Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 26, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714208113
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7714208113.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa D. O.
nar. XX.X.XXXX bývajúceho v O. č.d. XXX zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Fejlekovou so sídlom
Advokátskej kancelárie na Námestí osloboditeľov č. 25 v Michalovciach proti oprávnenej T. O. nar.
XX.X.XXXX bývajúcej na ulici X. č.d. X v P. zastúpenej advokátkou Mgr. Miroslavou Pyšniakovou so

sídlom Advokátskej kancelárie na Gorkého ulici č. 1 v Michalovciach v konaní o zníženie výživného o
odvolaní oprávnenej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo 6.9.2017 č.k. 15P 151/2014-278
takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.SúdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomzmenilrozsudokOkresnéhosúduMichalovcez21.6.2013

č.k. 17P 69/2013-73 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 30.1.2014 č.k. 7CoP
302/2013-92 vo výroku o výživnom tak, že znížil určené výživné pre oprávnenú od navrhovateľa z 270
Eur mesačne na 190 Eur mesačne od 21.5.2014, ktoré je povinný navrhovateľ zaplatiť vždy do 15-teho
dňa v mesiaci dopredu oprávnenej.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená s návrhom, aby odvolací

súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Napadnuté
rozhodnutie označila za arbitrárne a nedostatočne odôvodnené, pretože konajúci súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil.
Nevykonal ani dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci samej a predovšetkým
náležite nezistil skutočný stav veci týkajúci sa zmeny pomerov navrhovateľa. Konštatovala, že súd
prvej inštancie sa obmedzil iba na posúdenie predložených daňových priznaní bez toho, aby riadne

vyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery vo vzájomnej súvislosti s výdavkami navrhovateľa,
štandardom jeho bývania a životnou úrovňou. Príjem navrhovateľa, ktorý on preukázal pred súdom,
nemožno považovať za jeho skutočný príjem, pretože ako samostatne zárobkovo činná osoba si môže
jeho výšku modifikovať. Zdôraznila, že navrhovateľ naďalej podniká vo viacerých odvetviach a vykazuje
zisk, pričom podľa ustálenej súdnej praxe daňové priznanie živnostníka nie je pre konečné zhodnotenie
výsledkov hospodárenia podnikateľského subjektu z hľadiska Zákona o rodine rozhodujúce. Uviedla

tiež, že napriek tomu, že navrhovateľ v rokoch 2011 a 2012 vykazoval základ dane cca 3.000 Eur, žili
ako rodina nadštandardným spôsobom života a v tomto štandarde boli uspokojované jej potreby. Vytkla
súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal zistením zárobkových pomerov navrhovateľa v rokoch 2016 a
2017 ani zistením jeho majetkových pomerov súvisiacich s vlastníctvom nehnuteľných a hnuteľných
vecí vo vzájomnej súvislosti s jeho súčasnými schopnosťami a možnosťami prispievať na jej výživu.
Jeho majetkové pomery sú oveľa lepšie ako ním preukázaný príjem, o čom svedčí aj skutočnosť, že

na leasing si zaobstaral motorové vozidlo v hodnote 25.000 Eur, ktoré splácal na štvrtiny, pričom jedna
splátka predstavuje 6.000 Eur, nota bene v súčasnosti je auto už splatené.3. Navrhovateľ sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadril.

4. Konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP). Podľa § 395 CMP, ak § 396 CMP neustanovuje
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto

zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

8. Podľa § 391 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

9. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

10. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi
konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy,

ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania
jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho
konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy
účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých
procesných práv, ktoré občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva

proti druhej strane v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom
vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti
alebo neodôvodnenosti, prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci,
ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou

medzivyhlásenýmrozhodnutímajehopísomnýmvyhotovením,aleajrozpornosťoujednotlivýchvýrokov
rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je
potrebnévždytakétorozhodnutiezrušiť,najmäzhľadiskaÚstavouzaručenéhoprávanasúdnuochranu,
na spravodlivé súdne konanie ( č.l. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé konanie (č.l. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Je potrebné tiež zdôrazniť, že odôvodnenie

rozhodnutia musí obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené
alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje totiž účastníkom konania posúdiť, ako si súd
ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa
spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho

konania preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP
a dospel k záveru, že v tejto právnej veci nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na jeho zmenu,
preto ho podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ zrušil a podľa § 391 CSP v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Konajúci súd sa nevysporiadal so schopnosťami,
možnosťami a majetkovými pomermi navrhovateľa a obmedzil sa iba na všeobecné konštatovanie,

že znížením daňového základu otca nastala taká zmena jeho pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie
určeného výživného. Nezaoberal sa majetkovými pomermi navrhovateľa komplexne, tieto nevyhodnotil
v celosti, pričom iba všeobecne zhrnul hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré vlastní, bez toho, aby ich
existenciu riadne posúdil z hľadiska skutočných schopností a možností navrhovateľa so zreteľom na
jeho životnú úroveň. Odvolací súd zdôrazňuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich

rodičov, preto je nevyhnutné, aby konajúci súd preskúmal životnú úroveň povinného rodiča nielen z uhla
dosiahnutého príjmu, ale aj celkovej životnej úrovne a majetkových pomerov. Samotná skutočnosť, že
mesačné výdavky navrhovateľa sú nižšie ako výdavky oprávnenej dostatočne nepreukazuje, že životná
úroveň navrhovateľa je nižšia, nakoľko mesačné výdavky navrhovateľa nemusia odzrkadľovať jeho
skutočné majetkové pomery. Životná úroveň povinného rodiča sa neodzrkadľuje iba v jeho príjmoch a

výdavkoch, ale aj v celkových majetkových pomeroch so zreteľom na hodnotu majetku, ktorý vlastní,
hodnotu motorového vozidla, ktoré užíva, štandard bývania a iné, ktoré vytvárajú komplexný obraz
životnej úrovne. Je nevyhnutné zobrať na zreteľ, že odôvodnené potreby plnoletého dieťaťa, ktoré sa
sústavne pripravuje na výkon budúceho povolania, rozvíja sa a hľadá si spôsoby svojho uplatnenia a
začlenenia do sociálneho prostredia spoločnosti, sú neporovnateľne vyššie ako odôvodnené potreby

povinného rodiča, ktorého mesačné výdavky sú už stabilizované. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že konajúci súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s podielovým
vlastníctvom nehnuteľností navrhovateľa, nezistil hodnotu týchto nehnuteľností ani žiadnym spôsobom
nevyhodnotilskutočnosť,žepríjemotcaztýchtonehnuteľnostíjeneporovnateľnenižšíakojehovýdavky,
ktoré musí vynaložiť na daň z týchto nehnuteľností. Rovnako sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s

príjmom otca z predaja obrazov, spolu cca 10.000 Eur a jeho následným použitím na kúpu motorového
vozidla v hodnote cca 20.000 Eur. Odvolací súd zdôrazňuje, že základ dane povinného rodiča, ktorý má
príjem z inej ako závislej činnosti, nie je dostatočným preukázaním jeho skutočného príjmu, pretože
osoba so živnostníckym oprávnením má možnosť uplatniť si v daňovom priznaní výdavky vynaložené
na podnikanie, ale aj na súkromný život, napríklad výdavky na pohonné hmoty a iné, ako aj iné

zákonné možnosti zníženia základu dane s cieľom optimalizácie daňovej povinnosti, v dôsledku čoho
daňové priznanie nie je pre účely posudzovania vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu dostatočným
dôkazom preukázania jeho skutočného príjmu, a preto je nevyhnutné posudzovať ho vždy vo vzájomnej
súvislosti s celkovou životnou úrovňou povinného a jeho majetkovými pomermi. Konajúci súd sa dopustil
aj ďalšieho pochybenia, ak žiadnym spôsobom neodôvodnil rozsah zníženia určeného výživného vo

vzájomnej súvislosti so zistenou zmenou pomerov navrhovateľa a obmedzil sa iba na všeobecné
konštatovanie, že takto znížené výživné zodpovedá tak zmene jeho pomerov, ako aj odôvodneným
potrebám oprávnenej bez toho, aby stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané a ktoré nie, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhovanédôkazyazktorýchvykonanýchdôkazovprirozhodovanívovecisamejvychádzal,akurčené

výživné znížil práve o 80 Eur mesačne. Konajúci súd sa dôsledne neriadil § 220 CSP a nedbal na to,
aby bolo jeho odôvodnenie presvedčivé. Pretože konajúci súd nevykonal riadne dokazovanie vo veci
samej a napadnuté rozhodnutie riadne a zákonne neodôvodnil, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa
§ 389 ods. 1 písm. b/ a c/ zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13.Povrátenívecibudepovinnosťousúduprvejinštancievykonaťdôslednédokazovanievnaznačenom
smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, najmä riadne vykonať dokazovanie
ohľadom schopností, možností, majetkových pomerov a životnej úrovne povinného. Za tým účelom
náležite zistiť a vyhodnotiť skutočný stav veci ohľadom skutočných schopností, možností a jehocelkových majetkových pomerov, nie iba zmenu jeho príjmu vyplývajúcu z predložených daňových
priznaní. Na základe vykonaného dokazovania bude jeho povinnosťou posúdiť dôsledne, či nastala
taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie určeného výživného a v akom rozsahu, aby v prípade,

že dôjde k zníženiu výživného, bolo z odôvodnenia nepochybne zrejmé, či rozsah zníženia výživného
zodpovedá tejto zmene. Opäť vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa § 220 ods. 2 CSP
tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutočného stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí
boli preskúmateľné a logicky správne.

14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).