Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 3, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/316/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216208309
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216208309.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: OTP Banka Slovensko a.s.,
so sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, zastúpený od 08.03.2017 AK Herceg s.r.o., so
sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 890 240, zastúpená konateľkou a advokátkou JUDr. Ivanou
Vidovencovou, proti žalovaným: 1. F. N., nar. XX.XX.XXXX a 2. I. Q., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom I.
H. č. XXX, o zaplatenie 10.085,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Komárno č.k. 6C/225/2016-69 zo dňa 13. júna 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa určenia lehoty

na plnenie v mesačných splátkach m e n í tak, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi prisúdenú
sumu s úrokom z omeškania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Vo zvyšnej zamietajúcej časti a o trovách strán sporu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š
u j e a vec v týchto častiach v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.5.2016 žalobca súdu doručil žalobu a žiadal, aby súd žalovaných zaviazal zaplatiť mu
spoločne a nerozdielne 10 085,90 Euro ako aj úroku z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 5849,9
Euro za čas od 24.5.2016 do zaplatenia, úroku 22,7 % ročne zo sumy 5849,90 Euro za čas od 24.5.2016

do zaplatenia a trovy konania na tom skutkovom základe, že so žalovanými uzatvoril dňa 28.11.2012
zmluvu o poistenom OTP expres úvere č. 0366/3018/ 12 RSU a na základe tejto zmluvy im
poskytol úver v sume 6000 Euro a žalovaní sa zaviazali tento úver vrátiť v mesačných splátkach každú
v sume 153,07 Euro a prvú splátku mali vykonať dňa 28.12.2012 a mali vykonať 84 splátok, poslednú
dňa 28.11.2019. Žalovaní si však svoje povinnosti riadne neplnili, preto ich listom zo dňa 28.10.2013
vyhlásil úver za predčasne splatný a mali ho zaplatiť do 10 dní od doručenia tohto oznámenia. Tieto
úkony veriteľa boli bezvýsledné, žalovaní nezaplatili úver, preto v tomto konaní sa domáha zaplatenia

nesplatenej istiny v sume 5849,49 euro, nezaplateného úroku v sume 4160,35 Euro, nezaplateného
úroku z omeškania v sume 76,06 euro.

2. Strany sporu súd na nariadené pojednávanie predvolal v súlade s CSP (Civilný sporový poriadok
- zák. č. 160/2015 Z. z.). Na pojednávanie sa predvolaní nedostavili, napriek riadnemu a včasnému
predvolaniu. Vzhľadom na túto procesnú situáciu súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.
Žalovaní k uplatnenému nároku sa nijako nevyjadrili, nespochybnili tvrdenie žalobcu o poskytnutom

úvere (výšku úveru a výšku sumy, ktorú doteraz podľa tvrdenia žalobcu zaplatili) .

3. Napadnutým (zhora označeným) rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa - súd prvej
inštancie vo veci - v spore takto rozhodol:3.2. Žalovaní sú povinní žalobcovi zaplatiť spoločne a nerozdielne 5.548 euro, ako aj úrok z omeškania
vo výške 1 % ročne zo sumy 5.548 euro za čas od 16.11.2013 do zaplatenia, všetko v mesačných

splátkach po 155 euro, ktoré splátky sú splatné 28. dňa toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok
počnúc40.dňompoprávoplatnostitohtorozsudkustým,žeomeškaniesplnenímčoajlenjednejsplátky
má za následok splatnosť celého plnenia.

3.3. Vo zvyšku súd žalobu zamieta

3.4. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

4. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie zistil nasledovne:

5.„Dňa28.11.2012žalobca ažalovaní uzatvoriliZmluvu opoistenomOTPexpres úvere č.0366/3018/

12 RSU. Na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol žalovaným (dlžníkom) úver v sume 6000 euro. Tento
úver sa žalovaní zaviazali veriteľovi zaplatiť v mesačných splátkach po 153,07 euro a mali vykonať 84
splátok. Listom zo dňa 28.10.2013 veriteľ oznámil žalovaným zosplatnenie úveru , ktorý mali zaplatiť
do 10 dní od doručenia tohto oznámenia . Toto oznámenie bolo doručené žalovanému v rade 1/ dňa
31.10.2013 a žalovanému 2/ dňa 5.11.2013.“

6. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na zistený skutkový stav, citované články Charty
základných práv Európskej únie (článok 36, a hlava I. článok 4 bod 2 písm. f/, článok 12, hlava XI, článok
169), citovaný článok 6 Smernice Rady 93/13/EHS, citované ust. § 52 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom od 01.05.2014 a citované ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách (§ 1 ods. 1 a 2, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1) odôvodnil nasledovne:

7. „Vzhľadom na to, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, súd bol povinný
predovšetkým zisťovať, či táto zmluvy obsahuje všetky náležitosti podľa zákona č.129/2010 a ak nie,
aký právny následok má prípadná takáto absencia náležitosti zmluvy. Vzhľadom na obsah predmetnej

úverovej zmluvy súd konštatuje, že v nej nie je uvedená zákonom stanovená obligatórna podstatná
náležitosť úverovej zmluvy a to náležitosť podľa §-u 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Táto náležitosť spotrebiteľskej zmluvy je dôležitá z pohľadu
ochrany spotrebiteľa preto, aby ten vedel aká suma z jeho splátky sa započíta na istinu a aká na úroky
prípadne poplatky a tak aby mohol priebežne pri splácaní svojho dlhu sledovať ako sa znižuje istina jeho

dlhu . Táto zmluva vo svojich ustanoveniach obsahuje určenie mesačnej splátky výlučne jej celkovou
výškou bez toho, aby bolo určené, aká suma sa z tejto splátky započítava na splátku istiny, aká na
splátky úrokov a aká na splátky poplatkov. Takéto neuvedenie rozčlenenia splátok považuje konajúci
súd, v súlade s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov SR za nenaplnenie zákonnej požiadavky
uvedenej v ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 a preto považuje tento úver za bezúročný a

bez poplatkov, navyše podľa názoru súdu sa jedná o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
(ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka „ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa -
ďalej len „neprijateľná podmienka") . Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán -
neuvedením takéhoto rozčlenenia splátky - v neprospech spotrebiteľa súd vidí v týchto skutočnostiach :

nečlenenie splátky na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, v podstate znamená, že spotrebiteľ musí
plniť pôžičku v jednotlivých splátkach, ale od samotného počiatku nevie, koľko má hradiť na istinu a
koľko má hradiť na odplatu veriteľa - úroky a poplatky . Veriteľ to od samého začiatku vie a má o tom
vedomosť, ale takúto informáciu spotrebiteľovi neposkytuje. To potom znamená, že veriteľ svojvoľne a
nekontrolovateľne priraďuje splátky spotrebiteľa a určuje, aká časť sa použije na splátky istiny a aká na

splátky odmeny veriteľa (úrokov a poplatkov), pričom spotrebiteľ nemá žiadnu moc skontrolovať, podľa
akého kľúča toto veriteľ robí. Ak by si spotrebiteľ vyžiadal amortizačnú tabuľku, nič by to nemenilo na
skutočnosti, že priradenie splátok spotrebiteľa k istine a úrokom zaplatených do momentu vyžiadania si
amortizačnej tabuľky by takisto určoval veriteľ, a spotrebiteľ by nemal žiadnu moc ovplyvniť, ako veriteľ
určil jednotlivé splátky do momentu vyžiadania si amortizačnej tabuľky. Pokiaľ by sa jednalo o splátky

uvedenévprípadnevyžiadanejamortizačnejtabuľke, opäťbylen veriteľ určil jednostranneasvojvoľne
ako v amortizačnej tabuľke uvedie, ako sa bude splácať istina úveru a ako sa bude splácať jeho odmena
- úroky, a to bez dohody so spotrebiteľom. Neprijateľná zmluvná podmienka v žiadnom prípade nemôževeriteľovi poskytnúť tú výhodu, že napriek neuvedenia tejto zákonom stanovenej náležitosti v zmluve o
úvere , by sa úver nemal považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, absencia zmluvnej náležitosti , teda určenie mesačnej
splátky výlučne jej celkovou výškou bez toho, aby bolo určené, aká suma sa z tejto splátky započítava na
splátku istiny, aká na splátky úrokov a aká na splátky poplatkov, podľa názoru súdu má za následok, že
zmluva sa síce považuje za platnú, avšak s prihliadnutím na ust. §-u 11 ods.1 písm. b) úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver o právnom následku absencie tejto náležitosti zmluvy podľa

názoru súdu nie je v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora - tretia komora z 9. novembra 2016 vo
veci C 42/15 , pretože jeho právne závery sa týkajú výkladu Smernice a nie vnútroštátneho predpisu.
Konajúci súd poukazuje na to , že zákonodarca SR v zákone č. 129/2010 zakotvil v ust. § 9 ods. 2
písm. k) túto náležitosť zakotvil aj následok absencie tejto náležitosti, preto konajúci súd výklad tohoto
zákonného ustanovenia contra legem nemôže vykonať.

9. Súd predmetný úver považuje za bez úročný a bez poplatkov aj preto, lebo v konaní nebolo
preukázané, že žalobca ako veriteľ pred poskytnutím úveru splnil svoju zákonom stanovenú povinnosť
podľa §-u 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. V zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ je
pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa názoru
súdu žalobca ako veriteľ pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nekonal s
odbornou starostlivosťou. Účelom citovaného ustanovenia je, aby veriteľ, vynaložiac aktívne úsilie,
posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a to na základe

relevantných a aktuálnych informácií získaných jednak od spotrebiteľa a jednak získaných vlastnou
činnosťou, napr. z bankového registra. Toto ustanovenie by malo zabezpečiť záujem veriteľov správne
odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti
úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov (účelom
citovaného ustanovenia je tak ochrániť spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvy a vyrovnať tak

faktickú nerovnováhu vznikajúcu v právnom vzťahu medzi spotrebiteľom a dodávateľom). Hoci ust. §7
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ukladá spotrebiteľovi povinnosť poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver, nezbavuje to veriteľa povinnosti aktívne pristupovať k povinnosti uloženej v § 7 ods. 1 citovaného
zákona.

10. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu to potom znamená, že pri úvere, ktorý je bez poplatkov
a úrokov, žalovaní sú povinní veriteľovi zaplatiť iba tú sumu, ktorú od neho dostali. Žalovaní na
základe predmetnej zmluvy od veriteľa dostali 6000 euro a podľa žalobcom predloženého prehľadu
splátok , žalovaní doteraz zaplatil sumu 452 euro . Z vyše uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaní

doteraz žalobcovi nevrátili úverovú istinu , stane sa tak potom, ak žalobcovi zaplatia 5548 euro.
Súd preto žalovaných zaviazal žalobcovi zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 5548 euro .
Úroky z omeškania súd žalobcovi priznal v súlade s ust. §-u 517 ods.2 OZ vo výške stanovenej v
Nariadení Vlády SR č.87/1995 Z.z. a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti celého dlhu teda odo dňa
16.11.2013 ( oznámenie o zospaltnení celého úveru bolo doručené žalovanému 2/ 5.11.2013 , preto

lehota 10 dní na zaplatenie podľa tejto výzvy veriteľa uplynula 15.11.2013, preto omeškanie začne
dňom 17.11.2013 ) . Súd vychádzajúc z ust. §-u 232 CSP, žalovaným povolil túto sumu žalobcovi zaplatiť
v mesačných splátkach po 155 Euro . Súd totiž mal za to, že bez povolenia týchto splátok uložená
povinnosť by mohla žalovaných (ako spotrebiteľov) existenčne ohroziť, pričom u žalobcu takáto hrozba
nie je. Súd poukazuje aj na to, že žalobca ako veriteľ pred poskytnutím predmetného úveru s odbornou

starostlivosťou neposúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, tak ako mu to ukladá
citované ust. §-u 7 . Takto žalobca postupoval nedbanlivo, pretože dostatočne neoveril životné náklady,
dlhy a celkovú bonitu spotrebiteľa úverovej služby a tým hrubo porušil svoju povinnosť uloženú v ust. §-
u 7 citovaného zákona. Zákon pre takýto prípad hrubého porušenia predmetnej povinnosti ustanovuje,
že dodávateľ od spotrebiteľa nemôže žiadať zaplatenie celého úveru naraz.

11. Vzhľadom na to, že žalobcovi na iné plnenie nevznikol nárok pri úvere, ktorý sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, súd v ostatnej časti žalobu považoval za nedôvodnú, preto ju zamietol.12. O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 255 ods.2 CSP , keď pri čiastočnom úspechu oboch strán
sporu vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

13. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalobca domáhajúci sa jeho zrušenia,
resp. zmeny tak, aby jeho žalobe bolo v plnom rozsahu vyhovené. V časti prvého výroku rozsudku
vyhovujúcemu jeho žalobe v časti namietal povolenie splátok žalovaným, zamietnutie žaloby vo zvyšku
namietal v plnom rozsahu a namietal aj nesprávnosť výroku ohľadom trov konania. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie považuje za nesprávne, zmätočné a vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Zdôrazňuje, že žiadne ustanovenie posudzovanej zmluvy nebolo súdom prvej inštancie vyhlásené
za neprijateľnú zmluvnú podmienku a nie je mu známa existencia rozhodnutia, ktorým by súd časť
zmluvy vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V nadväznosti na súdom vytýkanú absenciu
zákonom vyžadovanej náležitosti zmluvy o úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.
poukazuje na to, že uvedené náležitosti zmluva obsahuje v článku IV. bod 1. Výška, počet i termíny
splátok sú definované presne, jasne, určito a zrozumiteľne. Zákon veriteľovi neukladal povinnosť, ale

len možnosť uviesť, akým spôsobom sa budú jednotlivé splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom. Zmluvné znenie nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a
posudzovaná zmluva o úvere obsahuje a spĺňa zákonom požadovanú náležitosť. Vyjadruje nesúhlasné
stanovisko i s právnym názorom ohľadom toho ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s rozhodnutím
Súdneho dvora vo veci C 42/15 (Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíroovej) zo dňa 09.11.2016,

keďže vnútroštátna úprava ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. je v rozpore s článkom
22 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 a presahuje rámec požadovaný
článkom 10 ods. 2 písm. h/ Smernice, čo vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia. Smernica nestanovuje
povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere výpis vo forme amortizačnej tabuľky a preto členské štáty by
nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, a teda bráni tomu,

aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo vnútroštátnej úprave. Vnútroštátny súd je povinný
zabezpečiť plný účinok práva spoločenstva bez toho, aby musel najprv vzhliadať alebo čakať na
zrušenie legislatívnou cestou alebo iným ústavným postupom. Je presvedčený, že súd prvej inštancie
je povinný uplatňovať eurokonformný výklad práva a teda s poukazom na smernicu nemôže veriteľa
sankcionovať za absenciu náležitostí, ktoré v zmysle uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora nemali byť

do vnútroštátneho právneho poriadku vôbec transponované. Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie
odôvodňujúcim odklon od rozhodnutia Súdneho dvora, je presvedčený, že vnútroštátny súd je povinný
vnútroštátne ustanovenie, ktoré je podľa jeho názoru v priamom rozpore s právom Spoločenstva (v
zmysle rozhodnutia vo veci Simenthal) neuplatňovať (predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch). Nesúhlasí ani so záverom súdu prvej inštancie o jeho pochybení pri zisťovaní

bonity klienta, keď skúmanie bonity nespochybňovali počas konania ani samotní žalovaní, keď mu nie
je zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu záveru. Navyše ak mal podľa názoru súdu skutočne
pochybiť pri zisťovaní bonity klienta, akými úvahami sa spravoval súd, keď pri určení výšky splátok
stanovilsplátkuvovýške155eur,čopredstavujesplátkuopribližne2euravyššiu,nežsplátkadohodnutá
v úverovej zmluve? Má za to, že súd prvej inštancie pri posudzovaní predmetu sporu postupoval v

hrubom rozpore s článkom 2 Civilného sporového poriadku (CSP - zákon č. 160/2015 Z.z.) i s právom
na ochranu slabšej strany sporu v zmysle článku 6 CSP a postupom súdu tak došlo k porušeniu jeho
práva na spravodlivý súdny proces.

14. Vyjadrenie žalovaných k podanému odvolaniu žalobcu podané nebolo.

15. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobcu a dospel k záveru, že vo veci je potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

16. Čo sa týka prvého (bod 3.2.) napadnutého výroku rozsudku, ktorým súd žalobe žalobcu čiastočne
vyhovel, v tomto smere žalobca napadol lehotu na plnenie prisúdenej sumy s príslušenstvom (súd prvej
inštancie povolil žalovaným mesačné splátky po 155 euro), pričom dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné v tejto časti v zmysle ust. § 388 CSP zmeniť tak, že prisúdenú sumu 5.548 eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 1% ročne od 16.11.2013 do zaplatenia zaviazal oboch žalovaných
zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, nakoľko nevzhliadol dôvody na povolenie splátok,
keď samotný žalovaní v priebehu sporu sa nevyjadrovali k podanej žalobe, splátky nepožadovali a
naplnenie zákonných podmienok pre povolenie splátok v konaní preukázané nebolo.17. Čo sa týka zvyšnej časti napadnutého rozsudku, t.j. ohľadom zamietnutia žaloby vo zvyšku a
ohľadom výroku o trovách strán sporu mal odvolací súd za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné v tejto časti podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť (a vec v týchto častiach vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa ust. § 391 CSP) z dôvodu, že závery súdu prvej inštancie
sú nesprávne a tiež nedostatočne odôvodnené, čím došlo k porušeniu práv strán sporu na spravodlivý
proces, ktorý nedostatok v konaní pred odvolacím súdom napraviť nemožno.

18. Čo sa týka právneho záveru súdu prvej inštancie o tom, že úver je potrebné považovať za bezúročný
abezpoplatkov,sohľadomnato,ženiejenaplnená-vzmluveuvedenáobligatórnapodstatnánáležitosť
v úverovej zmluve v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., (t.j., že suma
mesačnej splátky je uvedená výlučne jej celkovou výškou) odvolací súd poukazuje predovšetkým na to,
ževzmysleust.§11ods.1písm.a/zákona č.129/2010Z.z. vzneníplatnomk28.12.2012(kudňu
uzatvorenia zmluvy) sa poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, vtedy,

ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a neobsahuje náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2
písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1, teda podmienkou bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru bolo naplnenie
oboch zákonných podmienok kumulatívne, pričom však nesporne zmluva o úvere písomnú formu mala;
podmienky uvedeného zákonného ustanovenia naplnené teda neboli. Čo sa týka právneho záveru súdu
prvej inštancie o tom, že nerozpísanie mesačnej splátky podľa jednotlivých zložiek predstavuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, s uvedeným právnym záverom sa odvolací
súd nestotožňuje, keď sa stotožňuje s odvolacími dôvodmi žalobcu ohľadom toho, že v zmysle výkladu
zákonavkontextekomunitárnehopráva(Smernice+rozhodnutiaSúdnehodvora)postačovalouvedenie
samotnej výšky mesačnej splátky, ktoré nesporne v zmluve uvedené a špecifikované boli, keď bolo
rovnako uvedené, čo splátka zahŕňa. Čo sa týka právneho záveru súdu prvej inštancie o tom, že nebolo v

konaní preukázané, že žalobca ako veriteľ pred poskytnutím úveru splnil zákonom stanovenú povinnosť
podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. nekonal s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, (v dôsledku čoho v zmysle ust. § 11 ods. 2 nemožno vyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru), mal odvolací súd za to, že tento záver
postráda odôvodnenie, na základe čoho súd prvej inštancie k uvedenému záveru dospel, na základe

akých skutočností a z akých v konaní vykonaných dôkazov.

19. Nakoľko odvolací súd vychádzal z nesprávneho právneho záveru o bezúročnosti a bezpoplatnosti
úveru a záver o nesplnení si povinnosti žalobcu pred poskytnutím úveru náležite nezdôvodnil, musí
v ďalšom konaní predovšetkým posúdiť to, či predmetná zmluva o úvere neobsahuje (nejaké iné)

neprijateľné zmluvné podmienky a v čom žalobca pri jeho poskytnutí nekonal s odbornou starostlivosťou,
pričom (s ohľadom na uvedené posúdenie) potom opätovne posúdi dôvodnosť v konaní uplatňovaných
nárokov. V konaní je nutné poskytnúť žalovaným ochranu spotrebiteľov v zmysle príslušných zákonných
stanovení, keď ohľadom posúdenia skutočnosti zosplatnenia úveru odvolací súd poukazuje na to,
že tento úkon má vplyv len na lehotu na plnenie (zo zmluvného vzťahu vyplývajúcich nárokov,

teda zosplatnením nedochádza k zániku nároku na úrok ako odmenu - cenu peňazí za obdobie
po zosplatnení (ani iných zmluvných nárokov) napriek tomu, že v dôsledku omeškania žalovaných
nastupuje ich (ďalšia - nová) zákonná povinnosť k zaplateniu úroku z omeškania, nakoľko úrok z
omeškania predstavuje sankciu za omeškanie a paušalizovanú náhradu škody vzniknutú veriteľovi v
dôsledku omeškania dlžníka.

20. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova i o trovách strán sporu v celom konaní.

21. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).