Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, June 21, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15S/26/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012200555
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4012200555.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobkyne v 1. rade: M. F., nar. XX.XX.XXXX,
U. D. XX, XXXXX F., Q. a žalobcu v 2. rade: J. M., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XXX, U., obaja v konaní
zastúpení: JUDr. Peter Hríb, advokát so sídlom v Bratislave, Metodova 7, proti žalovanému: Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a
postupu právneho predchodcu žalovaného č. j. A/2012/01248 č. z. A/2012/044476 z 18.04.2012, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie riaditeľky a vedúcej služobného úradu Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Topoľčany č. j. A/2012/01248, č. z. A/2012/044476 zo dňa 18.04.2012 a rozhodnutie Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Topoľčany č. j. A/2012/01248, č. z. A/2012/016695 zo dňa 07.02.2012 podľa §
250j ods. 2 písm. a) OSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania zodpovedajúce trovám právneho
zastúpenia vo výške 1.743,90 eura na účet právneho zástupcu žalobcov v 1. a 2. rade v lehote
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.06.2012 sa N.. S. M., nar. XX.XX.XXXX, domáhal

zrušenia rozhodnutia žalovaného č. j. A/XXXX/XXXXX, č. z. A/2012/044476 zo dňa 18.04.2012, ako
aj prvostupňového rozhodnutia č. j. A/2012/01248, č. z. A/2012/016695 zo dňa 07.02.2012 o zmene
štátnozamestnaneckého pomeru - opätovné zaradenie štátneho zamestnanca do štátnej služby po
skončení zaradenia mimo činnej služby. V žalobe uviedol, že od 01.06.2004 bol vymenovaný do
funkcie odborný radca - predstavený, riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch a
vedúci úradu v stálej štátnej službe v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej
službe. V ďalších dôvodoch žaloby poukázal na spory vedené na tunajšom súde sp. zn. 30S/43/2007

a 30S/46/2007, v ktorých sa domáhal preskúmania rozhodnutí žalovaného, ktorými bol v roku 2007
opätovnezaradenýdočinnejštátnejslužbyanáslednesnímbolukončenýštátnozamestnaneckýpomer.
Na tunajšom súde boli vedené aj ďalšie konania pod sp. zn. 11S/74/2009 a 11S/82/2009, ktoré boli
definitívne skončené rozsudkami Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/37/2011 zo dňa 15.12.2011 a sp.
zn. 5Sžo/127/2010 zo dňa 24.02.2011.

Žalobca v žalobe ďalej poukazoval na postup žalovaného po vrátení veci na ďalšie konanie majúc

za to, že žalovaný svojím postupom a rozhodnutím (resp. aj postupom a rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu) nerešpektoval právny názor vyslovený v právoplatných
súdnych rozhodnutiach, hoci je ním podľa § 250j ods. 6 OSP viazaný. Zdôraznil najmä, že v konaní
o opätovnom zaradení zamestnanca do činnej štátnej služby, ktoré začal žalovaný dňa 25.01.2012písomným oznámením o začatí správneho konania v tejto veci, žalovaný svojím rozhodnutím rozhodol
o zaradení žalobcu k presnému dňu šesť rokov dozadu. Účinky tohto rozhodnutia však nastávajú až
doručením rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie je preto retroaktívne, nezákonné a nulitné pre svojvôľu,

absenciu logiky a nezmyselnosť prejavu vôle žalovaného.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 03.08.2012 poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Sžo/37/2011 zo dňa 15.12.2011, ktorým bol potvrdený rozsudok tunajšieho súdu sp. zn.
11S/74/2009 zo dňa 24.05.2011. Oba súdy v dôvodoch rozsudkov zhodne žalovanému uložili záväzný

pokyn spätne zaradiť žalovaného do činnej štátnej služby potom, ako odpadol dôvod na postavenie
žalobcu mimo činnú štátnu službu. V zmysle uvádzaných rozsudkov bol správny orgán prvého stupňa
povinný postupovať pri opätovnom zaradení do činnej štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnú
štátnu službu podľa § 35 ods. 1 zákona o štátnej službe platnom do 31.12.2006 a pri dodržaní všetkých
hmotnoprávnych a procesnoprávnych ustanovení tohto zákona rozhodnúť o zaradení na vykonávanie
štátnej služby, nakoľko zrušením uznesenia o vznesení obvinenia voči žalobcovi, odpadli dôvody na

postavenie žalobcu mimo činnej štátnej služby, o čom sa ÚPSVaR Topoľčany preukázateľne dozvedel
dňom 27.12.2006. Správny orgán prvého stupňa podľa žalovaného, pri aktuálnom zaradení žalobcu
do činnej štátnej služby vychádzal z faktu, že dôvody na zaradenie žalobcu mimo činnú štátnu službu
odpadli, o čom sa žalovaný dozvedel najneskôr 27.12.2006. Žalovaný v súlade so záväznými pokynmi
súdov konal tak, aby došlo k zaradeniu žalobcu späť do činnej štátnej služby, keďže dôvody postavenia

žalobcu mimo činnú štátnu službu odpadli.

Z uvádzaných dôvodov žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

Dňa 17.10.2012 žalovaný konajúcemu súdu oznámil, že žalobca dňa 29.09.2012 zomrel. Podaním zo

dňa 16.11.2012 žalovaný navrhol, aby súd konanie zastavil, keďže žalobca smrťou stratil spôsobilosť
na právne úkony a tým zanikla aj aktívna legitimácia žalobcu.

Tunajší súd uznesením č. k. 15S/26/2012-93 zo dňa 31.10.2012 konanie zastavil a žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Najvyšší súd SR na základe odvolania podaného dedičmi žalobcu M. F. a J. M. svojím rozhodnutím
sp. zn. 6Sžo/7/2013 zo dňa 20.03.2012 vyššie uvedené uznesenie zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na
ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pre správne posúdenie veci bolo potrebné
zistiť,čiprávaapovinnostižalobcuvyplývajúcezpredmetukonaniazaniklivdôsledkujehosmrti,aleboči

prechádzajú v rámci dedičského konania na dedičov žalobcu. Pri otázke prechodu práv a povinností
treba vychádzať z § 149 ods. 1 zákona o štátnej službe, ktorý taxatívne vymenúva ustanovenia
Zákonníka práce, ktoré sa aplikujú aj na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov. Vyššie
uvedené ustanovenie zákona o štátnej službe odkazuje okrem ďalších aj na § 35 Zákonníka práce,
v zmysle ktorého, ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou

nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z
pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v
domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet. Preto možno konštatovať, že po smrti
žalobcu jeho finančné nároky nezanikli, no prechádzajú na osoby taxatívne vymenované v zákone, resp.
stávajú sa predmetom dedičstva. So zmenou štátnozamestnaneckého pomeru bezprostredne súvisia

aj mzdové nároky zamestnanca. Skutočnosť, že žalobcovi vznikli mzdové nároky voči žalovanému v
dôsledku rozhodovania, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v danej veci a ktorým bol žalobca,
zaradený mimo činnú štátnu službu, dňom 27.12.2006 zaradený späť na vykonávanie štátnej služby,
vyplýva z právnej úpravy ustanovenej v právnej norme § 33 zákona o štátnej službe. Zo skutkových
zistení tiež vyplýva, že mzdové nároky žalobcu sú predmetom samostatného konania vedeného

na Okresnom súde Topoľčany (sp. zn. 6C/126/2012) vo veci žalobcu: N.. S. M. proti žalovanému:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, o zaplatenie peňažnej čiastky 24.063,39 eura, ktoré
je prerušené do skončenia predmetného preskúmavacieho konania. Smrťou žalobcu ako štátneho
zamestnanca zanikol jeho štátnozamestnanecký pomer podľa § 39 ods. 3 zákona o štátnej službe.
Nevyplatené mzdové nároky zomrelého žalobcu vyplývajúce z jeho štátnozamestnaneckého pomeru,

na ktoré mal nárok ku dňu smrti, podliehajú právnej úprave vyplývajúcej z § 149 ods. 1 zákona o štátnej
službe v spojení s § 35 ods. 1 Zákonníka práce.Najvyšší súd SR vo vyššie uvádzanom rozhodnutí súdu prvého stupňa uložil povinnosť v konaní
pokračovať s dedičmi zomrelého žalobcu.

Tunajší súd rozsudkom č. k. 15S/26/2012-222 zo dňa 08.07.2014 žalobu zamietol a žalobcom náhradu
trov konania nepriznal.

Najvyšší súd SR na základe odvolania podaného dedičmi zomrelého žalobcu M. F. a J. M. svojím
rozhodnutím sp. zn. 6Sžo/89/2014 zo dňa 25.11.2015 vyššie uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil

tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že krajský
súd namiesto preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného opätovne riešil otázku, či
žalobcovia ako dedičia sú aktívne legitimovaní v danom spore, hoci táto už bola vyriešená najvyšším
súdom. Krajský súd vec nesprávne posúdil, ak vychádzal len z druhej vety § 35 ods. 1 Zákonníka
práce, keď dospel k záveru, že podmienkou prechodu mzdových nárokov je podstatná okolnosť, že
vymenované osoby žili so zomrelým v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti. Opomenul totiž, že podľa

§ 35 ods. 1 prvej vety Zákonníka práce peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. A teda ak
nietosôbuvedenýchv§35ods.1druhejveteZákonníkapráce,peňažnénárokyzamestnancasastávajú
predmetomdedičstva(§35ods.1tretiavetaZákonníkapráce).Dedičstvosapodľa §460Občianskeho
zákonníka nadobúda smrťou poručiteľa. Krajský súd preto nemohol vysloviť záver, že mzdové nároky sú
predmetom dedičstva zo zákona, ak niet osôb uvedených v § 35 ods. 1 druhej vete Zákonníka práce.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Uviedol, že úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách
názoru odvolacieho súdu, preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a postupu
mu predchádzajúceho, v konaní pokračovať so žalobcami ako dedičmi zomrelého žalobcu a vo veci
samej rozhodnúť, súčasne rozhodnúť o návrhu žalobcov na zmenu účastníka konania a o náhrade trov

konania, vrátane náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods.
3 OSP.

Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný súd podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 OSP riadiac
sa právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v zrušujúcom uznesení sp. zn. 6Sžo/89/2014

zo dňa 25.11.2015 preskúmal napadnuté rozhodnutie riaditeľky a vedúcej služobného úradu Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany č. j. A/2012/01248, č. z. A/2012/044476 zo dňa 18.04.2012
a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany č. j. A/2012/01248, č. z. A/2012/016695
zo dňa 07.02.2012 z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) na nariadenom pojednávaní
a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

KeďžepôvodnýžalovanýÚradpráce,sociálnychvecíarodinyTopoľčanynazákladezákonač.310/2014
Z.z.,ktorýmsameníadopĺňazákonč.453/2003Z.z.oorgánochštátnejsprávyvoblastisociálnychvecí,
rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s účinnosťou od 01.01.2015 stratil právnu subjektivitu

rozpočtovej organizácie a stal sa preddavkovou organizáciou napojenou na rozpočet Ústredia práce,
sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, súd podľa § 107 ods. 4 OSP pokračoval v
konaní s jeho právnym nástupcom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, na ktorého prešli práva
a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a z iných
právnych vzťahov štátnych zamestnancov a zamestnancov úradov (§ 12 ods. 1 cit. zákona).

Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Topoľčany č. j. A/2012/01248, č. z. A/2012/016695 zo dňa 07.02.2012 bol právnych predchodca (otec)
žalobcov v 1. a 2. rade N.. S. M. zaradený dňom 27.12.2006 späť na vykonávanie štátnej služby ako
štátnyzamestnanecdofunkcieodbornéhoradcu-predstaveného.Zodôvodneniavydanéhorozhodnutia

je zrejmé, že menovaný bol rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zaradený
mimo činnú štátnu službu dňom 20.11.2006 podľa § 27 písm. i) a § 33 ods. 2 zákona č. 312/2001
Z. z., nakoľko sa stal dôvodne podozrivým zo spáchania trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie
štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 02.02.2007.

Uznesenie vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti
korupcii Západ v Nitre sp. zn. PPZ-77/BPK-Z-2006 zo dňa 13.11.2006, ktorým bolo proti N.. S. M.
vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku pre zločin prijímania úplatku, bolo zrušenérozhodnutím prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č.
VII/2 Gv 314/06-19 zo dňa 11.12.2006.
Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. 5Sžo/127/2010 zo dňa 24.02.2011 potvrdil napadnutý rozsudok

tunajšieho súdu č. k. 11S/82/2009-81 zo dňa 12.01.2010, ktorým bolo zrušené napadnuté rozhodnutie
ÚPSVaR Topoľčany č. j. A/2009/06396, č. z. A/2009/042978 zo dňa 27.04.2009. V odôvodnení rozsudku
súd vyslovil názor, že ÚPSVaR Topoľčany mal konať v zmysle § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. v
spojení s § 125 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov a konanie
prerušiť, keďže začalo konanie o predbežnej otázke (o zaradení N.. S. M. do činnej stálej služby).

V zmysle rozsudku tunajšieho súdu č. k. 11S/74/2009-90 zo dňa 24.05.2011 v spojení s rozsudkom
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/37/2011 zo dňa 15.12.2011, vo veci zrušenia rozhodnutia zo dňa
27.09.2009 (č. j. A/2009/06396, č. z. A/2009/042982) a o zrušení rozhodnutia ÚPSVaR Topoľčany zo
dňa 06.02.2007 (č. j. A/2006/20585, č. z. A/2007/013430) o zmene štátnozamestnaneckého pomeru -
opätovné zaradenie do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnú štátnu službu, bola ÚPSVaR
Topoľčany uložená povinnosť v novom konaní vec prejednať a opätovne rozhodnúť.

V rozsudku tunajšieho súdu č. k. 11S/74/2009-90 zo dňa 24.05.2011 je explicitne uložená povinnosť
zaradiť N.. S. M. do činnej štátnej služby ku dňu, kedy sa ÚPSVaR Topoľčany preukázateľne dozvedel
o odpadnutí dôvodov na zaradenie mimo činnej štátnej služby.

Proti vydanému rozhodnutiu podal N.. S. M. v zákonnej lehote odvolanie. Riaditeľka a vedúca

služobného úradu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany svojím rozhodnutím č. j.
A/2012/01248, č. z. A/2012/044476 zo dňa 18.04.2012 napadnuté rozhodnutie v zmysle § 138 ods.
6 zákona o štátnej službe potvrdila, nakoľko neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
jeho zmenu alebo zrušenie. Z odôvodnenia vydaného rozhodnutia vyplýva, že poradná odvolacia
komisia prerokovala podané odvolanie a odporučila napadnuté rozhodnutie potvrdiť. V zmysle rozsudku

tunajšieho súdu v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR vo veci zrušenia rozhodnutia zo dňa
27.09.2009 (č. j. A/2009/06396, č. z. A/2009/042982) a o zrušení rozhodnutia ÚPSVaR Topoľčany
zo dňa 06.02.2007 (č. j. A/2006/20585, č. z. A/2007/013430) o zmene štátnozamestnaneckého
pomeru - opätovné zaradenie do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnú štátnu službu,
bol ÚPSVaR Topoľčany povinný postupovať v zmysle § 35 ods. 1 zákona o štátnej službe v znení

platnom do 31.12.2006 a pri dodržaní všetkých hmotnoprávnych a procesnoprávnych ustanovení
zákona rozhodnúť o zaradení na vykonávanie štátnej služby, nakoľko zrušením uznesenia vyšetrovateľa
Prezídia Policajného zboru, o vznesení obvinenia Úradu bola proti korupcii, Odboru boja proti korupcii
Západ v Nitre zo dňa 13.11.2006 z dôvodu jeho nezákonnosti, odpadli dôvody na postavenie N.. S. M.
mimo činnej štátnej služby, o čom sa ÚPSVaR Topoľčany preukázateľne dozvedel dňa 27.12.2006. Na

rozhodnutí Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. 710 zo dňa 20.11.2006 je vyznačená
právoplatnosť rozhodnutia dňa 08.12.2006. V predmetnom rozhodnutí ÚPSVaR Topoľčany je tento
dátum uvedený nesprávne ako 02.02.2007. Podľa § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. je možné chyby
v písaní, počtoch a iné zrejmé nesprávnosti odstrániť kedykoľvek aj bez návrhu, o čom sa účastníci
konania upovedomia. V texte odôvodnenia bolo preto potrebné vykonať opravu tak, že prvý odstavec

poslednej vety znie: „Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.12.2006.“

Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom do 31.12.2006, ak odpadnú dôvody zaradenia štátneho zamestnanca mimo
činnej štátnej služby, služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby na

štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu.

K opätovnému zaradeniu právneho predchodcu žalobcov N.. S. M. na vykonávanie štátnej služby
došlo dňom 27.12.2006 s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/74/2009-90 zo dňa
24.05.2011 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 5Sžo/37/2011-120 zo dňa

15.12.2011. Z odôvodnenia prvostupňového správneho rozhodnutia vyplýva, že v rozsudku Krajského
súdu v Nitre je explicitne uložená povinnosť zaradiť N.. S. M. do činnej štátnej služby ku dňu, kedy sa
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany preukázateľne dozvedel o odpadnutí dôvodov na
zaradenie mimo činnej štátnej služby. Z predmetného rozhodnutia Krajského súdu v Nitre však vyplýva
len to, že v rámci ďalšieho konania má služobný úrad postupovať podľa § 35 ods. 1 zákona č. 312/2001

Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom do 31.12.2006 a pri
dodržaní hmotnoprávnych a procesnoprávnych ustanovení tohto zákona má rozhodnúť o
zaradeníRNDr.S.M.navykonávanieštátnejslužby,nakoľkozrušenímuzneseniavyšetrovateľaPrezídia
PZ, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Západ v Nitre zo dňa 13.11.2006 z dôvodu jehonezákonnosti, odpadli dôvody zaradenia menovaného mimo činnej štátnej služby, o čom sa Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Topoľčany preukázateľne dozvedel dňom 27.12.2006. Krajský súd v Nitre a
ani Najvyšší súd SR vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí nevyslovili právny názor, že N.. S. M. má

byť zaradený na vykonávanie štátnej služby spätne ku dňu, ku ktorému sa služobný úrad o odpadnutí
dôvodov na zaradenie mimo činnej štátnej služby dozvedel. Prvostupňový a aj odvolací druhostupňový
správny orgán tak pri svojom rozhodovaní vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo
malo za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí podľa § 250j ods. 2 písm. a) OSP a vrátenie veci
žalovanému na ďalšie konanie.

Povinnosťou žalovaného bude opätovne vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na skutočnosť, že RNDr. S.
M. dňa 29.09.2012 zomrel a vydané rozhodnutie v súlade so zákonom aj náležite odôvodniť. V
ďalšom konaní sú správne orgány viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 OSP).

Podľa§250kods.1vetaprváOSP,akmalžalobcaúspechcelkomalebosčasti,súdmuprotižalovanému

prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

Podľa§149ods.1OSP,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Nakoľko mali žalobcovia v 1. a 2. rade v konaní úspech, súd im priznal podľa § 250k ods. 1 a § 151 ods.
8 OSP náhradu trov konania zodpovedajúcich trovám právneho zastúpenia vo výške 1.743,90 eura.
Trovy právneho zastúpenia priznal súd žalobcom podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to za:

- 3 úkony právnej služby podľa prvej vety § 11 ods. 4 a § 14a ods. 1 písm. a), b), c) cit. vyhlášky v znení
účinnom do 30.06.2013 po 127,16 eura (1/6 z výpočtového základu 763 eur za rok 2012) za prevzatie
a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 09.05.2012, písomné podanie na súd vo
veci samej - žaloba zo dňa 14.06.2012, odvolanie zo dňa 12.12.2012, t. j. 381,48 eura + 3 x 7,63 eura
režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky;

- 5 úkonov právnej služby podľa prvej vety § 11 ods. 4 a § 13a ods. 1 písm. c), d) cit. vyhlášky v znení
účinnom od 01.07.2013 (1 úkon právnej služby vo výške 130,16 eura zodpovedajúci 1/6 z výpočtového
základu 781 eur za rok 2013 za účasť na pojednávaní dňa 27.11.2013, 3 úkony právnej služby po
134 eur zodpovedajúce 1/6 z výpočtového základu 804 eur za rok 2014 za písomné vyjadrenie zo dňa
06.05.2014, účasť na pojednávaní dňa 13.05.2014, odvolanie zo dňa 20.08.2014, 1 úkon právnej služby

vo výške 143 eur zodpovedajúci 1/6 z výpočtového základu 858 eur za rok 2016 za účasť na pojednávaní
dňa 24.05.2016), t. j. 675,16 eura + 1 x 7,81 eura, 3 x 8,04 eura, 1 x 8,58 eura režijný paušál podľa §
16 ods. 3 cit. vyhlášky.

Súdnepriznalžalobcomtrovyprávnehozastúpeniazanávrhnapokračovanievovecizodňa23.11.2012,

nakoľko tento úkon nepovažoval za účelne vynaložený a nepriznal im ich ani za nahliadnutie do spisu
zo dňa 31.05.2016, ktorý cit. vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z. ako úkon právnej služby neupravuje.

V rámci trov právneho zastúpenia priznal súd žalobcom podľa § 15a cit. vyhlášky aj náhradu cestovného
právneho zástupcu žalobcov z Bratislavy do Nitry a späť na pojednávania dňa 27.11.2013, 13.05.2014,

24.05.2016 vo výške 170,37 eura (2 x 86,5 km x 0,183 eura + 4 x 87,5 km x 0,183 eura + 2 x 86,5 km
x 1,499 eura/l x 9,7 l/100 km + 4 x 87,5 km x 1,429 eura/l x 9,7 l/100 km+ 2 x 87,5 km x 1,429 eura/l x
9,7 l/100 km + parkovné dňa 24.05.2016 vo výške 1 eura, pričom za dni 27.11.2013 a 13.05.2014
doklad o jeho zaplatení pripojený nebol) a podľa § 15b cit. vyhlášky aj náhradu za stratu času (§ 17 ods.1 cit. vyhlášky) vo výške 162,84 eura (2 x 2 začaté polhodiny cesty na pojednávania z Bratislavy do Nitry
a späť: dňa 27.11.2013 po 13,01 eura, dňa 13.05.2014 po 13,40 eura, dňa 24.05.2016 po 14,30 eura).

Nakoľko je právny zástupca žalobcov od 01.05.2007 platiteľom DPH, súd v rámci trov právneho
zastúpenia priznal žalobcom podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky aj DPH z odmeny a náhrad vo výške 290,65
eura (1.453,25 eura x 20 %).

Žalovaný zaplatí žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania zodpovedajúcich trovám právneho

zastúpenia vo výške 1.743,90 eura na účet právneho zástupcu žalobcov v 1. a 2. rade H.. R. F. podľa §
149 ods. 1 OSP v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 160 ods. 1 OSP.

Rozhodnutie súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Krajského súdu v Nitre na Najvyšší súd Slovenskej republiky v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnení môžu podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.