Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511223063
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1511223063.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.
Romana Bolebrucha a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: Mgr. Art. J. Q., R. X, U.,
zastúpeného advokátom Mgr. Jurajom Lelákom, Ul. 29. augusta 19, Bratislava, proti žalovaným: 1/ J.
Q., J. XXX, D. S., 2/ J. Q., J. XXX, D. S., obaja zastúpení advokátkou Mgr. Ivetou Vajdovou, Bárdošova
25, Bratislava, o zaplatenie 1.000 eur s prísl., na odvolanie žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu

Bratislava V č.k. 49C/230/2011-264, zo dňa 23.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovaným náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok 60 eur a 250 eur titulom náhrady trov

právneho zastúpenia.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 3.11.2011 domáhal proti žalovaným
zaplatenia 1.000 eur s prísl. titulom vrátenia časti kúpnej ceny v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy
zo dňa 6.10.2011. Podaním doručeným súdu 25.8.2015 zobral žalobca žalobu späť v celom rozsahu
bez uvedenia dôvodu späťvzatia. V podaní doručenom súdu 14.10.2015 žalovaní vyjadrili svoj súhlas

so späťvzatím žaloby, zároveň si uplatnili náhradu trov konania. Súd prvej inštancie s poukazom na
účinné späťvzatie žaloby a súhlas žalovaných so späťvzatím v zmysle § 96 ods. 1 veta druhá O.s.p.
konanie zastavil.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého ak niektorý z
účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Dospel k záveru, že

nakoľko žalobca zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu, zavinil podanie žaloby, ako i zastavenie
konania, a preto priznal náhradu trov konania žalovaným; žalovaní si uplatnili náhradu trov právneho
zastúpenia 896,18 eura a náhradu trov konania 60 eur za zaplatený súdny poplatok za podaný odpor.
Súd prvej inštancie vychádzajúc z toho, že predmetné konanie je drobným sporom, o náhrade trov
konania rozhodol v zmysle § 200ea v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. tak, že žalobcu zaviazal zaplatiť
žalovaným 60 eur za zaplatený súdny poplatok a 250 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia, t.j. 1/4

z hodnoty sporu, keďže vyčíslenú náhradu trov konania považoval za neprimeranú hodnote sporu.

4. Proti uzneseniu v časti náhrady trov konania podali žalovaní odvolanie a žiadali uznesenie v
napadnutej časti zmeniť a žalobcu zaviazať povinnosťou zaplatiť žalovaným uplatnenú náhradu trov
právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Namietali, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení
okrem citácie § 150 ods. 2 O.s.p. neuviedol žiadne iné dôvody, prečo postupoval v zmysle uvedeného

ustanovenia a iba všeobecne konštatoval, že trovy právneho zastúpenia sú neprimerané hodnote
sporu; neuviedol dôvody, prečo priznal náhradu trov právneho zastúpenia v jednej štvrtine hodnotysporu a nevysporiadal sa ani s DPH, čím toto rozhodnutie v časti náhrady trov konania považovali
za arbitrárne, neodôvodnené, nepreskúmateľné a v rozpore s Ústavou SR a judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva. Súdu prvej inštancii vyčítali, že sa nezaoberal ani náhradou v zmysle § 15

vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ale ani tým, že ich právna zástupkyňa je platiteľkou DPH. Napadnuté
rozhodnutie mali za diskriminačné, nakoľko v platobnom rozkaze súd prvej inštancie priznal právnemu
zástupcovi žalobcu plnú náhradu vo výške dvoch úkonov právnej pomoci; t.j. v prípade žalobcu
nepostupoval podľa § 150 ods. 2 O.s.p. a neznížil náhradu trov právneho zastúpenia na 1/4, pričom
sa jednalo len o prevzatie právneho zastúpenia a vypracovanie návrhu na vydanie platobného rozkazu.

Zdôraznili, že § 150 ods. 2 O.s.p. je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou ponechávajúcu
na zvážení súdu, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané, resp. čo vôbec pod
neprimeranosťou treba rozumieť. V danom prípade bol žalobca od začiatku zastúpený advokátom, ktorý
mu mal zhodnotiť úspešnosť sporu a poučiť ho o dôkaznom bremene. Zrejme v dôsledku dôkaznej
núdze (po preukázaní klamstva o kúpnej zmluve, ktorú predložil konajúcemu súdu a kópii dožiadanej
z Dopravného inšpektorátu) zobral žalobca svoju žalobu späť, pričom spôsobil viaceré procesné úkony

na ich strane. Uviedli, že trovy ich právneho zastúpenia boli vypočítané presne tak, ako trovy právneho
zastúpeniažalobcuvplatobnomrozkaze,akoboližalobcovisúdomprvejinštanciepriznanéaichcelkové
trovy právneho zastúpenia spolu s DPH neprevyšovali hodnotu uplatňovanej pohľadávky. Postup súdu
prvejinštanciepovažovalizadiskriminačný,arbitrárny,nemajúcioporuvdoterajšejsúdnejpraxi,atedaaj
z ústavného hľadiska za neospravedlniteľný. Boli názoru, že riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne
korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,
ktoré sú podstatné a právne významné pre jeho rozhodnutie. Uzavreli, že právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a vyplýva z ustálenej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá síce nevyžaduje, aby na každý argument strany,

aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď, avšak ak ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Súd prvej
inštancie tým, že vôbec neodôvodnil skrátenie trov právneho zastúpenia na jednu štvrtinu vymáhanej
istiny, spôsobil pochybnosť o zákonnosti a vecnej správnosti svojho rozhodnutia.

5. O odvolaní žalovaných proti uzneseniu v napadnutej časti odvolací súd rozhodoval po nadobudnutí
účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a to s poukazom na §
470 ods. 1 C.s.p. v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 251 ods. 2 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1
C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1
C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
uznesenie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovaných bez nariadenia pojednávania podľa § 385
ods. 1C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku o náhrade trov konania je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Z napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že v danom spore o zaplatenie 1.000 eur
s prísl. išlo podľa § 200ea O.s.p. o drobný spor; žalobca späťvzatím žaloby bez uvedenia dôvodu
procesne zavinil zastavenie konania (§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., § 256 ods. 1 C.s.p.), preto súd
prvej inštancie správne priznal náhradu trov konania protistrane t.j. žalovaným. Žalovaní si uplatňovali
náhradu trov právneho zastúpenia 896,18 eura (odmena advokáta, jeho výdavky, cestovné a náhrada

za stratu času spolu s DPH) a náhradu trov konania 60 eur za zaplatený súdny poplatok. Súd prvej
inštancie vyčíslenú náhradu trov konania považoval za neprimeranú hodnote sporu, na základe čoho
žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným iba súdny poplatok 60 eur a trovy právneho zastúpenia v
rozsahu 1/4 z hodnoty sporu, t.j. 250 eur.

9. Odvolací súd stotožňujúc sa s odvolacími námietkami žalovaných konštatuje, že v napadnutom
uznesení možno ustáliť prvky arbitrárnosti, ktoré nasvedčujú nesprávnosti právnych záverov súdu prvej
inštancie. Medzi stranami nebolo sporné, že v predmetnej veci sa malo postupovať podľa § 146 ods. 2
veta prvá O.s.p., ani to, že šlo o drobný spor v zmysle vtedy platnej procesnoprávnej úpravy (§ 200eaods. 1 O.s.p.). Spornou bola interpretácia a aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. Súd prvej inštancie
právny záver o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia iba v jednej štvrtine hodnoty sporu za použitia
ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. ustálil spôsobom, ktorý spochybňuje záver o ústavnokonformnom

výklade predmetného ustanovenia.

10. Na ozrejmenie veci odvolací súd uvádza, zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania bolo
podľa predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy (zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p.) platnej do 30.6.2016 pred
všeobecným súdom poskytnúť účastníkovi konania náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej

súvislosti s konaním musel alebo mal nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu
nebolo konanie pred všeobecným súdom. Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadrovalo zásadu zodpovednosti
za výsledok sporového konania, t.j. že účastník, ktorý mal v konaní plný úspech, mal právo na náhradu
všetkých účelne vynaložených trov konania; bola obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti záviselo od konkrétnych okolností
tej ktorej veci. Výnimky z tohto pravidla musel ustanoviť zákon; takou výnimkou bolo nepriznanie

náhrady trov konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p. (porovnaj napr. II. ÚS 31/2004) alebo ich nepriznanie
resp. zníženie podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak boli trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči
pohľadávke. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. bolo ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou
ponechávajúcou na zvážení súdu, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané, resp.
čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť (porovnaj napr. I. ÚS 759/2013). Neprimeranosť sa

však zásadne vykladala tak, že náhrada trov konania prevyšuje uplatnenú pohľadávku. Z pohľadu
odvolacieho súdu je tak rozhodujúce, že žalovanými uplatňovaná výška náhrady trov konania (896,18
eura + 60 eur) je nižšia ako pohľadávka v konaní pred súdom prvej inštancie (1.000 eur s prísl.).
Medzi uplatňovanou pohľadávkou a výškou náhrady trov nejde o žiadny nepomer, v zmysle ktorého by
požadovaná náhrada trov konania žalovaných prevyšovala pohľadávku.

11. Keďže v danej veci nie je zrejmá neprimeranosť výšky trov konania v porovnaní s výškou pohľadávky
uplatňovanej v spore vo veci samej a voľné uváženie súdu prvej inštancie vybočilo z legálneho rámca
vyplývajúcehoz§150ods.2O.s.p.,súdprvejinštancierozhodolotrováchkonaniavrozporesustálenou
rozhodovacou praxou všeobecných súdov; uvedeným nesprávnym procesným postupom bolo stranám

sporu znemožnené, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a súčasne tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm.
b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 O.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. V ňom po preskúmaní časovej
koexistencie skoršej právnej úpravy (O.s.p.) a novej právnej úpravy (C.s.p.) zohľadní, že procesné

právo na rozdiel od hmotného práva v prípade stretu novej a starej právnej úpravy je charakterizované
princípom okamžitej aplikability nových procesnoprávnych noriem na všetky konania prebiehajúce na
súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov, t.j. že nový procesný kódex dôsledne dodržiava
princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa
použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona (§ 470 ods.

1 C.s.p.). Vezme do úvahy, že sporné ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. už nemá v novom procesnom
kódexe svoj ekvivalent. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rozhodne o nároku na náhradu trov konania
žalovaných 1/ a 2/ podľa všeobecnej zásady procesného úspechu v spore doplnenej v danom prípade o
zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 C.s.p.). Po opätovnom rozhodnutí veci svoje
závery odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 236 C.s.p. a zohľadní odvolacie námietky žalovaných.

Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C.s.p.).

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).