Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/33/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113228796
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113228796.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: V.. F. G.,
T.. XX. XX. XXXX, H. I. O.. Č.. X, H., zastúpený advokátom: JUDr. Július Jánošík, Klincová ul. č. 35,
Bratislava, proti žalovaným: X/ V.. B. Č., T.. XX. XX. XXXX, H. N. O.. Č.. XX, H., X/ Z. Č., T.. XX. XX.
XXXX, H. N. O.. Č.. XX, H., zastúpení: KUTAN & PARTNERS s. r. o., IČO: 36 861 308, Rajská ul. č. 15/

A, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 17. októbra 2013, č. k. 18C/169/2013 - 148, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh na nariadenie predbežného opatrenia (od 01. 07.
2016 neodkladné opatrenie, pozn. odvolacieho súdu) zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania vo výške 105 eur, na účet KUTAN & PARTNERS s. r. o., IČO: 36
861308,Laurinská18,Bratislava,dotrochdníodprávoplatnostiuznesenia.Svojerozhodnutieodôvodnil

právne ust. § 74 ods. 1 O. s. p. a vecne tým, že žalobca neosvedčil potrebu (naliehavosť) vydania
predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal uložiť žalovaným 1/ a 2/ povinnosť strpieť, aby sa mohol
zdržiavať a vstupovať do spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu, nachádzajúcich sa
na povale v bytovom dome, súpisné číslo XXXXXX, D. I. O.. Č.. X, postavenom na parcele č. XXXX/X,
D. Y.. Ú.. G. I., B. H. - I.. Č.. G. I., B. H. V., vedenom na LV Č.. XXXX do právoplatného rozhodnutia súdu
vo veci samej a zároveň uložiť im povinnosť zdržať sa výkonu stavebných prác, ktoré sú súčasťou alebo

sa týkajú stavby bytu na povale v danom bytovom dome a napokon zdržať sa výkonu vstavby bytu na
povale daného bytového domu. Poukázal na skutočnosť, že dňa 21. 01. 1998 Zmluvou o vstavbe bytu a
prevode spoluvlastníckych podielov sa žalobca a ostatní vlastníci bytov, spoločných častí a spoločných
zariadneí (zrejme zariadení, pozn. odvolacieho súdu) dohodli o vstavbe bytu v podkroví a rozdelené
(zrejme rozdelení) celej plochy podkrovia s tým, že ustupivšiemu žalobcovi bola vyplatená z dôvodu
prerozdelenia plochy podkrovia suma 40. 000,- Sk, ktorý neskôr od zmluvy odstúpil a dovoláva sa

možnosti vstupu a zdržiavania sa v spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu
nachádzajúcich sa na povale v bytovom dome a zároveň uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa
výkonustavebnýchprác,ktorésatýkajústavbyalebosújejsúčasťouazároveňzdržaťsavýkonuvstavby
bytu s tým, že nakoľko problémy so vstavbou bytu v podkroví a užívaní povaly mali ošetrené zmluvou
o vstavbe bytu už v roku 1998 a iba odstúpením žalobcu od tejto zmluvy vznikli nové právne pomery
medzi žalobcom a žalovanými, ktorí tvrdia, že stavebnú činnosť v súčasnosti nevykonávajú, vstavba

je dokončená a žiadajú len o dodatočné schválenie čiernej stavby. Rozhodnutie o trovách konania
odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom žalovaných 1/ a 2/ v konaní, ktorýmpriznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách, ktoré vznikli na ich právnom zastúpení za dva
úkony právnej služby, prevzatie a príprava, vyjadrenie zo dňa 26. 09. 2013, 2 á 7, 81 eur režijný paušál,
spolu v sume 105 eur, podľa § 11, § 14 ods. 3 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z.

2.

Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie súdu prvej inštancie bolo doručené právnemu zástupcovi
žalovaných 1/ a 2/ dňa 29. 10. 2013, ktorí dňa 07. 11. 2013 podali proti nemu do výroku o trovách

konania odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31. októbra 2014, č. k.
3Co/550/2014 - 177 tak, že napadnutý výrok zmenil, pričom dňa 08. 12. 2014 podal žalobca proti tomuto
uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie z dôvodu, že nerozhodol daným uznesením o jeho odvolaní
proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol,
napriektomu,žehopodaldňa07.11.2013,keďvyššiasúdnaúradníčkadovolaniežalobcupodľaobsahu
posúdila dňa 27. 01. 2017 ako upozornenie súdu prvej inštancie o nerozhodnutí o odvolaní žalobcu (viď

č. l. 241 spisu).

3.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca dňa 11. 11. 2013 odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a zároveň žiadal, aby odvolací súd vyslovil právny názor, že prvoinštančný
súd je povinný vydať ním navrhované predbežné opatrenie (od 01. 07. 2016 neodkladné opatrenie,
pozn. odvolacieho súdu), ktorým bude súd prvej inštancie viazaný. Uviedol, že súd prvej inštancie

vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že neosvedčil naliehavosť vydania predbežného
opatrenia, nakoľko naliehavosť spočíva v tom, že nemá v súčasnosti prístup do všetkých spoločných
priestorov bytového domu, pričom žalovaní vykonávajú vstavbu a žiadajú na viacerých úradoch o jej
legalizáciu bez súhlasu 2/3 väčšiny vlastníkov bytov a opakovane a sústavne vykonávajú v bytovom
dome čierne stavby a porušujú stavebný zákon. Namietol, že žalovaní neboli zmluvnou stranou Zmluvy

o vstavbe bytu z roku 1998, ktorú predložili a ani žiadnym relevantným spôsobom nepreukázali, že by
na nich boli postúpené práva, resp., že by išlo o práva, ktoré postupiteľné v zmysle platných právnych
predpisov sú, keď stavebníkom bola N. Č. a nie žalovaní 1/ a 2/ z čoho vyplýva, že sa odvolávajú na
zmluvu, ktorej nie sú účastníkmi, a preto sa ich netýka. Poukázal na skutočnosť, že zmluva nebola
podpísaná všetkými zmluvnými stranami, z dôvodu ktorého nie je platná, nebola vložená do katastra,

nedošlo k vkladu, a preto nie je účinná s tým, že nakoľko bola uzavretá v roku 1998, práv z nej sa nie
je možné domáhať, keďže všeobecná premlčacia doba uplynula podľa § 101 Občianskeho zákonníka.
Uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z príjmového pokladničného dokladu, ktorý
predložili žalovaní, avšak tento dôkaz nepreukazuje žiadny vzťah medzi ním a žalovanými 1/ a 2/, keďže
je vystavený na meno N. Č., ktorá nie je účastníkom tohto konania, a preto je irelevantným dôkazným

prostriedkom, keďže iba preukazuje, že N. Č. mala voči nemu pohľadávku, ktorá je už premlčaná.
Namietol tvrdenie súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, že od Zmluvy o vstavbe
bytu odstúpil, nakoľko od nej nikdy neodstúpil, keďže ju považoval za neplatnú a neúčinnú s tým, že v
spise sa nenachádza žiadny listinný dôkaz, z ktorého by dané tvrdenie vyplývalo, čím súd prvej inštancie
pri zisťovaní skutkového stavu pochybil. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že žalovaní stavebnú činnosť

v súčasnosti nevykonávajú, vstavba je dokončená a žiadajú iba o dodatočné schválenie čiernej stavby
uviedol, že dané tvrdenie nebolo žiadnym spôsobom preukázané s tým, že žalovaní 1/ a 2/ nepredložili
žiadny dôkaz, ktorý by toto tvrdenie preukazoval. Uviedol, že relevantným spôsobom preukázal, že mu
žalovaní 1/ a 2/ permanentne bránia v užívaní spoločných častí bytového domu a vytkol súdu prvej
inštancie, že sa touto časťou petitu ním navrhovaného predbežného opatrenia vôbec nezaoberal a

napriek tomu, že preukázal, že žalovaní 1/ a 2/ opakovane vykonávali stavby bez stavebného povolenia,
čomu sa snažil nariadením predbežného opatrenia zamedziť, súd prvej inštancie odmietol poskytnúť
ochranu pred ďalšími čiernymi stavbami v bytovom dome.

4.

Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobcu, ktoré im bolo doručené dňa 15. 02. 2017 nevyjadrili.

5.Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok,
účinný od 01. 07. 2016), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel

k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.

6.

Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7.

Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8.

Podľa § 74 ods. 1 O. s. p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

9.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e) a f) O. s. p. (Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016, t. j. v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým uznesením), predbežným opatrením môže súd uložiť
účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami a aby niečo vykonal, niečoho sa
zdržal alebo niečo znášal.

10.

Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o neodkladnom opatrení úspešný)
osvedčiť uplatnený nárok ako aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, t. j. naliehavosť situácie alebo

obavu z ohrozenia exekúcie.

11.

Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter dočasného riešenia vzťahov medzi stranami sporu

a vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi
stranami, ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené pomery strán, ako aj preukázanie naliehavej
potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže bezodkladná úprava je
odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jej nenariadením sa podstatne zhorší právne
postavenie žalobcu v spore.

12.

Z dikcie citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti
a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi
stranami sporu a nevyhnutnosť úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu
prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívnyzmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej
došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia
vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli

vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že
bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené.

13.

Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda
súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo

ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.

14.

V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých
procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru
o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie

dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného
opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť
dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a
nevyhnutnosti dočasného opatrenia.

15.

Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd skúma aj to, či je návrh prípustný z hľadiska
ústavnoprocesnýchprincípovplatnýchvcivilnomprocese,čijeopodstatnenýzhľadiskaochranyústavou
zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom

neodkladného opatrenia.
16.

V posudzovanej veci sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania
vo veci samej, ktorým žiadal uložiť žalovaným 1/ a 2/ povinnosť strpieť, aby užíval povalu v bytovom

dome, súpisné číslo XXXXXX, D. I. O.. Č.. X, postavenom na parcele č. XXXX/X, v katastrálnom
území G. I., B. H. - I.. Č.. G. I., B. H. V., D. na W. Č.. XXXX, zároveň im žiadal uložiť povinnosť
zdržať sa výkonu stavebných prác v uvedenom bytovom dome a napokon zdržať sa výkonu vstavby v
predmetnom bytovom dome, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, v ktorej sa mieni domáhať
ochrany vlastníckeho práva a aby o dôležitej zmene spoločnej veci rozhodol súd, dôvodiac tým, že mu

žalovaní 1/ a 2/ upierajú právo užívať povalu ako spoločný priestor domu, čím dochádza k zásahu do
jeho vlastníckeho práva, nakoľko povalu zamkli a znemožnili mu prístup na ňu, t. j. nemá prístup k veci,
ku ktorej má spoluvlastníctvo a nemôže užívať spoločné priestory bytového domu a zároveň tým, že
žalovaní vykonávajú stavebné práce a úpravy bez stavebného povolenia, mu stále vzniká ďalšia škoda
a sťažuje sa možnosť vrátenia do pôvodného stavu, pričom žalovaní vykonávajú vstavbu bez súhlasu

2/3 väčšiny vlastníkov bytov.

17.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie v

odôvodnení napadnutého uznesenia, že žalobca svojim návrhom neosvedčil potrebu dočasnej úpravy
pomerov medzi stranami, nakoľko z listinných dôkazov, ktoré sa v spise nachádzajú vyplýva, že žalobca
sa svojho spoluvlastníckeho podielu vzdal v prospech stavebníka vstavby bytu.18.

Z uznesenia zo Zhromaždenia vlastníkov zo dňa 11. 12. 2011, na ktoré žalobca v návrhu poukázal totiž

vyplýva, že Zhromaždenie vlastníkov bytov písomným hlasovaním rozhodlo, že za účelom zamedzenia
vzniku hroziacich škôd na majetku, odcudzeniu uložených vecí a vniknutia nepovolanej osoby pred
vykonaním vstavby bytov na povale bytového domu na I. O.. Č.. X D. H., prijalo opatrenie, ktorým
rozhodlo, že priestor povale bytového domu je oprávnený užívať a vstupovať do neho iba vlastník bytu
a jeho rodinní príslušníci na účely a spôsobom vymedzeným v podpísaných zmluvách podľa dohody s

ostatnými vlastníkmi bytov a v prijatých uzneseniach v dome s tým, že užívateľ povalového priestoru v
dome je povinný umožniť na požiadanie, na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do povalového
priestoru zástupcovi spoločenstva a osobe oprávnenej vykonávať opravu a údržbu za účelom vykonania
obhliadky alebo opravy, ak opravu nezabezpečí sám alebo ak ide o opravu spoločných častí domu alebo
spoločných zariadení domu prístupných z jeho povalového priestoru s tým, že oprávnenými osobami k
užívaniu povalového priestoru na základe dohody s ostatnými vlastníkmi bytov sú: V.. I. S., D. H. Č.. X,

podľa Zápisu zo schôdze vlastníkov bytov v dome na I. O. Č.. X D. H. zo dňa 02. 07. 1996 a Zmluvy o
vstavbe bytu zo dňa 21. 01. 1998, N.. C. C. G. V.. Z.. Z. C., vlastníci bytu č. X podľa Zápisu zo schôdze
vlastníkov bytov v dome na I. O. Č.. X D. H. zo dňa 02. 07. 1996 a Zmluvy o vstavbe bytu zo dňa XX.
XX. XXXX Z. V.. B. Č. s manželkou Z. Č. (žalovaní 1/ a 2/), vlastníci bytu č. X podľa Zápisu zo schôdze
vlastníkov bytov v dome na I. O. Č.. X D. H. zo dňa 02. 07. 1996 a Zmluvy o vstavbe bytu zo dňa 26.

03. 1998 a Kúpnej zmluvy na SK pre Hl. m. SR Bratislavu pod V-29740/07, keď uvedené oprávnené
osoby majú právo užívať povalový priestor v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach domu a v rozsahu spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu nadobudnutého od
V.. F. G. (žalobca) a N.. H. I. s manželkou I., ktorí sa povale vzdali v prospech uvedených oprávnených
osôb na účel vykonania vstavby bytov do podkrovia, pričom daným uznesením bolo zároveň vlastníkom

bytovuloženéoddeliťimvymedzenýpovalovýpriestorodsusediacehopovalovéhopriestoruzhotovením
deliacej priečky spoločne dohodou, prípadne na vlastný náklad v prípade nedohody a zabezpečiť ho
proti vzniku hroziacich škôd na majetku, odcudzeniu uložených vecí a vniknutiu nepovolanej osoby.

19.

Z uznesenia zo dňa 23. 10. 2012, prijatého na Zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov
vyplýva, že "G. W. v dôsledku predaja bytu č. X - N.. C. C. G. V.. Z.. Z. C. M.. M. schválilo, že sa vlastníci
bytov dohodnú o nahradení uvedených osôb a o im vymedzenom povalovom priestore na ďalšom F.
alebo sa obrátia na súd, pričom dovtedy všetci vlastníci bytov v dome majú k nemu rovnaké práva podľa

zákona č. 182/1993 Z. z." a zároveň bolo Zhromaždením vlastníkov bytov a nebytových priestorov prijaté
uznesenie v znení: "G. W. v dôsledku porušenia uznesenia F. zo dňa 03. 03. 1997 o 1 byt = 1 garáž,
listu zo dňa 10. 02. 1997, ako i uznesenie zo dňa 13. 09. 1999 V.. G. a zavinenia súdneho sporu a škôd
vlastníkovi bytu č. X, F. vyzvalo V.. G. napraviť zavinený stav späťvzatím žaloby č. k. 19C/87/2009 na
súde a k reálnemu rozdeleniu stavby súp. č. XXXX - dvojgaráže na jednu garáž vo výlučnom vlastníctve

V.. G. a 1 garáž vo výlučnom vlastníctve V.. Č. s manželkou Z..", a napokon na tomto zhromaždení bolo
prijaté uznesenie, ktorým G. W. na základe predložených podkladov, predbežných súhlasov väčšiny
vlastníkov bytov v dome a kladných vyjadrení príslušných inštitúcií súhlasilo s vykonaním prác v byte č.
X v dome na I. X D. H., so zhotovením otvoru v múre pre osadenie dverí za účelom vytvorenia vstupu do
izby v byte č. X zo spoločnej chodbičky situovanej pred vstupom do povale nad bytom č. X, čím sa zaistí

priame a účelné spojenie s naproti umiestneným príslušenstvom bytu, bez prechádzania cez schodisko."

20.

Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že sa žalobca žalobou podanou na Okresný súd Bratislava I domáhal

určenia neplatnosti týchto uznesení, pričom Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 22. júla 2013,
č. k. 7C/176/2011 - 255 (t. j. pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý žalobca
podal na Okresný súd Bratislava I dňa 28. 08. 2013) jeho žalobu zamietol a Krajský súd v Bratislave
rozsudkom zo dňa 09. marca 2016, č. k. 5Co/247/2014 - 333 tento rozsudok potvrdil.

21.

V posudzovanej veci sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania vo
veci samej a smeruje k dočasnej úprave pomerov medzi stranami sporu uložením povinností žalovaným1/ a 2/ špecifikovaných v bode 16. tohto uznesenia, nakoľko však žalobca žiadnym listinným dôkazom
neosvedčil a nepreukázal zásah do jeho vlastníckeho práva tým, že žalovaní 1/ a 2/ zamknutím povaly
mu znemožnili prístup na ňu, keď ako už odvolací súd uviedol vyššie, z listinných dôkazov naopak

vyplýva, že sa svojho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu za odplatu vzdal v
prospech žalovaných 1/ a 2/, keď ani tvrdenie, že žalovaní 1/ a 2/ mu stavebnými úpravami spôsobujú
škodu, ktorej vznik nielen nepreukázal, ale najmä ju právne relevantným spôsobom v návrhu ani
nešpecifikoval.

22.

Odvolací súd považuje zároveň za potrebné uviesť, že pokiaľ sa žalobca, ako v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia uviedol, mieni vo veci samej domáhať ochrany vlastníckeho práva a
rozhodnutia súdu o dôležitej zmene spoločnej veci, nemá navrhované uloženie povinností žalovaným
1/ a 2/ vo vzťahu k takto vymedzenému budúcemu konaniu vo veci samej žiaden vzťah, a preto je

návrh aj z tohto dôvodu neopodstatnený, nakoľko predbežné opatrenie bolo možné podľa § 74 ods.
1 O. s. p. nariadiť pred začatím konania vo veci samej len vtedy, ak bolo potrebné, aby boli dočasne
upravené pomery účastníkov alebo ak existovala obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený,
pričom nedefinovaná ochrana vlastníckeho práva, ktorej sa žalobca mieni žalobou domáhať, nemá
žiadny právny súvis s navrhovaným predbežným opatrením.

23.

V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a
dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých
procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru
o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie
dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby žalobca súdu aspoň navrhol
dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným

opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia.
To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení toho, kto
jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

24.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením, ktorým návrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že žalobca neosvedčil splnenie
zákonných podmienok na jeho nariadenie rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd prvoinštančné

uznesenie podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil.

25.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262

ods. 2 C. s. p. tak, že žalovaným 1/ a 2/ úspešným v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov
konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).