Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 11, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/429/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715216502
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6715216502.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcov: 1. Z.

Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N.Í. XXX/XX, XXX XX U., občan SR, 2. M. H., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom X. XXX/XX, XXX XX O., občan SR, obidvaja zastúpení: JUDr. Erika Golská, advokátka
so sídlom Advokátskej kancelárie T. G. Masaryka 29, 984 01 Lučenec proti žalovanému: Slovenská
republika - Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave, so sídlom Matúškova
21, 833 16 Bratislava, IČO: 00 156 582, o zaplatenie 3.058,46 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie žalobcu Q. Š., nar. XX. XX. XXXX zomrelého XX. XX. XXXX v časti o zaplatenie sumy vo
výške 1.094,35 EUR z a s t a v u j e .

Súd konanie žalobcu v 1. rade v časti o zaplatenie sumy vo výške 502,42 EUR z a s t a v u j e .

Súd konanie žalobkyne v 2. rade v časti o zaplatenie sumy vo výške 72,57 EUR z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 770,25 EUR a to do troch dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 2. rade sume vo výške 1.101,19 EUR a to do troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania v rozsahu 33,71% do troch dní
odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

Žalobkyňa v 2. rade je p o v i n n á zaplatiť žalovanému trovy konania v rozsahu 7,48% do troch dní
odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodní žalobcovia: v 1. rade Q. Š., v 2. rade Z. Š. (v
súčasnosti žalobca 1.) a v 3. rade M. H. (v súčasnosti žalobkyňa v 2. rade) sa svojím návrhom došlým
Okresnému súdu vo Zvolene domáhali, aby súd zaviazal žalovaného Slovenskú republiku - Ústredný

kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave na zaplatenie celkovej sumy žalobcovi v 1.
rade vo výške 3.058,46 EUR, žalobcovi v 2. rade vo výške 755,37 EUR a žalobkyni v 3. rade sumu
851,62 EUR.Svoj návrh odôvodnili tým, že žalobca v 1. rade bol od roku 1996 výlučným vlastníkom nehnuteľností -
pozemkov nachádzajúcich sa v katastri nehnuteľností I. zapísaných na LV č. XXX a to parciel č. XXXX/
XX o výmere 399 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 632 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 2610 m2, parc.

č. XXXX/XX o výmere 75 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 3951 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 23
m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 194 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 377 m2 a parc. č. XXXX/XX o
výmere 96 m2 vo veľkosti vlastníckeho podielu 1/1.
Predmetné pozemky sa nachádzajú v areáli pracoviska žalovaného, pričom na parc. č. XXXX/XX sa
nachádza stavba so súp. č. XXX, na pozemku parc. č. XXXX/XX je stavba so súp. č. XXX, na pozemku

parc. č. XXXX/XX sa nachádza stavba so súp. č. XXX, na pozemku parc. č. XXXX/XX sa nachádza
stavba so súp. č. XXX, pričom uvedené stavby sú zapísané v podiele 1/1 na LV č. XXX k. ú. I..
V prípade ostatných pozemkov predmetné parcely sa nachádzajú tiež v areáli pracoviska žalovaného.
Žalobca v 1. rade a žalovaný dňa 30. 10. 2000 uzatvorili zmluvu o nájme pozemkov, pričom z dôvodu
porušovania povinností uhrádzať dohodnuté nájomné došlo k vypovedaniu predmetnej zmluvy, pričom
výpovedná doba uplynula dňom 01. 10. 2014. Napriek ukončeniu nájomného vzťahu zo strany

pôvodného žalobcu 1. žalovaný naďalej užíva predmetné nehnuteľnosti a zároveň ich aj prenajíma iným
subjektom za odplatu. Právna zástupkyňa žalobcov žalovaného vyzvala listom zo dňa 24. 02. 2015
na uzatvorenie nájomnej zmluvy, pričom žalobca si odvodzoval výšku obvyklého nájomného za meter
štvorcový ročne 0,66 EUR. Žalobca v 1. rade všetky predmetné nehnuteľnosti daroval žalobcovi v 2. rade
a žalobkyni v 3. rade, pričom na základe darovacej zmluvy sa žalobca v 2. rade stal výlučným vlastníkom

nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. I. zapísaných na LV č. XXX a to parc. č. XXXX/XX o výmere
399 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 623 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 2610 m2, parc. č. XXXX/XX
o výmere 75 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 23 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 194 m2 v podiele
1/1 a žalobkyňa v 3. rade sa stala taktiež počnúc dňom 17. 07. 2015 výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území I. zapísaných na LV č. XXXX a to parc. č. XXXX/XX o výmere

3951 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 377 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 96 m2 vo veľkosti 1/1 (ďalej
len nehnuteľnosti žalobkyni v 3. rade). Vzhľadom na tú skutočnosť, že v rámci mimosúdneho konania
nedošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, nakoľko spornou ostala otázka výšky nájomného žalobcovia si
dali urobiť znalecký posudok znalkyňou F.. Z. A., ktorá vypracovala znalecký posudok zo dňa 22. 08.
2015 č. 66/2015, podľa ktorého určila výšku nájomného na sumu 0,462 EUR/m2/rok.

Z dôvodu užívania pozemkov žalovaným bez právneho dôvodu došlo k bezdôvodnému obohateniu,
ktoré je povinný žalovaný vydať s poukazom na § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Na základe
týchto skutoční žalobca v 1. rade si voči žalovanému uplatňuje neoprávnený prospech v rámci vydania
bezdôvodného obohatenia a to z celkovej výmery 8348 m2 v období od 01. 10. 2014 do 16. 07. 2015
v sume 3.058,46 EUR, žalobca v 2. rade si uplatňuje právo na vydanie majetkového prospechu bez

právneho dôvodu v celkovej výmere 3924 m2 za obdobie od 17. 07. 2015 do 17. 12. 2015 v celkovej
sume 755,37 EUR a žalobkyňa v 3. rade si uplatňuje právo na vydanie bezdôvodného majetkového
prospechu získaného žalovaným za užívanie celkovej výmery 4424 m2 za obdobie od 17. 07. 2015 do
17. 12. 2015 v celkovej sume 851,62 EUR. Na základe týchto skutočností žiadali, aby súd vydal platobný
rozkaz a v prípade, že tento nebude právoplatný, aby rozsudkom zaviazal žalovaného tak ako je vyššie

uvedené.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkazu pod sp. zn. 8C/429/2015-30, ktorým zaviazal
žalovaného, aby zaplatil žalobcovi v 1. rade sumu 3.058,46 EUR, žalobcovi v 2. rade sumu 755,37 EUR
a žalobkyni v 3. rade sumu 851,62 EUR.

3. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný riadne a včas odpor, pričom
nakoľko z pomerne rozšírneho opísania skutočností súd poukáže len na tie, ktoré považuje za potrebné.
Žalovaný sa bránil tým, že poukázal aj na neplatnosť zmlúv uzatvorených s právnym predchodcom
žalobcu v 1. rade jeho otcom ako aj so žalobcom v 1. rade a podľa neho z tohto vyplýva, že títo poberali

nájomné v rozpore s týmito zmluvami a teda z ich strany išlo o bezdôvodné obohatenie, ktoré zakladá
oprávnenie podania žaloby o určenie neplatnosti dohody o nájme pozemkov zo dňa 30. 10. 2000, avšak
nakoľko takáto žaloba nebola podaná súd bližšie na toto poukazovať nebude.
Taktiež poukazujú na to, že stavby, ktoré boli postavené okrem iného aj na pozemkoch žalobcov, tieto
stavby boli riadne zahájené, riadne skolaudované a celá výstavba prebehla v tom čase podľa platných

právnych predpisov a možno ju považovať i tohto času za legálnu a oprávnenú stavbu vo vlastníctve
žalovaného. Podľa nich stoja proti sebe vlastnícke práva, ktorým zákon poskytuje rovnocennú ochranu
a nemôže byť poskytnutá výhoda resp. prednosť pred právom vlastníctva stavby pred vlastníctvom
pozemku. Je neprípustné, aby vlastník pozemku mal výhodu v tom, že je oprávnený poberať nájomnéod vlastníka stavby. Na základe vyššie uvedeného žiadajú, aby súd platobný rozkaz zrušil a nariadil
pojednávanie.

4. Súd z písomného vyjadrenia žalobcov, ktorým sa vyjadrovali k podanému odporu
zistil, že podľa nich rovnosť vlastníctva je garantovaná Ústavou Slovenskej republiky, pričom v tejto
súvislosti už bol aj vydaný Nález Ústavného súdu sp. zn. I.ÚS 128/1995 z 10. 10. 1995, v zmysle ktorého
vlastnícke právo ktoréhokoľvek vlastníka má rovnaký zákonný obsah a ochranu bez ohľadu na to či
ide o právnickú osobu, obec, alebo fyzickú osobu. Žalobcovia v 1., 2. a 3. rade sú oprávnení na výkon

svojho vlastníckeho práva v zmysle svojich oprávnení tvoriacich zákonný obsah vlastníckeho práva. Na
základe tých skutočností, že uvedené nehnuteľnosti sú užívané žalobcom sú pozbavení výkonu svojho
vlastníckeho práva. Žalovaný nielenže vo svojom práve užívať nehnuteľností nie je obmedzovaný, ale
dokonca poberá z neho aj úžitky v podobe nájomného za prenajaté stavby.

5. Právna zástupkyňa žalobcov podaním doručeným súdu dňa 04. 10. 2016 žiadala,

aby súd pripustil zmenu návrhu a to na základe tej skutočnosti, že v súčasnosti žiadajú len zaplatenie
bezdôvodného obohatenia v rámci užívania parciel žalobcov a to tých, ktoré sa nachádzajú v areáli
užívanom žalovaným, pričom sa jedná o parcelu č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX a XXXX/XX, pričom celková výmera užívaných pozemkov je 5361 m2 s tým, že vzhľadom
na tú skutočnosť, teda nájomné od 01. 10. 2014 do 16. 07. 2015, ktoré má patriť žalobcovi v 1. rade

je vo výške 1.964,11 EUR.
Čo sa týka žalobcu v 2. rade Z. Š., na tohto prešli parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX a XXXX/XX o celkovej výmere 1314 m2 a z tohto dôvodu suma nájomného predstavuje u neho je
252,95 EUR, pričom zároveň však chceli, aby súd rozšíril žalobu o obdobie aj od 17. 12. 2015 do 17. 10.
2016 na čo však súd už nebude poukazovať, nakoľko toto rozšírenie zamietol na pojednávaní konanom

dňa 18. 10. 2016.
Čo sa týka žalobkyni v 3. rade, táto je v súčasnosti vlastníčkou parciel č. XXXX/XX a XXXX/XX o celkovej
výmere 4047 m2, za ktoré žiadajú vydanie bezdôvodného obohatenia, čo predstavuje sumu 779,05
EUR, avšak v zmysle návrhu chceli rozšíriť uvedené uplatnené právo aj za obdobie od 17. 12. 2015
do 17. 10. 2016, pričom však na toto súd nebude bližšie poukazovať, keďže uvedený návrh na zmenu

žaloby zamietol na pojednávaní konanom dňa 18. 10. 2016.

6. Na pojednávaní konanom dňa 18. 10. 2016 právna zástupkyňa žalobcov uviedla,
že oni berú žalobu v časti späť u žalobcu v 1. rade o zaplatenie časti sumy vo výške 1.094,35 EUR a
žiadajú, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.964,11 EUR, u žalobcu v 2. rade berú návrh

späť v časti o zaplatenie 502,42 EUR a žiadajú, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 252,95
EUR a u žalobkyne v 3. rade berú návrh späť o 72,57 EUR s tým, že žiadajú, aby jej bola zaplatená
suma 779,05 EUR.

7. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

C. s. p.) ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby
rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Súd na základe vyššie uvedeného paragrafu uvedené konanie v tých častiach
žaloby, v ktorých bol návrh zobratý späť zastavil v konečnom rozhodnutí.

9. Súd z podania právnej zástupkyne žalobcov doručeného súdu dňa 20. 02. 2017
zistil, že dňa 09. 11. 2016 došlo k úmrtiu žalobcu v 1. rade Q. Š.. Na základe uznesenia sp. zn.
14D/310/2016, Dnot 214/2016 zo dňa 06. 02. 2017 súd zistil, že bola schválená dohoda dedičov, v
zmysle ktorej pohľadávka voči Slovenskej republike - Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu

poľnohospodárskemu v Bratislave (žalovaný) na základe uplatnenia si práva na vydanie majetkového
prospechu získaného bezdôvodným obohatením prešla na žalobcov dovtedy vedených v 2. a 3. rade
v polovici ich dedičského podielu.
Súd úmrtného listu č. 3356/2016 zistil, že dňa XX. XX. XXXX zomrel Q. Š. nar. XX. XX. XXXX.

XX. Súd z uznesenia vydaného Okresným súdom v Lučenci prostredníctvom notára
Z.. Z. V. sp. zn. 14D/310/2016, Dnot 214/2016 zistil, že v rámci dedičskej veci po poručiteľovi Q. Š. nar.
XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX okrem iných vecí bola predmetom aj pohľadávka voči Slovenskej
republike, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky na základe uplatnenia si práva navydanie majetkového prospechu v celkovej sume 1.964,11 EUR s príslušenstvom a túto nadobúdajú M.
H. rod. Š. (dovtedy žalobkyňa v 3. rade) a Z.Á. Š. (dovtedy žalobca v 2. rade) každý v pomere 1.

11. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

12. Súd na základe listu vlastníctva č. 692, katastrálne územie I. zistil, že
vlastníkom tu uvedených nehnuteľností je pôvodný žalobca v 1. rade Q. Š., pričom okrem iných je
vlastníkom nehnuteľností aj parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,

XXXX/XX. Uvedený list vlastníctva bol s dátumom vyhotovenia 06. 02. 2015.

13. Súd z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie I. zistil, že
vlastníkom budov na parcelách tak ako ich súd teraz vymenuje je žalovaný, pričom budovy a stavby
žalovaného sa okrem iných nachádzajú aj na parcelách č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX.

14. Súd z katastrálnej snímky (č. l. 12) zistil rozmiestnenie jednotlivých budov
v rámci predmetného areálu, ako aj to, na ktorej parcele sa tá ktorá budova nachádza.

15. Súd z výpisu z katastra nehnuteľností č. XXX ku dňu 02. 12. 2015, katastrálne
územie I.Ľ. zistil, že vlastníkom nehnuteľností na tomto liste je Z. Š. (v súčasnosti žalobca v 1. rade),

pričom okrem iných je vlastníkom nehnuteľností parc. č. XXXX/XX o výmere 399 m2, parc. č. XXXX/
XX o výmere 623 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 75 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 23 m2 a parc. č.
XXXX/XX o výmere 194 m2, čo spolu predstavuje celkove plochu 1314 m2.

16. Súd z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie I. vyhotoveného ku dňu

02. 12. 2015 zistil, že vlastníkom okrem iných tam uvedených nehnuteľností je M. H. (v súčasnosti
žalobkyňa v 2. rade), pričom jedná sa o nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX o výmere 3951 m2, parc. č.
XXXX/XX o výmere 96 m2, čo spolu predstavuje plochu 4047 m2.

17. Súd z vyčíslenia plochy pozemkov, ktoré užíva žalovaný vypracovaného

Geodetickou kanceláriou F.. Q. S. dňa 19. 09. 2016 zistil, že v užívaní pozemkov žalovaným sú parc. č.
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX o celkovej výmere 5361 m2.

18. Súd zo znaleckého posudku vypracovaného F.. Z. A. č. 66/2015,
ktorej úlohou bolo určenie nájmu pozemkov, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie I. a to

parciel č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a parciel zapísaných na LV
č. XXXX, katastrálne územie I. parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX zistil, že znalkyňa určila cenu za
meter štvorcový ročne vo výške 0,462 EUR.

19. Nakoľko s uvedeným znaleckým posudkom, najmä čo sa týka výšky nájomného

určeného na m2 za rok žalovaný nesúhlasil, tento dal vypracovať znalecký posudok znalcom F.. M.. F. E.,
ktorá vypracovala znalecký posudok č. 157/2016, úlohou bolo stanovenie všeobecnej hodnoty ročného
nájmu a jednorázového odplatného vecného bremena a to na parcely nachádzajúce sa v katastrálnom
území I.Š., parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že táto znalkyňa určila všeobecnú hodnotu ročného nájmu

vyplývajúceho z obmedzenia výkonu vlastníckeho práva k predmetným pozemkom na sumu 0,13 EUR
za m2 spolu aj s DPH.

20. K uvedenému znaleckému posudku podala právna zástupkyňa žalobcov
vyjadrenie, v ktorom namietajú predmetnú sumu za m2 nájmu na rok, nakoľko znalec nevychádzal z

objektívneho stavu veci a takéto určenie je subjektívne stanovené. Podľa nich ako jeden z dôležitých
faktorov je polohová diferenciácia, kde je uvádzaný koeficient povyšujúcich faktorov, ktorý znalkyňa
určila bodom 1 a k tomuto nezohľadnila žiadne povyšujúcej faktory. Poukazujú na to, že obec I. má
1672 obyvateľov, je strategickej polohy, leží od mesta L. 14 km, od letiska N. 20 km. Ďalším účelovým
faktorom v rámci znaleckého skúmania je stanovenie obdobia predpokladanej návratnosti investície až

na 40 rokov, pričom znalci nevyužívajú takéto dlhé obdobie návratnosti. Poukazujú aj na zlé určenie
DPH vo výške 22%. Z dôvodu odstránenia rozporov v znaleckom posudku, ktorý dali oni vypracovať a
znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný na základe žiadosti žalovaného žiadajú, aby súd nariadil
kontrolné znalecké skúmanie znalcom nezávislým od strán sporu.21. Súd na základe tejto žiadosti vydal uznesenie pod sp. zn. 8C/429/2015-175 dňa 07.
06. 2017, ktorým nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil do funkcie znalca F.. F. Š. z odboru

stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností. Jeho úlohou bolo po oboznámení sa so spisovým
materiálom tunajšieho súdu a po vykonaní ohliadky na mieste samom stanoviť výšku ceny nájmu za
m2 tam uvedených nehnuteľností (nehnuteľností, ktoré sa týkajú tohto sporu). Uvedenú hodnotu nájmu
nehnuteľností mal stanoviť osobitne a to za mesiace október roku 2014 až december roku 2015 s tým, že
zároveň podľa bodu 3 uvedeného výroku mal ozrejmiť aj rozdielnosť záverov znaleckých posudkov, ku

ktorým dospeli znalci v rámci predložených znaleckých posudkov vypracovaných F.. Z. A. a F.. M.. F. E..

22. Súd zo znaleckého posudku vypracovaného F.. F. Š. č. 60/2017 zistil,
že podľa neho pozemky vedené na LV č. XXX, katastrálne územie I. a na LV parc. č. XXXX, katastrálne
územie I.Ľ. tak nájomné tu za rok 2014 je vo výške 0,290 EUR za m2/rok a za rok 2015 je vo výške
0,287 EUR za m2/rok. Podľa bodu III. pre výpočet všeobecnej hodnoty pozemkov je potrebné stanoviť

všeobecnú hodnotu, ktorá sa stanovuje podľa prílohy č. 3 odsek e) vyhlášky MS SR č. 492/2004
Z. z. s tým, že súd poukazuje na to, že článok III. bod 1 ako všeobecnú hodnotu ročného nájmu
za pozemky je podľa znalca možné stanoviť a to na báze všeobecnej hodnoty alebo porovnávaním.
Vzhľadom na špecifiká uvedených nehnuteľností, keďže nie je dostatok prijateľných podkladov na
použitie porovnávacej metódy je potrebné vychádzať zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Vyhláška

č. 492/2004 po poslednej novelizácii platnej od 01. 07. 2010 stanovuje obvyklé obdobie návratnosti
investície v intervale od 15 do 40 rokov. V čase posúdenia platila základná úroková sadzba ECB od 01.
01. 2014 do 31. 12. 2015 v rozmedzí od 0,25% po 0,05% a sadzba dane z príjmu platná pre právnické
osobyvroku2014bola23%avroku201522%.Zoskúsenostivliteratúresauvádzaprinájmepozemkov
v priemyselnej oblasti percentuálny podiel dosiahnutý z jednotkovej všeobecnej hodnoty pozemku v

rozmedzí 3 až 4%. V rámci prepočtu základnej úrokovej sadzby na priemernú ročnú úrokovú sadzbu od
01. 10. 2014 do 31. 12. 2014 bola vo výške 0,164% a v období od 01. 01. 2015 do 31. 12. 2015 bola
priemerná úroková sadzba vo výške 0,05%.
Dobu predpokladanej návratnosti investície je v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z. z. možné spravidla
určiť v období 15 až 40 rokov, pričom vzhľadom na súčasnú využiteľnosť nehnuteľností vykonaným

investíciám na pozemkoch zastavaných rôznymi stavbami, kde je nutné oddeliť nájom pozemku od
nájmu stavby, ktorých vlastníkmi sú samostatné právne subjekty uvažuje s návratnosťou investície v
strednej hranici t. j. 25 rokov (súd uvedené ozrejmil z toho dôvodu, že zo strany žalobcov bola namietaná
správnosť záverov uvedeného znaleckého posudku).
Vo veci otázky na znalca, aby ozrejmil prípadnú rozdielnosť záverov znaleckých posudkov a to, jednak

predloženého žalobcami a jednak predloženého žalovaným (č. l. 21 znaleckého posudku) tieto spočívajú
v rozdielnosti pohľadu na zvýšený záujem o kúpu nehnuteľností v danej lokalite, keď z posudku
vypracovaného F.. M.. F. E. je cena pozemku stanovená z dôvodu zvýšeného záujmu o kúpu pozemkov
na hodnotu 60% z ceny 9,96 EUR za m2 pohybujúcich sa v okresnom meste O., odkiaľ by tento zvýšený
záujem mal byť. Z uvedeného dôvodu v tomto posudku nemohli byť použité koeficienty povyšujúcich

faktorov. V prípade posudku vypracovaného F.. Z. A. bola znalkyňou stanovená východisková hodnota
pozemku v obci I. ako pre ostatné obce do 5000 obyvateľov cene 3,32 EUR za m2 a použitý koeficient
povyšujúcich faktorov 2,5, nakoľko zvýšený záujem nebol zohľadnený vo východiskovej hodnote
pozemkuzam2.Zuvedenéhodôvodujepripoužitíidentickýchostatnýchkoeficientovvyčíslenývýsledný
rozdiel 1,61 EUR za m2, pričom obidva postupy sú v zmysle metodiky pri výpočte ceny polohovou

diferenciáciou správne. Rozdiel v cene nájmu EUR/m2 pozemku spočíva hlavne v stanovení obdobia
predpokladanej návratnosti investície, keď v jednotlivých posudkoch boli stanovené hraničné hodnoty,
pretože v posudku č. 66/2015 bola stanovená minimálna doba návratnosti 15 rokov a v posudku č.
157/2016 naopak maximálna doba návratnosti t. j. 40 rokov.

23. Súd z písomného vyjadrenia žalobcov k predmetnému znaleckému posudku
vypracovaného F.. F. Š. zistil, že z jeho závermi nesúhlasia, pretože ako jeden z východiskových
parametrov je uvádzaný koeficient povyšujúcich faktorov, v ktorom je potrebné zohľadniť aj to, že sú
tu všetky inžinierske siete. Podľa nich hodnota pozemkov v obci I. dosahuje sumu 5 až 6,-EUR za
m2, leží na priamej trase budúcej rýchlostnej komunikácie. Taktiež stanovenie obdobia predpokladanej

návratnosti na dobu 25 rokov nie je určené správne. Takéto obdobie sa pri znaleckom skúmaní obvykle
uvádza v rozpätí od 10 do 20 rokov. Taktiež rovnako je nereálne určenie úrokovej miery 0,05%, ktorá
nezodpovedá skutočnosti, nakoľko úroková miera sa v súčasnom období pohybuje na 0,5%.24. Súd z písomného vyjadrenia žalovaného k predmetnému znaleckému posudku
doručeného súdu dňa 29. 01. 2018 zistil, že títo taktiež nesúhlasia so stanovením výšky nájmu a to z
dôvodu,žepodľanichideopozemkyťažkodostupnébezvybudovanejobecnejcesty.Taktiežnesúhlasia

sporovnávanímvýškynájmovposudzovanýchpozemkovapozemkovprenajatýchinvestoromzdôvodu,
že ide o neporovnateľné pozemky. Podľa nich je nutné v znaleckom posudku zohľadniť skutočnosť, že
možnosť využitia pozemkov zo strany žalovaného je značne obmedzená. Poukazujú na to, že podľa
nich je správne určené nájomné v zmysle znaleckého posudku, ktorý dali oni vypracovať č. 157/2016.

25. Súd z vyjadrení právnej zástupkyne žalobcov na pojednávaniach zistil, že oni sa
pridržiavajú svojho návrhu a poukazujú na to, že súčasný stav je taký, že pôvodne uzatvorená zmluva
skončila, teda oni si uplatňujú nájomné za bezdôvodné obohatenie od 01. 10. 2014 do 17. 12. 2015.
Zároveň uviedla, že čo sa týka spochybňovania výšky za bezdôvodné obohatenie toto bolo vyčíslené
ich znaleckým posudkom (súd poukazuje, že k tomuto vyjadreniu došlo ešte pred znaleckým posudkom,
ktorý si dal vypracovať žalovaný)

a podľa nich je tam uvedená cena za m2 správna.
V rámci záverečnej reči uviedla právna zástupkyňa, že oni sa pridržiavajú svojho návrhu, pričom žiadajú,
aby súd zohľadnil tú skutočnosť, ktorá bola nimi navrhnutá, aby za m2 bola určená cena v zmysle
znaleckého posudku, ktorý dali oni vypracovať.

26. Súd z ústnych vyjadrení zástupcov žalovaného na pojednávaniach zistil, že oni
predmetné budovy poriadne ani nevyužívajú. Čo sa však týka samotného využívania týchto pozemkov,
tak im približne patria budovy, ktoré pokrývajú asi 1200 m2. Sú tam aj iné budovy, avšak pozemky patria
aj iným osobám. Na pojednávaní konanom dňa 18. 10. 2016 uviedli, že nenamietajú rozlohu pozemkov,
za ktoré by oni v súčasnosti mali platiť a súhlasia s tým tak ako bola určená v rámci vytýčenia v rozmere

5360 m2 s tým, že oni pôvodne dokonca navrhovali v zmluve uzavretie nájmu na plochu približne o 10
metrov väčšiu. Podľa nich uvedený znalecký posudok, ktorý dali vypracovať žalobcovia je nadhodnotený
a oni si dajú vypracovať znalecký posudok tiež.
V rámci záverečného vyjadrenia uviedli, že podľa nich cena, ktorá bola určená znaleckým posudkom,
ktorý si oni dali vypracovať je správna, pričom žiadajú, aby súd určil výšku nájmu s ohľadom na

stanovenie ceny, ktorý bol určený predmetným znaleckým posudkom, ktorý oni predložili.

27. Podľa § 149 C. s. p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej
obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie
dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

28. Podľa § 150 ods. 1 C. s. p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

29. Podľa § 150 ods. 2 C. s. p. na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností

môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

30. Podľa § 151 ods. 1 C. s. p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné.

31. Podľa § 151 ods. 2 C. s. p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej
konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je
popretie neúčinné.

32. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) kto sa

na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

33. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých

zdrojov.

34. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.35. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh žalobcov je
sčasti dôvodný a v časti tento návrh zamietol. Dôvodnosť návrhu súd videl v tej časti, ktorou

sa žalobcovia domáhali zaplatenia bezdôvodného obohatenia, pričom súd poukazuje na to, že z
konštantnej judikatúry, či už Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Českej republiky
ako aj Ústavného súdu je jednoznačne určená tá skutočnosť, že bezdôvodným obohatením je aj to,
ak niekto získa majetkový prospech, ktorý mu nepatrí a teda získa ho bez právneho dôvodu. Získaním
takéhoto majetkového prospechu je aj to, ak niekto užíva cudziu vec bez riadneho právneho vzťahu k

tejto veci a bez toho, že by poskytol náhradu za užívanie tejto veci. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 52/2005 bolo uvedené, že užívanie veci bez právneho dôvodu - o
plnenie bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ide aj v prípade užívania
nebytových priestorov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu oprávňujúceho priestory užívať.
V prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu ten, kto plnenie prijíma bez právneho dôvodu,
bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu patriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok

zmenšil o prostriedky, ktoré by vynaložil v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať
nebytový priestor.
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo/103/2001 ku vzniku osobitného
záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa na strane obohateného nevyžaduje
existencia zavinenia ani existencia protiprávneho úkonu, ale ani to, či sám o získaní bezdôvodného

obohatenia vedel alebo nie. Stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu.
Súd na vyššie uvedené skutočnosti poukazuje z toho dôvodu, že v rámci samotného odporu žalovaný
poukázal na to, že podľa nich z ich strany nejde o bezdôvodné obohatenie, pričom však súd poukazuje
na to, že aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zo strany žalovaného nie, že len dochádzalo, ale
v prípade, ak dodnes užívajú uvedené priestory aj naďalej dochádza k bezdôvodnému obohateniu a

to vo výške takej aká by bola výška nájmu v prípade, ak sa účastníci nedohodnú určená na základe
odborného posúdenia, tak ako v tomto prípade znalcom.

36. Čo sa týka určenia výšky bezdôvodného obohatenia v tomto prípade súd musí
poukázať na tú skutočnosť, že predovšetkým bolo potrebné si vyšpecifikovať a určiť aká veľká plocha

t. j. rozsah v metroch štvorcových je užívaná žalovaným a na druhej strane bolo potrebné určiť koľko je
obvyklý nájom za užívanie tejto plochy v rozsahu za jeden meter štvorcový ročne a k tomu prispôsobiť
rozsah počtu dní (dobu), za ktoré si žalobcovia uplatnili vydanie bezdôvodného obohatenia. Čo sa týka
rozsahu m2 (plochy), ktorú žalovaný bezdôvodne užíva, súd tu poukazuje na § 151 ods. 1 Civilného
sporového poriadku s tým, že žalobcovia v rámci svojho písomného podania, ktoré bolo žalovaným

taktiež doručené poukázali na to, že žalovaný v súčasnosti užíva celkovú plochu 5361 m2 a žalovaný
súhlasil s takto určenou plochou a to výslovne na pojednávaní konanom dňa 18. 10. 2016, kde poukázal,
že on ešte pôvodne navrhoval uzavretie zmluvy na nájom pozemkov približne o 10 metrov viac.
Z dôvodu vyššie uvedených skutočností teda rozsah užívaných pozemkov bol účastníkmi ustálený
na 5361 m2 a preto sporná medzi účastníkmi bola len výška náhrady za 1 m2 ročne. K tomuto súd

musí poukázať na to, že tak žalobcovia ako aj žalovaný si dali vypracovať nimi vybratými znalcami
znalecké posudky, kde sa jednotlivo líšili ceny nájmu za m2, pričom súd poukazuje na to, že znalecký
posudok vypracovaný F.. Z. A. tento určil za m2 na jeden rok sumu 0,462 EUR a znalecký posudok
vypracovaný Ing. arch. F. E. určil sumu 0,13 EUR s DPH na m2/rok. Z dôvodu, že účastníci, tak ako súd
vyššie uviedol nesúhlasili navzájom s uvedenými znaleckými posudkami, súd určil sám k vypracovaniu

tretieho znaleckého posudku znalca F.. F. Š., ktorý určil cenu nájmu za m2 a to v rozsahu 0,290 EUR
za m2 týkajúci sa roku 2014 a 0,287 EUR za m2 za rok 2015. Na tie skutočnosti, ktoré namietali
či už žalobcovia resp. žalovaný vo veci vypracovaného znaleckého posudku, že podľa nich nedošlo
k správnemu určeniu výšky nájomného súd poukazuje na to, že je len prirodzené, že žalobcovia sa
domáhali a poukazovali na správnosť záverov znaleckého posudku, ktorý si dali oni vypracovať a ktorý

bol vyšší ako znalecký posudok vypracovaný znalcom určeným súdom a zasa naopak, že žalovaný
poukazoval na nesprávnosť tohto znaleckého posudku vypracovaného na základe zadania súdu a
poukazoval, že správny je ten ich, keďže tu bola určená suma nižšia. Zároveň však súd musí poukázať
nato,žetakžalobcoviaakoajžalovanýnepreukázalizakýchdôvodovbymalsúdprihliadnuťnatenktorý
znalecký posudok, ktorý si dali oni vypracovať, avšak viacmenej všeobecne konštatovali skutočnosti

bez predloženia dôkazov, že znalecký posudok vypracovaný F.. Š. je nesprávny. Súd poukazuje na to,
že nie je možné určiť jednotlivo skutočnosti pre znalecký posudok, pričom tak ako súd vyššie uviedol
znalec Ing. F. Š. sa vo svojom znaleckom posudku pomerne podrobne zaoberal aj tými skutočnosťami,
kde bolo poukázané na nesprávnosť záverov, či už znaleckého posudku predloženého žalobcami resp.žalovaným. Predovšetkým poukázal na tú podstatnú skutočnosť a to určovania polohovej diferenciácie
plus na to, že návratnosť investície si znalec F.. Z. A., ktorá vypracovala znalecký posudok pre žalobcov
určila na minimálnu dobu, ktorá je určená v zmysle vyhlášky v rámci určovania návratnosti a to na

15 rokov, pričom znalkyňa, ktorá vypracovala znalecký posudok pre žalovaných F.. M.. F. E. zasa
určila maximálnu dobu t. j. 40 rokov. Podľa súdu znalecký posudok vypracovaný F.. F. Š., z ktorého
aj súd vychádzal je správny, keďže sa pridržiaval faktov uvedených v znaleckom posudku návratnosti
investície, ako aj poukázal podrobne a jednotlivo na skutočnosti, ktoré mali podstatný vplyv pre určenie
nájmu za jeden rok v rámci predmetného znaleckého posudku.

37. V rámci vyčíslenia jednotlivých súm, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť súd
poukazuje na to, že žalobcovi v 1. rade priznal celkove sumu vo výške 770,25 EUR. Na uvedené súd
poukazuje z toho dôvodu, že k predmetnej sume dospel na základe tej skutočnosti, že žalobca v 1. rade
Z. Š. sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za pozemky v jeho vlastníctve, ktoré sú vo výmere
1314 m2, pričom súd na meter štvorcový určil cenu 0,287 EUR ročne v zmysle záverov znaleckého

posudku, ktorý bol vyčíslený za rok 2015 s tým, že žalovaný žiadal priznať bezdôvodné obohatenie
v rozsahu počtu dní od 154 t. j. od 17. 07. 2015 do 17. 12. 2015, pričom teda súd uvedenú sumu
vypočítal tým spôsobom, že meter štvorcový rovnajúci sa 0,287 EUR vynásobil počtom metrov 1314 čo
predstavuje ročné nájomné 377,11 EUR, ktorú súd vydelil čo na 365 dní jeden deň nájmu predstavuje
1,033 EUR a po vynásobení počtu dní, za ktoré si žalobca v 1. rade uplatnil zaplatenie nájomného

ako bezdôvodného obohatenia 154 dní táto suma je vo výške 159,11 EUR. K predmetnej sume súd
pripočítal ešte sumu 611,14 EUR, ktorá predstavuje jednu polovicu bezdôvodného obohatenia, na ktorú
mal nárok v zmysle podanej žaloby ešte v čase podania Ondrej Šmidriak s tým, že uvedenú sumu
súd vypočítal tak, že Q. Š. si uplatnil nájomné za rok 2014 a 2015 tak, že od 01. 10. 2014 do 31. 12.
2014 uplynulo 92 dní a od 01. 01. 2015 do 16. 07. 2015 uplynulo 197 dní, pričom rozsah v metroch

štvorcových, za ktoré si Q. Š.S. uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia bolo 5361 m2. Na základe
tej skutočnosti, že v roku 2014 súd určil, že za meter štvorcový a za rok je povinný žalovaný zaplatiť
ročne0,290EURpovynásobenítohtoročnéhonájomnéhopočtommetrovštvorcových5361vyjderočné
nájomné 1.554,69 EUR, pričom súd uvedené nájomné vydelil počtom dní 365 a na jeden deň to potom
vychádza 4,259 EUR, ktoré vynásobil počtom dní 52, za ktoré si v roku 2014 žalobca Q. Š. uplatnil

bezdôvodné obohatenie a týmto spôsobom mu vyšla suma 391,86 EUR. Čo sa týka roku 2015 s počtom
dní 197, súd tu vypočítal nájomné tak, že sumu za meter štvorcový 0,287 vynásobil počtom metrov
štvorcových 5361, pričom ročné nájomné predstavuje potom sumu 1.538,- EUR, ktoré vydelil 365 dňami
v roku a denné nájomné predstavuje sumu 4,24 EUR, ktorú vynásobil počtom dní za rok 2015 a takto
bola celková suma vo výške 830,42 EUR. Po pripočítaní sumy 830,42 EUR t. j. bezdôvodné obohatenie

za rok 2015 a sumy 391,86 EUR za rok 2014 celková suma, ktorú súd by priznal Q. Š. bola vo výške
1.222,28 EUR a keďže polovica z tejto pohľadávky v rámci dedičského konania pripadla žalobcovi v 1.
rade Z. Š. súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie tejto polovice vo výške 611,14 EUR.

38. Čo sa týka sumy týkajúcej sa žalobkyni v 2. rade vo výške 1.101,19 EUR súd tu

poukazuje na to, že žalobkyňa v 2. rade si uplatnila zaplatenie bezdôvodného obohatenia takisto ako
žalovanýv1.radevobdobíod17.07.2015do17.12.2015t.j.vrozsahu154dní,pričomplocha-výmera
za metre štvorcové pripadá na žalobkyňu v 2. rade vo výške 4047 m2. Na základe tejto skutočnosti,
keďže v roku 2015 bola stanovená výška nájmu 0,287 EUR za m2/rok súd vynásobil predmetnú sumu
metrami štvorcovými t. j. 4047, pričom takto určené ročné nájomné predstavuje sumu 1.161,48 EUR

a súd uvedenú sumu vydelil číslom 365 t. j. počtom dní za rok a na jeden deň potom pripadá suma
nájomného vo výške 3,182 EUR. Po vynásobení počtom dní, za ktoré si žalobkyňa v 2. rade uplatnila
bezdôvodné obohatenie 154 dní predstavuje sumu 490,05 EUR. K predmetnej sume ešte súd pripočítal
sumu tak ako u žalobcu v 1. rade vo výške 611,14 EUR čo je spolu 1.101,19 EUR, ktorú taktiež ona aj
žalobca v 1. rade nadobudla v zmysle dedičského rozhodnutia po svojom otcovi.

39. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

40. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov

konania voči žalobcovi v 1. rade vo výške 33,71% a voči žalobkyni v 2. rade vo výške 7,48%. Vo veci trov
konania žalobcu v 1. rade vo výške 33,71% súd poukazuje na to, že pôvodnou žalobou sa žalovaný v 1.
radedomáhalzaplateniasumy755,37EURaQ.Š.sumy3.058,46EURakeďžežalobcav1.radevstúpil
do práv Q. Š. v 1-ici táto predstavuje sumu 1.529,28 EUR preto celková suma, ktorej sa žalobca v 1. radedomáhal predstavuje sumu 2.284,65 EUR. Keďže žalobca v 1. rade bol úspešný v sume 770,25 EUR
táto suma predstavuje zo sumy 2.284,65 EUR 33,71 % a keďže žalovaný bol úspešný v časti, v ktorej
súd zamietol žalobu, v tomto prípade 2.284,65 EUR mínus 770,25 EUR sa rovná 1.514,40 EUR úspech

žalovaného bol vo výške 66,29%. Na základe uvedeného súd rozhodol, že od úspechu žalovaného vo
výške 66,29% odpočítal úspešnosť žalobcu v 1. rade vo výške 33,71% a výsledná suma 32,57% je nárok
žalovaného na náhradu trov konania voči žalobcovi v 1. rade.

41. Čo sa týka žalobkyne v 2. rade, táto sa pôvodne žalobou domáhala zaplatenia

sumy851,62EUR,pričompočaskonaniavstúpilavpolovicidouplatňovanýchprávpôvodnéhožalobcuv
1.V.Q.Š.vsume1.529,28EUR,pričompopripočítanítejtosumysatedaonadomáhalaspoluzaplatenia
sumy 2.380,90 EUR. Úspešnosť žalobkyni v 2. rade vo výške 1.101,19 EUR predstavuje 46,26% z
celkovej sumy 2.380,90 EUR a keďže súd v časti žalobu zamietol tento bol úspešný v časti zamietnutej
žaloby vypočítanej od vymáhanej sumy 2.380,90 EUR mínus 1.101,19 EUR t. j. vo výške 1.279,51 EUR
čo predstavuje 53,74% úspech. Preto, keďže súd od úspechu žalovaného vo výške 53,74% odčítal

úspech žalobkyne v 2. rade vo výške 46,26 EUR žalovaný nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni
v 2. rade je vo výške 7,48%.
§ 145 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 149 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 150 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z.

§ 151 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 451 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 456 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 255 zák. č. 160/2015 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j.
1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej
predchádzalo.