Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 24, 2012

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 26Er/87/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2103899058
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Siskovičová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2012:2103899058.4

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:
35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: J. E., P.. XX.XX.XXXX, E. XXX/X, XXX
XX V., vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava, pre
vymoženie sumy 239,00 EUR (7 200,- Sk) s príslušenstvom a trovami exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod spisovou značkou EX

555/2003 z a s t a v u j e.

II. Súd žiadnemu z účastníkov povinnosť na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e u k l a d á.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21.10.2003 udelil tunajší súd rozhodnutím č. 5207 020682 súdnemu exekútorovi: JUDr. Jaroslav
Mráz, so sídlom Bosákova 7, 851 04 Bratislava, predtým Vlčkova 35, 811 04 Bratislava, poverenie na

vykonanie exekúcie v prospech oprávneného v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok). Uznesením Okresného súdu Trnava č. 26Er/87/2003-21 zo
dňa 10.03.2009 súd rozhodol o zmene súdneho exekútora v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.07.2009.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba s vykonateľnosťou súhlasila.

Predmetom exekučného titulu - Notárskej zápisnice N 869/2003, NZ 48357/2003 (ďalej len „Notárska

zápisnica“) bolo vyhlásenie advokáta Mgr. Bruna Žlnaya, zástupcu advokáta Mgr. Tomáša Kušníra,
splnomocneného na základe substitučnej plnej moci, o súhlase s vykonateľnosťou predmetnej Notárskej
zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku a o právne významných skutočnostiach, ktoré by
mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky.

Primárny právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 1370088 uzatvorenej

dňa 09.04.2003 (ďalej len ,,Zmluva o úvere“), ktorou bol povinnému poskytnutý úver v celkovej výške
258,91 Eur (7 800 Sk), ktorú povinný riadne a včas neplnil. V predmetnej zmluve povinný pre prípad
neplnenia si zmluvných podmienok (a to najmä nesplatenia úveru a jeho príslušenstva) splnomocnil
advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, advokátska kancelária Za Kasárňou 1, 831 03 Bratislava 3 (ďalej
len „Splnomocnenec“), aby v mene a s právnymi účinkami pre splnomocniteľa (povinného) v prípade
neuhradeného záväzku alebo jeho časti, z titulu predmetnej Zmluvy o úvere uzatvoril a podpísal v

prospech oprávneného notársku zápisnicu ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.
Takáto notárska zápisnica mala pritom obsahovať aj údaj o skutočnej časti nesplateného záväzku zoZmluvy úvere (t.j. vtedy neznámu čiastku, o ktorej ani nebolo známe, či v budúcnosti vznikne) a súhlas
povinného s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice.

V zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd nadobudol pochybnosti o tom, či je výkon exekúcie na podklade uvedeného exekučného titulu v
súlade so zákonom a začal sa zaoberať otázkou existencie dôvodov na zastavenie alebo čiastočné
zastavenie predmetnej exekúcie ex offo.

Súd sa pri skúmaní existencie takýchto dôvodov zaoberal najmä otázkou, či je exekučný súd oprávnený
vykonať preskúmanie exekučného titulu z hmotnoprávneho hľadiska, t.j. preskúmať konkrétne okolnosti,
ktoré predchádzali vyhotoveniu exekučného titulu. Ak by mal totiž exekučný súd vykonať preskúmanie
veci spôsobom, akým koná civilný súd v občianskoprávnom konaní, muselo by byť takéto oprávnenie
v zákone výslovne uvedené, inak by takéto preskúmanie išlo nad rámec preskúmania formálnej a

materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.

Zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z toho hľadiska, či mu predchádzalo alebo nepredchádzalo
preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného práva, v tomto zmysle notárska zápisnica ako
vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu

súdu (vynímajúc súd rozhodcovský v zmysle príslušných ustanovení). V tejto súvislosti však treba
citovať časť nálezu Ústavného súdu I. ÚS 5/2000 v ktorom je výslovne uvedené, že by nebolo možné
pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to najmä s ohľadom na jej mimosúdny
spôsob vzniku, vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na
ktorých treba bezpodmienečne trvať. V takomto prípade je teda možné nepriznať oprávnenej osobe

právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky
(ďalej len „Ústava“). V iných prípadoch by však bolo preskúmanie súladu exekučného titulu, ako prvku
prameniaceho z úniového práva, so zákonom súdom posudzované ako jednoznačné prekročenie
právomocí slovenského súdu a samo o sebe by bolo porušením práva EÚ.

V prípade, že takýto výklad aplikujeme na prípad možného zastavenia exekúcie realizovanej na
základe absolútne neplatného exekučného titulu (notárskej zápisnice), má tunajší súd za to, že
takýmto postupom nebude nielen nijakým spôsobom ohrozená následná vymožiteľnosť nároku, ktorý je
predmetom exekúcie, ale bude tak i zachované právo na súdnu ochranu oprávneného v zmysle čl. 46
ods. 1 Ústavy (oprávnený totiž môže svoj nárok v zmysle príslušných procesných ustanovení uplatniť v

riadnom občiansko-súdnom konaní). Navyše, právo na súdnu ochranu v zmysle uvedeného ustanovenia
bude týmto uznesením priznané i povinnému, ktorý bude mať taktiež právo obhájiť existenciu či
výšku svojho záväzku. Doterajší právny stav neposkytoval dostatok možností právnej a ani súdnej
ochrany povinnému, naopak, okolnosti, za ktorých bola spísaná Notárska zápisnica ako podklad pre
výkon exekúcie, bola v ostrom rozpore so zákonnými ustanoveniami týkajúcich sa najmä základných

predpokladov zastúpenia a v konečnom dôsledku tak bolo povinnému odňaté i právo na súdnu ochranu v
zmysle § 46 ods. 1 Ústavy, čo je už samo o sebe dostatočným dôvodom pre aplikáciu vyššie uvedeného
postupu, t.j. možnosti preskúmania exekučného titulu.

Takýto právny názor v prípade preskúmania notárskych zápisníc potvrdzuje aj nález Ústavného súdu

SR II. ÚS 498/2010, v zmysle ktorého je exekučný súd oprávnený exekučný titul preskúmavať aj z
hľadiskapríslušnýchhmotnoprávnychzákonnýchustanoveníatonielenzprocesnéhohľadiska.Ústavný
súd SR obdobne rozhodol v uznesení č. I. ÚS 456/2011-19, v ktorom konštatoval, že okresný súd je
nielenoprávnený,aleajpovinnýskúmaťzákonnosťexekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuužzačatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre

účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd sa zaoberal otázkou opodstatnenosti exekučného konania a
otázkou, či exekučný titul, ktorý bol podkladom na vykonanie exekúcie, naozaj spĺňa všetky zákonom
predpísané náležitosti stanovené pre takýto právny úkon a v neposlednom rade, či je tento exekučný titul

platný a vykonateľný. Predmetom skúmania tunajšieho súdu bolo najmä oprávnenie Splnomocnenca
zastúpiť povinného pri spísaní notárskej zápisnice.Tunajší súd dospel k záveru, že splnomocnenie udelené povinným Splnomocnencovi priamo v Zmluve
o úvere je neplatné, a to z nasledovných dôvodov:

Toto splnomocnenie na uznanie dlhu bolo povinným udelené Splnomocnencovi ešte v čase, keď ich dlh
z omeškania neexistoval, t.j. povinný udelil splnomocnenie na uznanie či neuznanie dlhu v čase, keď
ešte nemal vedomosť o jeho prípadnom vzniku ani o jeho výške, takže toto splnomocnenie bolo neurčité
a všeobecné. Povinnému bolo odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože
neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať,

či vôbec určité právne významné okolnosti v budúcnosti nastanú. Takéto splnomocnenie nemôže byť
platné, pretože nie je z neho možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho Splnomocnencovi
vyplývajú a následne posúdiť, či konal Splnomocnenec v mene splnomocniteľa v medziach udeleného
oprávnenia, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo či Splnomocnenec prekročil
svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva. Naopak, splnomocnenie je koncipované tak, že vytvára
veľmi široký priestor pre konanie a právne úkony Splnomocnenca.

Prílišná všeobecnosť a nejasnosť predmetného splnomocnenia je daná i príliš širokým rozsahom a
neurčitým vymedzením oprávnenia Splnomocnenca na všetky právne úkony, ktoré bude potrebné
vykonať za účelom uzatvorenia príslušnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí pohľadávka oprávneného
vyplývajúca zo Zmluvy o úvere. Všeobecné a neobmedzené zastúpenie osobou by mohlo byť v zmysle

zákona akceptovateľné v prípade zastúpenia advokátom v zmysle § 25 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, čo však nemožno aplikovať na daný prípad najmä z dôvodu rozporu záujmov, t.j. zjavnej
skutočnosti, že Splnomocnenec nemal v zmysle Zmluvy o úvere konať v záujme povinného, skôr
naopak, jeho zastúpením sa malo zabezpečiť silnejšie postavenie oprávneného ako veriteľa a okamžitá
vymožiteľnosť jeho pohľadávky bez toho, aby sa o tom povinný čo i len dozvedel. Súd je toho názoru,

že pri inštitúte takej právnej sily ako je notárska zápisnica v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného
poriadku je nutné bezpodmienečne zaistiť taký právny stav, pri ktorom je nepochybné, že s uznaním
dlhu povinný/dlžník naozaj súhlasil a bol si vedomý všetkých právnych následkov s tým spojených.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, plnomocenstvo udelené Splnomocnencovi zjavne nerešpektuje

zákonnú podmienku uvedenú v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej zastupovať iného
nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Je teda vylúčené, aby zmluva o
zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami medzi ktorými je konflikt záujmov. V posudzovanom
prípade bol povinný nútený súčasne na predtlači zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr.
Tomáša Kušníra, ktorého určil práve oprávnený a v ktorom ho splnomocnila na spísanie predmetnej

notárskej zápisnice - exekučného titulu. Okrem toho Mgr. Tomáš Kušnír v množstve konaní vedených
oprávneným, vystupuje alebo vystupoval v čase udelenia plnomocenstva a spísania notárskej zápisnice
ako právny zástupca oprávneného. V spise sa nachádza dokument, ktorý svedčí o tom, že právny
zástupca oprávneného Mgr. Tomáš Kušnír vypovedal plnomocenstvo udelené dňa 02.01.2003 dňa
26.09.2003. Za takejto situácie je tu preukázateľný rozpor záujmov medzi splnomocneným zástupcom

povinného a povinným, čo je prekážkou vzniku platnej dohody o plnomocenstve, ktorý dôvod tunajší
súd považuje za podstatný pre posúdenie oprávnenia splnomocnenca uznať za povinného záväzok a
podpísať za ňho súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé,
že v tomto prípade Splnomocnenec v skutočnosti nehájil záujmy povinného, ktorý ho na uznanie dlhu
splnomocnil, ale oprávneného. Exekučný súd preto nemá za preukázané, že medzi Mgr. Tomášom

Kušnírom, ako splnomocnencom a povinným, ako splnomocniteľom došlo k vzniku platnej dohody o
plnomocenstve; na základe ktorej by bol splnomocnenec oprávnený uznať za povinného dlh vo forme
notárskej zápisnice a súhlasiť s jej vykonateľnosťou, ako exekučným titulom.

Exekučný súd žiadnym spôsobom nespochybňuje možnosť dať sa pri spísaní notárskej zápisnice

zastúpiť v zmysle § 31 Občianskeho zákonníka a vyvolať tak, aj konaním splnomocnenej osoby, účinky
zamýšľané v § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Súd má však za to, že plnomocenstvo udelené
Splnomocnencovi túto osobu neoprávňovalo na spísanie Notárskej zápisnice v znení, ako bola spísaná.
Okrem toho je zastúpenie, ktoré vzniklo na základe uvedenej dohody o plnomocenstve na vykonanie
takéhoto úkonu v ostrom rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko splnomocnená osoba

zjavne nekonala v záujme povinného, skôr naopak.

Zákonnou úpravou zastúpenia zákonodarca jednoznačne sledoval právnu ochranu zastúpených osôb,
ktoré sa dajú zastúpiť nimi zvoleným zástupcom. Právne úkony urobené osobami, ktoré nespĺňajúpodmienky upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú v zmysle Občianskeho zákonníka
absolútne neplatné a to bez ohľadu na skutočnosť, že o tom účastníci právneho úkonu (v tomto prípade
povinný) vedeli.

Tento právny názor potvrdzuje aj skutočnosť, že pri uzatváraní Zmluvy o úvere povinný nemal žiadnu
možnosť výberu zástupcu/splnomocnenca, pretože zo Zmluvy o úvere je zrejmé, že pri jej vyhotovení
bola použitá predtlač vyhotovená oprávneným, v ktorej už bola osoba Splnomocnenca určená bez
akejkoľvek možnosti zmeny.

V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 329/2010 udelenie takéhoto
plnomocenstva povinným nerešpektuje základný predpoklad jeho udelenia a to, ako už bolo uvedené
vyššie, že splnomocnenec bude presadzovať a brániť záujem povinného ako aj slobodnú voľbu pri
voľbe svojho splnomocnenca. Pri jedinej možnej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a
zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej Zmluvy o úvere, nemožno o slobodnej vôli

povinného vôbec hovoriť.

Z dôvodov vyššie uvedených má súd jednoznačne za to, že dohoda o plnomocenstve je absolútne
neplatná. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému,
takžekaždýsajejmôžedovolať.Naabsolútnuneplatnosťprihliadasúdajbeznávrhu(exoffo).Absolútna

neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným
odpadnutím dôvodu neplatnosti. Plnenie, ku ktorému došlo z absolútne neplatného právneho úkonu
zakladá bezdôvodné obohatenie. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje.

Navyše, nakoľko bola samotná Zmluva o úvere uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného

zákonníka,plnomocenstvovnejobsiahnutéjenutnéposúdiťajsozreteľomnaustanoveniaObchodného
zákonníka. Pri zohľadnení príslušných ustanovení Obchodného zákonníka súd jednoznačne dospel
k záveru, že predmetné plnomocenstvo nespĺňa dokonca ani požiadavku v zmysle § 323 ods. 1
Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého môže byť uznaný iba v čase uznania existujúci určitý, čo do
výšky, záväzok, pričom v čase udelenia splnomocnenia povinným nebolo a ani nemohlo byť jasné, či v

budúcnosti povinnému z tohto úveru vznikne dlh a v akej výške (II. ÚS 498/2010).

Notárska zápisnica, ktorú exekučný poriadok za exekučný titul považuje, je verejná listina, ktorá vznikla
mimosúdnou cestou, ale jej formálne i obsahové náležitosti sú vymedzené zákonom, t.j. zákon č.
323/1992 Z.z. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „Notársky poriadok“) a samotný Exekučný

poriadok. V tejto súvislosti možno poukázať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
5/2000 zo dňa 13.07.2000, v ktorom Ústavný súd okrem iného riešil aj čiastkovú otázku, čo musí spĺňať
notárska zápisnica, aby bola spôsobilým exekučnými titulom. Ústavný súd vyslovil, že rozdiel medzi
uznaním dlhu, resp. záväzkom podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny
záväzok v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda uznaním dlhu v procesnom zmysle, je v

dvoch náležitostiach. V prípade notárskej zápisnice nemôže ísť predovšetkým o jednoduchý písomný
právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme. Okrem toho notárska zápisnica musí
obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku, čo priamo vyplýva aj
zo samotného ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Práve tento súhlas povinného s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu, až tento

prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú na nútený výkon povinnosti
uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu,
výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej
povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky
aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu.

Z uvedeného vyplýva, že prejav vôle povinného, ktorý zakladá takýto významný právny inštitút, nemôže
byť nijakým spôsobom spochybnený. Pri spísaní exekučného titulu, t.j. predmetnej Notárskej zápisnice,
nebol povinný prítomný, naopak, o spísaní Notárskej zápisnice nemusel byť ani upovedomený, a to ani o
jej obsahu či konkrétne o výške uznaného dlhu. Vychádzajúc z vyššie preukázanej neplatnosti plnej moci

udelenej Splnomocnencovi možno konštatovať, že Notárska zápisnica nespĺňa formálne a materiálne
podmienky exekučného titulu, pretože bola spísaná neoprávnenou osobou a teda neobsahuje záväzok
povinného a už vôbec nie jeho vyhlásenie o súhlase s jej vykonateľnosťou. V prípade, že je neplatné
splnomocnenie, na základe ktorého bola spísaná Notárska zápisnica, tak ani táto nemôže byť platná,a teda neexistuje spôsobilý exekučný titul. Súd má za to, že táto Notárska zápisnica ako exekučný titul
je absolútne neplatná.

Absolútna neplatnosť dohody o plnomocenstve má teda za následok, že Splnomocnenec nemohol
zastupovaťpovinnéhoprispisovaníNotárskejzápisniceakoexekučnéhotituluatedaNotárskazápisnica
neobsahuje jednu z materiálnych podmienok vykonateľnosti a to súhlas povinného s vykonateľnosťou
a teda nie je exekučným titulom. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne
účinky pre povinného, v mene ktorého “konal“ Splnomocnenec, predložená Notárska zápisnica nemôže

byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého
vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Exekučný titul, ktorým bola v tomto prípade Notárska zápisnica, teda nie je spôsobilým exekučným
titulom v zmysle požiadavky § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.

Práve platný a vykonateľný exekučný titul je predpokladom na vedenie exekúcie. Každý exekučný titul,
na podklade ktorého sa navrhuje exekúcia, musí súd podrobiť preskúmaniu v rozsahu ustanovenom
zákonom. Rozsah prieskumnej činnosti je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom
oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený
a povinný vecne legitimovaní, príp. spôsobilí byť účastníkom exekučného konania. Súd môže takisto v

tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na
návrhúčastníkakonaniaalebobeznávrhu)avprípadezistenia,ženiesúsplnenépodmienkymateriálnej
alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť ( II.ÚS 498/2010).

V tomto zmysle je koncipované aj ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku ako dôvod zastavenia

exekúcie, ktorý zahŕňa i prípad, kedy sa exekúcia vôbec nemala začať, keďže rozhodnutie nebolo
vykonateľné a v čase rozhodovania o zastavení exekúcie stále vykonateľné nie je. Tunajší súd v tejto
súvislosti poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára
2007 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na
základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Najvyšší súd sa ďalej vyjadril, že

ak bude exekúcia podľa exekučného titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.

Odmietnutie takéhoto exekučného titulu, resp. zastavenie exekúcie vykonávanej na podklade notárskej
zápisnice, ktorá bola spísaná za účasti neoprávnenej osoby nie je zásahom do vlastníckeho práva

oprávneného a ani nie je nijakým spôsobom upreté jeho právo na majetok, resp. právo na ochranu
majetku zakotvené v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ľudských právach a základných
slobodách(III.ÚS329/2010).Zastavenímexekúcieniejeznemožnenéplnenievprospechoprávneného,
ktorý ma ešte stále dostatok zákonných možností na uplatnenie svojich práv vyplývajúcich zo Zmluvy
o úvere. Exekučný súd totiž týmto uznesením žiadnym spôsobom nepreskúmava samotnú Zmluvu

o úvere, nároky z ktorej môžu byť predmetom samostatného súdneho konania. Platnosť Zmluvy o
úvere nie je týmto uznesením nijakým spôsobom dotknutá a jej posúdenie nie je ani pre rozhodovanie
tunajšieho súdu relevantné, posudzovaná bola len platnosť Notárskej zápisnice, ktorou bol uznaný
záväzok povinného zo Zmluvy o úvere. Uvedené zjavne nebráni oprávnenému domáhať sa na
príslušnom súde podľa platných právnych procesných predpisov vydania rozhodnutia znejúceho na

plnenie dlžnej peňažnej sumy v zmysle Zmluvy o úvere a v prípade úspechu v konaní aj práva súdom
priznanú pohľadávku exekučne vymáhať (III. ÚS 329/2010).

Právny názor tunajšieho súdu obsiahnutý v tomto uznesení je vyjadrením ustálenej judikatúry Ústavného
súdu Slovenskej republiky, ktorý sa jednoznačne vyslovil, že plnomocenstvo obsiahnuté priamo v

úverovej zmluve vo forme a obsahu, v akej bolo obsiahnuté v prípade zmluvného vzťahu oprávneného
a povinného, je jednoznačne neplatné a zakladá tak dôvod na zastavenie exekúcie, či už v zmysle § 57
ods. 1 písm. a) alebo § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku ( II. ÚS 498/2010 zo dňa 25.11.2010,
III. ÚS 329/2010 zo dňa 21.9.2010, III. ÚS 294/2010 zo dňa 25.10.2010).

Podľa § 58 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov,
súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku súd môže zastaviť exekúciu aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo
vykonateľným.

Vykonateľnosťexekučnéhotitulupredstavujemateriálnypodkladexekúcie,conditiosinequanonzačatia
a priebehu exekučného konania. Ak exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu na návrh či bez návrhu zistí,

že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, sa dosiaľ nestalo vykonateľným, exekúciu musí zastaviť.
Tento dôvod zastavenia exekúcie sa vzťahuje iba na prípady, ak rozhodnutie vôbec nenadobudlo
vykonateľnosť, a napriek tomu sa začalo exekučné konanie. Túto skutočnosť môže exekučný súd zistiť
najskôr v štádiu vydávania poverenia, ale prakticky je to možné v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania. Táto skutočnosť vyplýva aj z povinnosti súdu vyplývajúcej už z citovaného § 58 ods. 1
Exekučného poriadku, v zmysle ktorého má súd povinnosť počas celého exekučného konania skúmať

zákonnosť exekúcie a v prípade, že zistí dôvod jej neprípustnosti, musí ju ex offo zastaviť. Takýto právny
názor zastáva aj Ústavný súd, ktorý v náleze II. ÚS 498/2010 ustanovuje, že právny predpis, resp. jeho
jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v
ich vzájomných súvislostiach, nie izolovane - oprávnenie exekučného súdu kedykoľvek preskúmavať
prípustnosťexekúcie(tedanielenpredvydanímpoverenia)plnekorešpondujesozámeromzákonodarcu

vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Exekučný súd je nielen oprávnený ale aj povinný preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom
nielen v štádiu konania pred udelením poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale aj kedykoľvek v
priebehu exekučného konania, pre účely zistenia existencie dôvodu na zastavenie exekučného konania.

V súlade s vyššie uvedeným, a to najmä z dôvodu absolútnej neplatnosti notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, t.j. jej nespôsobilosti a nepoužiteľnosti ako exekučného titulu v exekučnom konaní,
súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil. Exekučný súd totiž dospel k
záveru, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Vzhľadom na skutočnosť, že výzva súdu na vyčíslenie trov exekúcie zostala nezodpovedaná, súd má

za to, že súdny exekútor si náhradu trov exekúcie neuplatnil. Súd preto žiadnemu z účastníkov neuložil
povinnosť na náhradu trov exekúcie.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15
dní odo dňa doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje.

Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom
rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa,
proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a

opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.