Decision was made at the court Okresný súd Bardejov
Judgement was issued by JUDr. Zdenka Tomašková
Judgement form – Rozhodnutie
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5P/2/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214200061
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Tomašková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8214200061.5
Rozhodnutie
Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Zdenkou Tomaškovou v právnej veci navrhovateľky J. Š.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom U., ul. A. Č.. XX, právne zastúpenej JUDr. Evou Hudákovou, advokátkou
Advokátskej kancelárie v Bardejove, ul. Dlhý rad č. 16 proti odporcovi N. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U., ul. Š. Č.. X, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom N. Š. , nar. XX.XX.XXXX a S. Š., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, dňa 04.07.2016 takto
r o z h o d o l :
Súd manželstvo účastníkov konania - J. Š., rod. J., nar. XX.XX.XXXX a N. Š., nar. XX.XX.XXXX,
uzatvorené dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom v U., zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu U., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, r o z v á d z a .
Maloleté deti N. Š., nar. XX.XX.XXXX a maloletá S. Š., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zverujú
do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec detí je povinný prispievať na výživu maloletého N. sumou vo výške 150,- € mesačne a na maloletú
S. sumou vo výške 60,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí,
počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 10.01.2014 domáhala, aby súd rozviedol jej
manželstvo s odporcom, maloleté deti N., nar. XX.XX.XXXX, zveril do jej osobnej starostlivosti, otca
dieťaťa zaviazal platiť výživné vo výške 250,- €, vždy k 15-tému dňu príslušného mesiaca vopred.
Navrhovateľka styk otca s maloletým upraviť nenavrhla.
2. Návrh na rozvod manželstva odporkyňa odôvodnila tým, že v manželstve pretrvávajú sústavné
nezhody vyvolávané správaním sa odporcu, ktorý sa na nezhody v ich manželstve sťažuje svojej matke,
na ktorú je stále citovo silne naviazaný a tá sa mieša do ich manželstva. Odporca ju začal slovne a
fyzicky napáda, tiež aj jej matku a z uvedených dôvodov bola u nich zasahovať aj polícia. Keď mal
maloletý N. asi 3 roky, odporca sa odsťahoval k svojej matke, o dieťa záujem neprejavoval a na jeho
výživu prispieval iba sporadicky. Aj keď sa v záujme dieťaťa stretávali, spolu žiť s odporcom nechcela z
dôvodu nadmerného požívania alkoholických nápojov z jeho strany, pod vplyvom ktorých bol agresívny.
V písomnom návrhu navrhovateľka ďalej uviedla, že toto manželstvo podľa nej už neplní svoj účel, je
vážne a trvalo rozvrátené a ona za žiadnych okolnosti manželské spolužitie obnoviť nechce.3. Po podaní návrhu vyšlo najavo, že počas trvania manželstva sa v manželstve účastníkov konania
narodilo dieťa - S. Š., nar. XX.XX.XXXX a keďže dieťa údajne nemalo byť dieťaťom odporcu, bol zo
strany odporcu podaný návrh na zapretie otcovstva vo veci vedenej na Okresnom súde Bardejov pod
sp.zn. XC XX/XXXX.
4. Vo vyššie uvedenej veci odporca počas konania vzalo podaný návrh späť a konanie bolo zastavené
z dôvodu, že znaleckým posudkom bolo otcovstvo odporcu určené na 99,99%.
5. Odporca v písomnom vyjadrení s návrhom na rozvod manželstva súhlasil a vo vzťahu k maloletému
N. navrhol, aby dieťa bolo zverené do osobnej striedavej starostlivosti obidvoch rodičov.
6. Odporca písomným podaním doručeným súdu dňa 29.02.2016 navrhol úpravu rodičovských práv a
povinností aj vo vzťahu k maloletej S., nar. XX.XX.XXXX.
7. Kolízna opatrovníčka v písomnej správe navrhla pre prípad rozvodu manželstva obidve deti zveriť
do osobnej starostlivosti ich matky a zaviazať otca detí platiť na ne výživné podľa jeho zárobkových
možností s prihliadnutím na potreby a výdavky maloletých detí. Styk otca s maloletým N. navrhla
neupravovať a vo vzťahu k maloletej S. navrhla stretnutia otca za prítomnosti matky, pretože maloletá
S. otca vôbec nepozná a potrebuje adaptačnú dobu, aby si na otca zvykla.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s návrhom,
sobášnym listom, rodnými listami maloletých detí, správou kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi
preukazujúcimi výšku mesačného príjmu, ako aj výšku mesačných výdavkov účastníkov konania a zistil
tento skutkový stav.
9. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Manželstvo účastníkov konania je
zapísané v knihe manželstiev matričného úradu U. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XX.
U obidvoch ide o manželstvo prvé, z ktorého sa narodili deti, a to N. a S..
10. Výsluchom navrhovateľky súd zistil, že toto manželstvo už viac svoj účel plniť nemôže, obnovenie
manželského spolužitia neprichádza do úvahy a rozvod je aj v záujme maloletých detí. Uviedla, že s
odporcom ako rodina nežijú, spoločne nehospodária, intímne spolu nežijú už asi 3 roky. Ona sama
momentálne udržiava iný vzťah, z ktorého sa narodilo aj dieťa.
11. Navrhovateľka uviedla, že od doby čo spolu nežijú, odporca prispieva na výživu maloletého Reného,
a to aj finančne a aj v naturálnej forme.
12. Navrhovateľka uviedla, že ona je momentálne na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský
príspevok vo výške 273,- € mesačne. Zo svojho príjmu uhrádza nájomné vo výške 256,- €, platí si lieky
vo výške 20,- |€ mesačne.
13. Navrhovateľka navrhla, aby jej maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti a otec, aby bol
zaviazaný platiť výživné tak, ako to uviedla v písomnom návrhu s tým, že pripustila, že je ochotná sa s
odporcom dohodnúť aj na nižšej sume výživného, a to vo vzťahu k maloletému N. na sumu 150,- € a
maloletej S. na sumu 100,- € mesačne. Navrhovateľka styk s deťmi navrhla neupravovať a prehlásila,
že otcovi nebude brániť, aby s deťmi stretával.
14. Maloletý N. je žiakom Spojenej školy J. Henischa s tým, že neukončil 2. ročník školy z dôvod
vysokého počtu vymeškaných hodín. Matka mu platí internet vo výške 19,- €, telefón vo výške 6,- € a
keďže je alergik, kupuje mu lieky.
15. Maloletá S. navštevuje predškolské zariadenie, kde matka uhrádza mesačne 120,- €.
16. Ako matka ďalej uviedla, vo vzťahu k maloletým deťom sú ostatné výdavky bežné, týkajú sa stravy,
ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti.
17. Výsluchom odporcu súd zistil, že aj podľa jeho názoru toto manželstvo už ďalej svoj účel plniť
nemôže a neprichádza do úvahy obnovenie manželského spolužitia. Odporca súhlasil s tvrdenímnavrhovateľky, že počas trvania ich manželstva sa niekoľkokrát odsťahoval zo spoločnej domácnosti
k svojej matke, ale aj napriek tomu spolu trávili čas ako rodina. Uviedol, že s navrhovateľkou intímne
nežijú, aj on v súčasnosti udržiava vzťah s inou ženou, s ktorou čakajú narodenie dieťaťa.
18. Odporca uviedol, že od apríla 2016 je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, sociálne dávky
nepoberá. Pracuje väčšinou sezónne a aj teraz má ponuku zamestnať sa v rekreačnom stredisku
Domaša, ale podmienky výkonu práce a výšky príjmu mu ešte nie sú známe.
19. Tiež uviedol, že na maloletého N. prispieva sumou 60,- € mesačne s tým, že okrem tejto sumy dáva
synovi aj ďalšie peniaze, ale túto skutočnosť preukázať nevie. Odporca priznal, že na maloletú S. od
narodenia ešte žiadnou sumou neprispel.
20. Ako odporca ďalej uviedol, žije v byte, kde náklady na bývanie predstavujú sumu 132,- €, platí telefón
vo výške 20,- €, užíva lieky, ďalšie výdavky sú bežné, týkajú sa stravy, ošatenia, hygieny.
21. Ani jeden z účastníkov konania neprejavil záujem riešiť problémy v manželstve odborným
poradenstvom, a ako zhodne uviedli, pre záchranu tohto manželstva už nie je možné nič urobiť.
22. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
23. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
24. Vykonaným dokazovaním, a to hlavne výsluchom účastníkov konania, mal súd za preukázané, že
manželstvo účastníkov tohto konanie je dostatočne vážne narušené a trvalo rozvrátené a nemôže
už ďalej plniť svoj účel. Manželstvo účastníkov konania neplní sociálnu, ekonomickú, biologickú a ani
výchovnúfunkciu,keďžemanželiadlhodobonežijúvspoločnejdomácnosti,tedanežijúspoluakorodina,
spoločne nehospodária, nežijú intímne, pretože každý z manželov už udržiava iný vzťah. Z terajšieho
o vzťahu navrhovateľky a jej partnera sa narodilo dieťa a zo vzťahu odporu a jeho terajšej partnerky
sa narodenie dieťaťa očakáva. Ani jeden z manželov neprejavil vôľu obnoviť manželské spolužitie a
neprejavil ani vôľu využiť pre odstránenie príčin rozvratu tohto manželstva odbornú poradenskú pomoc.
25. Vykonaným dokazovaním teda dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod manželstva
je dôvodný a rozvod tohto manželstva je aj v záujme maloletých detí a tak súd návrhu navrhovateľky
na rozvod manželstva vyhovel.
26. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
27. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby jej súd zveril maloleté deti Reného a Lindu
do jej osobnej starostlivosti, s čím súhlasil aj odporca a aj kolízny opatrovník a tak súd upravil výkon
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva tak, že maloleté deti
zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
28. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
29. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.30.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
31. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
32. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkové prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
33. Navrhovateľka v písomne podanom návrhu navrhovala, aby súd zaviazal odporcu platiť výživné vo
výške 250,- € na maloletého N. a vo výške 120,- € na maloletú S. počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Na pojednávaní matka súhlasila aj so sumou výživného 150,- € na maloletého N. a sumou 120,- € na
maloletú S..
34. Odporca s takýmto návrhom nesúhlasil a navrhol, aby bol zaviazaný platiť výživné na maloletého N.
vo výške 100,- € a na maloletú S. vo výške 40,- € mesačne.
35. Kolízna opatrovníčka navrhla, zaviazať odporcu platiť výživné podľa jeho možností a schopností s
prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletých detí.
36. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že matka detí je na rodičovskej dovolenke a
poberá rodičovský príspevok vo výške 273,- € mesačne. Matka sa o deti stará výlučne sama. Maloletý N.
je žiakom strednej školy, maloletá S. navštevuje predškolské zariadenie, kde matka uhrádza mesačne
sumu 120,- €. Matka platí synovi internet a telefón, keďže je alergik, kupuje mu lieky. Ostatné výdavky
sú bežné. Matka má ešte vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu dieťaťu, ktoré sa narodilo zo vzťahu s jej
terajším partnerom.
37. Otec je síce momentálne nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, ale ako sám uviedol, živí sa
sezónnymiprácamipredovšetkýmvzahraničíatamjehopríjempredstavuje sumuaj1.700,-€mesačne.
Ako sám uviedol, aj v súčasnej dobe mu bola ponúknutá možnosť zamestnať sa v rekreačnej oblasti
Domaša, Odporca má vyživovaciu povinnosť k 2 maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva. Zo
svojho príjmu uhrádza mesačne poplatky za bývanie vo výške 132,- €, telefón a lieky, ostatné výdavky
sú bežné. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá.
38. Na základe vykonaného dokazovania, súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z
odôvodnených potrieb maloletých detí, súd prihliadol na vek detí - maloletý N. 17 rokov, maloletá S.
3 roky. Ide o detí vo vývoji, u ktorých sú odôvodnené výdavky spojené s ich stravovaním, hygienou,
lekárskou starostlivosťou u maloletého N. aj so školskými potrebami. Súd tiež prihliadol nato, že o
maloleté deti sa stará výlučne matka. Na druhej strane súd prihliadol na skutočnosť, že matka detí je
na rodičovskej dovolenke a poberá iba rodičovský príspevok vo výške 273,- € mesačne a navyše má aj
ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec detí, aj keď je nezamestnaný, zamestnáva sa sezónne a podľa jeho
vlastných tvrdení jeho mesačný príjem v takomto období predstavuje sumu aj 1.700,- €, v najbližšej dobe
má otec detí možnosť sa zamestnať. Otec detí inú vyživovaciu povinnosť nemá, jeho výdavky sú bežné.
39. Vzhľadom na uvedené, dospel súd k záveru, že výživné vo výške 150,- € na maloletého N. a výživné
vo výške 60,- € na maloletú S. je v danom prípade primerané, zodpovedá príjmu otca, resp. obidvoch
rodičov a súčasne takto určené výživné je vzhľadom na vek maloletých detí a ich potreby, aj dostatočné.
Súd pri určení výšky výživného prihliadol na skutočnosť, že otec detí sa zamestnáva sezónne, jeho
výdavky sú minimálne, starostlivosť o deti iným spôsobom nezabezpečuje, inú vyživovaciu povinnosť
nemá. Súd rozhodol o povinnosti otca detí platiť výživné dňom právoplatnosti rozsudku, vždy ku 15-
tému dňu príslušného mesiaca vopred, k rukám matky detí.40. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
41. Rodičia maloletých detí zhodne navrhli súdu styk otca s deťmi neupravovať, kolízna opatrovníčka
sa k tomuto návrhu priklonila a tak súd styk otca s mal. deťmi neupravoval.
42. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 C.m.p. tak, že ich náhradu účastníkom konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej(§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.