Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9Csp/95/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716213587
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716213587.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu M. L., nar.

XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, XXX XX C., občianky SR, zast. JUDr. Ľubomírom Ivanom,
advokátom AK Zvolen, so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, proti žalovanému EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala voči žalovanému zrušenia
rozhodcovského rozsudku zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. SRSAspA 12542/16 zo dňa 04.
08. 2016. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnila náhradu trov konania.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd na základe skutočností obsiahnutých v žalobnom návrhu zo dňa 09. 11. 2016, na

základe prednesu zástupcov sporových strán, listinnými dôkazmi a to: rozhodcovským rozsudkom
SRSAspA/12542/16 zo dňa 04. 08. 2016, návrhu na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte - fotokópii,
Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy č. 3957881, plnej moci zo dňa 26. 08. 2016, rozhodnutia Centra
právnejpomocizodňa12.09.2016č.:4N12299/2016-KaBB,vyjadreniažalovanéhokžalobezodňa22.
12. 2016, vyjadrenia žalovaného zo dňa 21. 12. 2016, dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach zo dňa 16. 12. 2015, dotazníka zo dňa 21. 12. 2015 a plnej moci pre zástupcu žalovaného
zo dňa 22. 12. 2016, fotokópie spisu dotknutého rozhodcovského súdu , ako aj ďalších listinných a

ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

4. Dňa 04. 08. 2016 Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, Vansovej 2, 811 03
Bratislava vydal v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom Mgr. Petrom Seňovským, v právnej veci
žalobcu, ktorý je v spore žalovaným, proti žalovanému, ktorý je v spore žalobcom, o zaplatenie 3.410,08
Eur s prísl. rozhodcovský rozsudok SRSAspA/12542/16 zo dňa 04. 08. 2016, ktorým zaviazal žalovanú
k povinnosti zaplatiť istinu vo výške 3.344,24 Eur spolu s príslušenstvom.

5. Pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a. s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151
653, na základe zmluvy o kreditnej karte zo dňa 07. 10. 2008 č. 403 580 396 zo dňa 07. 10 2008 poskytla
žalobkyni kreditnú kartu VISA GOLD elektronickú vo výške celkového úverového rámca 3.319,39 Eur.Žalovaná uzatvorila s pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľňou a. s. so sídlom Tomášikova 48, 832
37 Bratislava dňa 23. 10. 2015 zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej pôvodný veriteľ
postúpil na žalovaného pohľadávku vo výške 3.470,80 Eur. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým,

že s pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa a. s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava,
IČO: 00 151 653 uzatvorila zmluvu o kreditnej karte č. 403580396, pričom išlo o predložený formulár
žalovaného, ktorý obsahoval rozhodcovskú doložku v znení „Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o
kreditnej karte, pri poskytovaní produktu/služby na základe tejto zmluvy alebo v súvislosti s nimi, vrátane
sporov o platnosť zmluvy, výklad alebo zrušenie bude prejednávať a rozhodovať Stály rozhodcovský

súd Slovenskej bankovej asociácie zriadený podľa § 67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom
styku Slovenskou bankovou asociáciou. Žalobkyňa tvrdila, že o rozhodcovskej doložke nebola vopred
poučená ani informovaná, bola obsiahnutá v návrhu na uzatvorenie zmluvy, v ktorej absentuje jej podpis.
Dňa 21. 12. 2015 jej žalovaný zaslal k podpisu listinu a to uznanie dlhu a spotrebiteľskú rozhodcovskú
zmluvu, pričom ju individuálne neinformoval a nepoučil aké následky má uzatvorenie spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy a uznanie dlhu.

6. Následne poukázala na obsahovo právne vymedzenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka, § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka a § 45 ods. 1 zákona š. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní. Žalobkyňa tvrdila, že návrh na uzatvorenie zmluvy, ani samotná zmluva o kreditnej karte, ktorá

samotná nemá písomnú formu, neobsahuje jednoznačne dohodnuté podstatné obsahové náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a to ročnú percentuálnu mieru nákladov. V ďalšom poukázala na individuálne rozhodnutia súdov
Slovenskej republiky, ako aj rozhodnutia Európskeho súdneho dvora.

7. Následne po doručení žaloby na súd, súd rovnopis žalobného návrhu doručil žalovanému na
vyjadrenie. Tento vo svojom procesnom podaní zo dňa 22. 12. 2016 uviedol, že má za to, že
rozhodcovská zmluva je platnou dohodou o tom, že všetky spory, vrátane sporov o jej platnosť výklad,
alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž,
pričom podpisom Rozhodcovskej zmluvy žalobca vyhlásil, že s uzatvorením tejto Spotrebiteľskej

rozhodcovskej zmluvy súhlasí a zároveň vyhlásil, že bol pred uzatvorením tejto spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy osobitne informovaný a poučený o dôsledkoch uzavretej Spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca sa slobodne rozhodol uzavrieť
so žalovaným Rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola samostatným dokumentom a jej uzavretie nebolo v
žiadnom prípade podmienkou uzavretia Dohody. Žalovaný tvrdil, že Rozhodcovská zmluva neobsahuje

žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie, pričom jej obsah nie je tak rozsiahly, aby sa s
ním žalobca nemal možnosť oboznámiť. Naopak, žalobkyňa Rozhodcovskú zmluvu spolu s Dohodou
a dotazníkom podpisovala vo svojom bydlisku, kde mala možnosť si ju v pokoji prečítať a v prípade
ak by mala záujem uzatvoriť Rozhodcovskú zmluvu, prípadne dohodu s takýmto obsahom, vysloviť s
ňou svojim podpisom súhlas, resp. túto mohla odmietnuť a nepodpísať, ak s obsahom nesúhlasila.

Žalovanýzastávalnázor,žežalobkyňapotom,čosaoboznámilasobsahomRozhodcovskejzmluvy,ako
aj Dotazníka, ktorý v jednoduchých tézach osvedčuje zrozumiteľnosť a vážnosť vôle dlžníka uzavrieť
Dohodu, ako aj Rozhodcovskú zmluvu, svojim podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju
vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

8. Ak žalobkyňa odvodzovala neplatnosť Rozhodcovskej zmluvy z titulu neprijateľnosti takejto zmluvnej
podmienky, žalovaný zastáva názor, že Rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za neprijateľnú
podmienku ani podľa Smernice Rady 93/13 EHS. Porovnaním originálnej verzie tejto smernice so
slovenským a českým jazykovým prekladom žalovaný dospel k názoru, že slovenský preklad Prílohy
tejto smernice v bode 1 písm. q/ (neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva

podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby
riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou) nevyjadruje rovnaký význam ako
originálne znenie. V porovnaní s ostatnými jazykovými verziami sa ako správny preklad javí podmienka,
ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní
práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa,

aby riešil spory výhradne arbitrážou, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov ...

9. Aj súd zdieľal v tomto smere názor žalovanej strany vo vzťahu k autentičnosti a správnosti pôvodného
prekladu z anglickej verzie.10. Žalobkyňa ako strana sporu uviedla na pojednávaní dňa 25. 09. 2017, že je si vedomá toho, že má
podlžnosť voči Slovenskej sporiteľni, dokonca mala aj vôľu a ochotu splácať, čím potvrdila dôvodnosť

podania návrhu na začatie rozhodcovského konania peňažným ústavom. Uviedla, že chcela splácať
finančné prostriedky, ktoré si na základe výberu formou kreditnej karty od Slovenskej sporiteľne zobrala.
Jej jediným zdrojom príjmu bol invalidný dôchodok, z ktorého pôvodne aj plánovala, že bude splátky
uhrádzať. Uviedla aj to, že zrejme všetkým skutočnostiam uvádzaným v listinách, ktoré jej spoločnosť
EOS doručoval asi úplne nerozumela. Je pravdou, že listiny podpísala a odoslala ich na adresu, na ktorú

sa požadovalo odoslanie podpísaných listín. Uviedla, že od roku 2012 sa v jej živote udiali závažné
veci a životné udalosti, ktoré mali nepriaznivý dopad na jej zdravotný stav, predovšetkým psychický
stav. Následne sa stala psychiatrickým pacientom. Uviedla na otázku sudcu, že v čase keď podpisovala
dokumenty potrebné k tomu, aby jej bola vydaná Slovenskou sporiteľnou kreditná karta, bola vo fyzickej,
ako aj psychickej pohode, v podstate bola v určitom štandardnom komforte, kedy bola ešte aj aktívne
pracovne činná. Na ďalšiu otázku sudcu uviedla, že v období keď začala chodiť po liečeniach do Z.

a do R., mohla využiť možnosť požiadať o poskytnutie právnej pomoci Centrum právnej pomoci v
Banskej Bystrici v čase, kedy jej bola doručená prvá písomnosť z rozhodcovského súdu, avšak zrejme
v dôsledku zdravotných problémov tak neurobila. Na ďalšiu otázku sudcu uviedla, že kreditnú kartu
spolu s prideleným PIN kódom začala používať v zmysle dojednaných podmienok a účelu poskytnutia
kreditnej karty Slovenskou sporiteľňou a. s. Limit mala obmedzený na sumu v prepočte 100.000,- Sk.

Prvýkrát limit po vyčerpaní doplnila tak, ako jej to ukladali pravidlá a podmienky používania kreditnej
karty a následne uvažovala, či bude kartu používať ešte naďalej alebo ju nechá tak a vráti ju. Nakoniec
sa rozhodla, že kartu si ponechá do rezervy do budúcna, ak by náhodou došlo k situácii, že bude
potrebné vyriešiť si vlastnú situáciu finančnou hotovosťou. Takisto potvrdila, že neskôr si začala vyberať
finančné prostriedky v rámci poskytnutia kreditného úveru s tým, že aj napriek tomu, že vedela že po

mesiaci alebo po dvoch sa jej dlžná suma navyšuje a vedela že nebude schopná v ďalšom mesiaci
zrealizovať úhradu. Uviedla však, že bola v situácii, kedy bol výber jej jediným zdrojom príjmu a stále si
myslela, že príde v niektorý deň finančný obnos, z ktorého bude môcť uhradiť dlžnú čiastku. K takejto
úvahe ju viedla skutočnosť, že v rozhodnom období pracovala vo finančných službách, kedy jej príjem
bol v niektorých mesiacoch aj nadštandardný. Z tohto dôvodu jej bol nakoniec aj poskytnutý produkt

Slovenskou sporiteľnou a. s., pričom sa jednalo o „zlatú kreditnú kartu“.

11. Na otázku zástupcu žalovaného žalobkyňa uviedla, že pred uzavretím dohody o uznaní dlhu je
pravdou že bola a to opakovane a viackrát v telefonickom kontakte s pracovníkom spoločnosti EOS KSI
Slovensko, s. r. o., pričom sa spolu rozprávali o výške mesačnej splátky, kde žalobkyňa pracovníkovi

žalovaného povedala, že nie je schopná platiť mesačne splátku vo výške 30,- Eur vzhľadom k tomu, že v
tom čase už bola nezamestnanou a bola poberateľkou len invalidného dôchodku. Vyslovila požiadavku
na výšku mesačnej splátky vo výške 10,- Eur, s čím však protistrana nesúhlasila.

12. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v platnom

znení, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo
dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak
účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a
rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o
oprave rozhodcovského rozsudku.

13. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia rozhodcovského konania z titulu porušenia zákonného
ustanovenia § 45 ods. 1 písm. b), písm. e), písm. g), písm. i), písm. k) a písm. l).

14. Podľa § 45 ods. ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník

spotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniasamôžežaloboupodanouprotidruhémuúčastníkovinasúde
domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,

e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, a
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané naplnenie skutkovo právnych dôvodov aplikácie na
dôvodnosť podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle zhora citovaného zákonného
ustanovenia § 45 ods. 1 v znení uvádzaných písmen. Z fotodokumentácie celého spisu Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž jednoznačne vyplýva, že Zmluva o kreditnej
karte bola vyhotovená na samostatnom predtlačenom štandardnom tlačive, Dohoda o uznaní záväzku a
o úhrade pohľadávky v splátkach bola taktiež uzavretá na samostatnom tlačive a v konečnom dôsledku

aj poukazovaná Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom osobitnom
tlačive tak, ako bol na samostatnom tlačive uvádzaný Dotazník k dohode o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach a rozhodcovskej zmluve. Tieto listiny sú súčasťou dôkazných prostriedkov
a preukazujú tvrdenie žalovanej strany, že rozhodcovská zmluva bola samostatným dokumentom a
jej uzavretie nebolo v žiadnom prípade podmienkou uzavretia Dohody o uznaní záväzku a o úhrade

pohľadávky v splátkach. Žalovaný tvrdil, že dokonca dotknuté listiny (rozhodcovskú zmluvu, Dohodu
o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ako aj dotazník k Dohode o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach a Rozhodcovskej zmluve) mala žalovaná k dispozícii vo svojom
bydlisku, teda mala možnosť si všetky tieto listiny v kľude a obozretne prečítať, oboznámiť sa s obsahom
a v prípade ak by nesúhlasila s ktoroukoľvek z nich, nič jej nebránilo, aby svoj nesúhlas, eventuálne

pripomienky k tej ktorej listine neoznámila druhej strane. Za danej situácie súd nezdieľa názor žalobcu,
naopakjepresvedčenýotom,žezatiaľnietpochybnostíoplatnostiRozhodcovskejzmluvyaoprávomoci
a príslušnosti rozhodcovského súdu na rozhodnutie o uplatnenom nároku.

16. Súd zdieľal názor žalovaného, že tvrdenia žalobkyne o nekalej obchodnej praktike žalovaného sú

účelové a argumentačne právne ničím nepodložené.

17.Zákonnéustanovenie§53ods.4písm.r)Občianskehozákonníka,akoajpísm.q)prílohy1Smernice
Rady 93/13/EHS, nič nehovorí o právach a povinnostiach dodávateľa a spôsobu uplatňovania jeho práv
a teda neobmedzuje dodávateľa v tom, aby v súlade s dojednanou rozhodcovskou doložkou predkladal

spory so spotrebiteľom, v ktorých je aktívne legitimovaný dodávateľ, rozhodcovskému súdu určenému
v doložke. Žalovaný správne poukázal na podporný záver k uvedenému názoru, ktorý podporuje tiež
porovnanie textu príslušného ustanovenia novely zák. č. 568/2007 Z. z. s autentickými textami Smernice
Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v
anglickom, nemeckom a francúzskom jazyku. Zákonodarca zabezpečil ochranu spotrebiteľovi v tom,

že mu umožnil širšie oprávnenie rozhodnúť sa či bude spor voči dodávateľovi riešiť v rozhodcovskom
konaní alebo štandardne v občianskoprávnom konaní v zmysle príslušných ustanovení CSP.

18. V konečnom dôsledku sa súd stotožňuje s názorom žalovaného v tom, že zákonodarca nemal
vôľu ani záujem koncipovať konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 45 ods. 1), ako konanie

odvolacie, ale naopak len ako mimoriadny inštitút nápravy excesov, ktoré mohli vzniknúť v rámci
rozhodcovského konania.

19. Na dôvažok je potrebné uviesť aj to, že súd nadobudol, po vyjadrení žalobkyne presvedčenie, že
žalobkyňa období svojho aktívneho pracovného života vykonávala finančnú činnosť, v rámci ktorej boli

mesiace, kedy (podľa vlastných slov) mala nadštandardné príjmy. Využila následne možnosť peňažného
ústavu uzatvoriť zmluvu o poskytnutí zlatej kreditnej karty, ktorú začala používať na výber hotovosti
v prípade vlastnej osobnej potreby. Podľa názoru súdu žalobkyňa v období, kedy vedela že má či už
zdravotné problémy, resp. jej finančná saturácia má klesajúcu tendenciu, mala možnosť „nepoužívať“
predmetnú kreditnú kartu, prípadne ju mohla odovzdať alebo jednoducho niekde odložiť. Naopak sama

v domnení, že príde možno mesiac, ktorý bude obohatený vyšším obnosom príjmu, neprozreteľne
pokračovala vo výbere hotovosti z terminálu. Žalobkyňa sa vlastným pričinením dostala do zlej finančnej
situácie, ktorú sa v predmetnom spore snažila saturovať napadnutím a spochybňovaním dotknutého
rozhodcovského rozsudku v úmysle zbaviť sa povinnosti úhrady prisúdenej sumy.20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23.Spoukazomnavýsledoksporusúdpriznalžalovanémunároknanáhradutrovkonaniavočižalobkyni
vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP

a § 362 ods.1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360

ods.2 CSP).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2

CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý

odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k

podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369

ods.4 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).