Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315221609
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315221609.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek

senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: A. N., nar. X.X.XXXX,
C. N. XXX, C. N., zast.: JUDr. Ivana Magdolenová Joríková, advokátka, Hrnčírikova 1/B, Partizánske
proti žalovanému: Raben Logistics Slovakia s.r.o., Diaľničná cesta 28, Senec, IČO: 35 704 390, zast.:
Nechala & Co. s.r.o., Panenská 23, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 868 604 o zaplatenie sumy
1.581,28 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III
č.k. 25Cb/420/2015-76 zo dňa 3.11.2016 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/420/2015-76 zo dňa

3.11.2016 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konanie voči žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.581,28 eur s 9,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.877,06 eur od 24.4.2015 do 30.4.2015,
zo sumy 1581,28 eur od 1.5.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40 eur. Súčasne priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 26.10.2015 domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.581,28 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného
obohatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe uzatvorenej ústnej zmluvy o preprave veci
uskutočnil dňa 4.8.2014 prepravu tovaru špecifikovaného v dokumente „Soupiska - Rozvoz“ riadne a
včas. Približne 5 mesiacov po uskutočnení prepravy mu žalobca prefakturoval faktúrou č. 120140603
sumou 1.581,28 eur škodu na prepravovanej zásielke. Túto pohľadávku si žalovaný neoprávnene
jednostranne započítal proti nároku žalobcu na prepravné. Žalobca považoval úkon započítania od

počiatku za neplatný, vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.581,28 eur,
na ktorú žalovaný nereagoval.

3. Prvoinštnačný súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že žalovanému by vznikol nárok
nanáhraduškody,akbypreukázalžemuvzniklaurčitáškodavpríčinnejsúvislostisporušenímzmluvnej
povinnosti žalobcom. Žalovaný argumentoval, že zápočtom uhradil faktúru spoločnosti Raben CZ. Podľa
názoru súdu prvej inštancie však žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal výšku

škody. Je pravdou, že uhradil zápočtom faktúru spoločnosti Raben CZ, ktorá si voči nemu uplatnila
refakturáciu škody, ktorú zaplatila spoločnosti VIADRUS, avšak konajúci súd nepovažoval faktúru samu
o sebe bez spojenia s iným relevantnými dôkazmi za dostatočný spôsob preukázania svojho nároku na
fakturáciu, keďže chýbal podklad na základe ktorého bola faktúra vystavená. Výšku škody prvoinštančnýsúd teda považoval za nepreukázanú, keďže nebola dostatočne relevantnými dôkazmi preukázaná,
vyčíslenie škody spoločnosťou VIADRUS sa neopieralo o žiadne exaktné dôkazy, či už ide o cenu
použitého materiálu na opravu, resp. cenu práce, nebolo preukázané, či túto opravu vykonal spoločnosť

VIADRUS alebo za opravu zaplatila tretiemu subjektu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že aj v prípade,
ak by bola výška škody náležite preukázaná, žalovaný nepreukázal, že spoločnosť Raben CZ faktúru
spoločnosti VIADRUS zaplatila. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, hoci mal aj súd preukázané, že
došlo k pádu kotla a následne zrejme k jeho poškodeniu, priznal žalobcovi nárok uplatnený žalobou na
zaplateniecenyprepravyvplnomrozsahu,nakoľkomalzato,žezápočetjeneplatný,keďžežalovanému

nevznikla pohľadávka z titulu náhrady škody voči žalobcovi. Vzhľadom k tomu, že prvoinštančný súd
nemal výšku škody za preukázanú, nezaoberal sa ďalej tým, či došlo k riadnemu uplatneniu nároku na
náhradu škody zo strany žalovaného. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 a
nasl. CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.

c), d) a h) CSP. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel v konaní k nesprávnym skutkovým zisteniam
najmä čo sa týka žalovaným tvrdeného a preukazovaného nároku na náhradu škody spôsobenej
žalobcom podľa § 622 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý si žalovaný započítal so žalovaným nárok
na prepravné. Žalovaný zdôraznil, že žalobca v priebehu celého konania na súde prvej inštancie nijakým
skutkovým tvrdením nespochybnil svoju zodpovednosť za škodu a ani nespochybnil výšku škodu,

ktorú tvrdil žalovaný. Jediným argumentom žalobcu bolo, že mu nebol doručený prejav započítania
vzájomných pohľadávok zo strany žalovaného, resp. že prepravu nevykonával pán A. N. ako fyzická
osoba osobne, ale niektorý jeho zamestnanec. Napriek tomu, že žalobca v priebehu celého sporu
nepoprel svoju zodpovednosť za škodu a nespochybnil ani výšku spôsobenej škody, súd prvej inštancie
situáciu nesprávne vyhodnotil a tieto okolnosti považoval za sporné a vyhodnocoval dôkazy predložené

na preukázanie týchto tvrdení. Nakoľko žalobca nespochybnil svoju zodpovednosť za škodu na zásielke,
tvrdenia žalovaného o zodpovednosti žalobcu za škodu ako aj o výške škody mal súd považovať za
nesporné, a teda nevykonávať dôkazy na ich preukázanie. Žalovaný ďalej zdôraznil, že predložil dôkazy
na preukázanie tvrdeného nároku na náhradu škody. Nakoľko jeho nárok nebol v celom konaní zo
strany žalobcu spochybnený a ani súd tento nárok v priebehu konania nespochybnil, považoval žalovaný

oprávnene nárok na náhradu škody za preukázaný. Nakoľko súd prvej inštancie nevyslovil predbežný
záver, že preukázanie nároku na náhradu škody je sporné, žalovaný ďalej svoj nárok na náhradu
škody nepreukazoval. Žalovaný namietal, že prvoinštančný súd nesprávne vyžadoval od žalovaného,
aby preukazoval porušenie zákonnej povinnosti a príčinnú súvislosť pri vzniku škody, keď toto nie sú
podľa zákona predpokladmi zodpovednosti dopravcu za škodu na zásielke. V súvislosti s výškou škody

žalovaný uviedol, že predložil potvrdenie spoločnosti VIADRUS o výške nákladov na opravu kotla a
tiež dôkazy o tom, že suma v danej výške bola žalovaným uhradená. Nakoľko dôležitou otázkou vo
veci bol fakt, že škoda vznikla žalovanému, nemožno súhlasiť so súdom prvej inštancie, že chýbajúcim
dôkazom je potvrdenie o uhradení škody zo strany spoločnosti Raben CZ. Otázkou v súdnom konaní
totiž nebol vznik škody spoločnosti Raben CZ, ale vznik škody žalovanému. Žalovaný tiež namietal, že

zákonný sudca na súde prvej inštancie na začiatku pojednávania nesplnil svoje zákonné povinnosti a
nezhrnul, ktoré skutkové tvrdenia sú sporné, ktoré nesporné a ani nevyjadril svoje predbežné právne
posúdenie. Vzhľadom na prezentované skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 22.12.2016 uviedol, že od počiatku namietal, že
tvrdené započítanie nespĺňalo esenciálne náležitosti, najmä absentovala splatná peňažná pohľadávka
na strane žalovaného a kvalifikovaný kompenzačný prejav z jeho strany, ktorý by vyvolal právne
účinky. Akýkoľvek domnelý pokus žalovaného o započítanie bol nezrozumiteľný a neurčitý, z toho

dôvodu pohľadávka žalobcu nemohla zaniknúť a súd dôvodne priznal žalobcovi nárok na jej zaplatenie
voči žalovanému. Žalobca sa tiež stotožnil so záverom prvoinštančného súdu, že žalovaný v konaní
nepreukázal, že by mal voči žalobcovi pohľadávku vyplývajúcu z nároku na náhradu škody v určitej
výške. Nakoľko žalovaný nepreukázal existenciu škody a jej výšky, nemohol si ju voči žalobcovi ani
kvalifikovane uplatniť. V tejto súvislosti vyslovil žalobca tiež názoru, že postup žalovaného, kedy v

prípade domnienke žalovaného o vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalobcu tohto neprizval k
šetreniu škodovej udalosti, považuje za neobvyklý a v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku.
S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.6. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v
rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací

súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto
postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa
ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

7. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny,
keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec
posúdil správne aj po právnej stránke.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

9. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie odmeny za uskutočnenú prepravu. Žalovaný
si voči uplatnenému nároku žalobcu započítal svoj nárok na náhradu škody vo výške 1.581,28 eur
vyúčtovaný faktúrou č. 120140603 a z uvedeného dôvodu považoval žalobu za nedôvodnú.

10. Súd prvej inštancie v konaní ustálil, že zápočet vykonaný žalovaným je neplatný, pretože žalovaný

nepreukázal relevantnými dôkazmi skutočnú výšku škody. S uvedeným záverom sa stotožňuje aj
odvolací súd, pričom v tejto súvislosti dopĺňa, že žalovaný síce predložil listinu označenú ako „Vyčíslenie
nákladov na výmenu komponentov + opravu kotla (VIADRUS HEFAISTOS 5 čl.)“ zo dňa 21.10.2014,
ktorú však nemožno považovať za dostatočný doklad osvedčujúci reálnu výšku škody. V danom prípade
ide o listinu vyhotovenú spoločnosťou VIADRUS a.s., ktorá bola prvotným objednávateľom prepravy

tovaru, pričom iba na jej základe nemožno konštatovať, že reálne náklady na opravu kotla boli zhodné s
jednotlivýmipoložkami(dvierkakotla,výmenačastiplášťa,izoláciaavýmenanásypkykotla,rozvádzacia
trubka a práce) uvedenými v danom vyčíslení. V danom prípade teda pre určenie výšky škody nie
je postačujúce poukázať na vyčíslenie škody vykonanej samotným poškodeným spolu s odkazom
na úhradu takto vyčíslenej škody jednotlivými účastníkmi daného vzťahu, ale je potrebné preukázať

skutočný rozsah škody na predmetnom kotle. Samotná skutočnosť, že žalovaný v rámci reklamácie
zaplatil poškodenému ním uplatnenú škodu, nemá za následok splnenie dôkaznej povinnosti v zmysle
§ 132 CSP.

11. Keďže žalovaný v podanom odvolaní neuviedol také relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé

spochybniť alebo vyvrátiť záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti podanej žaloby, preto odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

13. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).