Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 18, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/57/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118203325
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118203325.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Intrum

Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján
Šoltés, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Ľ. I., L.. XX.XX.XXXX,
J. I. XXXX/XX, XXX XX G., o zaplatenie 1 897,03 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje v časti o zaplatenie sumy 200,46 € a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne z tejto sumy od 21.02.2018 až do zaplatenia.

II. Žalobu zamieta.

III. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 27.03.2018 sa pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka a.s. domáhal
na žalovanom zaplatenia sumy 1897,03 € s príslušenstvom. Žalobca vychádzal z toho skutkového
základu, že medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 20.01.2014 uzatvorená zmluva
o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť
žalovanému kreditnú kartu. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80%.

Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 900 €
a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 30 €. Žalovaný si neplnil svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých
pokusoch. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 11.02.2018 nový výpis z bankovej
knihy s konečným stavom ku dňu 31.01.2018 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov,
sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným
zostatkom na úhradu vo výške 1897,03 €.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a pojednávania sa nezúčastnil.

3. Súd vo veci vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu, na ktorom vykonal dokazovanie
obsahom listín tvoriacich súdny spis a zistil nasledujúce:
3.1. Dňa 20.01.2014 bola medzi VÚB a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva s
názvom „Žiadosť o Bankomatky Quatro“. Podľa tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úverový rámec

900 € so štandardnou mesačnou splátkou 30 € a štandardnou úrokovou sadzbou 22,80% ročne. V tejto
zmluve sa tiež nachádza indikatívny výpočet RPMN pre výšku spotrebiteľského úveru 900 €, ďalej je tam
uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť ako 1026,37 € a celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom 126,37 €. Deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky bol 15-tydeň v kalendárnom mesiaci a mal byť uvedený vo výpise. Priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty
na Slovensku bola 25,09 % ročne.
3.2. Žalobca súdu ďalej predložil výpis z autokarty, z ktorej je zrejmé, že žalovaný skutočne čerpal sumu

vo výške 1032,80 € a do podania žaloby vrátil sumu 486,99 €.
3.3. Počas konania došlo k postúpeniu pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy, a preto súd pripustil
zmenu na mieste žalobcu tak, že novým žalobcom sa stala spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o..
3.4. Listom zo dňa 06.03.2017 (č. l. 26) požiadal súd žalobcu, aby mu tento zaslal originál zmluvnej
dokumentácie, preukázal kedy a ako došlo k predčasnému zosplatneniu úveru, resp. k ukončeniu

zmluvného vzťahu a zaslal doklady a výstupy z registrov, na základe ktorých sa posudzovala bonita
žalovaného.
3.5. Na predmetné výzvy reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 15.06.2018, v ktorom uviedol,
čo je podstatou posudzovaného zmluvného vzťahu, čo tvorí žalovanú pohľadávku a že žalobu berie
späť v časti o zaplatenie sumy 200,46 €. Súd postupom podľa § 145 ods. 2 C. s. p. konanie v tejto
časti zastavil. Ako prílohu tohto podania, žalobca súdu predložil Obchodné podmienky pre vydanie a

používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so
spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., ďalej listinu s názvom Predžalobná upomienka (spolu s
dokladom o jej doručení žalobcovi) a listinu s názvom Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru
vyhotovenú dňa 09.04.2015, ktorej doručenie žalovanému však nepreukázal.

4. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúceho:
4.1. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka - veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka - postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi,

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.
Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 4.2. V súvislostí
s postúpením pohľadávky sa zvykne postupník odvolávať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis.

zn. 4Obo210/01 publikované v periodiku Zo súdnej praxe pod číslom 66/2003, ktorého právna veta
znie: „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez
toho, aby ako prejudiciálnu otázku, skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.“
4.3. V tejto súvislosti procesný súd uvádza, že Najvyšší súd SR v novšom rozhodnutí sp. zn.

1Cdo/76/2007, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu pod č. 46/2009
uviedol, že: „ Z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd
skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca
ale dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by postúpenie pohľadávky
postupca dlžníkovi síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukázal.

Na takého rozlišovanie v postavení dlžníka nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník
oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného ustanovenia však nemožno
činiť záver, že dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o

postúpení postupník. V ustanovení § 526 a ani na inom mieste Občiansky zákonník nerozlišuje takéto
dve postavenia dlžníka z hľadiska jeho možností namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.
Najvyšší súd ďalej uviedol, že v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. o jej splnenie,
kedy postúpená pohľadávka nie je ešte uhradená, je však súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku
skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo.

Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že priamo zo zákona a od počiatku sa na dotknutý
právny úkon hľadí, ako keby nebol urobený. Odlišný prístup by znamenal obchádzanie ustanovení o
absolútnej neplatnosti právnych úkonov.“
4.4. Podstatnou otázkou pri každej žalobe je to, či je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna
vecná legitimácia žalovaného. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, určujúci či

strany sporu boli zároveň účastní aj hmotnoprávneho vzťahu, nárokov z ktorého sa žalobca domáha.
V prejednávanej veci malo dôjsť k postúpeniu bankovej pohľadávky pôvodného žalobcu VÚB a.s. na
spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o.. Postup a teda aj podmienky platnosti postúpenia takejto
pohľadávky sú uvedené v § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. podľa ods. 1, ktorého práva vyplývajúce zozmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,
ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a:
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona, alebo osobitného predpisu na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
4.5. Vychádzajúc z povahy revolvingového úveru, ktorý je zmluvou na dobu neurčitú, je zrejmé, že preto,

aby mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky, je potrebné, aby sa táto pohľadávka stala splatnou
ako celok. To znamená, že postúpiť pohľadávku z revolvingového úveru ako celok možno iba potom,
ako dôjde k platnému predčasnému ukončeniu úverového vzťahu, resp. k platnému predčasnému
zosplatneniu úveru. V prejednávanej veci žalobca platné ukončenie zmluvného vzťahu nepreukázal a
preto pohľadávka z posudzovanej zmluvy nemohla byť predmetom postúpenia. S tým je spojený záver
o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie aktuálneho žalobcu, čo viedlo k zamietnutiu žaloby.

5. Súd teda dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na postúpenie bankovej pohľadávky z toho
dôvodu, že nebol úverový vzťah platne predčasne ukončený a z toho dôvodu nie je daná aktívna vecná
legitimácia na strane žalobcu, keďže tento pohľadávku, ktorú žaluje platne nenadobudol.

6. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa§255ods.C.s.p.-Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
6.1. Žalovaný v konaní plne úspešný, má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Keďže mu
však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.