Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 4Csp/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617201391
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Brinčíková

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2017:3617201391.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci žalobcu EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanému I. C., nar. X.XX.XXXX,
trvale bytom G., V. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 2 457,59 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd návrh na pribratie Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42362962 do konania ako osobitného subjektu na strane

žalovaného zamieta.

III. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa ako právny nástupca spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. podanou žalobou domáhal
proti žalovanému zaplatenia sumy 2 457,59 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne
zo sumy 1 912,15 € od 24.10.2015 do zaplatenia. Žalovanú sumu špecifikoval ako istinu úveru vo
výške 1 912,15 €, riadny úrok vo výške 404,97 €, úrok z omeškania vo výške 65,47 € a poplatky vo
výške 75 €. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca dňa 28.5.2007 uzatvoril so žalovaným

zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky. Na základe zmluvy jeho
právny predchodca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný však nesplnil v stanovených
termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Ku dňu postúpenia žalovaná pohľadávka
predstavovala sumu 2 457,59 €. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 23.10.2015
medzi Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k prevodu
žalovanej pohľadávky. Po postúpení pohľadávky žalovaný neuhradil žiadnu sumu.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Na pojednávaní konanom 29.6.2017 potvrdil, že si vzal

od právneho predchodcu žalobcu úver v tom čase vo výške 100 000 Sk. Táto suma mu bola na účet
poukázaná. Nevedel uviesť, či z tejto sumy nejaké poplatky platil. Domnieval sa, že zaplatil tak polovicu
z požičanej sumy. Náhradu trov konania si neuplatnil.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku), na ktorom
vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, žalovaného, oboznámením obsahu spisu,
najmä žaloby, zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 28.5.2007, dodatku k zmluve o splátkovom

úvere č. XXXXXXXXXX z 5.11.2013, dodatku k zmluve o splátkovom úvere z 26.8.2010, zmluvy o
zmenkovom vyplňovacom práve, všeobecných obchodných podmienok, výzvy z 9.9.2015, fotokópie
vrátenej zásielky, výzvy k úhrade z 10.11.2015, podacieho hárku - list č. 1/190 z 11.11.2015, oznámenia
o postúpení pohľadávok z 30.10.2015, zmluvy o postúpení pohľadávok z 23.10.2015 vrátane prílohyč. 1, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 30.9.2015, fotokópie vrátenej zásielky, vyjadrenia
žalobcu z 5.5.2017, výpisu z úverového účtu žalovaného, návrhu Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ
OCHRANAPRÁVSPOTREBITEĽOV(ďalejlen„občianskezdruženie“)napribratiedokonaniaazistil,že

dňa 28.5.2007 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej sa
zaviazalžalovanémuposkytnúťpeňažnéprostriedkyvovýške100000Skjednorazovoabezhotovostne.
Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 117-tich mesačných splátkach po 1 500
Sk so splatnosťou prvej splátky 10.6.2007 a konečnou splatnosťou úveru 10.2.2017. Žalovaný sa taktiež
zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi úroky, pričom výška úrokovej sadzby bola dohodnutá ako

premenlivá, v deň uzavretia zmluvy vo výške 11,75%. Okrem toho bol v zmluve dohodnutý poplatok za
poskytnutie úveru vo výške 2 000 Sk - z prostriedkov úveru a poplatok za správu úveru vo výške 60 Sk.
Ročná percentuálna miera nákladov bola určená vo výške 14,38 %.

4. Žalovaný neplnil svoje zmluvné povinnosti dohodnuté v zmluve. Právny predchodca žalobcu mu zaslal
výzvu z 9.9.2015, v ktorej mu oznámil, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky zo zmluvy o úvere

vo výške 1 146,70 € s tým, aby dlžnú sumu uhradil do 15 dní od jej doručenia. Výzva sa dostala do sféry
žalovaného dňa 10.9.2015. Následne právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že k 29.9.2015
vyhlásil mimoriadnu splatnosť dlhu. Oznámenie z 30.9.2015 sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného
najneskôr 5.10.2015.

5. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaný na úver zaplatil celkom sumu 4 351,63 €. Z jednotlivých úhrad
bola na istinu započítaná suma 3 488,61 €, na poplatky suma 181,17 €, na riadny úrok suma 669,07 €
a na úrok z omeškania suma 12,78 €.

6. Z prehľadu všetkých transakcií na úverovom účte žalobcu predloženého žalobcom súd zistil, že

28.5.2007 žalovaný bezhotovostne čerpal finančné prostriedky vo výške 98 000 Sk ( 3253 €).

7. Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd za preukázanú zo zmluvy o postúpení pohľadávok z 23.10.2015
vrátane prílohy č. 1.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom
2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento
zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

10. Podľa § 2 písm. b/, c/ a d/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a

doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, celkovými nákladmi

spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré
sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný
zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je
spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny
služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie

platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov,
keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s
obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad
alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre
profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých

poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo
nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského
úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského
úveru, ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 zhodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru.

11. Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitosti obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

12. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že

žaloba žalobcu nie je podaná dôvodne. Súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že dňa 28.5.2007
došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným k uzavretiu zmluvy o úvere podľa § 497
Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť
žalovanému peňažné prostriedky až do výšky schváleného úverového limitu a záväzok žalovaného
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Zároveň súd považoval predmetnú zmluvu za
zmluvu o spotrebiteľskom úvere upravenú v zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorý je vo vzťahu

k Občianskemu zákonníku aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality. Ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere napĺňa znaky aj zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka (čo je aj daný
prípad), je potrebné použiť Obchodný zákonník ako všeobecný predpis voči zákonu o spotrebiteľských
úveroch. Právna úprava spotrebiteľského úveru obsiahnutá v zákone o spotrebiteľských úveroch a
právna úprava zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka sa navzájom nevylučujú. Z dokazovania

tiež vyplynulo, že žalovaný neplnil zmluvné povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere a splátky
nehradilriadneavčas,pretoprávnypredchodcažalobcupristúpilkzosplatneniuúverukudňu29.9.2015.
Skutkové tvrdenia týkajúce sa dodržania postupu pri zosplatnení žalovaný nerozporoval a preto boli
považované za nesporné.

13. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 2 ustanovuje náležitosti, ktoré zmluva o spotrebiteľskom
úvere má obsahovať, pričom absenciu údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov sankcionuje tým,
že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 2 písm. d/ zákona o
spotrebiteľskom úvere sa ročnou percentuálnou mierou nákladov rozumie sadzba vypočítaná podľa
prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky

poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ako vyplýva z rozsudku Súdneho dvora EU z 21. apríla 2016,
C-377/14, ECLI:EU:C:2016:283, bod 86 - 87 do celkovej výšky úveru nemožno zahrnúť nijakú zo súm
určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne
poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Neoprávnené
zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru

bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet závisí od celkovej výšky úveru. Vzhľadom k
nesprávnej výške RPMN z dôvodu, že právny predchodca žalobcu do výpočtu celkovej výšky úveru
zahrnul aj poplatok za poskytnutie úveru v sume 2000,-Sk / 66,39 €/, súd vychádzal z toho, že RPMN v
správnej výške v zmluve uvedená nie je a zmluva o úvere údaj o správnej výške RPMN z tohto dôvodu
neobsahuje. Súd preto považoval úver poskytnutý žalovanému za bezúročný a bez poplatkov .

14. Vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci je úver bezúročný a bez poplatkov, žalovaný
mal povinnosť vrátiť žalobcovi len rozdiel medzi reálne poskytnutými peňažnými prostriedkami a sumou
peňažných prostriedkov, ktoré žalovaný žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi už vrátil. Právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 98 000,-Sk / 3253 €/ resp. 100 000,-Sk /

3319,39 €/ a žalovaný zaplatil žalobcovi resp. jeho právnemu predchodcovi už poskytnuté peňažné
prostriedky vrátil. Súd preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

15. O návrhu občianskeho združenia, aby ho ako právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana
práv podľa osobitného predpisu, súd pribral do konania ako osobitný subjekt na strane žalovaného,

súd rozhodol tak, že ho zamietol. V zmysle platnej právnej úpravy na pribratie právnickej osoby, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ako osobitného subjektu do konania sa
vyžadujeudeleniesúhlasustranysporu,nastrane ktorejmávkonaní vystupovať.Knávrhuobčianskeho
združenia však takýto súhlas pripojený nebol. Nie je pritom úlohou súdu, ale toho, kto chce ako osobitný
subjekt do konania vstúpiť, aby takýto súhlas strany sporu zabezpečil a súdu predložil. Na podporu

tohto názoru súd poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť súdov vyššej inštancie v obdobných veciach
(porov. napr. uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/350/2016 zo dňa 21.2.2017, sp.
zn. 15Co/269/2016 zo dňa 26.1.2017, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/270/2016 zo
dňa 30.11.2016, sp. zn. 4Co/442/2016 zo dňa 30.12.2016).16. Súd tiež nezistil dôvody, pre ktoré by aj bez návrhu občianske združenie do konania pribral ako
osobitný subjekt na strane žalovaného. Iba samotná skutočnosť, že predmetom prebiehajúceho konania

je spor zo spotrebiteľskej zmluvy, nie je takýmto dôvodom. Navyše žalovaný ako spotrebiteľ, a teda
slabšia strana sporu, bol v konaní poučený o svojich procesných právach (poučenie mu bolo doručené
4.4.2017), vrátane možnosti dať sa v spotrebiteľskom spore zastupovať právnickou osobou založenou
alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, ako aj o možnosti, že súd aj bez návrhu do konania priberie
právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ako osobitný

subjekt, ak s tým bude súhlasiť. Ani jednu z týchto možností však žalovaný nevyužil.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
Žalovaný bol v danej veci plne úspešný a mu vznikol proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu, ak by si v priebehu konania nárok na náhradu trov konania uplatnil. Na pojednávaní
konanom dňa 29.6.2017 však žalovaný výslovne uviedol, že si nárok na náhradu trov konania proti

žalobcovi neuplatňuje. Súd preto rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods.
1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje

a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.