Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 16, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/435/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115227084
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115227084.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Š. C., F.. XX.X.XXXX, T.

Š. XXX, p r o t i žalovanému: Provident Financial, s.r.o., Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 35805731,
zastúpený: De minimis, spol. s.r.o., so sídlom Bratislava, Lovinského 22, o určenie úveru za bezúročný a
bez poplatkov, vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľných zmluvných podmienok takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a žalobu o určenie, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú predmetom tohto konania
sú bezúročné a bez poplatkov.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.182,53 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti o vydanie bezdôvodného obohatenia z a m i e t a.

Žalobu o určenie neprijateľných zmluvných podmienok v y l u č u j e na samostatné konanie, v ktorom
bude rozhodnuté aj o trovách tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 3.11.2015 domáhal určenia, že úverové zmluvy, ktoré uzatvoril so žalovaným
a ktoré rozpísal v texte žaloby, sú bezúročné a bez poplatkov. Žiadal tiež vydať bezdôvodné obohatenie
zo všetkých daných zmlúv vo výške 3.052,26 Eur a napokon sa domáhal aj určenia neprijateľných

zmluvných podmienok, pokiaľ ide o dohodnutý administratívny poplatok, resp. poplatok za garantovanú
službu a tiež v súvislosti s dohodou v zmluve o zabezpečení splátok úveru.

Prvého výroku sa domáhal na základe toho, že všetky uzavreté zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemali
potrebné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch - zákona č. 258/2001 Z.z. a neskôr zákona
č. 129/2010 Z.z. Konkrétne nebola uvedená konečná splatnosť úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/ zákona č.
258/2001 Z.z. a § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z.) a nebola uvedená výška, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. a § 9 ods. 2 písm.
k/ zákona č. 129/2010 Z.z.). V dôsledku týchto chýbajúcich náležitosti zmluvy sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z.). Následne sa preto druhým výrokom domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) predstavujúceho rozdiel medzi platbami, ktoré žalobca na úvery
zaplatil a poskytnutými finančnými prostriedkami, čo podľa jeho názoru predstavuje 3.052,26 Eur.

Napokon sa domáhal určenia neprijateľných zmluvných podmienok predstavujúcich administratívny
poplatok, prípadne poplatok za garantovanú službu ako aj všetkých zmlúv o zabezpečení splátok
jednotlivých úverov majúc za to, že dohoda v týchto častiach spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech jeho ako spotrebiteľa.Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Predovšetkým namietal, aby od žalobcu prijal za žalované úvery tú
sumu ako to uviedol žalobca, keďže v dôsledku predčasného splatenia úverov mu za každý bola

poskytnutá zľava, čo je zrejmé aj z jednotlivých kariet splátok. Celkovo žalobca uhradil za úvery vo výške
4.020 Eur sumu 6.202,53 Eur.

Žalovaný namietal aj nedostatok naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm. c/ O.s.p.) na určenie
neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré predstavujú len predbežné otázky pre posúdenie nároku

na plnenie. Navyše ide len o akademický spor bez toho, aby účastníci mali reálny právny záujem na
jeho vyriešení. Nesúhlasil s názorom žalobcu o absencii povinných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Termín konečnej splatnosti úveru bol v zmluve uvedený ako 7. deň šesťdesiateho alebo stého
týždňa po uzavretí zmluvy, teda bol určený nezameniteľný jeden deň konečnej splatnosti úveru. „Dátum“
a „termín“ nie sú synonymami, výklad žalobcu by znamenal prílišný formalizmus vedúci k extrémne
nespravodlivému záveru, znamenajúci porušenie základných práv.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, písomným vyjadrením žalovaného, zmluvami o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 7.11.2009, 23.9.2010, 13.7.2011, 18.12.2012, 6.9.2013, 14.11.2013,
16.5.2014 a príslušnými zmluvami o zabezpečení splátok úveru a kartami splátok, pričom zistil tento
skutkový stav:

Účastníci uzavreli celkovo 7 zmlúv o spotrebiteľskom úvere za nasledovných podmienok: zmluvou zo
dňa 7.11.2009 č. XXXXXXXXX žalovaný poskytol žalobcovi bezúčelový úver 300 Eur s úrokom 23,57
% p.a. a administratívnym poplatkom vo výške 60,30 Eur. Úrok bol kapitalizovaný na sumu 43,20 Eur,
takže celkove žalobca mal zaplatiť žalovanému sumu 403,50 Eur, pričom túto sumu sa zaviazal uhradiť

v 60 týždenných splátkach vo výške 6,75 Eur, poslednú splátku vo výške 5,25 Eur. V zmluve je uvedená
aj hodnota RPMN 70,36 % a priemerná hodnota RPMN 37,93%. Zmluva obsahuje údaj o splatnosti
prvej splátky, ktorá nastáva siedmy kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky
nastane siedmy kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Ako konečný deň splatnosti je
uvedený siedmy deň šesťdesiateho týždňa po uzavretí zmluvy. Osobitnou listinou v ten istý deň bola

uzavretá k tejto úverovej zmluve aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, predmetom ktorej bola služba
spočívajúca v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky, za čo bola dohodnutá odmena vo
výške 154,50 Eur. Túto odmenu sa žalobca zaviazal splácať v šesťdesiatich týždenných splátkach po
2,55 Eur. Z pripojenej karty splátok vyplýva, že z tohto úveru žalobca uhradil sumu 552,88 Eur.

Druhú zmluvu uzavreli účastníci dňa 23.9.2010 pod č. XXXXXXXXX. Išlo o poskytnutie úveru vo výške
400 Eur s úrokom 23,57% p.a. a administratívnym poplatkom vo výške 80,40 Eur. Celkovo žalobca
mal zaplatiť 537,99 Eur, opäť v šesťdesiatich týždenných splátkach po 8,97 Eur, posledná mala byť vo
výške 8,76 Eur. V zmluve bolo uvedené RPMN vo výške 70,24% a priemerná hodnota RPMN 47,39%.
Podobne v zmluve o zabezpečí splátok úveru bola dohodnutá odmena vo výške 206 Eur, ktorú mal

žalobca zaplatiť v šesťdesiatich týždenných splátkach po 3,43 Eur. Z karty splátok k tomu úveru vyplýva,
že žalobca uhradil len sumu 492,66 Eur.

Tretia zmluva je zo dňa 13.7.2011 pod č. XXXXXXXXX, ňou žalovaný poskytol žalobcovi úver 360 Eur
s úrokovou sadzbou 23,57% p.a., ktorý bol kapitalizovaný na sumu 51,83 Eur a s administratívnym

poplatkom vo výške 72,36 Eur. Žalobca sa tak zaviazal zaplatiť žalovanému 484,19 Eur takisto v
šesťdesiatichtýždennýchsplátkachpo8,07Eur.RPMNbolavypočítanána70,38%apriemernáhodnota
RPMN je uvedená vo výške 46,56%. Príslušnou zmluvou o zabezpečení splátok úveru bola dohodnutá
odmena vo výške 185,40 Eur, ktorú sa žalobca zaviazal uhrádzať v šesťdesiatich týždenných splátkach
po 3,09 Eur. Z tohto úveru žalobca zaplatil sumu 564,78 Eur.

Štvrtú zmluvu uzavreli účastníci dňa 18.12.2012 pod č. XXXXXXXXX. Jej predmetom bol úver vo výške
700Eursúrokovousadzbou11,45%p.a.,ktorýbolkapitalizovanýnasumu49,33Euraadministratívnym
poplatkom vo výške 70,35 Eur. Žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému 819, 68 Eur v 60 týždenných
splátkach po 13,67 Eur, poslednú splátku vo výške 13,15 Eur. V zmluve je uvedené RPMN vo výške

31,91 % a priemerná hodnota RPMN 46,35 %. Z pripojenej zmluvy o zabezpečení splátok úveru
vyplýva, že účastníci si dohodli odmenu vo výške 360,50 Eur za už uvedenú službu spočívajúcu v
inkasovaní splátok a túto odmenu sa žalobca zaviazal uhrádzať v 60 týždenných splátkach po 6 Eur.
Podľa vyjadrenia žalovaného z tohto úveru žalobca zaplatil sumu 1.091,30 Eur.Piatu zmluvu účastníci uzavreli 6.9.2013 pod č. XXXXXXXXX. Žalovaný poskytol ňou žalobcovi úver vo
výške 700 Eur s úrokovou sadzbou 11,45% p.a., ktorý bol kapitalizovaný sumou 49,33 Eur a s poplatkom

za garantovanú službu vo výške 70,35 Eur. Celkovo sa tak zaviazal zaplatiť žalovanému 819,68 Eur v
60 týždenných splátkach po 13,67 Eur, poslednú vo výške 13,15 Eur. V zmluve je uvedené RPMN vo
výške 31,91% a priemerná hodnota vo výške 46,06 %. Príslušnou zmluvou o zabezpečení splátok úveru
si účastníci dohodli odmenu vo výške 360,50 Eur, ktorú mal žalobca zaplatiť v 60 týždenných splátkach
po 6 Eur. Z pripojenej karty vyplýva, že žalobca celkovo zaplatil žalovanému 1095,78 Eur.

Šiestu zmluvu účastníci uzavreli dňa 14.11.2013 pod č. XXXXXXXXX a ňou žalobcovi bol poskytnutý
úver vo výške 960 Eur s úrokovou sadzbou 11,45% p.a., ktorý bol kapitalizovaný sumou 67,65 Eur a s
poplatkom za garantovanú službu vo výške 96,48 Eur. Žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému sumu
1124,13 Eur v 60 týždenných splátkach po 18,74 Eur, poslednú vo výške 18,47 Eur. V zmluve je uvedené
aj RPMN vo výške 31, 41% a priemerná hodnota RPMN 46,06%. V pripojenej zmluve o zabezpečení

splátok úveru bola dohodnutá odmena vo výške 494,40 Eur, ktorú sa zaviazal žalobca uhrádzať v 60
týždenných splátkach po 8,24 Eur. Z pripojenej karty splátok vyplýva, že z tohto úveru žalobca zaplatil
1547,95 Eur.

Poslednú zmluvu účastníci uzavreli 16.5.2014 pod č. XXXXXXXXX. Žalovaný ňou poskytol žalobcovi

úver vo výške 600 Eur s úrokovou sadzbou 11,20% p.a., ktorý bol kapitalizovaný vo výške 70,44 Eur a
poplatkom za garantovanú službu vo výške 94,35 Eur. Žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému 764,79
Eur v sto týždenných splátkach po 7,65 Eur, poslednú vo výške 7,44 Eur. V zmluve je uvedené aj RPMN
29,80% a priemerná hodnota RPMN 49,67%. Z pripojenej zmluvy o zabezpečení splátok úveru vyplýva,
že účastníci si dohodli odmenu vo výške 357 eur za už spomínanú službu a túto odmenu žalobca sa

zaviazal uhrádzať v sto týždenných splátkach po 3,57 Eur. Z karty splátok vyplýva, že žalobca celkovo
zaplatil z tohto úveru žalovanému 857,18 Eur.

Žalobcavsúvislostisospomínanýmizmluvamiozabezpečenísplátokúveruuviedol,ženemalvedomosť
o tom čo podpisuje, na podpis mu bolo predložených asi 5 listín ku každej zmluve s tým, že všetky tieto

listiny musí podpísať, inak úver mu nebude poskytnutý .

Medzi účastníkmi je nesporné, že všetky úverové zmluvy, ktoré sú predmetom tejto žaloby je potrebné
posúdiť podľa špeciálneho právneho predpisu, ktorým je zákon o spotrebiteľských úveroch. Na prvú
zmluvu sa vzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. a na ďalšie zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom od 1.8.2008 do 30.11.2009 zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať aj konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a podľa § 9 ods.
2 písm. i/ citovaného zákona aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať,
b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/, až j/, k/ a
l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 2.4.2010 do 31.12.2012
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom

úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/,
r/ a y/ a § 10 ods. 1.Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 10.6.2013 do 31.5.2014
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom právny záujem.

Súd zastáva názor, že sporné zmluvy o úvere neobsahujú obligatórnu náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere týkajúcu sa konečnej splatnosti úveru v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení. Je potrebné si uvedomiť, že zákon o spotrebiteľských úveroch je nutné vnímať ako právny
predpis slúžiaci na ochranu spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho vzťahu. Súd sa nestotožňuje
s názorom žalovaného, že konečnú splatnosť úveru možno určiť aj počítaním dohodnutých splátok (v

danom prípade 7. deň šesťdesiateho alebo stého týždňa po uzavretí zmluvy). Inak by zákonodarca
neuviedol ako ďalšiu povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ by mal mať presne určené do kedy má úver splácať a ponechať
to na počítanú mnohých (ako v danom prípade 60 a dokonca 100 týždňov) nie je naplnením účelu
spomínaného zákonného ustanovenia. Navyše je stále obtiažnejšie počítanie lehôt podľa týždňov, ako

bežné určenie splátok úveru podľa mesiacov. Nepochybne teda zákonodarca pod konečnou splatnosťou
úveru nemyslel len stanovenie počtu splátok, pretože inak by sa uspokojil s už so spomínanou ďalšou
náležitosťou podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. alebo § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č.
258/2001 Z.z., kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda nie je možné stotožniť a preto
termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline

5Co 286/14 zo dňa 27.5.2014).

Podľa názoru žalobcu v zmluve absentuje aj obligatórna náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona
č. 129/2010 Z.z. alebo v zmysle § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. S týmto názorom sa však súd
nestotožnil, v každej zmluve je uvedená výška splátky, ktorá zahŕňa istinu, úrok a poplatok, je uvedený

aj počet splátok a termíny splatnosti.

Možnodaťžalovanémuzapravdu,žesmernicaEuropskéhoparlamentuaRady2008/48/ESz23.4.2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere predstavuje tzv. maximálnu harmonizáciu, ktorá znamená, že
členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od

ustanovení tejto smernice (čl. 22 ods. 1). Súd však nezistil, že by záver o chýbajúcej náležitosti zmluvy
vyslovený v tomto rozsudku bol v rozpore s danou smernicou. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. c/ smernice
totiž zmluva o spotrebiteľskom úvere má uvádzať aj dĺžku trvania zmluvy o úvere. Ustanovenie § 4
ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. a § 9 ods. 2 f/ zákona 129/2010 Z.z. a výklad súdu k týmto
ustanoveniam nie sú v rozpore s vyššie citovanou smernicou.

Možno teda uzavrieť, že v každej úverovej zmluve, ktorá je predmetom tejto žaloby absentuje jej povinná
náležitosť v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, čoho dôsledkom je záver o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. alebo § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z.

Pri žalobe o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov je potrebné skúmať naliehavosť právneho
záujmu na danej určovacej žalobe v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Podľa ustálenej súdnej praxe v
prípadoch, kde je možné žalovať o plnenie, spravidla chýba naliehavý právny záujem na určovacejžalobe. V tomto prípade žalobca dokonca tou istou žalobou sa domáha plnenia vo forme vydania
bezdôvodnéhoobohateniapredstavujúcehovráteniesúm,oktoréúver„preplatil“,keďžeúverjepotrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Nepochybne preto absentuje naliehavý právny záujem na

spomínanej určovacej žalobe. Tá by mala opodstatnenie vtedy, ak by úverový vzťah medzi účastníkmi
ešte trval. Súd preto žalobu o určenie, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov zamietol.

Nárok o vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné posúdiť podľa § 451 a násl. OZ. V danom
prípade ide o plnenie bez právneho dôvodu. Žalobca mal žalovanému vrátiť len sumu, ktorú dostal ako

úver a keďže zaplatil viac, má nárok na rozdiel, ktorý predstavuje sumu 2182,53 Eur. Súd mal totiž za
preukázané,žežalobcoviboliposkytnutéúveryvúhrnnejvýške4020Eurazatietoúveryžalobcazaplatil
celkovo 6202,53 Eur. Aj keď žalobca v žalobe uvádzal vyššiu sumu, ktorú zaplatil svoje tvrdenie nemal
čím preukázať a navyše pripojené karty splátok potvrdzujú, že žalobca skutočne z daných úverov uhradil
tie sumy, ktoré uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení. Súd preto zaviazal žalovaného len na zaplatenie
sumy 2182,53 Eur a žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

Keďže zrejme žalovaný uhrádzal aj platby zo zmluvy o zabezpečí splátok úveru v tejto súvislosti súd
upozorňuje na to, že odmeny zo spomínaných dohôd predstavovali sumy niečo cez 50% sumy úveru.
Pri prvej úverovej zmluve táto odmena predstavovala 154,50 Eur (pri úvere 300 Eur), pri druhej zmluve
sumu 206 Eur (pri úvere 400 Eur), pri tretej zmluve 185,40 Eur (pri úvere 360 Eur (pri štvrtej a piatej

zmluve po 360,50 Eur (pri úvere 700 Eur), pri šiestej zmluve sumu 494,40 Eur (pri úvere 960 Eur) a pri
poslednej zmluve sumu 357 Eur (pri úvere 600 Eur). Súd zastáva názor, že tzv. zmluva o zabezpečení
splátok úveru bola len umelo vytvorená žalovaným ako samostatná zmluva, aj keď je nadväzujúca na
príslušnú úverovú zmluvu. V skutočnosti však je potrebné ju vnímať ako súčasť úverovej zmluvy, pretože
prestavuje len spôsob splácania úveru formou osobných výberov splátok. Minimálne tak uvedenú

dohoduozabezpečenísplátokúverumožnopovažovaťzarozpornúsdobrýmimravmi,keďžespotrebiteľ
(žalobca) mal platiť za túto službu sumu vyššiu ako polovicu z poskytnutého úveru. Výška danej odmeny
sa teda odvíja od výšky úveru a to vedie k záveru, že žalovaný takýmto spôsobom sa snažil opticky
vyvolať dojem pomerne nízkej úrokovej sadzby, hoci v podstate aj spomínaná odmena odvíjajúca sa od
výškyúveruplnilaúčelúroku.Akbyskutočnemaloísťoodmenuzavýbersplátok,tábymalabyťrovnaká

a je nelogické, aby mala závisieť od výšky úveru. S poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka súd teda
uvedenú dohodu považoval za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Navyše z výpovede
žalobcu sa javí aj nedostatok vážnosti jeho vôle na jej uzavretie, čo by bol ďalší dôvod jej absolútnej
neplatnosti v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aj keď súd uznáva, že pre toto posúdenie
by bolo potrebné vypočuť aj osobu, ktorá zmluvy sprostredkovala. Vzhľadom na zásadu hospodárnosti

konania súd však nepovažoval za potrebné v danom štádiu pre posúdenie neplatnosti spornej dohody
vykonaťďalšiedokazovanie.Tovšakbudepotrebnérealizovaťprinárokochnavyslovenieneprijateľných
zmluvných podmienok a preto súd s poukazom na § 112 ods. 2 O.s.p. daný nárok vylúčil na samostatné
konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie okrem výroku o vylúčení veci na samostatné konanie, do
15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.