Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 3T/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818010022
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7818010022.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Arpáda Koreňa, prísediacich Ing. Janky

Hrušovskej a Márie Jánošdeákovej, v trestnej veci obžalovaného G. Č. a spol., na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 18. apríla 2018 v Rožňave,

r o z h o d o l :

1/ Obžalovaný G. Č., B.. XX.XX.XXXX P. G. U., O. X. G.,
L. XXX/XX, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby
a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach,

2/ Obžalovaný T. I., B.. XX.XX.XXXX P. L., Č. G., O.

X. G.-Y., X. XX, L. X. B.
U.-B. X., T. XX, t. č. vo väzbe v Ústave
na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody
v Košiciach, štátny občan Českej republiky,

s ú v i n n í,

že dňa 21.09.2017 v Rožňave na ulici Pionierov v bytovom dome č. XX, na 8. poschodí v byte č.
XX, ktorý bol v užívaní obžalovaného G. Č., v čase od 11.00 h do 15.00 h, pod vplyvom alkoholu,
pri spoločnej konzumácii alkoholických nápojov a po predchádzajúcej hádke s poškodenou T. U., ju
opakovane fyzicky napádali takým spôsobom, že obžalovaný G. Č. ju najmenej 2-krát udrel do oblasti
tváre a najmenej v 1 prípade ju kopol do hlavy a obžalovaný T. I. ju najmenej 4-krát udrel do oblasti
tváre, a to striedavo aj päsťou, pričom poškodená T. U. vzhľadom k tomu, že bola evidentne pod
vplyvom alkoholu, v ťažkom stupni opilosti, opakovane zasahovaná údermi do oblasti hlavy, prakticky sa
nebránila, a následkom týchto úderov utrpela smrteľné zranenie - roztrhnutie premosťujúcich ciev medzi

mozgom a mozgovými plenami s krvácaním pod tvrdú plenu mozgu a ťažký poúrazový opuch mozgu,
ktorým zraneniam podľahla v ten istý deň o 15.30 h,

t e d a

v úmysle ublížiť na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobili smrť,

č í m s p á c h a l i

zločin zabitia podľa § 148 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 316/2016 Z.
z. a súd ich

o d s u d z u j e :

Obžalovaného G. Č. podľa § 148 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na
trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá aj ochranné protialkoholické
liečenie, ktoré podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona vykoná ambulantnou formou.

Obžalovaného T. I. podľa § 148 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 2, § 38 ods. 2,4 Trestného

zákona na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia
slobody v trvaní 5,5 (päť a pol) roka nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá aj ochranné protialkoholické
liečenie, ktoré podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona vykoná ústavnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obom obžalovaným povinnosť uhradiť spoločne a
nerozdielne spôsobenú škodu poškodenej T. U., B.. XX.XX.XXXX, X. B. U., L. XXX, vo výške 555,10 €.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obaja obžalovaní v úvode hlavného pojednávania zhodne prehlásili, že sa cítia byť nevinnými zo

spáchania skutku, ktorý je im kladený za vinu.

Obžalovaný G. Č. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať. Po splnení
zákonom stanovených podmienok súd prečítal zápisnicu o jeho výsluchu z prípravného konania. Takto
bolo zistené, že obžalovaný na svoju obhajobu uviedol, že v otcovom byte požívali alkoholické nápoje,

pričom okrem neho a spoluobžalovaného I. sa tam nachádzali aj U. K. a poškodená. Počas zábavy mala
poškodená požadovať od oboch obžalovaných sex, čo ho nahnevalo a preto ju udrel 2-krát slabo po
lícach. Obžalovaný I. jej však dal 4 silné facky otvorenou dlaňou, až sa rozplakala. Bavili sa ďalej a pili
alkohol. Potom sa obžalovaný I. s poškodenou pohádal a dal jej ďalšiu facku po tvári a udrel ju päsťou
do nosa. Následne ju kopol do hlavy do oblasti tváre. Obžalovaný Č. sa ju už viac nedotkol. Obžalovaný

pripustil, že aj on 1-krát kopol poškodenú, avšak v dôsledku opitosti si na to presne nepamätá. Neskôr
zistili, že poškodená je mŕtva.

Obžalovaný T. I. na svoju obhajobu uviedol, že v čase činu nemal až tak vypité, aby sa nepamätal
na to, čo sa stalo. Na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní a potvrdil, že

videl, ako obžalovaný Č. začal fackať a „boxovať“ nebohú poškodenú a keď čupela, videl, ako ju 1 až
2-krát kopol do hlavy do spánkovej časti. Potvrdil aj to, že keď poškodená žiadala od nich všetkých
sex, 2-krát ju dlaňou udrel po tvári, 1-krát päsťou do nosa a 1-krát päsťou do oka. Potom išiel spať.
Na hlavnom pojednávaní prvýkrát na svoju obhajobu uviedol aj skutočnosť, že so spoluobžalovaným z
bytu odišiel kúpiť víno a rum, a spomenul si, že keď odchádzali, počul, ako keby niečo za nimi buchlo.

So spoluobžalovaným sa smiali, že zrejme poškodená spadla na schodoch, keď chcela ísť za nimi. Na
časové okolnosti si presne nespomenul. Poprel, že by poškodenú kopol do hlavy. Svoj čin oľutoval s tým,
že poškodenej nemal v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. Keď sa zobudil a zistili, že poškodená
sa nehýbe, spolu s I. T., ktorý medzičasom prišiel do bytu, šiel k susede zavolať pomoc.

Svedok I. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že šiel k bloku, kde býva obžalovaný Č., zazvonil a
keďže neotváral, pohol sa preč. No vtedy videl prichádzať svedkov Y. a K., spolu s obžalovaným Č.,
ktorí zrejme prichádzali z vonka. V byte videl poškodenú, ktorá sedela. Obžalovaný Č. mu povedal, že
odpadla. Prezrel ju a zistil, že bola studená a nemala tep. Následne šli ku susede zavolať pomoc. V
čase činu svedok bol pod vplyvom alkoholu. Vzhľadom na rozpory vo svojich výpovediach, najmä, čo sa

týka okolností, kto mu otvoril dvere a kadiaľ prišiel, na výzvu tieto rozpory odstrániť uspokojivo nevedel(podľa zápisu o dychovej skúške mal svedok dňa 21.09.2017 o 18.12 h v dychu 1,26 mg/l alkoholu,
čo v prepočte znamená 2,63 promile alkoholu, z čoho nepochybne vyplýva skutočnosť, že v čase jeho
príchodu do bytu obžalovaného Č. musel byť v ťažkom stupni opitosti).

Svedok U. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že síce bol na mieste činu, ale keďže bol značne v
podnapitom stave, zaspal a bližšie sa ku skutkovým okolnostiam vyjadriť nevie. Nevedel sa vyjadriť ku
skutočnosti, či niekto bil poškodenú, či sa s ňou niekto hádal a čo robili v byte obžalovaní.

Svedkyňa U. W. potvrdila, že obžalovaný I. ešte s jedným pánom prišli k nej k dverám bytu, že potrebujú
zavolať sanitku, pretože vedľa v byte majú mŕtvu ženu. Na základe ich požiadavky zavolala rýchlu
zdravotnú pomoc a na pokyn operátorky zašla do bytu zistiť, čo sa tam stalo. V byte našla mŕtve telo
a poškodená bola modrá. Následne to oznámila operátorke. Z byte bolo viacej ľudí, ktorí sedeli ticho v
kruhu. V byte bol veľký neporiadok, boli tam špaky od cigariet a fľaše od alkoholu. Nevedela sa vyjadriť,
v akom stave sa nachádzali prítomné osoby.

Svedok Ľ. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v kritickom čase sa nachádzal v byte u
obžalovanéhoČ.,pričomvšakväčšinučasuprespal.Potvrdil,žeajjehofyzickynapadliobajaobžalovaní,
ktorí mu spôsobili značne krvácajúce poranenie nosa, pretože bol celý od krvi. Pohádali sa kvôli
potravinám. Nevedel sa vyjadriť, kto z obžalovaných ho bil intenzívnejšie. Videl aj to, ako obaja bili -

fackali poškodenú. Obžalovaný ich upozornil, aby ich nebili.

Vo veci bol podaný písomný znalecký posudok znalkyňou MUDr. Y. R. z odvetvia psychiatria. Znalkyňa
podala znalecký posudok na hlavnom pojednávaní, a to vo vzťahu k obom obžalovaným. Na svojich
záveroch zotrvala v celom rozsahu. Pokiaľ ide o obžalovaného G. Č., uviedla, že u menovaného

nezistila žiadnu duševnú chorobu, ani duševnú poruchu v zmysle psychózy. Bol však zistený syndróm
závislosti od alkoholu s depraváciou osobnosti, pričom v čase skutku bol v čase jednoduchej simplexnej
ebriety stredne ťažkého stupňa s tým, že pod vplyvom alkoholu sa aj v budúcnosti môže dopúšťať
opakovane trestných činov. Jeho schopnosť ovládať svoje konanie a rozpoznať protiprávnosť svojho
konania boli zmenšené len pod vplyvom alkoholu. Jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska

nie je nebezpečný pre spoločnosť, avšak z vyššie uvedených dôvodov mu doporučila uložiť ochranné
protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Pokiaľ ide o obžalovaného T. I., ani u tohto obžalovaného znalkyňa nezistila žiadnu duševnú chorobu,
ani duševnú poruchu v zmysle psychózy. Taktiež zistila syndróm závislosti od alkoholu s depraváciou

osobnosti a dissociálnu poruchu osobnosti. V čase skutku bol v stave jednoduchej simplexnej ebriety
stredne ťažkého stupňa. Pod vplyvom alkoholu sa dopúšťa opakovane trestných činov. Jeho schopnosť
ovládať svoje konanie a rozpoznať protiprávnej svojho konania boli zmenšené len pod vplyvom
alkoholu. Zo psychiatrického hľadiska jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný. Vzhľadom na zistenú
závislosť od alkoholu, keďže doterajšia ambulantná liečba nesplnila svoj účel, znalkyňa doporučila uložiť

obžalovanému I. ochranného protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Obaja obžalovaní k záverom znalkyne vyhlásili, že sú ochotní podrobiť sa ochrannému liečeniu v
navrhovanej forme.

ZnalkyňaMUDr.U.K.N.PhD.podalapísomnýznaleckýposudokzodvetviasúdnelekárstvo,spoločneaj
so znalkyňou MUDr. P. P.. Na hlavnom pojednávaní znalkyňa MUDr. N. zotrvala na záveroch písomného
znaleckého posudku. Bezprostrednou príčinou smrti T. U. bol poúrazový opuch mozgu pri krvácaní pod
tvrdú plenu mozgu po opakovanom tupom násilí na oblasť hlavy spôsobenom druhou osobou resp.
viacerými osobami u menovanej, ktorá bola v ťažkom stupni opitosti. Čas smrti bol určený na deň

21.09.2017 o 15.30 h, ktorý čas smrti nie je v rozpore s pitevným nálezom. Znalkyňa upresnila, že
podľa možného prežívania zhruba 7 až 21 minút s vnútrolebečným zranením a podľa času smrti určenej
ohliadajúcou lekárkou k vzniku vnútrolebečného zranenia mohlo dôjsť dňa 21.09.2017 v čase medzi
15.07 až 15.23 h. V danom prípade išlo o násilnú smrť - poúrazový opuch mozgu ťažkého stupňa pri
vnútrolebečnom krvácaní po opakovanom tupom násilí na oblasť hlavy spôsobeným druhou osobou

resp. viacerými osobami. Išlo o opakovaný útok bitím rukami a kopaním dominantne do oblasti hlavy.
Pri tomto útoku na oblasť hlavy došlo k roztrhnutiu premosťujúcich ciev medzi mozgom a mozgovými
plenami s krvácaním pod tvrdú plenu mozgu. Poškodená podľa prítomných zranení na tele mohla byť
1-krát kopnutá do ľavej záhlavnej oblasti vlasatej časti hlavy, najmenej 4-krát udretá rukou do oblastitváre, 1-krát do vlasatej časti hlavy v ľavej spánkovej oblasti, minimálne 3-krát do oblasti krku a hrudníka
a 1-krát do oblasti brucha. Všetky vyššie uvedené zranenia boli čerstvého charakteru, vznikli súčasne,
resp. v kratšom časovom odstupe od seba, pričom presné poradie vzniku a čas jednotlivých zranení

z pitevného nálezu nie je možné určiť. Z medicínskeho hľadiska vnútrolebečné krvácanie je možné
hodnotiť ako ťažké poranenie až život ohrozujúce. Nie je možné vylúčiť, že smrti menovanej by sa
dalo zabrániť poskytnutím včasnej odbornej lekárskej pomoci a následnej komplexnej a špecializovanej
neurochirurgickej liečby v zdravotníckom zariadení bezprostredne po úraze.

Znalkyňa na hlavnom pojednávaní potvrdila tieto svoje závery zo znaleckého posudku. Dodala, že
vzhľadom na množstvo krvi, ktoré bolo zistené vo vnútrolebečnom priestore poškodenej, nie je možné
konštatovať, že by ťažký stupeň opitosti nejakou významnou mierou prispel ku krvácaniu resp. množstvu
krvi. Vplyv alkoholu teda nemal vplyv na rýchlosť stavu bezvedomia, pretože poškodená nebola v
stave akútnej otravy. Znalkyňa potvrdila, že každý jednotlivý mechanizmus každého z obžalovaných bol
spôsobilý privodiť následok konštatovaný v znaleckom posudku.

Súd sa podrobne oboznámil aj s ďalšími listinnými dôkazmi a celým ďalším spisovým materiálom. Po
takto vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným záverom:

Zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu

na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobí smrť.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel smerujúci k
spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví a vo vzťahu k smrteľnému následku zavinenie z nedbanlivosti.

Pokiaľ ide o výpovede obžalovaných, títo popreli svoju vinu na uvedenom následku. Obžalovaný I. na
hlavnom pojednávaní čiastočne potvrdil fyzické ublíženie poškodenej, obžalovaný Č. tak urobil len v
prípravnom konaní, pretože na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať. Obžalovaný Č. v prípravnom
konaní pripustil, že poškodenú najmenej 2-krát udrel do oblasti tváre, dlaňou po lícach a asi 1-krát ju
kopol slabo do nohy. V jednej z výpovedí pripustil 1 kopnutie do hlavy. Spoluobžalovaný ho usvedčuje

zo 6 úderov dlaňou po tvári poškodenej, kopnutia teniskou do oblasti hlavy - spánkovej časti, 3 až 4
faciek a následne päsťami po celej tvári.

Oproti uvedenému obžalovaný I. pripustil 4 údery, z toho 2-krát dlaňou po tvári, 1-krát päsťou do nosa a
1-krát päsťou do oka. Usvedčovaný bol v prípravnom konaním spoluobžalovaným Č. zo 4 silných faciek

otvorenou dlaňou, z úderu päsťou do nosa a kopnutím teniskou do hlavy - do oblasti tváre. Pri ďalšej
výpovedi ho usvedčil spoluobžalovaný len zo silných faciek, úderu päsťou pod oko a úderu päsťou do
nosa. Toto potvrdil aj pri konfrontácii.

Hodnotiac vykonané dôkazy je potrebné predovšetkým konštatovať, že došlo k nenapraviteľného

následku konania páchateľov - smrti človeka. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by tento
následok bol spôsobený iným mechanizmom, než fyzickým napadnutím zo strany inej osoby resp. zo
strany viacerých osôb. Zmenu výpovede najmä obžalovaného I., ktorý tvrdil, že poškodená sa mala
snažiť údajne ísť za nimi, keď šli kúpiť víno a že zrejme spadla na schodoch, súd vyhodnotil ako účelovú
a tendenčnú. Tento záver odôvodňuje najmä skutočnosť, že sa v priebehu trestného stíhania o tejto

skutočnosti vôbec nezmienili, žiadny z vypočutých svedkov nepotvrdil to, že by poškodená bola opustila
byt a ani zo záverov znaleckého posudku z odvetvia súdne lekárstvo nevyplýva skutočnosť, že by boli
prítomné tomu nasvedčujúce charakteristické poranenia. Na druhej strane je nepochybné, že všetci
prítomní v byte u obžalovaného Č. vrátane neho boli v značnom stupni opitosti. Alkohol popíjali prakticky
celý deň. Obžalovaní Č. a I. sa krátkou pred napadnutím poškodenej dopustili podobného konania, keď

fyzicky napadli svedka Javorského a tomuto spôsobili krvácajúce poranenia. V tomto pokračovali, keď sa
dostali do ústneho konfliktu s poškodenou, ktorá údajne od oboch požadovala sex. Súd má preukázané,
že obaja obžalovaní fyzicky napadli poškodenú. Vyplýva to jednak z ich samotných výpovedi, kedy sami
popísali ako napadli poškodenú, ale zároveň sa aj navzájom z fyzického násilia usvedčovali. Keďže
neexistuje taký svedok, ktorý by bol pri plnom vedomí sledoval skutkové okolnosti, súd musel vychádzať

z výpovedí obžalovaných v spojitosti s charakteristikou vzniknutých poranení a následku, ktoré boli
zistené pitevným nálezom. Ako vyplýva z výpovede znalkyne a podaného znaleckého posudku, každý
z použitých mechanizmov do oblasti hlavy poškodenej (opakované silné facky, údery päsťou, kopnutie)boli spôsobilé privodiť vnútrolebečné krvácanie a následok - smrť poškodenej. Aj svedok Y. potvrdil, že
obaja obžalovaní bili poškodenú, i keď on to vnímal ako fackovanie.

Z vykonaného dokazovania zostalo spochybnené, či obžalovaný I. skutočne aj kopol poškodenú do
oblasti tváre. Keďže tento rozpor nebolo možné objektívne odstrániť (obžalovaný Č., ktorý pri prvotnej
výpovedi usvedčoval obžalovaného I. z kopnutia do oblasti hlavy, neskôr tento mechanizmus už
nespomenul a na hlavnom pojednávaní odmietol k veci vypovedať), súd u obžalovaného I. tento
mechanizmus vypustil.

Pri hodnotení subjektívnej stránky žalovaného zločinu súd vychádzal zo spôsobu, akým obaja napadli
poškodenú. Bolo preukázané, že ju bili holými rukami, resp. najmenej obžalovaný Č. ju aj kopol teniskou
dooblastihlavy.Nepoužilitedatakýmechanizmus,ktorýbysvedčilotom,žebymalivúmyslemenovanej
spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví (absentujú napr. vyhrážky zabitím, použitie predmetu ako sú napr. palica,
železná tyč, váza, popolník, kameň a podobne), čomu nasvedčuje aj údajný motív ich správania sa voči

poškodenej - odplata za požadovanie hromadného sexu.

Zločinu zabitia podľa § 148 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto v úmysle ublížiť na zdraví inému
z nedbanlivosti spôsobí smrť.

Z hľadiska subjektívnej stránky teda rozdiel v porovnaní s ustanovením § 147 spočíva v základnom
zámere páchateľa, ktorý smeroval len k spôsobeniu ublíženia na zdraví. V tomto prípade obaja
obžalovaní vzhľadom na to, že objektom ich útoku bola bezbranná žena, navyše v ťažkou stupni opitosti,
museli prinajmenšom predpokladať, že fyzickými údermi do oblasti hlavy, keďže sa nemohla brániť, jej
môžu spôsobiť ublíženie na zdraví, teda poranenia, ktoré si vyžiadajú liečenie a obmedzenie obvyklého

spôsobu života prevyšujúceho 7 dní.

S prihliadnutím najmä na závery znaleckého posudku z odvetvia súdne lekárstvo, z ktorého jednoznačne
vyplýva, že k spôsobeniu poranení u poškodenej došlo veľmi krátko pred jej smrťou, teda je vylúčené, že
by sa predtým kdekoľvek inde pohybovala, súd po zhodnotení všetky priamych aj nepriamych dôkazov

oboch obžalovaných uznal vinnými, na rozdiel od obžaloby, zo zločinu zabitia podľa § 148 ods. 1
Trestného zákona.

V danom prípade je vylúčené spolupáchateľstvo podľa § 20 Trestného zákona, pretože k
smrteľnému následku sa predpokladá nedbanlivostné zavinenie. V takýchto prípadoch ide o úmyselné

spolupôsobenie dvoch alebo viacerých osôb, pri ktorom dôjde k nezamýšľanému následku. Každému
zo zúčastnených možno podľa okolností prípadu pričítať celý následok, ako by ho spôsobil sám, avšak
posudzujúcu sa ako páchatelia a nie ako spolupáchatelia.

Konanie oboch obžalovaných je závažné pre spoločnosť, pretože narušili jej záujmy na ochrane života

a zdravia. Táto závažnosť je zvýraznená tým, že došlo k nenapraviteľnému následku - smrti človeka.

Obžalovaný G. Č. je v mieste trvalého bydliska hodnotený úplne všeobecne. T. č. nikde nepracuje.
Doposiaľ bol 1-krát súdne trestaný, trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava zo dňa 20.07.2012,
ktorým mu bol pre prečin podľa § 360 ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona a iné uložený trest odňatia

slobodyvtrvaní10mesiacovspodmienečnýmodkladomvýkonunaskúšobnúdobuvtrvaní18mesiacov
a primerané obmedzenia. V dôsledku rozhodnutia prezidenta republiky o amnestii zo dňa 01.02.2013
mu bol výkon tohto trestu odpustený a hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.

Obžalovaný T. I. je v mieste trvalého bydliska hodnotený v podstate kladne, avšak mimo miesta bydliska

trávi čas s bezdomovcami a v ich spoločnosti požíva alkoholické nápoje. V takýchto prípadoch mal
problémsosebakontrolou.Doposiaľbol4-krátsúdnetrestaný,naposledytrestnýmrozkazomOkresného
súdu Rožňava zo dňa 31.08.2017, kedy mu bol pre prečin podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona
uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov v podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú
dobu v trvaní 24 mesiacov, teda do 31.08.2019. Z posledného výkonu nepodmienečného trestu odňatia

slobody bol prepustený dňa 14.05.2014.

Súd pri rozhodovaní o výmere a druhu trestov postupoval v zmysle zákonných ustanovení § 34 a § 38
ods. 2 Trestného zákona.U obžalovaného G. Č. súd nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Pri zločine zabitia podľa
§ 148 ods. 1 Trestného zákona môže súd uložiť páchateľovi trest odňatia slobody od 3 do 8 rokov. V

danom prípade u menovaného súd prihliadol na jeho osobu, doterajší život, jeho postoj k spáchanej
trestnej činnosti, ale najmä na nenapraviteľný následok jeho konania. Z týchto dôvodov mu súd uložil
trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne s tým, že ho vykoná v ústave na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných 10-tich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia
slobody pre úmyselný trestný čin.

U obžalovaného T. I. súd pri ukladaní trestu prihliadol na skutočnosť, že teraz posudzovaný zločin
spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a veľmi krátko po právoplatnom odsúdení (§
49 ods. 2 Trestného zákona). Zároveň prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť, ktorou je skutočnosť,
že obžalovaný už bol odsúdený (§ 37 písm. m) Trestného zákona). Keďže neboli zistené žiadne
poľahčujúce okolnosti, s použitím § 38 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovanému I. uložil trest odňatia

slobody pri dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, a to v trvaní 5,5 roka nepodmienečne a tým, že
tento trest vykoná v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože už bol v nedávnej
minulosti vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

S prihliadnutím na závery znaleckých posudkov z odvetvia psychiatria, súd obom obžalovaným uložil

ochranné protialkoholické liečenia s tým, že obžalovaný Č. ho vykoná ambulantnou formou a obžalovaný
I. ústavou formou.

Poškodená T. U. - matka poškodenej, si v prípravnom konaní riadne a včas uplatnila nárok na náhradu
spôsobenej škody z titulu pohrebných nákladov a ďalej čiastku 21.750,- € v zmysle zákona o ochrane

obetí násilných trestných činov. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.04.2018 modifikovala tento
svoj uplatnený nárok na čiastku 555,10 €, čo predstavujú výdavky na pohreb poškodenej. Keďže súd
nemal o takto vyčíslenom nároku žiadne pochybnosti (spisový materiál obsahuje potrebné potvrdenia
a doklady) , súd uložil obom obžalovaným povinnosti uhradiť spoločne a nerozdielne túto škodu
poškodenej T.G. U..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku v 5 vyhotoveniach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je
až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.