Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 22, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/132/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316211753
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316211753.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: Prima banka Slovensko, a. s.,
Hodžova ul. č. 11, Žilina, proti žalovanému: M. T., D.. XX. X. XXXX, N. A. X.. Č.. XX, Z., o 2.875,68 eur
s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 2. februára 2018 č. k.
21Csp/1/2016- 63 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo 17. apríla 2018 č. k. 21Csp/1/2016- 88, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.878,44 eur s úrokom vo výške 171,65 eur, s úrokom z omeškania vo

výške 1,40 eur, s 5 % úrokom z omeškania ročne z nezaplatenej istiny 2.875,68 eur od 18. 6. 2016
do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne z nezaplatených úrokov 171,65 eur od 18. 6. 2016 do
zaplatenia, všetko splátkach po 60 mesačne splatných k 25. dňu v mesiaci pod následkom straty výhody
splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Súd prvej inštancie ďalej napadnutým rozsudkom priznal
žalobkyni proti žalovanému plnú náhradu trov konania.

2.Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. 204099 zo dňa 20. 4. 2015 poskytla žalobkyňa žalovanému spotrebiteľský úver - pôžičku vo výške
3.000 eur za podmienok uvedených v zmluve, v Obchodných podmienkach pre úvery občanom - Prima
banka Slovensko , a. s. ( OP ) a vo Všeobecných obchodných podmienkach - Prima banka Slovensko,
a. s. ( VOP ), ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť Úverovej zmluvy. V zmysle bodu 1.2 Zmluvy, žalobca teda
poskytol žalovanému bezúčelový úver 3.000 eur, ktorý sa žalovaný s dohodnutým úrokom 17,9 % ročne

zaviazal splácať žalobcovi v 108 anuitných mesačných splátkach splatných v 15. deň kalendárneho
mesiaca vo výške anuitných splátok 56,47 eur s termínom splatnosti 1. anuitnej splátky 15. 5. 2015 do
splatnosti úveru 15. 4. 2024. Výška RPMN predstavovala 20,85 %, priemerná hodnota RPMN ku dňu
uzavretia zmluvy 16,16 %. Celkovú čiastku, ktorú sa žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť činila 6.188,76
eur. Súčasne bol zmluvne dohodnutý úrok z omeškania 5 % ročne; poistenie súboru A, poplatok za
poskytnutie úveru 90 eur, poplatok za poistenie schopnosti splácať úver 1,38 eur mesačne, poplatok za

vklad v hotovosti 2,50 eur, poplatok za predčasne splatenie úveru, poplatok za vypracovanie dodatku
k zmene zmluvných podmienok, poplatok za upomienku za neuhradenie splátky, poplatok za výzvu
na splatenie úveru, poplatok za potvrdenie a súhlasy k úverom vydané bankou na klientovu žiadosť,
poplatok za potvrdenia o zostatku úveru na klientovu žiadosť. V zmysle bodu 2.1 Zmluvy sa žalovaný
zaviazal riadne a včas si plniť všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy, riadne a včas splácať úver, platiť
banke poplatky uvedené v zmluve. Náležitosti predmetnej úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zák.

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov upravoval
bod 1.2 Zmluvy v spojení s bodom 2.5.3 OP a tieto boli splnené. Bonitu žalovaného žalobkyňa predposkytnutím úveru posúdila v súlade s § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Po vyčerpaní úveru žalovaný
porušilsvojezmluvnépovinnosti-prestaluhrádzaťsplátkyriadneavčas,pretožalobcanazákladevýzvy
na predčasne splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 17. 6. 2016 v zmysle § 565

Obč. zák. v súlade s úverovou zmluvou a OP, a to po zaslaní upozornenia žalovanému na omeškanie
a možnosť predčasného zosplatnenia 2. upomienkou zo dňa 14. 4. 2016. Z Prehľadu splácania úveru
žalovaným súd prvej inštancie zistil, že tento ku dňu zosplatnenia uhradil aj v rámci omeškania celkovú
sumu 582,78 eur ( na istine 124,32 eur, na zmluvných úrokoch 444,66 eur, na poistné 13,80 eur.
Poslednú splátku uhradil dňa 15. 3. 2016 vo výške 4,28 eur, následne prestal žalovaný úver splácať

celkom.

3.Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Súd prvej inštancie
mal za preukázané, že žalovaný porušil zmluvné podmienky úverovej zmluvy, pretože riadne a včas
nesplácal žalobcovi poskytnutý úver, čím založil nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej pohľadávky.
Vzhľadom na to citujúc ust. § 273 ods. 1, 365 ods. 1, 497, 502 ods. 1, 504 Obch. zák., § 52 ods. 1,

2, § 53 ods. 9, § 565 Obč. zák., § 1, § 2 zák. č. 129/2010 Z.z. súd prvej inštancie uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 2.875,68 eur, nezaplatených poplatkov za poistenie v sume
2,76 eur, vyčísleného zmluvného úroku do splatnosti v sume 171,65 eur; vyčísleného úroku z omeškania
do splatnosti 1,40 eur. O príslušenstve žalovanej pohľadávky súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517
ods. 1, 2 Obč. zák. v nadväznosti na nar. vlády SR č. 87/1995 Zb. Súd prvej inštancie vychádzal z toho,

že žalovanýsadostalsúhradoudlžnejsumydoomeškaniadňomnasledujúcimpovyhlásenípredčasnej
splatnosti úveru, t. j. dňom 18. 6. 2016. Preto mu súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
úrok 5 % z omeškania ročne zo sumy 2.875,68 eur ( pozostávajúcej z nesplatenej istiny úveru ) a zo
sumy dlžného zmluvného úroku 171,65 eur od 18. 6. 2016 do zaplatenia.

4.Pokiaľ ide o lehotu plnenia súd prvej inštancie v ods. 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol:
„Súd v súlade s § 232 ods. 2,3 C.s.p. povolil žalovanému splácať predmetný dlh v splátkach vo výške
60 eur mesačne s prihliadnutím na jeho osobné a majetkové pomery, keď mal preukázané, že žije v
byte u svojho brata, je zamestnaný V TESCO STORES SR, a.s. od 3. 6. 2008, pričom jeho priemerný
mesačný príjem za posledných 12 mesiacov predstavuje 875,58 eur brutto. Odhliadnuc od skutočnosti,

že žalovaný spláca ďalšie úvery v iných bankových spoločnostiach, sám prejavil ochotu predmetný úver
žalobcovi splácať, a to aj napriek jeho iným záväzkom a nie príliš vysokému príjmu, bol ochotný dlh
žalobcu napokon splácať po 60 eur mesačne uvedomujúc si v prípade nezaplatenia akejkoľvek splátky
stratu jeho práva výhody splátok. Dlh žalobcu pri pravidelných splátkach by mal byť splatený žalovaným
do necelých 5 rokov, čo súd vyhodnotil ako spravodlivé, čo neznevýhodňuje stranu žalovaného na úkor

žalobcu.“

5.O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal nárok na ich
náhradu úspešnej žalobkyni.

6.Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a napadla ním výrok o lehote plnenia. Navrhla,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o lehote plnenia zmenil tak, že žalovanému
uloží povinnosť zaplatiť jej priznanú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolanie odôvodnila v
podstate tým, že podľa nej neboli splnené podmienky pre postup podľa § 232 ods. 3 druhá veta C.s.p.,
teda pre určenie dlhšej lehoty na plnenie, než je zákonná 3 - dňová lehota uvedená v prvej vete tohto

ustanovenia. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na to, že pri určení splátky vo výške 60 eur mesačne
bude žalovaný dlžnú sumu splácať viac ako 4 roky. Od podania žaloby ( júl 2016 ) mal žalovaný podľa
žalobkyne možnosť prejaviť snahu a záujem dlh uhrádzať. Počas celého súdneho konania trvajúceho
cca 20 mesiacov však žalovaný neuskutočnil ani jednu úhradu. Ďalej žalobkyňa v odvolaní poukázala
na judikatúru, konkrétne na rozsudky krajských súdov v Trnave, v Žiline, v Prešove a v Banskej Bystrici.

7.Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o lehote plnenia, prejednal odvolanie bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8.Súd prvej inštancie v ods. 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku vysvetlil, aké zistenia ho viedli k
tomu, že žalovanému povolil plnenie s splátkach. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie
v tom, že tú sú podmienky pre povolenie splátok a v tomto ohľade poukazuje na dôvody napadnutého
rozsudku. Vzhľadom na to, že žalovaný má príjem 680 eur mesačne brutto a okrem predmetného úveruspláca aj ďalšie pôžičky, ktoré mu poskytli banky a nebankové subjekty, je odôvodnený záver, že nie
je schopný zaplatiť žalobkyni priznanú sumu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa
by si mala uvedomiť, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku povolil žalovanému splácanie

predmetného dlhu pod následkom stravy výhody splátok. To znamená, že ak by žalovaný splátky riadne
neplatil, stal by sa splatným celý dlh jednorazovo. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie síce v
odôvodnení napadnutého rozsudku skonštatoval, že žalobkyňa pred poskytnutím predmetného úveru
preverila bonitu žalovaného, ale tento záver zrejme neobstojí vzhľadom na výšku príjmu žalovaného
a vzhľadom na to, že okrem žalobkyne má dlhy aj voči iným bankovým i nebankovým subjektom.

Rozhodnutia iných odvolacích súdov, na ktoré žalobkyňa poukazovala v odvolaní, nie sú pre odvolací
súd v prejednávanej veci záväzné.

9.Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny vo výroku, ktorým súd prvej
inštancie žalovanému povolil splácanie priznanej sumy v splátkach vo výške 60 eur mesačne počnúc
právoplatnosťou rozsudku. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v tomto výroku potvrdil podľa §

387 ods. 1 C.s.p. Ostatné časti výroku rozsudku súdu prvej inštancie neboli napadnuté odvolaním a
nadobudli právoplatnosť.

10.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
C.s.p. a úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu v

odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

11.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).