Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/350/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414218903
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4414218903.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: N. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom L., o zaplatenie sumy 5.659 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky č.k. 4Csp/65/2017- 43 zo dňa 03. júla 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku o zaplatenie sankčných
poplatkov, poplatkov za upomienky ako, aj úroku z nezaplatenej istiny a v časti výroku o trovách konania
z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
5.659 eur, ktorá predstavuje nezaplatenú časť úveru, sumu 944,58 eura, ktorá predstavuje nezaplatené

úroky a úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5.659 eura a zo sumy 944,58 od 23.09.2014
do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku nároku, ohľadne
zaplatenia sankčných poplatkov vo výške 197,74 eur, poplatkov za upomienky vo výške 60 eur, ako aj
zmluvného úroku vo výške 15,9% zo sumy 5659 eur od 23.9.2014 do zaplatenia, zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie
právne odôvodnil ustanoveniami § 1 odsek 1 až 8, § 2, § 9 odsek 1 až 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch účinného k 12.07.2013, ako aj ustanoveniami § 53 ods. 1 až 14, § 53a ods. 1,2,
§ 53b odsek 1, 2, §53c odsek 1 a § 54 odsek 1,2, 3 Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým
stavom, na základe čoho mal za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere č. 61379
zo dňa 12.07.2013. Žalovanému bola poskytnutá suma 5700 eur, pričom mal splácať predmetný úver v
120 mesačných splátkach vo výške 95,91 eur vždy k 10. dňu v mesiaci. Výška úrokovej sadzby bola v
dobe uzavretia zmluvy bola 15,9% p. a., výška RPMN 17,38%. V prípade omeškania so splátkou úveru

bol v zmluve dohodnutý úrok z omeškania vo výške 5% z nesplatenej splátky. Žalovaný bol vyzvaný
listom zo dňa 10.01.2014 na zaplatenie celej dlžnej sumy, nakoľko žalobca žalovanému oznámil, že
rozhodol o predčasnej splatnosti úveru k 01.02.2014, pričom dlžná čiastka predstavovala 6026,13 eur.
Dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 5.659 eur, úrokov 944,58 eur, sankčných poplatkov 197,74
eur a poplatkov za upomienky vo výške 60 eur. Žalovaný po zosplatnení úveru nezaplatil žiadnu úhradu.

1.2 Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní bolo nesporne preukázané, že ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru, k 01.02.2014 vznikol žalovanému nedoplatok v celkovej výške 5.659 eur
na istine a vo výške 944,58 eur, čo predstavujú úroky z neuhradených splátok do dátumu predčasnej
splatnosti úveru. Predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu o úvere v zmysle § 4 a nasl.
Zákona o spotrebiteľských úveroch s tým, že v úverovej zmluve nie sú ustanovenia, ktoré by boli v
rozpore s citovaným zákonom, žalovaný obdržal peňažné prostriedky zo strany žalobcu, tieto peňažné

prostriedky mal v lehote splatnosti vrátiť, ale žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy
o úvere, preto si žalobca uplatnil sumu 5659 eur titulom nesplatených splátok úveru. Vzhľadom na tietoskutočnosti súd žalobcovi uplatnenú sumu vo výške 5659 eur v plnom rozsahu priznal. Súd priznal
žalobcovi aj úrok z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti vo výške 944,58 eura, ktorý
úrok bol zakotvený v článku 4, bodu 4.1 úverovej zmluvy ako úrok z omeškania vo výške 5% p. a. z

nesplatenej anuitnej splátky až do jej zaplatenia.

1.3. Súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal poplatky spojené so správou úveru, ani sankčné poplatky
a poplatky za upomienky, pretože žalobca si tieto poplatky síce v žalobe uplatnil v uvedenej výške,
avšak nikde presne nekonkretizoval a nešpecifikoval na základe akých výpočtov dospel k sankčnému

poplatku vo výške 197,74 eur a konkrétne z koľkých poplatkov za upomienky pozostáva suma 60,00 eur.
Žalobca v tomto rozsahu neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil žiadny relevantný dôkaz, v zmysle
ktorého by bolo možné vypočítať predmetné poplatky, nakoľko takýto údaj o poplatkoch absentuje tak v
úverovej zmluve ako aj vo všeobecných obchodných podmienkach. Z týchto dôvodov súd žalobcovi ani
sankčné poplatky ani poplatky za upomienky nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol. Ďalej konštatoval,
že nepriznal žalobcovi ani 15,9% debetný úrok p. a. zo sumy 5659,00 eur od 23.09.2014 do zaplatenia

z dôvodu, že považoval takýto úrok za neprimerane vysoký s poukazom na ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch. Žalobca úver zosplatnil k 01.02.2014. Splatnosť úrokov bola dohodnutá
medzi stranami sporu do zaplatenia úveru s tým, že žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný k
01.02.2014, nemôže si už požadovať od žalovaného úroky z úveru po jeho splatnosti, len úroky z
omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a

to jednak v podobe úrokov z omeškania ako aj v podobe úrokov z úveru, čo by spôsobovalo značnú
nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami sporu. Podľa názoru súdu jednorazovým zosplatnením vzniká
spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky
ku dňu zosplatnenia. V čase vyhlásenia úveru za predčasne splatný bolo treba považovať celý dlh
za splatný, nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru, preto nebolo možné

žalobcovipriznaťúrokyzúveruvčaseposplatnosticeléhoúveru,aztohodôvoduvtejtočastisúdžalobu
zamietol. Okrem toho uviedol, že priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania z nezaplatenej istiny
podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na vyhlášku 87/1995 Z.z. a to od 23.09.2014.
Otrováchkonaniarozhodolsúdprvejinštanciepodľa§255ods.1/CSPtak,ževkonaníplneúspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku do zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Namietal
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a poukázal na to, že sa s argumentmi súdu
prvej inštancie nestotožňuje. K uplatneniu úrokov k sankčnému poplatku vo výške 197,74 eur uviedol,

že tento predstavuje úročenie každej omeškanej dlžnej splátky úrokom z omeškania vo výške 5% odo
dňa nasledujúceho po jej splatnosti. Úrok z omeškania bol dohodnutý v Zmluve (bod 4.1) v zmysle §
369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to v článku Následky porušenia zmluvných povinností. Žalobca
ďalej v odvolaní poukázal na ust. § 502 ods. 1, § 503 ods. 3, § 497 Obchodného zákonníka konštatujúc,
že z podstaty úroku ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť

dlžníka platiť úroky trvá až do doby vrátenia úveru. Akcentoval na to, že pri omeškaní s vrátením
peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania. Úprava
úroku z omeškania, ako aj úroku z úveru je podporná, preto je rozhodujúce ako sa strany dohodli v
zmluve. V tomto kontexte poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/12/2017-90 zo dňa
31.01.2017, vydaný vo veci vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod č. k. 5C/26/2016. Vychádzajúc

z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté
peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úrok z úveru je
nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorý zakladá vznik nových
sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Zdôraznil, že pokiaľ
ide o aplikáciu ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka, toto ustanovenie upravuje špecifický prípad

odstúpenia od zmluvy veriteľom pri omeškaní dlžníka. Toto odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex
tunc, teda naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi, preto povinnosť odstúpením
od zmluvy nezaniká.

3. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a výroku o
trovách konania, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolaciehopojednávania, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa
§ 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou doručenou dňa 25.09.2014 domáhal od
žalovanej zaplatenia sumy 5.659 eur, úrokov 944,58 eur, úroku vo výške 15,9% ročne z nezaplatenej
istinyod23.09.2014dozaplatenia,nezaplatenýchsankčnýchpoplatkovvovýške197,74eura,poplatkov
za upomienky vo výške 60 eur a úroku z omeškania vo výške 5% p. a. z nezaplatenej istiny a z
nezaplatených úrokov od 23.09.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel

úverovú zmluvu č. 61379 zo dňa 12.07.2013. Žalovanej bola poskytnutá suma 5700, eur, pričom mala
splácať predmetný úver v 120 mesačných splátkach vo výške 95,91 eur vždy k 10. dňu v mesiaci.
Aktuálna výška úrokovej sadzby v dobe uzavretia zmluvy bola 15,9% ročne. V prípade omeškania so
splátkou úveru bol v zmluve dohodnutý úrok z omeškania vo výške 5% z nesplatenej splátky. Žalovaný
bol vyzvaný listom zo dňa 10.01.2014 na zaplatenie celej dlžnej sumy, nakoľko žalobca žalovanému

oznámil predčasnú splatnosť úveru k 01.02.2014, pričom dlžná čiastka činila 6.026,13 eura. Dlžná
suma pozostávala z istiny vo výške 5659 eur, úrokov 944,58 eura, sankčných poplatkov 197,74 eura a
poplatkov za upomienky vo výške 60 eur. Žalovaná po zosplatnení úveru nezaplatila žiadnu úhradu.

9. Do vyhovujúceho výroku súdneho rozhodnutia žalobca odvolanie nepodal, preto predmetom

odvolacieho konania bol iba zamietajúci výrok v časti sankčných poplatkov vo výške 197,74 eura,
poplatkov za upomienky vo výške 60 eur a 15,9 % úroku ročne zo sumy 5659 eur od 23.09.2014
do zaplatenia. Súd prvej inštancie v tejto časti nárok žalobcu zamietol poukazujúc na to, že žalobca
nikde presne nekonkretizoval a nešpecifikoval na základe akých výpočtov dospel k sankčnému poplatku
vo výške 197,74 eura a konkrétne z koľkých poplatkov za upomienky pozostáva suma 60 eur, preto

žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Okrem toho poznamenal, že žalobcovi nepriznal ani
15,9% ročný úrok z dlžnej istiny, nakoľko považoval takýto úrok za neprimerane vysoký s poukazom na
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

10. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie nestotožnil, pretože dôvody, pre ktoré súd

vo zvyšku žalobu zamietol považuje za nesprávne. Je nepochybné, že aj na zmluvy o spotrebiteľských
úveroch sa v zásade aplikujú ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zároveň ide o spotrebiteľský
právny vzťah v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade medzi zmluvnými
stranami bola uzavretá zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, pričom žalobkyni žalobca
poskytol bezúčelový úver vo výške 5.700 eur. Postupne sa žalovaná dostala do omeškania, zvyšok

úveru neuhradila, preto žalobca pristúpil dňa 01.02.2014 k zosplatneniu úveru. Je zrejmé, že pre
určenie zmluvných práv a povinností je potrebné vychádzať najmä z obsahu samotnej zmluvy ako
aj Všeobecných obchodných podmienok. Nepochybne však jednotlivé zmluvné podmienky podliehajú
súdnej kontrole z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 497 Obchodného
zákonníka, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré

nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Zmluvný úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv ani
omeškanie dlžníka, ktoré navyše zakladá vznik nových sankčných záväzkov.11. Súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku žalobcu na úrok vo výške 15,9 % ročne zo sumy 5659
eur od zosplatnenia vychádzal z toho, že jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť
jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia. Takto

si veriteľ môže uplatňovať po zosplatnení úveru iba zákonný úrok z omeškania. V tomto smere odvolací
súd poukazuje v prvom rade na to, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti nie je možné zistiť, na základe čoho dospel k záveru, že žalobcom poskytnuté finančné prostriedky
sa úročia iba do konca predčasnej splatnosti úveru. Súd prvej inštancie v tomto smere neuviedol akým
právnym predpisom sa riadil, keď prijal záver, že žalobca a žalovaný si dohodli úrok do splatenia dlhu

počas existencie účtu a po zosplatnení celej sumy zostatku úveru nepatrí žalobcovi zmluvný úrok.

12. V danom prípade došlo k splatnosti úveru, teda poskytnutých finančných prostriedkov na základe
zmluvy o úvere z dôvodu neplnenia povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas. Ak by od momentu
predčasnej splatnosti úveru už dlžník nebol povinný platiť úroky, potom by veriteľovi nebola priznaná
odplata(odmena)azaposkytnutiefinančnýchprostriedkovbyuždlžníkneplatilžiadnusumu.Predčasná

splatnosť úveru je sankciou za porušenie povinností dlžníka. Odvolací súd poukazuje na to, že úroky
dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odplatu za užívanie požičanej istiny. Občiansky zákonník
a ani iný právny predpis neustanovuje, za akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky.
Vzhľadom na uvedené nemožno vylúčiť, aby si zmluvné strany v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide
o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú) dohodli úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne

užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so
splnením svojho záväzku, pretože istinu v zjednanej lehote splatnosti veriteľovi nevráti.

13. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či žalobca vo Všeobecných obchodných podmienkach
má úpravu týkajúcu sa nároku na zaplatenie úrokov po celú dobu užívania istiny dlžníkom. Odvolací

súd zároveň poukazuje na to, že Obchodný zákonník i Občiansky zákonník rešpektujú autonómiu
vôle strán pri úprave následkov i v prípade odstúpenia od zmluvy. Požiadavka vrátiť poskytnuté
prostriedky (dlžnú sumu), aj povinnosť platiť úrok z nevrátenej čiastky úveru aj po zosplatnení úveru
je preto opodstatnená, v opačnom prípade by sa veriteľ využijúc oprávnenie dané mu zákonom, ktoré
je dôsledkom porušenia povinností dlžníka dostal do horšieho postavenia ako mal pred porušením

povinností dlžníkom. Tomuto záveru zodpovedá i to, ako sú právnou teóriou a rozhodovacou praxou
súdov vnímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Zmluvné úroky sú odplatou za
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, predstavujú cenu úveru a dlžník je
povinný platiť ich od okamihu reálneho poskytnutia peňazí až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to
či už v lehote alebo v omeškaní. Na rozdiel od toho úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu

za omeškania so splatením istiny a veriteľ ich môže požadovať, i keď neboli dojednané (§ 517 ods. 2
OZ). Pritom platí, že môžu existovať popri sebe (obdobne aj uznesenie NS ČR 33Cdo/212/2014 zo dňa
21.8.2014).

14. Odvolací súd dodáva, že nepriznanie úrokov po realizácii oprávnenia veriteľa na zosplatnenie úveru

z dôvodov porušovania povinnosti dlžníkom nie je odstránením nerovnováhy medzi spotrebiteľom
a dodávateľom (poskytovateľom úveru), ale dostáva poskytovateľa úveru do horšieho postavenia,
aké mal pred využitím oprávnenia na „zosplatnenie úveru“. Naopak porušenie povinnosti dlžníka z
úverovej zmluvy vedúce k realizácii oprávnenia veriteľa od zmluvy odstúpiť alebo úver zosplatniť ho
dostáva do výhodnejšieho postavenia (nemusí ďalej veriteľovi plniť úroky), keď si vlastne dlžníci zlepšia

„porušovaním povinnosti“ svoje postavenie v úverovom vzťahu.

15. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie poplatkov za upomienky bude povinnosťou súdu prvej inštancie
preskúmať, či tieto žalobca doručoval žalovanej, ak áno ako formou a z čoho takýto nárok žalobcu
vyplýva. Nárok na zaplatenie sankčných poplatkov vo výške 197,74 eura súd prvej inštancie vôbec

neposudzoval ako nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5%, t.j. úročenie každej omeškanej
dlžnej splátky odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti, ktorý bol navyše takto dohodnutý v Zmluve (bod
4.1) v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nepriznanie tohto nároku žalobcovi je v rozpore s
konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobca má nárok na úrok z omeškania v dôsledku omeškania
žalovanej.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c )
CSP zrušil v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania a vec podľa §
391 ods. 2 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom sa budeopätovne zaoberať vecou samou, oboznámi sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu a
doplní dokazovanie v naznačenom smere, vo veci opätovne rozhodne a toto svoje rozhodnutie riadne
odôvodní, pričom právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2

CSP). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov, vrátane odvolacieho konania
v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).