Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Natália Slivenská

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12P/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118207093
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2118207093.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: G. J., nar. XX. XX. XXXX, a O.
J., nar. XX. XX. XXXX, obe deti bytom u matky, deti rodičov: matka D. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom P., A.. N.. N. XXXX/XX, a otec G. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P., A.. N.. N. XXXX/XX, o
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27. 08. 2018 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh matky zo dňa 23. 08. 2018, ktorým
sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd maloleté deti G. J., nar. XX. XX. XXXX, a
O. J., nar. XX. XX. XXXX, zverí do osobnej starostlivosti matky, a to až do rozhodnutia vo veci samej.

Otcovi navrhla uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého G. sumou 350 Eur a maloletého O.
sumu 350 Eur mesačne, a to do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom doručenia
tohto uznesenia, a to až do rozhodnutia vo veci samej. Súčasne navrhla úpravu styku tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v mesiaci od soboty 09.00 hod., kedy si
maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky od ich matky do soboty do 19.00 hod., kedy maloleté
deti ich matke na tom istom mieste odovzdá, a to až do rozhodnutia vo veci samej s tým, že matka je

povinná maloleté deti na stretnutie s otcom riadne pripraviť a v určený deň a hodinu ich otcovi odovzdať.
O trovách konania navrhla rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že navrhovateľka (matka) a
odporca (otec) sú rodičia maloletých detí. Rodičia maloletých sú manželia. Rodičia maloletých uzavreli
manželstvo dňa 05. 01. 2003 v Rímsko-katolíckom kostole sv. Mikuláša v Trnave a toto je zapísané v

knihe manželstiev Matričného úradu Trnava, vo zväzku 82, ročník 2013, na strane XX, pod poradovým
číslom X. Predmetné manželstvo do dnešného dňa trvá. S otcom viac nežijú v zdravom manželskom
zväzku, nakoľko majú oddelené spálne od decembra 2017. Otec si od tejto doby minimálnym spôsobom
dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, napr. v naturálnej forme (nákupom
niektorých základných potravín, uhrádzaním poplatkov spojených s bývaním). Otec žije striedavo toho
času v spoločnej domácnosti, ale táto je pod neustálymi hádkami alebo v domácnosti svoje matky.

Matka spolu s maloletými deťmi žijú na adrese trvalého pobytu. K problematike stretávania otca s
maloletými považuje za potrebné uviesť, že na tomto sa s otcom maloletých nevedia dohodnúť z dôvodu,
že otec maloletých nerešpektuje žiadne dohody o stretávaní s deťmi, pretože matke v čase, kedy sa
dohodnú, robí napriek a s maloletými odmieta tráviť čas z dôvodu, aby ona nemala žiadne osobné
voľno. V krajnom prípade jej maloleté deti strážia jej príbuzní, nakoľko z otcovej rodiny nejaví záujem
o maloleté deti žiadny rodinný príslušník, ani otcova matka, teda babka maloletých. Otec odmieta

prispievať na výživu maloletých z dôvodu úplného obmedzenia jej financií, nakoľko jej príjem činia
iba rodinné prídavky na maloletých vo výške 44,76 Eur. Z uvedených dôvodov si nedokáže nájsťčasovo vhodné zamestnanie, pretože otec vyslovene odmieta akúkoľvek starostlivosť či pomoc s deťmi,
takisto s domácnosťou a bežnými domácimi prácami alebo trávenie času s deťmi. Preto sa rozhodla
požiadať cestou súdu o úpravu ich rodičovských práv a povinností tak, že maloleté deti budú zverené

do jej osobnej starostlivosti, keďže sa o deti osobne stará od ich narodenia a v jej starostlivosti neboli
doposiaľ zistené žiadne nedostatky. Okrem toho navrhuje, aby otcovi uložil súd povinnosť prispievať na
výživu maloletého G. sumou 350 Eur mesačne a na výživu maloletého O. sumou 350 Eur mesačne;
počnúc dňom podania tohto návrhu. K výdavkom, ktoré vynakladá v súvislosti so zabezpečovaním
výživy a potrieb o maloletých, uvádza, že výška pravidelných mesačných výdavkov u maloletého Patrika

dosahuje sumu cca 200 Eur mesačne (strava v škôlke 30 Eur/mesiac, príspevok za pobyt v škôlke 20
Eur/mesiac, vkladná knižka 20 Eur/mesiac, strava doma 100 Eur/mesiac) a u maloletého O. sumu cca
200 Eur mesačne (strava v škôlke 30 Eur/mesiac, príspevok za pobyt v škôlke 20 Eur/mesiac, vkladná
knižka 20 Eur/mesiac, strava v škôlke 30 Eur/mesiac, strava doma 100 Eur/mesiac). Okrem toho má
aj iné nepravidelné výdavky na maloletých spojené so zakupovaním liekov, vitamínov, ošatenia, obuvi,
hračiek, darčekov, školských potrieb, voľnočasových aktivít a pod. Tiež výdavky spojené s bývaním, t. j.

nájomné vo výške 180 Eur mesačne, elektrina 30 Eur mesačne, plyn 10 Eur, ktoré s otcom plánuje hradiť
spoločne a teda 1 všetkých nákladov spojených na bývanie. Ďalej tiež uhrádza poplatky za internet v
sume 10 Eur mesačne, poplatky za hovorné v mobilnej sieti vo výške 30 Eur mesačne, splátku úveru 220
Eur mesačne, ktoré momentálne pravdepodobne hradí otec, nakoľko jej obmedzil prístup k účtu a takisto
jej odmieta dávať akékoľvek financie. Čo sa týka príjmových pomerov matky, ako aj sociálnej situácie,

matka je t. č. na neplatenej predlženej rodičovskej dovolenke, pričom jej príjmy tvorí výplata prídavkov
na deti vo výške 44,76 Eur mesačne. Okrem týchto príjmov inými príjmami nedisponuje. Tiež nevlastní
žiadny majetok okrem spoločného bytu, v ktorom bývajú a predajom, ktorého by si vedela zvýšiť svoj
príjem. K príjmovým pomerom otca uvádza, že tento je t. č. zamestnaný ako manuálny robotník v kaliarni
uzamestnávateľaZFSlovakia,a.s.,Strojárenská2,Trnava,IČO:36707341.Výškajehopríjmuvčistom

je cca 1.600 Eur mesačne. Otec nedisponuje žiadnym majetkom, okrem už spomínaného spoločného
bytu. Z dôvodu, že otec opakovane nerešpektuje dohody o stretávaní s maloletými, pričom si voči nim
neplní ani svoju vyživovaciu povinnosť, a to ani len vo výške zodpovedajúcej zákonnému minimu tak,
ako to predpokladá ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z. z., má za to, že je nevyhnutné, aby
boli neodkladným opatrením dočasne upravené pomery účastníkov.

3. Podľa § 123 ods. 1 CSP podanie je úkon určený súdu.

4. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

5.Vdanomprípadesúdpodaniematkyzodňa23.08.2018,doručenétunajšiemusúdudňa27.08.2018,
posúdilpodľajehoobsahuakonávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniavoveciúpravyrodičovských
práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, bez podania návrhu na začatie konania vo
veci samej.

6. V rámci rozhodovania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd oboznámil s
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj matkou predloženými listinnými dôkazmi, a to
sobášnym listom, rodným listom maloletého O. J., rodným listom maloletého G. J., ako aj ostatným
obsahom spisového materiálu.

7. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

8. Podľa § 324 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverneosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa m poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa § 328 ods. 2 druhá veta CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

16. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

17. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je teda riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý zásah
súdu, v ktorých by odklad riešenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej spôsobil ujmu na právach
niektorého z dotknutých účastníkov. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň
osvedčila potreba zväčša predbežnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto

dočasná úprava sa musí javiť ako naliehavá. K vydaniu neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti
o maloletých by mal súd pristúpiť, najmä ak je ohrozená výživa maloletého alebo nie je zabezpečená
riadna starostlivosť o maloletého.

18. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je pre súd

rozhodujúcim hľadiskom, ovplyvňujúcim jeho rozhodnutie, záujem maloletého dieťaťa. V otázkach
týkajúcich sa úpravy styku s maloletými súd pristupuje k využitiu inštitútu neodkladného opatrenia
len výnimočne, a to najmä v situáciách, kedy jeden z rodičov absolútne neumožňuje druhému
rodičovi styk s maloletým dieťaťom za stavu, kedy styk nie je dosiaľ jednoznačne súdne upravený
(teda ani vymáhateľný), najmä s cieľom zabrániť zániku citových väzieb medzi dotknutým rodičom a

dieťaťom. Neodkladné opatrenie ukladajúce povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere je inštitútom
umožňujúcim v naliehavých prípadoch zabezpečiť platenie určitej, aspoň minimálnej, finančnej čiastky
povinným rodičom, v prípade, ak oprávnený rodič, v ktorého starostlivosti sa maloleté dieťa fakticky
nachádza, osvedčí, že je vo finančnej tiesni, t. j. bez dostatočných prostriedkov na zabezpečenie výživy
maloletého dieťaťa.

19. Matka maloletých detí sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala
neodkladnej úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, pričom fakticky žiadala o úpravu práv
a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva neodkladným opatrením s odôvodnením,
že s otcom maloletých nežijú v zdravom manželskom zväzku, majú oddelené spálne od decembra

2017, žijú striedavo v spoločnej domácnosti, ktorá však je pod neustálymi hádkami, na styku otca s
maloletými deťmi sa nevedia dohodnúť, pričom otec si minimálnym spôsobom plní svoju vyživovaciu
povinnosť voči svojim maloletým deťom, napr. v naturálnej forme, a to nákupom niektorých základných
potravín, uhrádzaním poplatkov spojených s bývaním, ďalej matka opísala svoje majetkové a zárobkové
pomery ako aj majetkové a zárobkové pomery otca (tieto skutočnosti nepreukázala doložením listinných

dôkazov), čím odôvodnila potrebu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom počnúc
dňom doručenia tohto uznesenia (poznámka súdu zrejme podaním návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia), a to až do rozhodnutia vo veci samej. Z uvedených dôvodov matka odvodzuje odôvodnenú
potrebu upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom bezodkladne.20. Neodkladné opatrenie je však inštitútom, ktorý na svoju aplikáciu vyžaduje naozaj urgentné
dôvody na takýto autoritatívny zásah do v čase podania návrhu existujúcich pomerov, nakoľko pri jeho

nariadení súd vychádza len zo skutočností, ktoré zväčša nie sú riadne preukázané, ale len „osvedčené“,
prípadne iba tvrdené. Matka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriložila žiadne dôkazy
preukazujúce naliehavosť riešenia pomerov účastníkov neodkladným opatrením. Dôvodila len tým, že
otec s maloletými deťmi nežije v spoločnej domácnosti, resp. žije s nimi v spoločnej domácnosti len
striedavo a odmieta dohodu o styku s maloletými, pričom si neplní ani vyživovaciu povinnosť. Žiadnym

spôsobom však neosvedčila, že by otec negatívne zasahoval do starostlivosti o maloleté deti, bránil
jej v starostlivosti, či v styku s maloletými, ktoré skutočnosti by eventuálne mohli osvedčiť potrebu
takejto úpravy neodkladným opatrením. Taktiež matka nepreukázala, že by bola vo finančnej tiesni
a odkázaná na priznanie výživného v nevyhnutnej miere (poznámka súdu výška výživného, ktoré
neodkladným opatrením matka žiada priznať, nebola v žiadnom prípade výživným v nevyhnutnej miere,
keď uplatňované výživné zodpovedalo sume žiadanej v konaní o rozvod manželstva, prípadne v konaní

o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu), keď náklady na
maloleté deti a výdavky spojené s bývaním tak, ako ich matka v návrhu uviedla, podstatne prevyšujú jej
príjem, ktorým by mali byť len rodinné prídavky, pričom sama matka uviedla, že hoci si otec neplní svoju
vyživovaciu povinnosť ani len v minimálnej zákonom stanovenej výške, plní si túto v naturálnej forme
nákupom niektorých základných potravín, či uhrádzaním poplatkov spojených s bývaním. Teda matka

ani netvrdila, že by sa otec nepodieľal na starostlivosti a výžive maloletého.

21. Súd má za to, že na rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v takejto
veci je nevyhnutné uskutočniť riadne dokazovanie zamerané na zistenie skutočností významných pre
rozhodnutie o zverení maloletých detí do starostlivosti jedného z rodičov (vôľa rodičov starať sa o

maloleté deti, osobnostné charakteristiky rodičov, ich výchovné kompetencie), prípadne do striedavej
osobnej starostlivosti (v prípade záujmu rodičov), ako aj na zistenie skutočností dôležitých pre určenie
primeranej výšky výživného uhrádzaného rodičom, ktorému deti nebudú zverené. Súd tak má v
zmysle vyššie uvedeného za to, že matka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nepreukázala (neosvedčila) žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by osvedčovali naliehavosť úpravy

výkonu práv a povinností k maloletým deťom práve neodkladným opatrením. Z návrhu matky je zrejmé,
že každodenná starostlivosť o maloleté deti, ako aj ich výživa, sú riadne zabezpečené. V danom prípade
má matka možnosť podať si riadny návrh vo veci samej, a to návrh na rozvod manželstva, s ktorým
je spojené i konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode,
prípadne sa domáhať úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom aj na čas

do rozvodu manželstva, avšak nie neodkladným opatrením, ale návrhom vo veci samej, ktorý návrh
matka podľa posúdenia obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom súd v rámci
tohto uznesenia rozhodol, nepodala. V prípade podania návrhu vo veci samej súd vykoná potrebné
dokazovanie. Súd tak nemal preukázané (osvedčené) žiadne také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali
tomu, že záujem maloletých alebo maloleté deti samotné sú ohrozené, alebo by im hrozila závažná

ujma, ak neodkladné opatrenie nebude nariadené. Súd záverom dodáva, že akýkoľvek zásah súdu
do úpravy osobnej starostlivosti o maloleté deti a styku s nimi v tomto štádiu konania, bez možnosti
podrobného skúmania, bez osvedčenia existencie urgentnej situácie odôvodňujúcej okamžitý zásah
súdu, nepovažuje za súladný so záujmom maloletých, najmä s poukazom na možnosť opätovnej zmeny
tejto úpravy rozhodnutím súdu vo veci samej, čo je v rozpore s jedným zo základných predpokladov

priaznivého vývoja maloletých, ktorým je stabilita ich výchovného prostredia.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, keďže sa neosvedčila
potreba okamžitého riešenia situácie dočasnou úpravou pomerov navrhnutou matkou maloletých detí,
súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku I. tohto uznesenia zamietol, keď návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.

23. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

24. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.25. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

26. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

27. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd na návrh matky v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku
II. tohto uznesenia rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v

mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil
naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.

28. V prípade, že si matka podá návrh na začatie konania vo veci samej, či už návrh na úpravu
rodičovskýchprávapovinnostíkmaloletýmdeťomnačasdorozvodu,alebonávrhnarozvodmanželstva
a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, súd nariadi v danej veci

pojednávanie a vykoná dokazovanie, ktorého predmetom bude posúdenie, aká úprava rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom bude v najlepšom záujme maloletých detí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis,
spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.