Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 9, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/197/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115211504
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7115211504.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a a členov
senátu JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne K. F., Z.. XX.X.XXXX, B. V. A.,
C. XX, proti žalovaným: 1. T. F.H., Z.. XX.X.XXXX, B. V. A., Q. X, 2. J.H. F.H., Z.. XX.XX.XXXX, B. K.,
H. zastúpeným JUDr. Michalom Treščákom mladším, advokátom Advokátskej kancelárie, so sídlom v
Košiciach, Thurzova 6, 3. V.H. F.H., Z.. XX.X.XXXX, B. V. A., C. XX, o určenie vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa
15.02.2017 č.k. 24C/217/2015 - 67 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalovaným nepriznal náhradu trov
konania.

2. Uznesenie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 7.5.2015 domáhala
určenia, že nehnuteľnosť, zapísaná na LV č.XXXXX A.. Ú.. Q. F. T. B. Č.. X Z. X. X. H. L. Z. C. R. Č..

XX v Košiciach, súp.č. XXXX, postaveného na parcelách č. XXXX, XXXX T. XXXX, ako aj podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k parcelám patria
do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva jej ako aj jej nebohého manžela T. F., zomrelého
dňa XX.X.XXXX. Ešte pred začatím pojednávania vo veci samej, podaním zo dňa 9.2.2017 žalobkyňa
vzala žalobu späť s odôvodnením, že Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 12.05.2015 č.k.
15C/439/2009-510 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.10.2016

č.k. 6Co/355/2015-546 zrušil jej podielové spoluvlastníctvo k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti a túto
prikázal do jej výlučného vlastníctva, pričom má zato, že je viazaná právnym názorom súdu vysloveným
v tomto rozsudku aj vo vzťahu k jej nároku na určenie vlastníckeho práva. Na základe toho súd prvej
inštancie s poukazom na ust. § 145 ods. 1 C.s.p. konanie zastavil.

3. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 256 ods. 1 v spojení s § 257 C.s.p. Konštatoval, že

aplikácia ust. § 257 C.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú inak naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov neprizná. Musí však ísť o výnimočný prípad a výnimočnosť môže spočívať v
okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Konštatoval, že dôvody
hodné osobitného zreteľa sa môžu prejaviť ako aspekt sociálny a rovnako môžu spočívať aj v určitom
charaktere konania, resp. v konkrétnej procesnej situácii. V danom prípade mal za preukázané sociálne

aspekty na strane žalobkyne, ktoré vyvodil zo skutočnosti, že uznesením zo dňa 01.03.2016 bolo
žalobkyni priznané oslobodenie od súdnych poplatkov celom rozsahu a to s poukazom na jej nepriaznivéosobné, majetkové a zárobkové ako aj rodinné pomery, sociálne a zdravotné dôvody. Prihliadol aj
na skutočnosť, že žalobkyňa bola rozsudkom vo veci samej v dôsledku zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva zaviazaná vyplatiť žalovanému T. F. sumu 18.900,- eur v lehote do 30 dní

od právoplatnosti rozsudku, t.j. do 18.12.2016. Prihliadol aj na ďalšiu okolnosť, a to samotnú výšku trov
žalovaných spočívajúcich v trovách ich právneho zastúpenia advokátom, keď tarifná odmena za jeden
úkonprávnejslužbypredstavovalasumu499,57eurasúhrnnásumazadvaúkonypredstavovala994,14
eur. Z uvedeného vyvodil, že priznanie náhrady trov konania žalovaným by malo zvlášť nepriaznivé
dôsledky na životnú situáciu žalobkyne, keďže táto evidentne nedisponuje majetkom, resp. finančnými

prostriedkami, ktoré by jej reálne umožňovali nahradiť trovy žalovaným.

4. Proti uzneseniu podali včas odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade. Títo žiadali napadnuté uznesenie zmeniť
vo výroku o trovách konania a priznať im náhradu trov v plnom rozsahu. Svoje odvolanie zakladali na
dôvodoch uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. V odvolaní poukázali na to, že k zastaveniu
konania došlo v dôsledku späťvzatia žaloby žalobkyňou. Oni týmto zastavením konania súhlasili, avšak

vzhľadom na okolností prípadu a správanie sa žalobkyne, žiadali priznať náhradu trov konania podľa §
256 ods. 1 C.s.p. Nestotožňujú sa so závermi súdu prvej inštancie a jeho závery považujú za nesprávne
a odporujúce zákonu. Majú zato, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu moderačného práva súdu
v otázke trov konania podľa § 257 C.s.p. Samotné oslobodenie účastníka od súdnych poplatkov ešte
nezakladá bez ďalšie dôvod na použitie ust. § 257 C.s.p. Aj keď súhlasia so záverom, že aj majetkové a

osobnépomerystranymôžubyťtakýmtovýnimočnýmdôvodom,považujúzanevyhnutnévždyprihliadať
na všetky relevantné okolnosti prejednávaného prípadu, a teda aj na majetkové pomery tak na strane
sporu, ktorej inak patril nárok na náhradu trov konania a ktorý jej má byť odňatý. Majú zato, že súd prvej
inštancie nepostupoval správne, pokiaľ sa vôbec nezaoberal dopadom rozhodnutia o trovách konania
voči žalovaným a odôvodnenie uznesenia neobsahuje žiadne skutočnosti týkajúce sa tejto otázky.

Poukazujú na to, že suma 18.900,- eur, ktorú mu žalobkyňa vyplatila, predstavuje finančnú protihodnotu
za odňatie vlastníckeho práva žalovaného k spoločnej nehnuteľnosti, teda je riadnym protiplnením za
výlučne vlastníctvo žalobkyne, o ktoré mala záujem, keď je zrejmé, že cena celej nehnuteľnosti a teda
aj výška podielu žalovaného nezodpovedá jej skutočnej hodnote. Sú toho názoru, že žalobkyňa mala
myslieť na sporné okolnosti skôr ako vyvolala súdny spor. Poukázali na to, že dôvodnosť jej nároku od

počiatku spochybňovali a súdu aj označili všetky rozhodujúce skutočnosti preukazujúce nedôvodnosť
pôvodnej žaloby. Poukázali na to, že žalobkyňa už raz podala žalobu o určenie vlastníckeho práva k
uvedenej nehnuteľnosti, kde taktiež bez ďalšieho vzala po vyjadrení žalovaných svoj nárok na začatie
konania späť. Ani v tomto konaní im nebola priznaná náhrada trov konania. Toto považujú za obzvlášť
dôležitú a rozhodujúcu skutočnosť, na ktorú bolo povinnosťou súdu prihliadnuť.

5. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrila žalobkyňa. Táto žiadala uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku o trovách konania potvrdiť. Vo vyjadrení konštatovala, že súd správne vychádzal z
pomerov na jej strane a najmä zo skutočností, že bola v uvedenej veci poškodená, pretože aj keď sa
byt odkupoval do osobného vlastníctva, kde kupujúci bol len nebohý manžel, stalo sa tak za trvania ich

manželstva a takto členské práva a povinnosti k bytu nadobudli prevodom členských práv za trvania
manželstva a tento aj zaplatili zo spoločných finančných prostriedkov. Kúpnu zmluvu síce uzatváral iba
jej manžel, išlo však o prípad, kedy kúpna cena bola vyplatená zo spoločných finančných prostriedkov
a nehnuteľnosť bola kupovaná za trvania manželstva. Toto manželstvo bolo funkčné a dobré. Nemala
vedomosť, že notár má na tieto okolnosti prihliadať aj v dedičskom konaní a takto bola poškodená o

svoj spoluvlastnícky podiel v jednej polovici zo zaniknutého BSM, čo vyplýva z ust. § 143 Občianskeho
zákonníka. Má zato, že žalovaní takto získali finančnú náhradu pri vyporiadaní spoluvlastníctva o jednu
polovicu viac, než im podľa spravodlivosti a zákona patrí. Má zato, že nebola poučená notárom, že tento
nárok má patriť do zaniknutého BSM a takto bola poškodená na svojich právach. V prípade zákonného
postupu by totiž mala žalovaným vyplatiť iba sumu 9.450,- eur.

6. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania, ako
aj konanie ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a na základe toho dospel k
záveru, že odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade nie je dôvodné. Súd prvej inštancie sa právne vyporiadal
so zákonnými podmienkami umožňujúcimi mimoriadnu aplikáciu ust. § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o

trovách konania a aj správne v tejto časti rozhodol, pokiaľ žalovaným nepriznal náhradu trov konania.

7. Za vecne správne a výstižne považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného uznesenia, týkajúce
sa trov konania a preto v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. sa obmedzuje na konštatovanie správnostitýchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovaných, považuje za potrebné k týmto
dôvodom dodať:

8. Vychádzajúc zo znenia § 257 C.s.p. dôvody hodné osobitného zreteľa budú aj naďalej (od účinnosti
nového Civilného sporového poriadku) generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania. Toto
ustanovenie je formulované podstatne všeobecnejšie, než bola formulácia ust. § 150 ods. 1 a 2 O.s.p. a
vytvára väčší priestor pre úvahu súdu. Je zrejmé, že toto ustanovenie negatívne dopadá na stranu sporu,
ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania a preto jeho aplikácia musí zodpovedať osobitným

okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákonnou podmienkou pre
jeho aplikáciu je splnenie dvoch základných podmienok, a to preukázanie dôvodov hodných osobitného
zreteľa a výnimočné okolností. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým
druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný
charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K jeho aplikácii dochádza aj z
aspektov sociálnych, keď súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery

všetkých strán sporu a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich
postoj v konaniach. Pri okolnostiach, ktoré viedli k podaniu žaloby, má význam zistenie o tom, či žalobca
pred podaním žaloby na súde navrhol ostatným spoluvlastníkom zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva dohodou a to spôsobom, ktorý uplatnil v žalobe a dosiahol plný úspech vo veci. Pokiaľ
ideopostojstránvkonaní,tusúdprihliadanajmänato,akosistranyplnilisvojeprocesnépovinnosti;mal

by prihliadnuť na to, či strana uviedla skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone, ktorý jej patril s výnimkou
tých, ktoré uplatniť nemohla. Keďže je akcentované nazeranie na použitie § 257 z pohľadu úspešnej
strany, slúži toto ustanovenie na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil
svoje porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránené záujmy, dostal náhradu trov, ktoré pri
tejto činnosti účelne vynaložil.

9. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že z obsahu spisu možno vyvodiť
záver o tom, že boli naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa, ako aj výnimočnosť situácie tak z
hľadiska sociálnych aspektov, ako aj z hľadiska okolností samotnej veci. Pri posudzovaní sociálneho
aspektu správne súd prvej inštancie prihliadol na skutočnosť, že žalobkyni bolo pre jej nepriaznivé

osobné, majetkové a zárobkové pomery priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu
a aj keď sú prvej inštancie v dôvodoch svojho uznesenia konkrétne nehodnotil sociálne aspekty
vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z obsahu spisu
vyplýva, že žalobkyňa v súvislosti so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva v spornej
nehnuteľnosti vyplatila žalovanému T. F. sumu 18.900,- eur a teda nemožno konštatovať, aby sa tento

ocitol nepriznaním náhrady trov konania v mimoriadnej obtiažnej sociálnej situácii. Za mimoriadne
považuje odvolací súd aj konkrétne okolností veci, vychádzajúc zo zistenia, že žalobkyňa sa v konaní
domáhala určenia, že byt ako nehnuteľná vec patrí do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva jej
ako aj jej nebohého manžela (a otca žalovaných v 1. a 2. rade) T. F. I. L. XX.XX.XXXX. Žalobkyňa sa
tohto nároku domáhala na základe tvrdenia, že uvedený byt nadobudli spolu s manželom za trvania

manželstva na základe kúpnej zmluvy od jeho matky Terézie Vargovej zmluvou zo dňa 20.11.2997 za
sumu187.000,-Sk,ktorúajvyplatilipredávajúcejvhotovosti.Finančnéprostriedkypoužiténatútokúpnu
cenu boli použité z ich podielového spoluvlastníctva, resp. značnou mierou prispela na kúpu tohto bytu
ona sama, keďže po príchode na Slovensko z bývalého ZSSR, odpredala všetok svoj predchádzajúci
majetok a získané peniaze použili spoločne na zaplatenie uvedenej kúpnej ceny. Žalovaní v 1. a 2. rade

tieto skutkové tvrdenia žalobkyne nepopierali a ich procesná obrana spočívala iba na argumentácii o
uplynutí lehôt a tvrdení, že žalobkyňa v dedičskom konaní nenapadla navrhovanú formu vyporiadania.
Skutkové tvrdenia žaloby, ktoré neboli žalovanými spochybňované, teda zakladajú právnu domnienku
vyplývajúcu zo znenia § 143 Občianskeho zákonníka, že sporný byt ako vec nadobudnutá niektorým
s manželom za trvania manželstva patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Za takejto situácie

nezaťažovalo dôkazné bremeno v týchto otázkach žalobkyňu, ale naopak dôkazným bremenom boli
zaťažovaní žalovaní, pokiaľ boli toho názoru, že konkrétnych dôvodov predmetný byt nepatrí do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a ich nebohého otca. Z uvedených skutkových okolností
zároveň možno vyvodiť, že žalobkyňa sa mohla dôvodne domnievať, že jej nárok uplatnený v konaní
je dôvodný a je zrejmé, že dedičskú dohodu so žalovanými na základe ktorej všetci účastníci zdedili

po poručiteľovi rovnaký podiel po 1/4 z uvedenej nehnuteľnosti, bola z jej strany uzavretá zjavne pre
neznalosť práva.10. Odvolací súd je teda toho názoru, že z dôvodov, na ktoré poukázal súd prvej inštancie, ako aj s
prihliadnutím na okolností, ktoré do dôvodov doplnil odvolací súd vyplývajú dôvody hodné osobitného
zreteľa,ktoréodôvodňujúaplikáciumimoriadnehoust.§257C.s.p.Spoukazomnatietodôvodyodvolací

súdnapadnutéuznesenievovýrokuotrováchkonaniapotvrdilakosprávnepodľaust.§287ods.1C.s.p.

11.Rozhodnutieotrováchodvolaciehokonaniasazakladána§396ods.1vspojenís§255ods.1C.s.p.
Žalovaní v 1. a 2. rade neboli v odvolacom konaní úspešní, preto im náhrad trov odvolacieho konania
nepatrí a ostatným účastníkom odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.