Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 5, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/158/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116224020
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1116224020.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek

senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia
Slovenska so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: Perroquet
s.r.o. Sedmokrásková 6, 821 01 Bratislava, IČO: 50 659 821, (pôvodne HEMAX, spol. s r.o., Nám. SNP
15, Bratislava, IČO: 35 768 070) o zaplatenie 321,25 EUR s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/169/2016-33 zo dňa 15.5.2017, takto

r o z h o d o l :

Súd pokračuje v konaní na strane žalovaného so spoločnosťou Perroquet s.r.o., Sedmokráskova 6, 821
01 Bratislava, IČO: 50 659 821.

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/169/2016-33 zo dňa 15.5.2017
p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 16.11.2016 sa žalobca domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 321,25 EUR z titulu úhrady za
služby verejnosti poskytované žalobcom v zmysle ustanovení zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za
služby verejnosti poskytované subjektom Rozhlas a televízia Slovenska ako osoby oprávnenej v zmysle
ustanovení zákona č. 532/2010 Z.z. Rozhlase a televízii Slovenska, s príslušným úrokom z omeškania
a náhrady trov konania. Žalovaný neuhradil nedoplatok vo výške 289,40 EUR ako rozdiel predpisov
celkom 1.549,76 EUR a platieb celkom 1.260,36 EUR plus poštovné, čo predstavuje nárok za platby

vedené pod VS: 8835768070 od 04/2008 do 06/2016, na základe prehľadu predpisov a platieb. Žalobca
výzvou zo dňa 24.05.2016 vyzval žalovaného na úhradu sumy 321,25 EUR ako istina v sume 288,25
EUR a pokuta vo výške 33,- EUR, ktorú žalovaný nevykonal a nezaplatil ani za poštové služby vo výške
1,15 EUR.

3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že
podľa ustanovenia § 6 ods. 5 a § 3 zákona č. 340/2012 Z.z. má platiť úhradu vo výške 4,64 EUR, nakoľko

v prevádzke na nám. SNP č. 15 v Bratislave nikdy nezamestnával viac ako 9 ľudí, čo je osvedčené aj
vo výkazoch na Sociálnej poisťovni a u správcu dane. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že zo
zákonasapočetzamestnancov,čojepodkladompreurčeniesadzby,určujenazákladevýkazuSociálnej
poisťovne, a.s., a údaj získaný od Sociálnej poisťovne žalobca uviedol v prehľade platieb.4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, pričom pojednával v neprítomnosti strán sporu,
ktorý svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s konaním v ich neprítomnosti. Súd v rozsudku poukázal

na ust. § 132 ods. 1, § 182, § 191, § 191, § 192 CSP, § 261 ods. 1, 9 Obch. zák., § 324 ods. 1, § 340
ods. 1 Obch. zák., § 365 a nasl. Obch. zák., ako aj ustanovenie § 3 zák. č. 532/82010 Z.z. o Rozhlase
a televízii Slovenska a ust. § 6 ods. 1, 2, 5 a § 10 zák. č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti
poskytované RTVS.

5. Súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a v
záujme spravodlivého rozhodovania zvážil okolnosti právneho vzťahu. Z predložených dôkazov súd mal
za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bol založený záväzkový vzťah na základe zákona o
úhradách za verejné služby, na základe ktorého nebolo sporné, že by žalovaný nebol príjemcom služieb.
Sporné bolo, v akej sadzbe má byť účtovaný poplatok za službu, keďže nebolo preukázané splnenie
kritérií pre výpočet jeho výšky. Z predložených písomných dôkazov bolo zrejmé tvrdenie žalobcu,

že vychádzal z údajov vedených Sociálnou poisťovňou, a.s., avšak svoje tvrdenie, napriek výhrade
obsiahnutej v odpore žalovaného, nepreukázal. Žalovaný preukázal výpisom z účtovnej evidencie, že
v danom čase vzniku nedoplatku/rozdielu v dôsledku účtovania, resp. predpisu vyššej sadzby úhrady
v kategórii subjektov nad 9 zamestnancov, v bežnom období zamestnával 8 zamestnancov. Žalobca
zdôvodnením hospodárnosti konania nevyužil svoje právo procesného útoku, ktorým mal preukázať

listinnými dôkazmi svoj tvrdenia. Súd v danej právnej veci vychádzal výlučne z listinných dôkazov
predložených stranami v spore. Neunesením dôkazného bremena tvrdení uplatneného nároku súd
žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP.

6.Protirozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca.Namietalnesprávnevyhodnoteniedôkazov,

nesprávneprávneposúdenieveciaporušenieprávanaspravodlivýproces.Žalobcaopätovne zdôraznil,
že pri vyberaní úhrad je povinný vychádzať z údajov, ktoré sú mu Sociálnou poisťovňou poskytnuté, a
ktoré sú zaevidované v evidencii platiteľov, ktorú žalobca na účely výberu úhrad vedie podľa § 9 zák.
č. 340/2012 Z.z.. Výstupom z tejto evidencie je prehľad predpisov a platieb, kde je rozhodujúci počet
zamestnancov žalovaného uvedený a žalobca ho predložil spolu so žalobou ako dôkaz o rozhodujúcom

počte zamestnancov. Žalobca sa preto nestotožňuje so záverom súdu že svoje tvrdenie o počte
zamestnancov nepreukázal. Žalobca v súvislosti s účtovnou závierkou, ktorú predložil žalovaný ako
dôkaz uviedol, že ju nepovažuje za dostatočný dôkaz o preukázaní počtu zamestnancov za jednotlivé
žalovaného obdobia, z pohľadu hlavného účelu účtovnej závierky je tak bezvýznamný. Žalobca má
za to, že prehľad predpisu a platieb, ktoré predložil na základe údajov od Sociálnej poisťovne podáva

hodnovernejší dôkaz o počte zamestnancov žalovaného.

7. Žalobca ďalej namietal nesprávne pasívne posúdenie veci s poukazom na ust. § 9 ods. 6 písm. a/ v
spojení s § 9 ods. 7 písm. b/ bod 1, kde zákonodarca jasne ustanovil povinnosť platiteľa oznámiť zmenu
počtu zamestnancov žalobcovi. Pokiaľ teda žalovaný zmenu neoznámil, žalobca je povinný vychádzať

z údajov od Sociálnej poisťovne. Podľa žalobcu teda súd vec nesprávne právne posúdil, keď ignoroval
ust. § 6 ods. 7 zákona.

8. Žalobca je toho názoru, že súd prvej inštancie porušil právo na spravodlivý proces žalobcu, pretože
účtovná závierka, ktorá bola predložená ako dôkaz žalovaným mu nebola doručená a preto žalobca

nemal možnosť sa k tomuto dôkazu vyjadriť. Z odôvodnenia rozsudku je pritom zrejmé, že súd tento
dôkaz považoval za rozhodujúci pre zamietnutie žaloby. Navyše, žalovaný tento prostriedok procesnej
obrany predložil až na pojednávaní, nie pri podanom odpore, preto súd naň v zmysle § 153 ods. 2 CSP
nemal prihliadať. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a priznal mu nárok
v celom rozsahu, prípadne aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu dôvodov odvolania, v zmysle §
379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku

bol oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 29.5.2018 podľa § 219 ods. 3 CSP. Po
preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu
nie je možné vyhovieť.11. Odvolací súd na základe výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I odd. Sro, vložka
č. 19205/B zistil, že pôvodný žalovaný (HEMAX, spol. s r.o.) bol dňom 1.9.2017 vymazaný z obchodného
registra v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Mergers and Acquisitions, s.r.o., Sedmokráskova 6,

Bratislava, IČO: 50 659 821, ktorá od 16.1.2018 zmenila obchodné meno na: Perroquet s.r.o..

12. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

13. Na základe skutočností uvedených v bode 11 tohto rozhodnutia, súd rozhodol v konaní na strane
žalovaného pokračovať s právnym nástupcom pôvodného žalovaného, t.j. so spoločnosťou Perroquet
s.r.o..

14. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
a na zdôraznenie správnosti a k podstatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní žalobcu, odvolací súd
uvádza nasledovné:

16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca na preukázanie dôvodnosti podanej žaloby predložil súdu ako
dôkazy: „Prehľad predpisov a platieb“ z databázy žalobcu, „Výzvu žalobcu na zaplatenie nedoplatku
úhrady za služby verejnosti poskytovaného RTVS“ a „Podací hárok č. EPH 007022555“. Žiadne iné
dôkazy žalobca neoznačil a ani nepredložil, z pojednávania nariadeného na deň 15.5.2017 sa z dôvodu
hospodárnosti ospravedlnil a zároveň žiadal konať v jeho neprítomnosti a návrhu vyhovieť, pričom sa

pridržiaval tvrdení uvedených v návrhu a vyjadrení k odporu.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca svoje tvrdenia predloženými
listinnými dôkazmi nepreukázal.

18. V zmysle § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

V zmysle § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Citované ustanovenia zakotvujú dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Účastník, ktorý neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé

dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného

dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho
nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 ods. 1 C.s.p. je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné
dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade
nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.

Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je
svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd
rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.19. Súd prvej inštancie túto povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil
a správne žalobu pre neunesenie dôkazného bremena žalobcu zamietol. Odvolací súd zdôrazňuje,

že žalobca svoje tvrdenia ohľadom počtu zamestnancov žalovaného nepreukázal, pretože Prehľad
predpisov a platieb vytlačený z databázy žalobcu nepreukazuje, že údaje o počte zamestnancov
žalovaného sú pravdivé, žalovaný ich spochybnil a žalobca nepredložil údaje od Sociálnej poisťovne
o počte zamestnancov žalovaného. Žalobcom tvrdený stav o počte zamestnancov na základe
ním predložených dôkazov teda preukázaný nebol a pokiaľ žalobca tvrdil, že vychádzal z údajov

poskytnutýchzostranySociálnejpoisťovnebolpovinnýtakýtodokladpredložiť.Súdprvejinštanciepreto
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam.

20. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení
veci a o porušení práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie
zamietolžalobuzdôvoduneuneseniadôkaznéhobremenažalobcuaniezdôvodu,žežalovanýpredložil

účtovnú závierku ako dôkaz o počte zamestnancov, teda je irelevantné, že tento doklad žalovaného
nebol žalobcovi doručený. Dôkazná povinnosť preukázať tvrdenie, že žalovaný nezaplatil úhrady za
služby verejnosti vo výške podľa § 6 ods. 5 zák. č. 340/2012 Z.z. stanovenej podľa počtu zamestnancov,
je na strane žalobcu. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že nárok žalobcu nebol preukázaný.
Skutočnosť, že žalobca zostal v spore pasívny, a okrem Prehľadu predpisov a platieb z jeho databázy

žiadne iné dôkazy nepredložil, znamená, že spor prehral.

21. Odvolacie argumenty žalobcu neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku.

22. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne
správny potvrdil, stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa§ 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a to

tak, že napriek tomu, že žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech trovy odvolacieho konania mu
nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

24. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).