Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216211566
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216211566.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: D. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
N. XXXX/X, M., o zaplatenie sumy 4.454,31 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Komárno č. k. 14Csp/20/2016-44 zo dňa 29. mája 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti výroku o trovách
strán sporu m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.950,-Eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 3.950,-Eur od 18.08.2013 do zaplatenia a to všetko do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti týkajúcej sa úroku z omeškania súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77,44 %, o výške
ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu (obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) sa podanou

žalobou doručenou súdu dňa 18.7.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu
4.454,31 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel
dňa 14.3.2013 Zmluvu o pôžičke č. 6141770, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky
vo výške 7.485,- €, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť 60 mesačnými splátkami po 128,37 €. Žalovaný
titulom pôžičky uhradil sumu 50,- €. Keďže žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, listom zo dňa
7.8.2013 ho vyzval na okamžitú úhradu celej dlžnej sumy naraz, pričom žalovaný dlžnú sumu neuhradil.
Tiež si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy počnúc od 18.8.2013 do zaplatenia

ako i náhradu trov konania.

2. Písomným podaním zo dňa 25.5.2017, (doručeným súdu dňa 26.5.2017), vzal žalobca podanú žalobu
v časti o zaplatenie sumy 7,20 € (titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky) s príslušenstvom späť a
konanie žiadal v tejto časti zastaviť.

3. Súd prvej inštancie vo veci po zmene účastníka na strane žalobcu, o ktorej súd rozhodol uznesením

č. k. 14Csp/20/2016-26 zo dňa 16.12.2016, vo veci nariadil pojednávanie na deň 29.5.2017.

4. Napadnutým (zhora v záhlaví rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd
prvej inštancie v spore takto rozhodol:I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 7,20 € s príslušenstvom z a s t a v u j e .

II. V zastavujúcej časti žalovaný n e m á právo na náhradu trov konania.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.950,- € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,5 % ročne zo sumy 3.950,- € od 18.8.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

IV. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

V. Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 77,44 % trov konania.

5. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie zistil nasledovne:

6. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s. dňa 19.9.2016, žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku
vočižalovanémutitulomzmluvyč.6141770zodňa14.3.2013,ktorájepredmetomtohtokonania.Tunajší
súd uznesením č.k. 14Csp/20/2016-26 zo dňa 16.12.2016 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu

tak, že na miesto pôvodného žalobcu (spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.) do konania vstúpila
spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o..

7. Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o pôžičke č. 4530569122 zo dňa 14.3.2013, predmetom tejto
zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 4.000,- €. V zmluve bolo určené splácanie

poskytnutej pôžičky v mesačných splátkach po 128,37 € (s poistením) s dobou splácania 60 mesiacov.
Ročná úroková sadzba bola v zmluve ustálená vo výške 32 %, RPMN vo výške 32 % pri priemernej
RPMN vo výške 19,53 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené v sume 3.485,- € a teda žalovaný
mal celkove titulom úveru uhradiť veriteľovi sumu 7.485,- €. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli
všeobecné obchodné podmienky. Ako vyplynulo z podania právneho predchodcu žalobcu zo dňa

7.8.2013, tento pre neplnenie zmluvných podmienok zo strany žalovaného tohto vyzval na úhradu dlžnej
sumy naraz vo výške 7.740,72 € do 3 dní od doručenia upomienky. Predmetnú upomienku žalovaný
prevzal dňa 14.8.2013 (kópia doručenky na č.l. 6 spisu). Ako vyplynulo z predloženého prehľadu splátok
a úhrad, žalovaný celkove titulom zmluvy s právnym predchodcom žalobcu uhradil sumu 50,- €.

8. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na vykonané dokazovanie, citované ustanovenia
Obchodného zákonníka (ObZ - zákon č. 513/1991 Zb. - § 497 a § 499, § 517 ods. 2), citované
ustanovenia občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb. - § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 a 5, § 54
ods. 1 a 2), citované ustanovenia zákona č. 129/2010 z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (§ 1 ods. 2, § 2 písm. a/ a b/ a tiež aj písmeno d/, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1),

citované ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP - zákon č. 160/2015 Z. z. - § 142 ods. 2, § 146
ods. 1, § 186 ods. 2) a citované ustanovenie § 3 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. odôvodnil nasledovne:

9. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu realizovaného pred začatím pojednávania vo veci súd
konanie v časti o zaplatenie sumy 7,20 € titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky spolu s

príslušenstvom v súlade s § 145 ods. 2 CSP zastavil.

10. Ohľadne zvyšnej časti uplatneného nároku mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že
právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel dňa 14.3.2013 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému za odplatu finančné prostriedky vo výške 4.000,- €.

Poskytnuté finančné prostriedky spolu s odplatou sa žalovaný zaviazal splatiť 60 mesačnými splátkami
po 128,37 €. I keď predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy
o úvere (súd zmluvu o pôžičke zo dňa 14.3.2013 vyhodnotil vychádzajúc z poskytnutého plnenia ako
zmluvu o úvere, keďže išlo o poskytnutie finančných prostriedkov za odplatu) a táto predstavuje tzv.
absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetnú

zmluvu je potrebné považovať i za zmluvu spotrebiteľskú a na žalovaného hľadieť ako na spotrebiteľa,
pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cezodkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený
záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku)
nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné

ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to
najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej
časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto
na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo

sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa
spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). Táto zmluva podlieha tiež režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v
predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie úverov a pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom
ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným

spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené
pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred
ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaný ako dlžník
ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd preskúmaním zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. ohľadom zákonných náležitostí zmluvy zistil, že

preskúmavaná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje nesprávny údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov (RPMN), ktorá je v zmluve uvedená v nesprávnej výške 32 %, pretože po prepočte bolo
zistené, že RPMN mala byť správne uvedená vo výške 185,02 %. Zmluva tiež obsahuje nesprávny údaj
o celkových nákladoch spotrebiteľa, ktoré sú vyčíslené na sumu vo výške 3.485,- €, hoci správne mala
byť uvedená suma 3.702,20 €. V zmluve tiež absentoval údaj o konečnej splatnosti úveru. Nakoľko je

predmetnú zmluvu potrebné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú, kde právny predchodca žalobcu
vystupoval ako dodávateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom ide o
formulárovú zmluvu (vrátane všeobecných obchodných podmienok), do ktorej textu nemôže dlžník
žiadnym spôsobom zasahovať a táto obsahovala nesprávny údaj o RPMN a o celkových nákladoch

spotrebiteľa a neobsahovala údaj o konečnej splatnosti úveru, súd aplikujúc ustanovenie § 11 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z. považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd
považoval hodnotu RPMN uvedenú v zmluve za údaj, ktorý bol uvedený v neprospech spotrebiteľa,
pretože takýmto zavádzajúcim údajom (ktorý bol uvedený v nižšej hodnote, než bola skutočnosť) právny
predchodca žalobcu mohol ovplyvniť správanie žalovaného a docieliť uzavretie úverovej zmluvy za

podmienok, ktoré boli v skutočnosti nevýhodnejšie, než vyplývalo z uzavretej úverovej zmluvy. Keďže
žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 4.000,- €, pričom žalovaný vychádzajúc z
predloženého prehľadu splátok a úhrad titulom úveru už uhradil sumu 50,- €, súd ho zaviazal na
zaplatenie sumy rozdielu medzi tým, čo žalovanému právny predchodca žalobcu poskytol a tým, čo
žalovaný titulom úveru už uhradil, teda na zaplatenie sumy 3.950,- € (4.000 -50 = 3.950). Zároveň súd

priznal žalobcovi uplatnenú sumu úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy 3.950,- €
od 18.8.2013 do zaplatenia, ku ktorému dňu už žalovaný bol v omeškaní s úhradou dlhu. Žalobcom
uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z.. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

11. O trovách konania v zastavujúcej časti súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keď žalobca bol tou
stranou sporu, ktorá zavinila zastavenie konania v tejto časti. Nakoľko však žalovanému v súvislosti
s týmto konaním preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania
nepriznal. Ohľadne zvyšnej časti konania súd o trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP,
keďvypočítalpomerúspechuaneúspechustránsporuažalobcovi,ktorýbolvkonaníúspešnejší,priznal

nárok na náhradu trov konania v percentuálnej hodnote rozdielu medzi jeho úspechom a neúspechom
v konaní (žalobca mal úspech v rozsahu 88,82 % a neúspech v rozsahu 11,18 %). O výške trov konania
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods.
2 CSP).

12. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.

13.Uvedenýrozsudokvčaspodanýmodvolanímnapadollenžalovanýžiadajúciodvolacísúd,abyvytýčil
pojednávanie, kde prostredníctvom už splnomocneného zástupcu prípadne predloží podklady, resp. saadekvátne obháji. Odvolanie podáva z dôvodu, že žalovanú sumu splácal a táto už bola podľa jeho
vedomostí splatená. Nakoľko je po operáciách, nemohol sa pojednávania zúčastniť - lebo v tom čase bol
v nemocnici, tak mu zásielku prebrala jeho matka a nakoľko potreboval kľudový režim, o pojednávaní mu

nepovedala, za čo sa aj touto cestou ospravedlňuje. Výzvou zo dňa 28.11.2017 vo forme uznesenia č.
k. 14Csp/20/2016-59 bol žalovaný podľa ustanovenia § 373 ods. 1 CSP súdom prvej inštancie vyzvaný,
aby v lehote 10 dní odstránil vady odvolania tak, že toto doplní o chýbajúce náležitosti - v akom rozsahu
rozsudok napáda a čoho sa podaným odvolaním domáha, pod následkom odmietnutia odvolania. Na
uvedenú výzvu prevzatú 06.11.2017 žalovaný neodpovedal.

14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalovaného a skutkovým stavom sporu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné formálne podľa ustanovenia § 388 CSP zmeniť
(tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia), keď rozhodnutie súdu prvej inštancie

považoval za vecne správne len v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 3.950,-
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 3.950,-Eur od 18.087.2013 do
zaplatenia, teda v prevyšujúcej výške úroku z omeškania priznaného vo výške 8,5 % ročne považoval
rozhodnutie za vecne nesprávne a odporujúce zákonnej úprave.

15. Posudzujúc obsah podaného odvolania mal odvolací súd za to, že žalovaný žiadal plné zamietnutie
podanej žaloby pre neexistenciu žalobcom uplatneného nároku, ktorý žalovaný podľa vlastného
vyjadrenia splatil. Žalovaný sa ospravedlnil za svoju neprítomnosť na pojednávaní, konanie súdu prvej
inštancie v jeho neprítomnosti nevyčítal, žiadal odvolací súd „o vytýčenie pojednávania, kde už prípadne
predloží podklady resp. sa adekvátne obháji“.

16. V danom spore žalovaný po prevzatí žaloby, ako aj predvolania na termín pojednávania s poučením
žiadne podanie voči súdu prvej inštancie neučinil, teda žiadne prostriedky procesnej obrany v spore
neučinil a nepoprel ani skutkové tvrdenie žalovaného zo žaloby o tom, že zo sumy pôžičky splatil len
sumu 50,-Eur, v dôsledku čoho odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považoval skutkové

tvrdenia žalobcu o platbách žalovaného na pôžičku za nesporné. Vzhľadom ku charakteru sporu súd
prvej inštancie ex offo vykonal kontrolu toho, či predmetný zmluvný vzťah neobsahuje nedostatky
resp. neprijateľné zmluvné podmienky s dôsledkom neexistencie niektorej časti uplatňovaného nároku,
pričom vzhliadol predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, ktorú skutočnosť samotný
žalobca podaním odvolania nenapadol.

17. Nakoľko výška úroku z omeškania vyplýva zo zákona - je zákonne obmedzená maximálnou úpravou
danou ust. § 517 OZ a ustanovením § 3 Nar. vlády č. 87/1995 Z. z., odvolací súd výšku priznaného
úroku z omeškania vzhľadom k obsahu podaného odvolania žalovaného preskúmal a mal za to, že súd
prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 3 uvedeného nariadenia v nesprávnom znení, keďže uvedené

ustanovenie § 3 v znení od 01.02.2013 upravovalo výšku úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov
vyššiu ako základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu, čo ku dňu 18.08.2013 predstavovalo 0,5 % + 5 %, t. j. spolu 5,5 % ročný úrok z
omeškania. Nakoľko žalovaný skutkové tvrdenie zo žaloby o prevzatí poskytnutej pôžičky nespochybnil
a doklady resp. dôkazy preukazujúce ním tvrdené zaplatenie pôžičky v konaní neprodukoval, čo do

prisúdenej istiny - sumy 3.950,-Eur považoval odvolací súd uplatňovaný nárok žalobcu za preukázaný.

18. Pri zmene napadnutého rozhodnutia, ktoré rozhodnutie je v podstate istiny nárokov uvedených v
prvom odseku výroku tohto rozhodnutia potvrdzujúcim, odvolací súd rozhodol znova aj o trovách strán
sporuvcelomkonaní,keďvzhľadomkvýsledkukonaniapriznalžalobcovinároknanáhradutrovkonania

v rozsahu jeho celkového úspechu v spore (úspech mínus neúspech), keď o výške nároku na náhradu
trov konania bude konať a rozhodovať následne súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).