Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 10, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/748/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899136
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1011899136.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : BYTOSPOL S.S.,
s.r.o., Bratislava, Drieňova 11, IČO : 35 774 363, zastúpená JUDr. Štefanom Čakvárim, advokátom, AK
Vazovova 9/A, Bratislava, proti žalovaným : 1. W. O., K.. XX. X. XXXX, O., I. XX, 2. H. E., K.. X. X. XXXX,
O. O., I. XX, 3. U. E., K.. XX. X. XXXX, O. O., I. XX, 4. Q. Z., K.. XX. X. XXXX, O. O., I. XX, 5. S. Z.,

K.. XX. X. XXXX, O. O., I. XX, 6. H.. A. Z., K.. XX. X. XXXX, O. Š., W. XX, 7. O. S., K.. X. X. XXXX,
O. O., I. XX, 8. Q. S., K.. XX. X. XXXX, bytom O., I.H. XX, 9. V.. Q. Q., K.. XX. X. XXXX, O. O., I. XX,
10. Y. Q., K.. X. XX. XXXX, O. O., I. XX, 11. J. Q., K.. XX. XX. XXXX, O. O., I. XX, 12. U. V., K.. X. X.
XXXX, O. O., I. XX, 13. H.. Q. W., K.. XX. X. XXXX, O. O. Č. XX, 14. Q. Š., K.. X. XX. XXXX, O. O.,
I. XX, 15. S. Š., K.. XX. X. XXXX, bytom O., I.H. XX, žalovaní 1 až 10, 12, 14 a 15 zastúpení JUDr.
Pavlom Čičmancom, advokátom, AK Prievozská 14/A, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia,
na odvolanie žalovaných 1 až 12, 13, 14 a 15 proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30.

4. 2014 č.k. 21C/226/2002 - 596, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti týkajúcej sa žalovaných Y. Q. a J. Q., rozsudok
súdu prvej inštancie v tejto častz r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovaným 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 12, 14, 1p
o t v r d z u j e.
Odvolacie konanie o odvolaní žalovaného 13 z a s t a v u j e.

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovaným 1, 2,
3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 12, 13, 14, 15.
Žalobcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným Y. Q. a J. Q. n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej 1 W. O. povinnosť zaplatiť
žalobcovi 909,75 EUR (27.407,-Sk) so 17,6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 279,46
EUR (8.419,-Sk) od 16.6.2001 do zaplatenia, zo sumy 630,62 EUR (18.988,-Sk) od 16.6. 2002
do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalovaným 2 H. E. a žalovanej

3 U. E. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 2.097,79 EUR (63.198,-Sk)
so 17,6% úrokom z omeškania ročne, zo sumy 715,69 EUR (21.561,-Sk) od 16.6. 2001 do
zaplatenia, zo sumy 1.382,10 EUR (41.637,-Sk) od 16.6. 2002 do zaplatenia, všetko do 15 dní
po právoplatnosti rozsudku. Žalovaným 4 Q. Z. a žalovanej 5 S. Z. uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne úrok z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 1.111,37
EUR (33.481,-Sk) od 16.6.2002 do 13.4.2006, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.

Žalovanej 6 H.. A. Z. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.432,68 EUR (43.161,-Sk) so 17,6% úrokom
z omeškania ročne, zo sumy 483 EUR (14.551,-Sk) od 16.6. 2001 do zaplatenia, zo sumy 949,68 EUR
(28.610,-Sk) od 16.6. 2002 do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalovaným7 O. S.R. a žalovanej 8 Q. S. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 1.970 EUR
(59.367,-Sk) so 17,6% úrokom z omeškania ročne, zo sumy 620,76 EUR (18.701,-Sk) od 16.6. 2001
do zaplatenia, zo sumy 1.349,86 EUR (40.666,-Sk) od 16.6. 2002 do zaplatenia, všetko do 15 dní

po právoplatnosti rozsudku. Žalovanej 9 V.. Q. Q. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 692,13 EUR
(20.876,-Sk) so 17,6% úrokom z omeškania ročne od 16.6. 2002 do zaplatenia, všetko do 15 dní po
právoplatnosti rozsudku. Žalovaným 10 Y. Q. a žalovanej 11 J. Q. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne 1.026,32 EUR (30.919,-Sk) so 17,6% úrokom z omeškania ročne, zo sumy
335,89 EUR (10.119,-Sk) od 16.6.2001 do zaplatenia, zo sumy 690,43 EUR (20.800,-Sk) od 16.6.2002

do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalovanému 12 U. V. uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 887,24 EUR (26.729,-Sk) so 17,6 % úrokom z omeškania ročne, zo sumy 291,44
EUR (8.780,-Sk) od 16.6. 2001 do zaplatenia, zo sumy 595,80 EUR (17.949,-Sk) od 16.6. 2002 do
zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalovanému 13 H.. Q. W. uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 17,6% ročne, zo sumy 494,39 EUR (14.894,-Sk) od 16.6.
2001 do 26.5. 2006, zo sumy 980,85 EUR (29.549,-Sk) od 16.6. 2002 do 26.5. 2006, všetko do 15 dní

po právoplatnosti rozsudku. Žalovaným 14 Q. Š. a žalovanej 15 S. Š. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne 1.580,02 EUR (47.660,-Sk) so 17,6% úrokom z omeškania ročne, zo sumy
406,53 EUR (12.247,-Sk) od 16.6. 2001 do zaplatenia, zo sumy 1.175,50 EUR (35.413,-Sk) od 16.6.
2002 do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Napokon si vyhradil právo rozhodnúť
o trovách konania do 30 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2/ V odôvodnení svojho (v poradí druhého) rozhodnutia uviedol, že sa žalobca žalobným návrhom
doručeným súdu dňa 15.11.2002 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných
na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to spolu s príslušenstvom a trovami konania. Svoju žalobu
odôvodnil tým, že žalovaní sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v obytnom
dome v O. na I. ul. č. XX-XX. Žalobca vykonáva správu tohto domu počnúc dňom 01. 03. 2000, hoci časť

vlastníkov,t.j.žalovaní,žalobcuzasprávcubytovéhodomuneuznávajú.Neuznanímžalobcuzasprávcu
bytového domu a skutočnosťou, že na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 11C/349/00 prebieha
konanieourčenieneplatnostizmluvyovýkonesprávysožalobcom,odôvodňujúneplateniepravidelných
mesačných platieb do fondu údržby a opráv ako aj neplatenie platieb za poskytované služby. Zo strany
žalovaných dochádza neplatením za poskytované a odoberané služby k bezdôvodnému obohateniu či

obohacovaniu, pretože v skutočnosti poskytované služby prijímajú, avšak náklady na tieto im poskytnuté
služby neplatia. Ostatní platiaci užívatelia bytov tak boli nútení vytvoriť si osobitný fond, nakoľko ak by
neboli uhradené dodávky za média, bol by od dodávky médií odstavený celý dom. Vo vyššie uvedenej
právnej veci rozhodol prvýkrát súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 21C/226/02 - 273,
ktorým vyhovel žalobe žalobcu a žalovaných zaviazal na úhradu dlžných súm. Krajský súd v Bratislave

uznesením č. k. 3Co 101/08 - 321 rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konania. Zo zmluvy o výkone správy zo dňa 26.2. 2000 súd zistil, že žalobca zabezpečuje počnúc dňom
1. 3. 2000 pre vlastníkov bytov v obytnom dome I. XX, XX, XX, XX, v Bratislave, súp. č. H. XXX, číslo
parcely: XXXXX/X,X,X,X, výmera: XXXX Q.X plnenia spojené s užívaním bytov a správou spoločných
(nebytových) častí predmetného domu. Z 91 zmlúv o výkone správy s vlastníkmi bytov a nebytových

priestorov v dome na I.H. XX - XX vyplýva, že 91 vlastníkov uzavrelo so žalobcom individuálne zmluvy o
výkone správy. Z kúpnej zmluvy na dodávku tepla zo dňa 17. 03. 2000 vyplýva, že dodávateľ tepla Prvá
ružinovskáspoločnosťa.s.sazaviazaladodaťpriamemuodberateľoviteplaBYTOSPOLS.S.spol.s.r.o.,
t. j. žalobcovi, teplo pre zmluvný objekt I. XX-XX. Zo zmluvy č. XXXX o dodávke pitnej vody z verejného
vodovoduzodňa03.03.2000vyplýva,žeVodárneakanalizácieBratislava,š.p.saakododávaťzaviazali

dodávať odberateľovi , t. j. I. XX-XX v zast. žalobcom, pitnú vodu z verejného vodovodu a odvádzať
odpadové vody verejnou kanalizáciou a prečistiť ich v čistiarni odpadových vôd. Zo zmluvy o odvádzaní
zrážkových vôd zo dňa 14. 03. 2000 vyplýva, že Vodárne a kanalizácie Bratislava, š.p. ako dodávateľ
sa zaviazali odvádzať zrážkové vody verejnou kanalizáciou z odberného miesta - nehnuteľnosti vo
vlastníctve (správe) odberateľa, t. j. I. XX-XX v zastúpení žalobcom.

3/ Zo zmluvy o dielo zo dňa 28. 02. 2000 uzavretej medzi TERMO - H.. Q. I. ako zhotoviteľom a
žalobcom ako objednávateľom vyplýva, že zhotoviteľ sa zaviazal k zabezpečeniu stálej havarijnej
službe pre správu a údržbu 112 bytových jednotiek: I. Č.. XX - XX. Zo zmluvy o dielo uzavretej medzi
žalobcom ako objednávateľom a Bytoservis spol. s.r.o. ako zhotoviteľom vyplýva, že zhotoviteľ sa
zaviazal zabezpečovať prevádzku výťahov inštalovaných v objekte I. XX-XX. Zo zmluvy na vykonávanie

upratovacích a čistiacich prác zo dňa 15. 03. 2000 vyplýva, že bola uzatvorená medzi žalobcom
ako objednávateľom a Š. U. a jej predmetom bolo vykonávanie upratovacích a čistiacich prác v
spoločných priestoroch domu určeného objednávateľom na I. T.. XX-XX. Zo Zmluvy o odvoze a
zneškodňovaní odpadu č. XXXXXX uzatvorenej medzi OLO - Odvoz a likvidácia odpadu, a.s. akododávateľom a žalobcom ako odberateľom vyplýva, že predmetom zmluvy je zhromažďovanie, odvoz a
zneškodňovanie komunálneho odpadu odberateľa z I. XX-XX. Zo zmlúv na úhradu dodávky elektrickej
energie uzatvorených medzi Západoslovenské energetické závody, štátny podnik a žalobcom vyplýva,

že bola dohodnutá dodávka elektrickej energie pre ul. I. XX-XX. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že
žalovaní spotrebúvajú služby a média zabezpečované pre bytový dom na Trenčianskej č. 58 až 64
žalobcom, avšak za tieto plnenia neuhrádzajú žalobcovi žiadne platby už od roku 2000, t. j. takmer
15 rokov. Z uvedeného dôvodu sú zameškané platby týchto 15 neplatičov uhrádzané zo spoločných
finančných prostriedkov ostatných platiacich vlastníkov, aby sa tak predišlo odpojeniu bytového domu

od dodávok príslušných služieb a médií. Žalovaní v konaní tvrdili, že platby uhrádzajú Prvej ružinovskej
spoločnostia.s.,ktorúpovažujúzasprávcubytovéhodomu;tútoskutočnosťvkonanínijakonepreukázali
a ani fakt, že by menovaná spoločnosť akýmkoľvek spôsobom spravovala predmetný bytový dom.
Žalovaní v konaní ani netvrdili, že by to bola práve Prvá ružinovská spoločnosť, a.s., ktorá by im služby a
médiádodávalaanijakonesporovali,žejedinýmdodávateľomslužiebamédiíprebytovýdomježalobca.
Žalobca vykonáva správu bytového domu na I. T.. Č.. XX-XX na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa

26.2.2000, pričom platnosť tejto zmluvy je predmetom konania vedeného Okresným súdom Bratislava
II pod sp. zn. 11C/349/00, ktoré však doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Z uvedeného dôvodu,
nakoľko doposiaľ nebola právoplatne vyhlásená neplatnosť zmienenej zmluvy, hľadí sa na ňu ako by
bola platná. Žalobca teda v súčasnosti je jediným správcom bytového domu, ktorý de iure aj de facto
vykonáva správu bytového domu na I. T.. Č.. XX-XX, a teda jeho aktívna legitimácia v tomto spore je aj

bez ďalšieho daná. Tento záver súdu plne korešponduje s princípom spravodlivosti, keď len s poukazom
na skutočnosť, že bola spochybnená platnosť zmluvy o výkone správy (o ktorom návrhu doposiaľ nebolo
právoplatne rozhodnuté) nie je možné prijať záver o tom, že by správca v zmysle tejto zmluvy nemohol
aj naďalej vykonávať správu domu, a tým zabezpečovať plnenia a služby pre bytový dom, v ktorom
žijú a bývajú aj ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí túto zmluvu nespochybňujú. Hoci

súd považuje individuálne zmluvy o výkone správy uzatvorené s 91 vlastníkmi za právne neúčinné,
nakoľko popierajú väčšinový systém v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov a tiež obchádzajú účel tohto zákona, nie je bez významu skutočnosť, že 91 z celkového
počtu 112 vlastníkov uznáva žalobcu za správcu ich bytového domu. Títo vlastníci už 15 rokov doplácajú
na skutočnosť, že odporcovia nerešpektujú väčšinovú vôľu ostatných vlastníkov a súčasný právny

stav na ich úkor zneužívajú. Je právom žalovaných namietať platnosť zmluvy cestou súdu, samotné
spochybnenie platnosti zmluvy neznamená, že žalovaní nemajú povinnosť uhrádzať platby za služby a
média, ktoré im žalobca práve v zmysle tejto zmluvy dodáva a ktoré oni spotrebúvajú. Súd prvej inštancie
dodal, že žalovaní týmto svojím konaním v rozpore s dobrými mravmi zasahujú do práv a oprávnených
záujmov ostatných vlastníkov. Súd prvej inštancie teda považoval aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto

konaní za nesporne danú, nakoľko on ako jediný v súčasnosti existujúci správca bytového domu na
I. Č.. XX -XX môže uplatňovať prostredníctvom súdu práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov
voči neplatičom, t. j. žalovaným a to na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 26. 02. 2000, o ktorej
neplatnosti doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Nakoľko žalovaní neuhrádzajú za poskytované
služby a médiá žalobcovi ako ich dodávateľovi a v súčasnosti jedinému správcovi bytového domu na I.

Č.. XX -XX príslušné platby (takmer 15 rokov), v dôsledku čoho vznikol žalovaným v roku 2000 a 2001
(tieto roky sú predmetom tohto konania) nedoplatok, vo výške, ktorý v tomto konaní žalovaní nijako
nespochybnili, považoval súd prvej inštancie výšku uplatneného nároku voči jednotlivým žalovaným za
nespornú a teda preukázanú. S poukazom na uvedené preto priznal žalobcovi nároky voči jednotlivým
žalovaným tak ako boli uplatnené, nakoľko je nepochybné a z vykonaného dokazovania preukázané, že

žalobcovia platby za tieto služby a médiá neuhrádzajú, hoci ich už 15 rokov spotrebúvajú a užívajú, čo v
tomto konaní ani sami žalovaní nespochybnili. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tieto súd priznal žalobcovi
odo dňa vzniku omeškania, t.j. v prípade nedoplatku za r. 2000 od 16. 6. 2001 do zaplatenia a v prípade
nedoplatku za r. 2001 odo dňa 16. 6. 2002 do zaplatenia, v zmysle žalobného návrhu. Nakoľko žalovaní
4., 5. a 13 už nedoplatky, ktoré sú predmetom tohto konania uhradili, súd prvej inštancie priznal žalobcovi

v dôsledku ich omeškania priznal len úroky z omeškania za obdobie odo dňa vzniku omeškania, do
dňa kedy svoje záväzky riadne uhradili. Pokiaľ ide o prekážku litispendencie, táto v konaní zistená
nebola, nakoľko predmetom ostatných konaní vedených tunajším súdom pod sp. zn. 18C/166/2001,
20C/57/2001,11C/108/2001,14C/103/2001,15C/104/2001,19C/106/2001,20C/91/2001,14C/61/2001,
16C/79/2001, 18C/64/2001 je zaplatenie zálohových platieb za rok 2000, pričom v tomto konaní, ide

o zaplatenie nedoplatkov za roky 2000 a 2001. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej
inštancie ust. § 151 ods. 3 O.s.p. a vyhradil si rozhodnúť o trovách konania do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.4/ Uvedený rozsudok napadli v odvolacej lehote žalovaní, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaní poukazovali na ust. § 1, §
2, § 3 O.s.p., v ktorých je upravené postavenie súdov a účastníkov v občianskom súdnom konaní,

najmä ich práva a povinnosti pri náležitom zisťovaní skutkového stavu, pri hodnotení dôkazov, aby
tak bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov za súčasného
rešpektovania základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb. Odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vyššie uvedené kritériá nespĺňa; interpretačný a hodnotiaci prístup súdu
prvej inštancie k získaným dôkazom v danom prípade nie je reálnym naplnením obsahu základného

práva na ochranu tak, ako ho Európsky súd pre ľudské práva a Ústavný súd SR vymedzili vo
svojej stabilizovanej judikatúre. Súd prvej inštancie sa neriadil právnym názorom odvolacieho súdu,
vyjadrením v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/101/2008 zo dňa 23. 5.
2008, v ktorom mu uložil ustáliť si okruh účastníkov, doplniť dokazovanie na zistenie skutočností, čo
je predmetom konania vo veciach sp. zn. 18C/166/2001, 20C/57/2001, 11C/108/2001, 14C/103/2001,
15C/104/2001, 19C/106/2001, 14C/61/2001, 16C/79/2001, 18C/64/2001, ďalej výsledky dokazovania

náležite zhodnotiť a po opätovnom rozhodnutí vo veci rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo
presvedčivé, preskúmateľné, pričom každý výrok musí mať svoj obsah v odôvodnení. Žalovaní vytýkali
súdu prvej inštancie, že uznesením zo dňa 14. 7. 2010 sp. zn. 21C/226/2002 pripustil, aby do konania
vstúpil ďalší účastník na strane žalovaného - J. Q., K.. XX. XX. XXXX, bytom O., I. XX, ako žalovaná 13,
nakoľko žalovaný Y. Q., označovaný pôvodne ako žalovaný 8, potom 12 a v čase podania odvolania ako

žalovaný 10, darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 3. 8. 2004, previedol byt č. 8 na I. XX
v Bratislave, na nového vlastníka J. Q.. Pretože príslušný katastrálny úrad zapísal zmenu vlastníckeho
práva k uvedenej nehnuteľnosti bez zákonom požadovanej prílohy, ktorou je vyhlásenie správcu o
tom, že vlastník bytu má k bytu vysporiadané všetky záväzky a nakoľko nového vlastníka zaväzujú aj
právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva

a pozemku, vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva k bytu, podľa záverov súdu prvej
inštancie vznikla solidárna zodpovednosť bývalého a súčasného vlastníka za vzniknutý dlh. Žalovaní s
takýmto záverom nesúhlasia; v priebehu konania došlo u žalovaného 10 k prevodu práv i vecí, o ktoré sa
vedie spor na inú osobu, než účastníka prebiehajúceho konania a pretože išlo o sukcesiu do celej sféry
právneho postavenia, išlo o univerzálnu sukcesiu, ktorá spôsobila u žalovaného 10 aj stratu spôsobilosti

byť účastníkom konania. Súd prvej inštancie ustálil okruh účastníkov konania na strane žalovaných
v rozpore s právnym názorom vyššie označeného zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu. Súd
prvej inštancie ďalej nedoplnil dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisov sp. zn. 18C/166/2001,
20C/57/2001,11C/108/2001,14C/103/2001,15C/104/2001,19C/106/2001,14C/61/2001,16C/79/2001,
18C/64/2001, sp. zn. 18C/166/2001, 20C/57/2001, 11C/108/2001, 14C/103/2001, 15C/104/2001,

19C/106/2001, 14C/61/2001, 16C/79/2001, 18C/64/2001, ale ani so spisom sp. zn. 11C/349/2000, ktoré
majú pre konečné rozhodnutie súdu dôležitý význam. Aj napriek tomu prvoinštančný súd v tomto smere
návrh na doplnenie dokazovania pripojením spisu sp. zn. 11C/349/2000 zamietol. Osobitne žalovaní v
odvolaní vytýkali súdu prvej inštancie, že svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil. Žalovaní nesúhlasili
so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebola zistená nimi uplatňovaná námietka litispendencie,

lebo predmetom konaní vedených pred okresným súdom pod sp. zn. 18C/166/2001, 20C/57/2001,
11C/108/2001,14C/103/2001,15C/104/2001,19C/106/2001,14C/61/2001,16C/79/2001,18C/64/2001,
sp. zn. 18C/166/2001, 20C/57/2001, 11C/108/2001, 14C/103/2001, 15C/104/2001, 19C/106/2001,
14C/61/2001, 16C/79/2001, 18C/64/2001, je zaplatenie zálohových platieb za rok 2000, pričom v
prejednávanej právnej veci ide o zaplatenie nedoplatkov za roky 2000 a 2001. Tento právny záver súdu

svedčí o tom, že súd sa s vyššie citovanými spismi vôbec neoboznámil. Inak by totiž zistil, že na základe
žalôb žalobcu sa voči žalovaným vedú na tom istom súde konania o plnenie tak z titulu vyúčtovania
za roky 2000 ako aj z titulu nezaplatenia zálohových platieb za rok 2001. O rovnakú vec ide vtedy,
ak ide v neskoršom konaní o ten istý nárok alebo stav, o ktorom bolo už začaté iné konanie a týka sa
rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný aj vtedy, ak ten istý

nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových stvrdení (z toho istého
skutku), ktorými bol uplatnený. V prerokovanej veci ide o rovnakú vec, v ktorej právny základ i predmet
konania sú totožné.
5/ Žalovaní ďalej poukazovali na to, že negatívne dôsledky porušenia procesných ustanovení v
procese dokazovania po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie sa najpresvedčivejšie premietli do

rozhodnutia súd prvej inštancie o prejudiciálnej otázke - platnosti zmluvy o výkone správy zo dňa 26. 2.
2000. Medzi žalovanými a žalobcom neboli uzavreté žiadne individuálne zmluvy o výkone správy, preto
ich žalobca nepredložil. Žalobcom predložená zmluva o výkone správy zo dňa 26. 2. 2000 je podľa
žalovaných neplatná ex tunc, lebo predchádzajúca Zmluva o výkone správy uzavretá so správcomPrvá ružinovská spoločnosť a.s. dňa 26. 3. 1998 a Zmluva o výkone správy uzavretá so správcom
Bytový podnik m.č. Y.Ž. P. 23. 6. 1998, boli ukončené v rozpore s ust. § 8 ods. 3, § 14 ods. 1,
ods. 2 zák. o vlastníctve bytov, ako aj čl. III bod 6 a 8 a čl. VI bod 1 podpísaných zmlúv o výkone

správy. S argumentáciou žalovaných v tomto smere sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal, čo
činí napadnutý rozsudok nepreskúmateľným. Súd prvej inštancie sa len oboznámil s obsahom so
zmluvou zo dňa 26. 2. 2002, bez toho, aby sa oboznámil s celým spisom sp. zn. 11C/349/2000 a
aktívnu legitimáciu žalobcu založil na princípe spravodlivosti (dôvodil, že ak bola spochybnená platnosť
zmluvy o výkone správy, nemožno prijať záver, že by správca v zmysle tejto zmluvy nemohol aj

naďalej vykonávať správu domu a tým zabezpečovať plnenia a služby pre bytový dom, v ktorom žijú
aj ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí predmetnú zmluvu nespochybňujú), ďalej na
preukázanej skutočnosti, že 91 z celkového počtu 112 vlastníkov uznáva žalobcu za správcu ich
bytového domu, ďalej že na konaní žalovaných v rozpore s dobrými mravmi zasahujúcimi do práv a
oprávnených záujmov ostatných vlastníkov. Trvali na tom, že samotní vlastníci bytov a nebytových
priestorov obytného domu na I.H. XX - XX B. O., aj keď odstúpili neplatne od zmluvy o výkone správy s

predchádzajúcim správcom, a to členmi výboru vlastníkov bytov a nebytových priestorov k 29. 2. 2000,
a to odstúpením vypracovaným 27. 2. 2000, toto doručovali dňa 31. 1. 2000 správcovi Prvá ružinovská
spoločnosť, a.s. Bratislava, lebo ho považovali za posledného legitímneho správcu, ktorým aj bol a stále
aj je. Vo vyššie označených súdnych konaniach vedených pod sp. zn. 18C/166/2001, 20C/57/2001,
11C/108/2001,14C/103/2001,15C/104/2001,19C/106/2001,14C/61/2001,16C/79/2001,18C/64/2001,

sp. zn. 18C/166/2001, 20C/57/2001, 11C/108/2001, 14C/103/2001, 15C/104/2001, 19C/106/2001,
14C/61/2001, 16C/79/2001, 18C/64/2001, súd prvej inštancie konania prerušil, do právoplatného
skončenia konania vedeného pod sp. zn. 11C/349/2000, t.j. do právoplatného skončenia sporu o
základnej otázke - či je žalobca platným správcom obytného domu na Trenčianskej 58 - 64 v Bratislave.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku opätovne nevyplýva, na základe čoho dospel súd prvej inštancie

ku kladnému záveru o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu a ako sa vysporiadal s argumentmi žalovaných
v tomto konaní. Napokon žalovaní poukazovali v odvolaní na to, že predložili súdu sumárnu analýzu
platieb, z ktorej vyplýva, že žalovaní od r. 2000 vždy prispievali na náklady spojené s prevádzkou,
údržbou a opravami spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva, prípadne
pozemku, pričom tieto preddavky poukazovali správcovi, ktorému svedčí platná zmluva o výkone správy,

a to i napriek tomu, že im správca nedoručoval v zmysle § 8 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov do 31. 5. Nasledujúceho roku správy o svojej činnosti za predchádzajúci rok,
týkajúce sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, ani v rozpore s uloženou povinnosťou vo
vzťahukžalovanýmnevykonalzažalovanéobdobievyúčtovaniefonduprevádzky,údržbyaopráv,úhrad
za plnenia rozúčtované za jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Z odôvodnenia napadnutého

rozsudku nevyplýva, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru o tom, že žalovaní sú neplatiči,
na ktorých 15 rokov ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov doplácajú, že existujúci právny chaos
zneužívajú. Napokon vytkli súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie o priznaní úrokov z omeškania
nemá svoj obsah v odôvodnení.
6/ Na odvolanie žalovaných sa žalobca nevyjadril.

7/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8/ Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pre dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 CSP (t.j. v celom rozsahu), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom
verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných
nemožno priznať úspech, pričom voči žalovaným Y. Q., J. Q. je nutné konanie zastaviť; voči žalovanému
H.. Q. W. je nutné zastaviť odvolacie konanie.

10/ Písomným podaním doručeným prvoinštančnému súdu dňa 23. 10. 2015 ( č.l. 620 spisu ), t.j.
po vydaní napadnutého rozsudku, vzal žalobca žalobu späť voči žalovaným Y. Q. (zomrelému 8. 12.
1947) a J. Q. späť, nakoľko sa dohodli na mimosúdnom vyriešení sporu. Na žiadosť odvolacieho súdu
o vyjadrenie, či so späťvzatím žaloby súhlasí, žalovaná J. Q. nereagovala.
11/ Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
12/ Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.13/ Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, spočívajúci v späťvzatí žaloby voči Y. Q. a J. Q., ako aj
skutočnosť, že odvolací súd na svoju výzvu neobdržal žiadnu reakciu, a teda neboli uvedené žiadne
vážne dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby, odvolací súd zmysle citovaného ust. § 370 ods. 1, 2

CSP späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v časti vo vzťahu k Y. Q. a J. Q. zrušil
a konanie v uvedenej časti zastavil.
14/ Pokiaľ ide o žalovaného 13 H.. Q. W., právny zástupca žalovaných podal odvolanie aj v jeho
mene, hoci nedisponoval plnou mocou vystavenou H.. Q. W., ktorá by ho oprávňovala na zastupovanie
žalovaného13vkonaní,atedaanipodanieodvolania.Súdprvejinštancievyzvalakoprávnehozástupcu

žalovaných, tak aj samotného žalovaného 13, aby súdu predložili písomnú plnú moc, ktorá oprávňovala
právneho zástupcu na zastupovanie žalovaného 13 v konaní, na ktorú žalovaný 13 nereagoval nijako
(doručenka pripojená na č.l. 615 spisu); právny zástupca žalovaných súdu prvej inštancie oznámil, že
splnomocnenie žalovaného 13 nemôže predložiť z dôvodu, že tento na jeho výzvy nereaguje (č.l. 613
spisu). Odvolací súd vzhľadom na uvedené odvolacie konanie o odvolaní žalovaného 13 zastavil, na
základe ust. § 161 ods. 3 CSP (v spojení s § 378 ods. 1 CSP), podľa ktorého ak ide o nedostatok

procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom
spravidla nemôže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa
nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
15/ Vo vzťahu k ostatným žalovaným odvolací súd vyhodnotil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne. Prvoinštančný súd sa správne vysporiadal s námietkou litispendencie, keď túto nepredstavujú

súdne konania vedené na tamojšom súde prvej inštancie pod sp. zn. 18C/166/2001, 20C/57/2001,
11C/108/2001,14C/103/2001,15C/104/2001,19C/106/2001,14C/61/2001,16C/79/2001,18C/64/2001,
sp. zn. 18C/166/2001, 20C/57/2001, 11C/108/2001, 14C/103/2001, 15C/104/2001, 19C/106/2001,
14C/61/2001, 16C/79/2001, 18C/64/2001, a to vzhľadom na rozdielny predmet konania. Kým v súdenej
právnejvecisažalobcadomáhaplnenia,predstavujúcehonedoplatkyzaposkytnutéažalovanýmiprijaté

médiá a služby, vyplývajúce z ročného vyúčtovania nákladov za byty v rokoch 2000 a 2001, predmetom
žalovanými namietaných súdnych konaní sú zálohové platby za užívanie bytu a služby s tým spojené
na rok 2000.
16/ Podľa § 159 CSP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

17/ Citované zákonné ustanovenie § 159 CSP bráni tomu, aby o rovnakej veci prebiehali súčasne dve
alebo viaceré konania. O rovnakú vec ide vtedy, ak je predmetom konania rovnaký nárok alebo stav,
o ktorom sa vedie iné konanie, týka sa rovnakého predmetu konania a rovnakých osôb (strán sporu).
Totožný predmet konania je daný vtedy, ak totožný nárok alebo stav, vymedzený žalobným petitom,
vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení (z rovnakého skutku) a je založený na rovnakom právnom

dôvode. Litispendencia je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť,
atobezzreteľanato,kedytútoprekážkuzistíalebokedytátoprekážkavznikla.Vtakomprípadekonanie
vždy zastaví podľa § 159 CSP; zastaví konanie o návrhu, ktorý bol podaný neskôr. Hoci súdená právna
vec ako aj vyššie označené súdne spory (ktorých predmetom je úhrada preddavkových platieb za rok
2000)vychádzajúsčastizrovnakýchskutkovýchokolností,tietoniesúrovnakébezozvyškualíšiasatiež

právnym dôvodom, na základe ktorého sú nároky uplatňované. Nárok na zaplatenie preddavku (zálohy)
a nárok na zaplatenie skutočne vynaložených nákladov spája spoločný účel, a to poskytnutie peňažnej
úhrady za poskytnuté služby a plnenia. Do akej miery preddavok pokrýva cenu poskytnutej služby či
plnenia, ukáže práve až vykonané ročné vyúčtovanie nákladov; oba nároky teda nespočívajú na výlučne
rovnakých skutkových okolnostiach. Odvolací súd sa tak stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie,

že v danom prípade prekážka litispendencie nevznikla, a nebol tak daný dôvod na zastavenie konania
v súdenej právnej veci.
18/ V prípade prejudiciálnej otázky týkajúcej sa (ne)platnosti zmluvy o výkone správy zo dňa 26. 2.
2000 oprel súd prvej inštancie svoj záver o platnosti tejto zmluvy (a tým aj vecnej aktívnej legitimácii
žalobcu, ktorú tým mal za preukázanú) o závery, že počas trvania prvoinštančného konania nebolo

rozhodnuté o tom, žeby predmetná zmluvy o výkone správy trpela neplatnosťou. Ďalej zohľadňoval
skutočnosť, že z celkového počtu 112 vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na
I. XX - XX v O. konanie žalobcu ako správcu bytového domu akceptuje, nemá námietky proti výkone
správy žalobcom. Odvolací súd k tomu poznamenáva, že žalovanými tvrdený domnelý správca - Prvá
ružinovská spoločnosť, a.s., žiadnu správu vo vzťahu k bytom a nebytovým priestorom na I. XX - XX

B. O. nevykonáva, čo potvrdzujú žalovaní aj v odvolaní, keď priznávajú, že tento správca neposkytuje
žiadne služby, nezabezpečuje dodávku žiadnych médií, nevykonáva pravidelné ročné zúčtovanie, ani
správu o finančnom hospodárení domu a pod. tieto uvedené činnosti zabezpečuje žalobca. Súd prvejinštancie preto nepochybil, pokiaľ nevyčkal do právoplatného skončenia veci vednej na Okresnom súde
Bratislava II pod sp. zn. 11C/349/2000 a otázku platnosti zmluvy o výkone správy posudzoval sám.
19/ Čo sa týka úrokov z omeškania, tieto priznal súd prvej inštancie žalobcovi počnúc 16. 6. Jednak od

roku 2001 a ďalej od 16. 6. 2002, keď vzal zreteľ na skutočnosť, že žalovaní sa s peňažným plnením
dostali do omeškania. Omeškanie žalovaných vyvodil súd prvej inštancie zo skutočnosti, že v ročnom
vyúčtovaní nákladov za užívanie jednotlivých bytov, ktoré žalobca vyhotovil ku dňu 31. 5. príslušného
roku, boli dlžní vlastníci bytov a nebytových priestorov (s vykázanými nedoplatkami) vyzvaní k úhrade
nedoplatkov do 15 dní od ich doručenia; do omeškania sa tak dlžníci dostali od nasledujúceho, t.j. 16.

- teho dňa v júni príslušného roku.
20 / Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP), vo vzťahu k žalovaným, okrem žalovaných 9, 10, voči ktorým bolo konanie
zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby a v prípade žalovaného 13, vo vzťahu ku ktorému bolo odvolacie
konanie nutné zastaviť, keďže sa nepodarilo odstrániť odstrániteľný nedostatok procesnej podmienky
konania, spočívajúci v chýbajúcej plnej moci na zastupovanie.

21/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovaným 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 12, 13,
14 a 15, a to vzhľadom na úspech žalobcu v odvolacom konaní, a to vrátane žalovaného 13 (odvolacie
konanie v jeho prípade bolo zastavené), keďže procesnú zodpovednosť za zastavenie konania v súlade
s § 256 ods. 1 CSP nenesie žalobca (§ 255 ods. 1, § 256 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1 CSP). O výške

náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie
samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Nakoľko si žalobca nárok na náhradu
trov odvolacieho konania výslovne neuplatňoval voči žalovaným 10 a 11, odvolací súd mu nárok na ich
náhradu nepriznal.
22/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).