poriadku predložil protest so
spisovým materiálom na rozhodnutie Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, ktorý
vydal dňa 27.11.2014 rozhodnutie pod č. Upo2/2014/MRR, ktorým podľa § 26 ods. 3 a 5 v spojení
s § 27 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre protestu prokurátora okresnej prokuratúry
č. Pd 111/14/7703-8 zo dňa 9.10.2014, nevyhovel. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal, že

správny orgán rozhodujúci o predmetnom návrhu na vklad postupoval v súlade s platným Katastrálnym
zákonom. Preskúmal navrhovateľom predloženú zmluvu z hľadiska jej spôsobilosti na vklad vecného
práva do katastra nehnuteľností podľa § 31 Katastrálneho zákona. Prihliadal na skutkové aj právne
skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Z formálneho hľadiska bola predložená zmluva
vyhotovená v súlade s § 42 Katastrálneho zákona a návrh na vklad ako aj jeho prílohy obsahovali

všetky náležitosti v zmysle citovaného ustanovenia. Listy vlastníctva č. 748, 416 a 388 k. ú. M. Y.
preukazovali vlastnícke právo prevodcu, t. j. SPF, pričom na uvedených listoch vlastníctva neboli v
čase konania o povolení vkladu zapísané žiadne obmedzujúce poznámky, a teda SPF bol oprávnený
nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami. Obmedzenie vyplývajúce z § 4 ods. 2 Reštitučného zákona
nebolo správnemu orgánu v čase konania o povoľovaní vkladu do katastra nehnuteľnosti známe,

nakoľko mu nebolo doručené žiadne oznámenie oprávnenej osoby, resp. príslušného orgánu o zápis
obmedzujúcej poznámky z dôvodu prebiehajúceho reštitučného konania. Druhostupňový správny orgán
sa s konštatovaním prokurátora, že s poukazom na § 4 ods. 2 Reštitučného zákona je zmluva o
prevode predmetných pozemkov zo dňa 11.10.2014 ako právny úkon neplatná nestotožnil, nakoľko
otázku platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu je oprávnený posudzovať len príslušný súd. Správny

orgán na úseku katastra nehnuteľnosti takéto oprávnenie nemá pre nedostatok právomoci priznanej mu
zákonom. Predmetná zmluva je platná, pokým nebude pozbavená svojej platnosti príslušným súdom.
Prokurátor v proteste neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktorý by umožnili rozhodnúť čo do výroku inak,
ako rozhodol prvostupňový správny orgán v rámci napadnutého rozhodnutia.

Na základe týchto skutočností druhostupňový správny orgán rozhodol tak, že protestu prokurátora
nevyhovel.

Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného v súlade so Správnym
poriadkom, Katastrálnym zákonom a Reštitučným zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 4 ods. 2 Reštitučného zákona, povinná osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia
vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže
pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný.Protest prokurátora je inštitút, ktorý nie je ani riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom, ale
je prostriedkom realizácie právomoci pri ochrane zákonnosti. Protest prokurátora je prostriedok na
odstránenie vecnej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, resp. na odstránenie procesných

nedostatkov konania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o merite veci.

V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti tvrdenie účastníka konania v 2./ rade, ktorý na pojednávaní
pred súdom uviedol, že v roku 2006 mu Pozemkový úrad v Kežmarku doručil Vyjadrenie k reštitučným
nárokom podľa Reštitučných zákonov, kde na PKV č. 127, konkrétne na parcelách 420, 421, 422,

423 a 424 a 3056 neboli uplatnené reštitučné nároky. Toto Vyjadrenie bolo podpísané riaditeľom
Obvodného pozemkového úradu v Kežmarku MVDr. Jozefom Jordánom a písal ho JUDr. Kubesák.
Toto Vyjadrenie sa nenachádza v administratívnom spise žalovaného a účastník konania v 2./rade
ho súdu ani na pojednávaní nepredložil. Dôvodil, že ďalšie Vyjadrenie dostal zo dňa 24.01.2011, kde
pozemkový úrad uviedol, že na PKV č. 127 v k. ú. M. Y. nie je uplatnený žiadny reštitučný nárok a bolo
podpísané riaditeľom Miroslavom Perignátom. Ani toto Vyjadrenie sa nenachádza v administratívnom

spise žalovaného a účastník konania v 2./ rade ho súdu nepredložil.

Účastník konania v 1./rade predložil súdu Vyjadrenie k uplatneným reštitučným nárokom podľa zákona
č. 229/1991 Zb. a zákona č. 503/2003 Z. z. vydané dňa 26.01.2011 Obvodným pozemkovým úradom
v Kežmarku adresované SPF, pracovisko Poprad, z ktorého vyplýva, že k tam uvedeným parcelám

zapísaným v pozemkovo-knižných vložkách v k. ú. M. Y., medzi nimi uvedená aj PKV č. 127 (mpč.
420, 421, 422, 423, 424, 3058) nebolo zistené uplatnenie reštitučného nároku, okrem nehnuteľností
zapísaných v PKV č. 52. V závere tohto Vyjadrenia je uvedené, že na Pozemkovom úrade v Poprade boli
koncom roka 1992 uplatnené aj neúplné reštitučné nároky, v ktorých nie sú doposiaľ doložené všetky
potrebné doklady o rozsahu majetku, o ktorom sa má konať podľa zákona č. 229/1991 Zb. a taktiež

aj na Obvodnom pozemkovom úrade v Kežmarku boli koncom roka 2004 uplatnené reštitučné nároky
podľa zákona č. 503/2003 Z. z., kde taktiež doposiaľ nie sú doložené všetky potrebné doklady o rozsahu
majetku, t. j. všetky pozemkovo-knižné vložky. Toto vyjadrenie je podpísané riaditeľom Obvodného
pozemkového úradu v Kežmarku Ing. Miroslavom Perignátom.

Žalobca v tejto veci na pojednávaní predložil Potvrdenie o uplatnení reštitučného nároku zo dňa
11.06.2012, vydané Obvodným pozemkovým úradom v Kežmarku podpísaným Ing. Miroslavom
Perignátom, riaditeľom úradu, a adresovaným W. N., z ktorého vyplýva, že Obvodný pozemkový úrad
v Kežmarku koná vo veci reštitučného nároku S. L., bytom G. Y. Č.. XXX, po všetkých osobách, ktoré
boli jeho právnymi predchodcami, v tomto prípade V. K. a jeho manželke W., L.. L., právom oprávnenej

osoby podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona (č.229/1991Zb.) S. L., štátneho občana SR, ktorý v priebehu
reštitučnéhokonaniazomreldňaXX.XX.XXXX,podľaosvedčeniaodedičstveJUDr.AlžbetyPodhorskej,
poverený súdny komisár Okresným súdom v Poprade 6D 251/2010, D not 171/2010, zo dňa 21.01.2001
v dedičskej veci po neb. S. L. je dedič zo závetu v celosti poňatého v predmetnom osvedčení o dedičstve
W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Y. XXX, štátny občan SR, dedič oprávnenej osoby. Ďalej žalobca

predložil Potvrdenie Obvodného pozemkového úradu v Kežmarku zo dňa 23.08.2012, k uplatneným
reštitučným nárokom podľa zákona č. 229/1991 Zb. a zákona č. 503/2003 Z. z., podpísané riaditeľom
Ing. Vladimírom Harabinom, z ktorého vyplýva, že riešené majú byť v k. ú. M. Y. parcela pôvodne
zapísané v PKV č. 6, 30, 52, 99, 127, 136, 137, 138, 139, 144, 232, 235 a v k. ú. O. Y. PKV č. 234 a
379. Prešetrením reštitučných nárokov, ktoré boli k dnešnému dňu zdokladované, zistil úrad uplatnenie

reštitučného nároku oprávnená osoba S. L., G. Y. XXX. Opätovne v závere tohto Vyjadrenia je uvedené,
že na Pozemkovom úrade v Poprade boli koncom roka 1992 uplatnené aj neúplné reštitučné nároky,
v ktorých nie sú doposiaľ doložené všetky potrebné doklady o rozsahu majetku, o ktorom sa má konať
podľa zákona č. 229/1991 Zb. a taktiež na Obvodnom pozemkovom úrade v Kežmarku boli koncom roka
2004 uplatnené reštitučné nároky podľa zákona č. 503/2003 Z. z., kde taktiež doposiaľ nie sú doložené

všetky potrebné doklady o rozsahu majetku, t. j. všetky pozemkovoknižné vložky.

S poukazom aj na tieto rozdielne potvrdenia správnych orgánov nemohol byť žalovaným dostatočne
zistený skutkový stav v tejto veci.

Krajský súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že postupom žalovaného došlo k porušeniu tzv.
„blokačného ustanovenia“, teda ustanovenia § 4 ods. 2 Reštitučného zákona, podľa ktorého povinná
osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať
so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona dovlastníctva iného. Predmetná neplatnosť právnych úkonov v danom prípade nastáva automaticky zo
zákona bez toho, aby bolo potrebné neplatnosť právnych úkonov nejakým spôsobom osobitne definovať
v inom súdnom konaní. V danom prípade zákonodarca pamätal aj na takéto právne úkony a svoju vôľu

prejavil v poslednej vete reštitučného zákona tak, že takéto právne úkony sú zo zákona neplatné. Tento
právny názor vyslovil Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 21. júla 2010, sp. zn. 2Sžo 526/2009.

Podľa názoru súdu, žalovaný pri povolení vkladu bol povinný skúmať, či k nehnuteľnosti bol uplatnený
reštitučný nárok. Skutočnosť, že k nehnuteľnosti nebol uplatnený reštitučný nárok je povinný preukázať

prevodca, ak je povinnou osobou podľa citovaného zákona č. 503/2003 Z. z.. Ak absentuje táto
informácia, žalovaný bol povinný konanie o vklade práva prerušiť. Takýto právny názor bol vyslovený aj
Úradom geodézie, kartografie a katastra SR v Katastrálnom bulletine č. 2/2006 v otázke č. 24.

Takúto povinnosť mal žalovaný aj v zmysle § 31 ods. 1 veta druhá Katastrálneho zákona, z ktorého
vyplýva, že pri rozhodovaní o vklade mal správny orgán prihliadnuť na skutkové a právne skutočnosti,

ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Uplatnenie alebo neuplatnenie reštitučného nároku
takouto skutočnosťou podľa názoru súdu je.

K námietke právnej zástupkyne účastníka konania v 2./ rade, že prokurátor svojim žalobným návrhom
môže napadnúť iba rozhodnutie správneho orgánu, ktorým tento správny orgán prokurátorskému

protestu nevyhovel a nemôže napadnúť pôvodné rozhodnutie správneho orgánu, teda rozhodnutie o
vklade, súd poukazuje, že podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O. s. p. prokurátor môže podať návrh na začatie
konania ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa
nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone.

Podľa § 250b ods. 5 O.s.p. prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia,ktorýmnebolovyhovenéprotestu,pričomtakátožalobasaužnetýkarozhodnutiaoproteste
prokurátora, ale rozhodnutia správneho orgánu, proti ktorému protest prokurátora smeroval. Takýto
právny názor vyslovil Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 13. mája 2015, sp. zn. 10 Sžr/83/2014.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. zrušil žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že žalovaný
nedostatočne zistil skutkový stav na to, aby mohol vydať rozhodnutie o povolení vkladu.

Žalovaný je povinný pred povolením návrhu na vklad k dotknutým nehnuteľnostiam zistiť, či prevodca

je povinnou osobou v zmysle Reštitučného zákona. Zároveň je povinný zistiť, či k dotknutým
nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom návrhu na vklad vlastníckeho práva bol alebo nebol uplatnený
reštitučný nárok. Po presnom a úplnom zistení skutočného stavu veci žalovaný opätovne rozhodne,
či povolí návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, alebo či tento návrh na vklad
zamietne v súlade s § 31 ods. 1 a ods.3 Katastrálneho zákona.

V zmysle § 250j ods. 7 O.s.p. je žalovaný správny orgán viazaný právnym názorom súdu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní
úspešný náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobca si náhradu trov konania neuplatnil a žiadne

preukázateľné trovy konania mu ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiusmeruje, vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.