Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, May 9, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4T/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417010514
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417010514.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Medveďa a

prísediacichMgr.MartinyKlacekaMichaelySlaninovej,nahlavnompojednávanídňa9.5.2018,vtrestnej
veci proti obž. I. X., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný I. X., nar. XX.XX.XXXX v X. P., trvale bytom J. č. XX, okres X. P.,

uznáva sa za vinného, ž e

dňa 11.04.2009 v čase o 14.25 h v katastri obce Banský Studenec pri Kolpašskom jazere pred chatou

"Bačíkstav", napadol pošk. Y. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom B. L., t. č. ÚVV a ÚVTOS Dubnica
nad Váhom a to tak, že ho na uvedené miesto zavolal po čom z terénneho motorového vozidla typu
MercedesGvybralbaseballovúpálku,ktorousazahnalvsmerenahlavupošk.Y.W.,ktorýuvedenýúder
vykryl pravou rukou a následne ho taktiež baseballovou pálkou udrel do oblasti rebier a nadkolenia, čím
mu spôsobil zranenia - zlomeninu piatej záprstnej kosti pravej ruky s posunom úlomkov, pomliaždenie
pravého stehna ťažšieho stupňa, pomliaždenie pravého ramena ťažšieho stupňa a ľahšie pomliaždenie
ľavej strany hrudného koša bez zlomeniny rebier, pričom uvedené zranenia si vyžiadali dobu liečenia

a práceneschopnosti v trvaní 7 týždňov, počas ktorých však závažne neovplyvňovali obvyklý spôsob
života poškodeného,

t e d a
- inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 37 písm. h/, Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 ( dvanásť )

mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu na 24 ( dvadsaťštyri ) mesiacov.Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 51 ods. 4 písm. d/ Trestného zákona, súd
obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť zameškané výživné počas skúšobnej
doby podľa svojich možností a schopností.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Žiar nad
Hronom sp. zn. 1T/65/2016 zo dňa 10.10.2016, právoplatný dňa 10.10.2016, ktorým bol obžalovaný
uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., za čo bol odsúdený
na trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú

dobu 15 mesiacov. Zároveň sa zrušujú všetky ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť škodu
poškodenému Y. W., nar. XX.XX.XXXX v X. P., trvalo bytom B. L., t. č. v Ústave na výkone trestu odňatia
slobody Dubnica nad Váhom, škodu vo výške 1.174,87,-Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom podal dňa 25.10.2017 na tunajšom súde obžalobu
sp. zn. 2Pv 2/15/6613 zo dňa 24.10.2017 na obv. I. X., nar. XX.XX.XXXX v X. P., pre skutok právne
kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na
skutkovom základe ako je uvedený v obžalobe.

Senát Okresného súdu Žiar nad Hronom vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom
obžalovaného I. X.; výsluchom svedka poškodeného Y. W. a svedkov T.. J. J., G. S., T. X. a H. P.;
prečítaním znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
chirurgia MUDr. Y. R. pod č. X/XXXX ako i výsluchom súdneho znalca; prečítaním listinných dôkazov

nachádzajúcich sa v súdnom spise a spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1T/65/2016, podľa § 269 Tr. poriadku.

Obžalovaný I. X. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných
ustanovení Trestného poriadku vyhlásil podľa ust. § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., že je nevinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vypovedal, že daný skutok nespáchal. Nemal ani dôvod také

niečo urobiť. Ku samotnému incidentu sa nevie vyjadriť, nakoľko sa neodohral. Poškodeného Y. W.
pozná len zbežne, nenavštevovali sa, nestretávali sa. Vie len, že býval na Banskom Studenci v dome
pri ceste, kde sa z hlavnej cesty odbočovalo. Podľa výzoru ho poznal, ale meno nevedel. Spoznal kto
to je až keď boli na konfrontácii v ÚVTOS. Pokiaľ sa v obžalobe uvádza, že si ho dal zavolať, nie je
to pravda. On mal stavebnú firmu, kde mal zamestnaných 50 - 60 ľudí, takže nepotreboval volať W.,

že má pre neho nejakú prácu. Y. S., mladého poznal len zbežne, netelefonoval mu, nebol za ním. Oni
vtedy prišli spolu s bývalou družkou a dcérou na X. U., kde mali dve nehnuteľnosti, ktoré používali na
podnikanie. Chodili priebežne kontrolovať ich stav. Vtedy boli z dôvodu rekonštrukcie jazera uzatvorené.
Nebola tam voda. Prišli v sobotu najprv skontrolovať jednu nehnuteľnosť, to bol bufet a tam si všimli
násilné otváranie dverí. Privolali policajnú hliadku cez číslo 158. Počkali na hliadku, skontrolovali, vošli

do vnútra. Nič nezmizlo. Nezmizli ani žiadne sudy. Nemal podozrenie na žiadnu osobu. Potom policajti
odišli, aj oni odišli preč. Družka vtedy bola zamestnankyňa v jeho firme, bola prevádzkarka chaty aj
bufetu. S. pozná s tým, že jeho otec si chodil brávať pomyje z kuchyne, takže mladého odtiaľ pozná.
Mladý S. im s odstupom nejakého času tú nehnuteľnosť vykradol. Bolo vedené aj trestné stíhanie. Asi
dvakrát vtedy bufet vykradli, volali vždy políciu. Bývalá družka mala vtedy Mercedes G, vozievala ho

ona, príp. firemný šofér, lebo mal v tom čase zadržaný vodičský preukaz. Od roku 2007 bývali v X. P. v
rodinnom dome. Cez víkendy zvyčajne to chodili kontrolovať. Boli pri tom objekte asi tak okolo obeda,
ale presne si nepamätá. Najprv išli na chatu skontrolovať, tam bolo všetko v poriadku a potom išli k
bufetu. Tam prišli tak do 10 minút. Boli zo zadnej strany vyštiepané dvere, ale do vnútra sa nedostali,
lebo tam bola veľká kovová haspra. Ešte sa vyjadril, že baseballovú pálku nemal, ani nemá. Nevie prečo

by toto poškodený na neho tvrdil, nevie si to vysvetliť. Nemal ani dôvod sa s poškodeným stretnúť, ani
dôvod takýmto spôsobom s ním niečo riešiť a ešte aj pred dcérou 6 -7 ročnou a pred družkou.

Svedok poškodený Y. W. pred súdom vypovedal, že bol prizvaný obžalovaným, že má pre neho nejakú
robotu. Prišiel pre neho mladý S. na motorke. Vzápätí bez pol slova vytiahol obž. z Mercedesa G-

éčka baseballovú pálku a napadol ho. Boli tam aj nejaké urážky, presne si nepamätá, bolo to narýchlo.Nadával, vyhrážal sa, že si to s ním vybaví, že nechce vidieť jeho ksicht a také veci. Nepovedal, že čo
si s ním vybaví, keby povedal, hádam sa to najprv vysvetlí a možno by k tomu ani nedošlo. Obžalovaný
bol v tom domnení, že mu mali vykradnúť nejakú firmu. Tak si to chcel vybaviť takto. V tej dobe on býval

na X. U., žil tam s družkou, s ktorou mal dve deti. Robil murárske práce, chodil robiť aj do Čiech. Až
neskôr sa dozvedel, že obžalovanému mala byť vykradnutá firma, že podozrieval jeho a bratranca Z. O.,
že sa mu vlámali do firmy. Možno nejaké dedinské klepy. S obžalovaným sa poznali. Pozná i jeho mamu
z N.. Pár krát sa s obžalovaným stretli na N. a v P. na P., pozdravili sa, porozprávali o bežných veciach.
Nemali dovtedy žiadne spory. Na miesto ho doviezol Y. S. na motorke. Zastavil ho, že ho zháňa I. X. s

tým, že má pre neho nejaký kšeft. Nepovedal nič konkrétne, len že má nejakú robotu. S. ho doviezol
pred chatu, ktorú vlastnil X.. Viezol ho z pred domu, kde vtedy býval, kúsok od domu ako je zastávka
autobusová. Bol vtedy na dvore. Vzdialenosť tam bola asi 800 metrov. Po incidente išiel domov. Čo bolo
potom, ošetrenie si už nepamätá. Hospitalizovaný nebol, na vlastnú žiadosť bol v domácej liečbe. Ešte
si pamätá, že chvíľu potom ako sa stal tento incident, tak v dedine ako je horná zastávka, pri ňom išiel
obžalovaný na Mercedese, pribrzdil a sa mu vyhrážal, že ak pôjde na políciu, že ho udá, tak potom ešte

len uvidí. Bola v aute aj nejaká žena, ale šoféroval jasne on. Keď ho viezol S., on nemal nič s rukou, bol
úplne zdravý. Čo sa týka zranení, ktoré utrpel, mal pravú ruku zranenú v oblasti od zápästia, narazené
rebrá, pohmoždeninu na nohe nad kolenom, rameno ho bolelo. Ruku mal zranenú ako si vykryl úder na
hlavu. Zo dva razy ho trafil niekde na telo - nad nohou a na rebrá. Následky mal tiež, že mal problémy
s rukou, úchopom, nohou pri dostupovaní, chôdzi a boleli ho rebrá. Asi o tri dni sa stretol s S., pričom

tento mu povedal, že on o ničom nevedel, čo chce X. urobiť. To bolo všetko.

Svedkyňa T. X. vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že si pamätá, keď išla susedovi, chalupárovi
zavrieť okno a prebehlo rýchlo auto. Bolo to malé auto, išlo zhora smerom od jazera. Všimla si, že to bol
pán X.. Určite on šoféroval na tomto aute. Nespravil nič, len prešiel tak rýchlejšie. Vozidlo nezastavilo.

Poškodený W. bol sused. Pozná po mene aj obžalovaného X.. Osobne ich však nepozná. Stretla vtedy
aj pošk. W.. Pamätá si, že mal ruku v sadre. Vyzeral normálne, nič iné si na ňom nevšimla. Videla ho
ísť po ceste, niekde odtiaľ išiel ako má krčmu pán S..

Svedkyňa H. P. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že žiadnu bitku ani žiadne napadnutie nevidela.

S poškodeným Y. W. neprišla do styku. Podľa mena myslí, že je z X. U.. S obžalovaným mali v X. U.
penzión. V U. už vtedy nebývali. Bufet bol jej. Niekto z dediny im volal, že im pravdepodobne vykradli
bufet. Nemala na nikoho podozrenie. Volala i políciu, títo prišli. Bolo vidieť, že sa niekto pokúsil vypáčiť
dvere. Neboli tam policajti dlho, lebo asi nič vtedy neukradli. Bufet v tom období viackrát vykradli. Vie,
že boli dvere poškodené, ale asi nič nezmizlo. Bola v ten deň aj na penzióne spolu s dcérou. Penzión

bol od bufetu na pešo tak 3 až 5 minút. Vtedy šoférovala vozidlo Mercedes. Nebolo to jej auto, ale ho
používala. Obž. X. v tom čase nešoféroval, lebo nemal vodičský preukaz. Vozila ho ona alebo niekto z
firmy. Poznala Y. S., mladého. S. chodili ku nim na penzión, bývali pod hrádzou. S. je ale na U. veľa.
Sudy im boli odcudzené, nevie či to bolo v tom čase. Aj penzión mali vykradnutý.

Svedkyňa T.. J. J. pred súdom uviedla, že nepozná obžalovaného ani poškodeného. Nespomínala
si, či poškodeného ošetrovala, ani na zásah záchrannej služby v Banskom U., prípadne iné okolnosti
vzťahujúce sa k danej udalosti. Súd preto na návrh prokurátora prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne
z prípravného konania zo dňa 25.2.2014 ( na č.l. 68 - 69 spisu ) podľa § 264 ods. 1 Tr. por.. Svedkyňa
v štádiu prípravného konania v podstate vypovedala, že v roku 2009 pôsobila v záchrannej službe IRS

v Banskej Štiavnici ako lekárka. Spomína si, že na konci dediny Banský Studenec na hlavnej ceste na
odbočke na jazero po príchode IRS bol kľačiaci muž, ktorý mal na chrbte batoh a podľa prejavu mal
poruchu vedomia, nakoľko bol dezorientovaný. Uviedol, že bol napadnutý. Nemal zranenia, ktoré by boli
viditeľné z vonku ako nejaké krvácanie a pod.. Tohto pána následne prevážali na chirurgické oddelenie
do nemocnice v Žiari nad Hronom.

Svedok G. S. vypovedal, že on si nič nepamätá ani nič nevidel. Obžalovaného pozná z videnia, býval
tam na chate na U.. Pozná aj poškodeného, ktorý tiež býval v obci pár rokov. Nejaké bližšie kamarátstvo
medzi nimi nebolo. Vie, že robil nejaké murárske roboty. Počul, že mal mať X. vykradnutý bufet, hovorilo
sa o tom, ale kto to mal urobiť nepočul. O tom, že mal byť pošk. W. napadnutý X. počul až potom, ako

bol predvolaný. Y. S. je len menovec, nie je to rodina.

Na podklade znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia
chirurgia MUDr. Y. R. pod č. X/XXXX mal súd preukázané, že u poškodeného Y. W. boli zistenénasledovné zranenia : zlomenina piatej záprstnej kosti pravej ruky s posunom úlomkov, pomliaždenie
pravého stehna ťažšieho stupňa, pomliaždenie pravého ramena ťažšieho stupňa a ľahšie pomliaždenie
ľavej strany hrudného koša bez zlomeniny rebier. Uvedené zranenia si vyžiadali dobu liečenia a

práceneschopnosti v trvaní 7 týždňov, a to vzhľadom na potrebnú dobu liečenia zlomeniny V. záprstnej
kosti. Ku vzniku poranení podľa záverov znalca mohlo dôjsť tak ako uvádzal poškodený. Pokiaľ ide o
zlomeninu V. záprstnej kosti, ide podľa znalca o typické zranenie, ktoré vzniká pri reflexnom vykrývaní
úderu smerujúceho na hlavu. Zlomenina sa vždy nachádza presne v mieste pôsobenia zraňujúcej
sily a úlomky bývajú dislokované od smeru pôsobenia zraňujúcej sily na opačnú stranu. Zlomenina v

žiadnom prípade nemohla vzniknúť pádom. Úder v danom prípade zasiahol ruku na vonkajšej hrane
dlane. Útok musel byť vedený tvrdým a oblým predmetom, lebo nevznikla rana, či prerušenie kožného
krytu. Podľa znalca zranenia u poškodeného je možné považovať za ťažkú ujmu na zdraví v zmysle
ustanovení Trestného zákona, avšak v tomto smere nie je oprávnený robiť právne závery resp. riešiť
právnu kvalifikáciu. Znalec T.. Y. R. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch písomne
vypracovaného znaleckého posudku. Naviac ešte doplnil, že zlomeninou 5. záprstnej kosti sa myslí kosť

pod malíčkom - na vonkajšej hrane dlani. Jedná sa o zlomeninu vzniknutú pri obrane, vykrytí úderu, čo
je reflex ( obrázok na strane 25 posudku ). Teoreticky je možné i to, že úder mohol byť smerovaný napr.
na hrudník a poškodený by ho takto vykryl rukou. Poškodenému bola fixovaná ruka v sadre, pričom
podľa lekárskej správy bola sadrová dlaha po lakeť, teda boli fixované dva prsty a predlaktie. Lakeť bol
voľný. Zlomenina sa hojí minimálne 6 týždňov, po ktorú dobu sa necháva sadra plus sa počíta 10 - 14

dní na rozcvičenie, rehabilitáciu kĺbu, ktorý po znehybnení stuhne. Zlomenina bola zatvorená, úlomky
boli blízko pri sebe, takže ju nebolo treba operovať ani naprávať. K otázke obmedzení poškodeného v
obvyklom spôsobe života uviedol, že obmedzenia spočívali v oblasti napr. kúpania ( osobnej hygieny ),
športovania, obliekania, vyzliekania a pod.. Inak nejaké vážne obmedzenie obvyklého spôsobu života
nemožno popísať. Ide o ľahké obmedzenie obvyklého spôsobu života.

Súd odmietol návrh prokurátora na vykonanie dôkazu prečítaním zápisnice o výsluchu svedka Y. S.
zo dňa XX.X.XXXX, nakoľko na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky podľa § 263 ods.
3 Tr. poriadku. Z obsahu spisu vyplýva, že svedok Y. S. dňa 31.3.2013 zomrel. Výsluch svedka bol
vykonaný ešte pred vznesením obvinenia, čím nie je splnená zásada kontradiktórnosti. Výsluch nebol

neodkladným úkonom a rovnako nešlo o úkon neopakovateľný, keďže v tom čase neexistoval dôvod
reálne predpokladať, že tohto svedka nebude možné znovu vypočuť.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa §

2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach dospel senát okresného

súdu k záveru, že obžalovaný I. X. sa dopustil skutku tak ako je uvedený vo výrokovej časti tohto
rozsudku a tento právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona. Súd
sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku podľa obžaloby ako zločinu ublíženia na zdraví podľa §
155 ods. 1 Tr. zákona. Ublížením na zdraví sa na účely Tr. zákona rozumie také poškodenie zdravia
iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol

nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Podľa ustálenej judikatúry sa za
ublíženie na zdraví pokladá poškodenie zdravia vyžadujúce liečbu a prípadnú práceneschopnosť v
trvaní minimálne okolo 7 dní. Podľa § 123 ods. 3, 4 Tr. zák., ťažkou ujmou na zdraví sa na účely Tr.
zákonarozumielenvážnaporuchazdraviaalebovážneochorenie,ktoroujeo.i.zmrzačenie,strataalebo
podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, ochromenie údu, poškodenie dôležitého orgánu, porucha

zdravia trvajúca dlhší čas. Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa rozumie porucha, ktorá si objektívne
vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych
dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. V danom prípade podľa
záveru súdu následky na zdraví, ktoré utrpel poškodený nie je možné z trestnoprávneho hľadiska
vyhodnotiť ako ťažkú ujmu na zdraví. Najvážnejším poranením bola v danom prípade zlomenina V.

záprstnej kosti pravej ruky, s potrebnou dobou liečenia okolo 7 týždňov. Pri ostatných zraneniach by
bola doba liečenia a práceneschopnosti 10 - 14 dní ( pomliaždenia ramena a stehna ) až tri týždne
( pomliaždenie hrudníka ). V prípade zlomeniny V. záprstnej kosti síce doba liečenia presahuje 42 dní,
avšak podľa súdu nie je naplnená druhá podmienka, aby bolo možné ujmu na zdraví poškodenéhokvalifikovať ako ťažkú, nakoľko nemožno dospieť k záveru, že počas celej doby liečenia dochádzalo
k závažnému ovplyvňovaniu obvyklého spôsobu života poškodeného. K následkom tohto poranenia
znalec MUDr. Y. R. pred súdom uviedol, že poškodený mal založenú sadrovú dlahu po lakeť, teda

boli fixované iba dva prsty a predlaktie. Išlo o zlomeninu, ktorá nevyžadovala operáciu ani naprávanie
úlomkov. Pacient nebol hospitalizovaný. Podľa lekárskych správ nie je známe, že by došlo k prípadným
komplikáciám liečby či trvalým následkom. Znalec sa pred súdom výslovnej vyjadril, že podľa neho išlo
o ľahké obmedzenie obvyklého spôsobu života. V danom prípade poranenie poškodeného nemožno
zaradiť ani medzi ďalšie z následkov prichádzajúcich eventuálne do úvahy v zmysle § 123 ods. 3 Tr.

zák., keďže nejde napr. o poškodenie dôležitého orgánu, zmrzačenie, zníženie pracovnej spôsobilosti,
ale ani ochromenie údu ( tu by muselo dôjsť k trvalému ochrnutiu alebo zásadnému zníženiu pohyblivosti
celej hornej končatiny alebo jej podstatnej časti ).

Obžalovaný sa ku spáchaniu činu nepriznal. Pred súdom vypovedal, že nemal žiaden dôvod napadnúť
poškodeného Y. W.. Tohto poznal len zbežne podľa výzoru, ani ho nepoznal podľa mena. Vie, že býval

v X. U. v dome pri ceste, kde sa odbočovalo z hlavnej cesty. Nie je pravdou, že si ho dal zavolať, že
má pre neho prácu. Nemal dôvod sa s ním stretnúť. Y. S., mladého zbežne poznal, ale netelefonoval
mu, nebol za ním. Ďalej vypovedal, že na Banskom U. v tom čase prevádzkovali s družkou penzión
a bufet, ktoré boli z dôvodu rekonštrukcie na jazere zatvorené, takže spolu ich chodievali priebežne
kontrolovať. Bývali v Banskej P.. Toho dňa v sobotu zistili, že sa niekto pokúsil vlámať do bufetu, nakoľko

boli zozadu vyštiepané dvere, ale dnu sa páchateľovi dostať nepodarilo. Privolali aj hliadku polície cez
158. Skontrolovali to tam, avšak nič odtiaľ nezmizlo. Nemal na nikoho podozrenie. Ja pravda, že im bufet
vykradli asi 2 krát. Potvrdil, že v tom období jeho družka H. P. používala vozidlo Mercedes G. Vozievala
ho ona, príp. firemný šofér, lebo mal zadržaný vodičský preukaz.

Obž. I. X. je zo spáchania činu priamo usvedčovaný výpoveďou svedka poškodeného Y. W.. Poškodený
pred súdom jednoznačne zotrval na tom, že na neho zaútočil obžalovaný, ktorý ho napadol s
baseballovou palicou a spôsobil mu všetky zranenia, ktoré boli popísané v lekárskych správach. S
obžalovaným sa poznali, zdravili sa a dovtedy nemali žiadne spory. Spomínal si, že ho zastavil Y. S.,
ktorý mu povedal, že ho zháňa I. X. s tým, že má pre neho nejaký kšeft, robotu. Potom ho S. na motorke

doviezol pred chatu, ktorú vlastnil obžalovaný. Vzápätí obžalovaný bez slova vytiahol z Mercedesa G-
éčka baseballovú pálku a napadol ho. Nadával, vyhrážal sa, že si to s ním vybaví, že nechce vidieť jeho
ksicht a také veci. Nepovedal, že čo si s ním chce vybaviť. Po tomto incidente išiel domov. Chvíľu potom
v dedine, ako je horná zastávka pri ňom prešiel obžalovaný na Mercedese, pribrzdil a vyhrážal sa mu, že
ak pôjde na políciu, tak potom ešte len uvidí. V aute bola aj žena, ale šoféroval obžalovaný. Na okolnosti

lekárskeho ošetrenia si už nepamätal. Hospitalizovaný v nemocnici však nebol. Mal viacero zranení -
pravú ruku v oblasti od zápästia, ako si vykryl úder na hlavu, tiež narazené rebrá, pohmoždeninu na
nohe nad kolenom a bolelo ho rameno. Neskôr sa dozvedel, že obžalovanému mala byť vykradnutá
firma a obžalovaný podozrieval jeho a bratranca Z. O.. Toto však boli len dedinské klepy. Obžalovaný bol
zrejme v tom domnení, že mu mali vykradnúť firmu, tak si to chcel takýmto spôsobom vybaviť. Rozprával

sa potom i s Y. S., pričom tento mu povedal, že nevedel, čo chce X. urobiť.

Spáchanie skutku je ďalej potvrdzované výpoveďou svedkyne MUDr. J. J.. Svedkyňa v prípravnom
konaní vypovedala, že sa zúčastnila na výjazde záchrannej služby v X. U.. Spomenula si, že na konci
dediny X. U. na hlavnej ceste na odbočke na jazero bol kľačiaci muž, ktorý podľa prejavu mal poruchu

vedomia, bol dezorientovaný. Uviedol, že bol napadnutý. Nemal zranenia, ktoré by boli viditeľné z vonku
ako krvácanie a pod.. Poškodeného následne prevážali na chirurgické oddelenie do nemocnice v Žiari
nad Hronom. Pokiaľ ide o ďalšie svedecké výpovede, tieto možno vyhodnotiť iba ako dôkazy nepriame.
Svedkyňa T. X. uvádzala, že videla v Banskom Studenci jazdiť na nejakom malom motorovom vozidle
obž. I. X., pričom registrovala, že tento prechádzal tak rýchlejšie zhora smerom od jazera. S určitosťou

sa vyjadrila, že vozidlo šoféroval obž. I. X.. Svedkyňa uviedla, že si všimla aj poškodeného Y. W., a to
niekde pri ceste smerom ako bola krčma p. S.. Tento mal ruku v sadre. Pokiaľ teda svedkyňa videla
poškodeného so sadrou na ruke, muselo sa jednať o neskoršie obdobie, po spáchaní skutku. Výpoveď
svedkyne však vyvracia obhajobu obžalovaného, že v tom čase vôbec nejazdil na aute, ale ho vozila
družka. Svedkyňa H. P., ktorá bola družkou obžalovaného vypovedala, že si spomína, že volal niekto z

dediny, že pravdepodobne vykradli bufet, ktorého bola majiteľkou. Na miesto privolala i políciu, no neboli
tamdlho.Zistili,žesaniektopokúsilvypáčiťdvere,aleneukradliimnič.Jepravdou,žebufetvtomobdobí
vykradli viackrát a mali vykradnutý aj penzión. Svedkyňa síce vypovedala, že nevidela žiadnu bitku, ale
potvrdila, že obžalovaný v ten deň bol na mieste činu. Prišli na vozidle Mercedes, ktorý šoférovala ona.Bola v ten deň aj na penzióne spolu s mal. dcérou. Bufet a penzión boli vzdialené chôdzou, na pešo do
5 minút. Svedkyňa teda nemusela byť po celý čas spolu s obžalovaným. Samotné fyzické napadnutie
pritom trvalo len krátko.

Výpoveď poškodeného súd vyhodnotil ako vierohodnú a pravdivú. Z vykonaných dôkazov nevyplynula
žiadna skutočnosť, ktorá by prípadne nasvedčovala úmyslu poškodeného krivo obviniť obžalovaného
zo spáchania žalovaného činu. Svedok poškodený vypovedal, že nemal s obžalovaným žiaden spor či
konflikt a až neskôr sa dozvedel, že dôvodom útoku mala byť tá okolnosť, že obžalovaný ho podozrieval,

že mu spolu s bratrancom vykradli firmu. To však podľa neho nebola pravda. Obžalovaný zasa tvrdil,
že poškodeného Y. W. poznal iba z videnia, takže nemal žiaden dôvod si ho zavolať, núkať mu prácu,
ani ho fyzicky napadnúť. Potvrdil však ( rovnako ako svedkyňa H. P. ), že toho dňa zistili, že došlo k
pokusu o vlámanie do prevádzky ich bufetu a aj v inom prípade došlo v ich objektoch ku krádežiam.
Čo sa týka listinných dôkazov - predovšetkým lekárskych správ ako i znaleckého posudku MUDr. Y.
R., tieto jednoznačne podporujú pravdivosť výpovedí poškodeného. Zo znaleckého posudku je zrejmé,

že znalec si zabezpečil lekárske správy a záznamy o vyšetreniach poškodeného z archívu nemocnice
v Žiari nad Hronom a Banskej Štiavnice. Poškodený bol dňa 11.4.2009 o 23.54 hod. ošetrovaný na
chirurgickej ambulancii u MUDr. T. W., v Žiari nad Hronom. Podľa informácií pacienta lekár v správe
uviedol, že "dnes cca o 15:00 hod. ho napadol I. X., viackrát ho udrel palicou...odpovedal, že do hlavy
ho nezasiahol". Podrobil sa RTG vyšetreniam, po ktorých lekár stanovil diagnózy - zlomenina piatej

záprstnej kosti pravej ruky, pomliaždenia pravého stehna, pravého ramena a ľavej strany hrudného
koša. Tomuto predchádzalo vyšetrenie na stanici LSPP v Banskej Štiavnici o 22.30 hod. s tým, že sa
sťažoval na bolesti hrudného koša a bolestivé dýchanie. Následne bol prevezený do Žiaru nad Hronom,
nakoľko v Banskej Štiavnici nebola v tom čase služba na chirurgickom oddelení. Zistené zranenia
rovnako veľmi dobre zodpovedajú spôsobu útoku a použitému predmetu, tak ako ho popísal poškodený.

Podľa charakteristiky utrpených poranení na tele poškodeného možno hovoriť o útoku pevným, tvrdým
predmetom, oblých tvarov, čo nepochybne mohla byť poškodeným spomínaná baseballová palica.
Rovnako zlomenina V. záprstnej kosti zodpovedá tzv. obrannému poraneniu, ktoré vzniklo pri reflexnom
vykrývaní úderu zraňujúcim predmetom smerujúcim na hlavu poškodeného. Znalec pritom jednoznačne
vylúčil, že by mohlo ísť o zlomeninu vzniknutú napr. pri páde. Nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti

o vine obžalovaného, uznal ho za vinného zo spáchania činu tak ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých
trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej

trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľa
spoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú
represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd
prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Pokiaľ ide o osobu obž. I. X. súd mal preukázané, že tento má podľa aktuálneho odpisu z registra trestov
doposiaľ 7 záznamov. Okrem posledného rozhodnutia však v ostatných prípadoch platí zákonná fikcia
neodsúdenia. Obžalovaný bol naposledy odsúdený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.

zn. 1T/65/2016 zo dňa 10.10.2016, právoplatným dňa 10.10.2016, ktorým bol uznaný za vinného zo
spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest
odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na
skúšobnú dobu 15 mesiacov ( do 10.1.2018 ). V danom prípade sa jedná o súbeh trestných činov a
súd preto podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému ukladal súhrnný trest, podľa zásad na uloženie

úhrnného trestu ( § 41 ods. 1 Tr. zák. ) tzn. trest ukladal podľa zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa
na trestný čin zo zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejšie trestný t.j. podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.
Pri rozhodovaní o ukladaní trestu súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona
tzn. spáchanie viacerých - dvoch trestných činov a nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36
Tr. zákona. S prihliadnutím na okolnosti prípadu, najmä dobu spáchania činu, jeho

závažnosť a následok súd uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej
trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní
24 mesiacov a súčasne podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Žiarnad Hronom sp. zn. 1T/65/2016 ako i všetky ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením, stratili podklad.

S poukazom na ust. § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému Y.
W.,nar.XX.XX.XXXXvX.P.,škoduvsume1.174,87,-Eur.Poškodenýsiuplatnilnáhraduškodynazdraví
podľa bodového hodnotenia v súlade s ust. § 46 ods. 3 Tr. por. V danom prípade bolo bolestné stanovené
znaleckým posudkom znalca MUDr. Y. R., v celkovom počte bodov 81,25. Súd pritom vychádzal z ust.
§ 444 Občianskeho zákonníka a zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia v platnom znení. Výška náhrady za bolesť za jeden bod bola na rok 2009
stanovená v zmysle opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR v sume 14,46,-Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Žiari nad Hronom
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti

takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.