Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, August 10, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/322/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811205631
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7811205631.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov
senátu JUDr. Petra Tutka a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobcu H. X., A.. XX.X.XXXX, P. XX, H.,
S.. Č.. W. XXX, zastúpeného JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom v Rožňave, Cyrila a
Metoda 4, proti žalovanej M. X., A.. XX.X.XXXX, W. Q. H., P. XX, zastúpenej LEGAL IURIS - advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom v Rožňave, Tehelná 11, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov po rozvode, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 23. mája
2017 č.k. 4C/102/2011 - 361 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdRožňava(ďalejaj„súdprvejinštancie“alebo„súd“)napadnutýmrozsudkomrozhodol,že:

I. a/ vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobcu a žalovanej tak, že do výlučného
vlastníctva žalobcu sa prikazuje byt nachádzajúci sa v H., J.. P. Č.. XX - W. Č.. X, Q. Q. Č.. X, na
prízemí bytového domu súpisné číslo XXX, stojaceho na parcele reg. C, parcelné č. XXXX/XX, T. F. : N.
F. Y. A., E. Q. XXX P., zapísaný na LV č. XXXX, Okresného úradu H., E. O., E. H., obec H., katastrálne
územie H., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súpisné číslo
XXX, nachádzajúceho sa v H., J.. P. Č.. XX, stojaceho na parcele reg. C, parcelné č. XXXX/XX druh

pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 479 m2, zapísaný na LV č. XXXX, E. H., E. H., O. Ú.
H. Q. F. XXX/XXXXX - Í. O. I., spoluvlastnícky podiel k pozemku, parcela reg. C, parcelné č. XXXX/XX,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 479 m2, zapísaný na LV č. XXXX, okres H., E.
H., katastrálne územie H. v podiele 470/10000 - ín k celku, a to v spoluvlastníckom podiele 1/2, a

b/ určuje, že žalobca je povinný až do úplného vyrovnania splatiť:

- peňažný záväzok na zaplatenie doposiaľ nesplatenej istiny s príslušenstvom - VÚB a.s., flexi pôžička,
č. XXXXXXXXXXXXXXX v zostatkovej výške 98,75 eur,
- peňažný záväzok na zaplatenie doposiaľ nesplatenej istiny s príslušenstvom - pôžičková karta Quatro,
č. karty 4172, č. kartového účtu XXXXXXXXXX v zostatkovej výške 836,59 eur,
- peňažný záväzok Quatro č. kartového účtu XXXXXXX (v.s.), č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, š.s.
XXXXXXXX, ktorý čerpal, spotreboval sám a spláca žalobca,

c/ určuje, že žalobca na seba preberá až do úplného vyrovnania judikovaný záväzok na základe
právoplatného rozsudku Okresného súdu Rožňava, č. k. 12C/294/2015- 43 zaplatiť tretej osobe časť
istiny s príslušenstvom na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX spolu 9.546,60 eur
s príslušenstvom,

d/ do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje nehnuteľnosť nachádzajúca sa v H., ul. P. Č.. XX -
W. Č.. X, Q. Q. Č.. X, na prízemí bytového domu súpisné číslo XXX, stojaceho na parcele reg. C,parcelné č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 479 m2, zapísaný na
LV č. XXXX, Okresného úradu H., Odbor katastrálny, okres H., E. H., O. Ú. H., spoluvlastnícky podiel
na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súpisné číslo XXX, nachádzajúceho sa v H.,

J.. P. Č.. XX, stojaceho na parcele reg. C, parcelné č. XXXX/XX druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria, o výmere 479 m2, zapísaný na LV č. XXXX, okres H., obec H., katastrálne územie H. v
podiele 470/10000 k celku, spoluvlastnícky podiel k pozemku, parcela reg. C, parcelné č. XXXX/XX,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 479 m2, zapísaný na LV č. XXXX, okres H., obec
H., katastrálne územie H. v podiele 470/10000 k celku, a to v spoluvlastníckom podiele 1/2,

e/ určuje, že žalovaná je povinná až do úplného vyrovnania splatiť:
- peňažný záväzok na zaplatenie doposiaľ nesplatenej neurčenej istiny s príslušenstvom - Poštová
banka, a.s. dostupná pôžička na základe zmluvy č. XXXXXXXXXXX, ktorý splácala žalovaná bol ku dňu
04. 12. 2015 postúpený na spoločnosť BENCONT INVESTMENTS s.r.o.,
- peňažný záväzok na zaplatenie doposiaľ nesplatenej istiny s príslušenstvom - karta T - Mobile, č.

zmluvy XXXXXXXXXX, ktorý bol postúpený na Consumer Finance Holding, a.s. Intrum Justitia Slovakia
a VÚB banka, spolu v zostatkovej výške 1.724,84 eur,
- peňažný záväzok na zaplatenie doposiaľ nesplatenej istiny s príslušenstvom - Tesco úver - zostatku
úveru s príslušenstvom na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX so spoločnosťou TESCO
postúpená na spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. v zostatkovej hodnote 1.277,23 eur,

f/ určuje, že žalovaná na svoju osobu preberá až do úplného vyrovnania judikovaný záväzok na základe
právoplatného rozsudku Okresného súdu Rožňava, č. k. 10C/516/2013-123 zaplatiť tretej osobe časť
istiny s príslušenstvom na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX spolu 9.048,94 eur
s príslušenstvom,

g/ zaväzuje žalobcu na úplné vyrovnanie zaplatiť žalovanej k jej rukám sumu 4.965,57 eur a to do 90
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

h/ prikazuje hnuteľné veci každému účastníkovi konania do výlučného vlastníctva podľa stavu, v

akom každý z nich vec patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia užíva a má ju v držbe.

II. žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo,

III. žalobca a žalovaná sú povinní nahradiť trovy štátu na účet Okresného súdu Rožňava, každý po 50 %.

2.Vodôvodnenísúdpoukázalnaargumentáciužalobcuvžalobepodanejnasúddňa7.7.2011auviedol,
že nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Štefanom Baštákom, ktorý v znaleckom posudku č.
27/2012 zo dňa 31.3.2012 určil hodnotu trojizbového bytu č. X v bytovom dome č.s. XXX, J.. P. Č.. XX a

pozemku parcely č. KN XXXX/XX, O..Ú.. H. na sumu 18.300 eur, že strany sporu opakovane žiadali súd
o poskytnutie lehoty na uzavretie mimosúdnej dohody, ku ktorej nedošlo, že právny zástupca žalovanej
podal dňa 31.8.2016 na súd návrh na vyporiadanie BSM, ktorý súd doručil právnemu zástupcovi žalobcu
na vyjadrenie, ku ktorému sa právny zástupca žalobcu nevyjadril, že právnemu zástupcovi žalobcu
bolo súdom doručené uznesenie, ktorým bol vyzvaný na vyjadrenie podľa § 167 ods. 3 CSP, pričom v

lehote určenej súdom sa právny zástupca žalobcu nevyjadril, že dňa 6.4.2017 boli právnemu zástupcovi
žalobcovi súdom uložené povinnosti podľa § 153 CSP a právny zástupca žalobcu sa nevyjadril.

3. Konštatoval, že nariadil pojednávanie na deň 25.4.2017, na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol,
že sa nevie vyjadriť k návrhu žalovanej na vyporiadanie BSM, ktorý bol opakovane doručený súdom

právnemu zástupcovi žalobcu a ktoré potom súd podľa § 219 ods. 2 CSP odročil za účelom vyhlásenia
rozsudku na deň 23.5.2017 a následne dňa 3.5.2017 právny zástupca žalobcu súdu doručil vyjadrenie,
v ktorom tvrdil, že žalobca sa k podaniu žalovanej zo dňa 31.8.2016 nevyjadril z toho dôvodu, že nemal k
dispozícii všetky výpisy, ako aj doklady o realizovaných platbách po rozvode manželstva od peňažných
ústavov, o ktoré žiadal a ku dňu konania pojednávania mal len čiastkové doklady, ktoré súdu pripája,

keďže súd umožnil stranám doložiť doklady a ktoré preukazujú, že spoločné dlhy platil po rozvode
manželstva sám. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na tvrdenie žalobcu vo vyjadrení, že „obdobne súd
uložil právnemu zástupcovi žalovanej preukázať aktualizované zostatky úverov, ku ktorým má právo
sa vyjadriť aj žalobca. Vzhľadom na predmet sporu, ktorý začal v roku 2011 žalobca je toho názoru,že súd mal aj bez návrhu vykonať dôkazy preukazujúce zostatky úverov, oboznámiť sa s konaniami
tunajšieho súdu ohľadom tvrdených rozhodnutí o povinnosti strán zaplatiť istinu s úrokmi tretím osobám,
s exekučným spisom a pod. a to z toho dôvodu, že tvrdenia strán sú rozporné a tvrdenia žalovanej

sú v rozpore so skutočnosťou. OZ nemá výslovné ustanovenia o tom, ako majú byť vyporiadané
pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom, a ktoré vznikli
za jeho trvania. Tieto totiž v zmysle ust. § 143 OZ nepatria do BSM v dôsledku čoho sa na nich
nevzťahuje ust. § 149 a § 150 OZ. Vzhľadom na uvedené pri týchto osobitne neupravených vzťahoch
je potrebné vychádzať z ust. OZ, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom najbližšie a primerane použiť

ust. § 149 a § 150 OZ a vykonať tiež vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za
trvania ich BSM. Ak mali manželia spoločnú pôžičku, súd rozhodne o vyporiadaní dlhu podľa stavu ku
dňu rozhodovania súdu so zohľadnením toho, čo prípadne po zániku BSM už bolo z dlhu vyplatené a
nie podľa stavu ku dňu zániku spoločného majetku manželov. Z uvedeného je zrejmé, že súd ku dňu
posledného pojednávania t.j. 25.04. 2017 nemal zistený objektívny stav dlhov tak zo strany žalobcu,
ako aj zo strany žalovanej. Žalobca po zadovážení podklady, preto pripája doklady preukazujúce jeho

tvrdenia v návrhu a počas konania a upresňuje zostatky úverov: - výpis z účtu kreditnej karty Cetelem
o zostatku ku dňu 31.03.2017. Zostatok predstavuje sumu 374,55 eur. Po rozvode manželstva žalobca
sám uhradil spoločný dlh vo výške 2.324,- eur, - výpis z pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXXXXXX o
zostatku ku dňu 31.03. 2017. Zostatok predstavuje sumu - 878,63 eur. Po rozvode manželstva žalobca
sám uhradil spoločný dlh, ktorý predstavoval sumu 907,69 eur, vo výške 693,- eur, - pôžičková karta

Quatro č. kartového účtu XXXXXXX, aktuálny zostatok sa žalobcovi nepodarilo zabezpečiť i keď o
výpis požiadal. Po rozvode manželstva žalobca sám uhradil na spoločný dlh sumu 2.486,7 eur, - na
pôžičku čerpanú na kúpu TV od Consumer Finance Holding a.s., divízia Quatro č.ú. XXXXXXXXXX
zaplatil žalobca sám po rozvode manželstva na spoločný dlh sumu 159,75 eur. Zostatok sa žalobcovi
nepodarilo zabezpečiť i keď o výpis požiadal, - v rámci exekučného konania EX/54/2013 zaplatil žalobca

sám sumu 143,97 eur a sumu 277,49 eur. Žalobca navrhuje, aby súd pri vyporiadaní BSM zohľadnil
to, čo žalobca zo svojho vynaložil na úhradu spoločných dlhov v zmysle vyššie uvedených doklady. Po
rozvode manželstva Okresný súd Rožňava rozsudkom č.k. 10C/516/2013 zaviazal účastníkov zaplatiť
tretej osobne spoločne a nerozdielne sumu 9.048,94 eur s prísl. a rozsudkom Okresného súdu Rožňava
sp. zn. 12C/294/2015 zaviazal účastníkov spoločne a nerozdielne zaplatiť tretej osobe sumu 9.546,60

eur s prísl. Žalobca navrhuje, aby súd pri vyporiadaní vychádzal z právoplatných rozhodnutí a prikázal
dlhy obom stranám v zmysle vyššie citovaných rozhodnutí.“ Napokon súd prvej inštancie konštatoval,
že právny zástupca žalovanej súdu dňa 15.5.2017 oznámil, že „žalovaná má za to, že pri naplnení
zásadykoncentrácieazásadyhospodárnostikontradiktórnehocivilnéhoprocesubysúdnemalprihliadať
na vyjadrenie žalobcu zo dňa 03.05. 2017. Už v predvolaní na pojednávanie zo dňa 06.04.2017 na

deň 25.04. 2017 súd v zmysle kogentných ustanovení § 153 a § 154 CSP vyzval strany sporu, aby
uplatnili všetky prostriedky procesného útoku respektíve procesnej obrany až do momentu vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (v tomto prípade do 25.04. 2017). Dňa 25.04. 2017 sa
na Okresnom súde Rožňava konalo pojednávanie v predmetnej veci. K vyjadreniu žalovanej zo dňa
31.08.2016 sa žalobca na pojednávaní konanom dňa 25.04.2017 nevyjadril, nenamietal nič, teda ho mal

za nesporné. Na predmetné vyjadrenie mal cca 8 mesiacov. Okresný súd Rožňava odročil pojednávanie
na 23.05.2017 za účelom vyhlásenia rozsudku vo veci samej.“

4. Po citácii znenia § 143 ods. 1, 2 a 3, § 149 ods. 1 až 5 a § 150 Občianskeho zákonníka, ako
i znenie § 153 ods. 1 až 3 a § 154 CSP prvoinštančný súd „rozhodol podľa návrhu žalovanej v

zmysle zákonných ustanovení o spôsobe vyporiadania BSM ustanovených v Občianskom zákonníku,
na ktoré súd poukazuje v ods. 13 a 14.“ (bod 22 rozsudku). Dôvodil, že „po tom, ako umožnil stranám
sporu dohodnúť si spôsob vyporiadania ich BSM mimosúdnou dohodou, prípadne súdnym zmierom,
k čomu však napriek poskytnutiu dlhej lehoty nedošlo uložil právnym zástupcom strán sporu, aby
navrhli spôsob vyporiadania BSM. Právny zástupca žalovanej navrhol spôsob vyporiadania BSM už v

podaní zo dňa 14.03.2016. Právny zástupca žalobcu žiadal, aby súd vyžiadal správy o úveroch strán
sporu na pojednávaní dňa 15.03. 2016. Súd tieto správy vyžiadal a spis ich obsahuje na čl. 205 až
čl. 252 spisu. Tieto správy boli súdom doručené obidvom právnym zástupcom na vyjadrenie v júli
2016. Právny zástupca žalovanej k týmto správam podal vyjadrenie dňa 31.08.2016. Právny zástupca
žalobcu sa k týmto správam nevyjadril. Vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej bolo súdu doručené

dňa 07.11.2016, s poukazom na znenie § 153 a § 154 CSP. Dňa 15.11.2016 právny zástupca žalovanej
podal súdu žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania z dôvodu, že prebieha exekučne konanie pod
sp. zn. Ex/143/2016, povinnými sú obe strany sporu, v tejto exekúcii sú vykonávané rozsudky OS
Rožňava č.k. 10C/516/2013 - 123, č.k. 12C/294/2015 - 43 a KS Košice č.k. 3Co/100/2015-164. Zdôvodu PNS sudkyne od 24.11.2016 bol spis pridelený inej sudkyni tunajšieho súdu dňa 10.01.2017,
ktorá uznesením č.k. 4C/102/2011-303 zo dňa 13.02.2017 uložila žalobcovi, aby sa písomne vyjadril k
vyjadreniu žalovaného, doručeného súdu dňa 15.11.2016, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení s poučením, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy
súd nemusí prihliadať. Uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 14.02.2017. Po vrátení
veci zákonnej sudkyni dňa 03.04.2017 bolo právnym zástupcom strán sporu listom zo dňa 06.04.2017
uložené uplatniť prostriedky procesného útoku resp. prostriedky procesnej obrany včas do lehoty
uvedenej v § 154 CSP, s poučením, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivosti so zreteľom
a hospodárnosť konania, pričom prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno
uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Právny zástupca žalobcu
prevzal tento list 12.04.2017. Ani na pojednávaní dňa 25.04.2017, kde bolo uznesením vyhlásené
dokazovanie za skončené toto právo nevyužil. Súd má za to, že neobstojí tvrdenie právneho zástupcu
žalobcu uvedené v podaní doručenom súdu 03.05.2017, kde odôvodňuje, z akého dôvodu nemohol

splniť súdom uloženú povinnosť (a to niekoľkokrát) v zmysle ustanovení CSP o sudcovskej a zákonnej
koncentrácii. Súd preto vychádzal z tvrdení žalovanej o spôsobe splácania dlhov strán sporu. Právny
zástupca žalovanej svoje tvrdenia doložil listinnými dôkazmi (na čl. 263 až čl. 299 spisu). Pokiaľ žalobca
s týmito tvrdeniami nesúhlasil, mal dostatok času a priestoru zo strany súdu (a aj zo strany žalovanej),
aby tieto tvrdenia žalovanej vyvrátil.“

5. O trovách sporových strán a štátu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 259 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b), e), f), h) CSP. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. Namietol, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal
navrhované dôkazy. Rozsudok súdu prvej inštancie označil žalobca za nesprávny, nezrozumiteľný
a nepreskúmateľný pre nedostatok odôvodnenia, nespĺňajúci základnú požiadavku a to požiadavku

riadneho odôvodnenia rozhodnutia. Z rozsudku nie je zrejmé, čo tvorí masu BSM, z rozsudku nie
je zrejmé, akými úvahami a dôkazmi sa súd prvej inštancie riadil pri vyporiadaní jednotlivých vecí,
pohľadávok a dlhov tvoriacich BSM, z odôvodnenia nevyplýva, z akých dôvodov zaviazal žalobcu
zaplatiť na vyrovnanie žalovanej sumu 4.965,57 eur, ako dospel k takémuto vyporiadaniu, akým
výpočtom sa riadil a z rozsudku nie je zrejmé, aké hnuteľné veci a v akej hodnote boli prikázané stranám

sporu. Súdu prvej inštancie vytkol, že pri vyporiadaní nepripojil a neoboznamoval ani súdne rozhodnutia,
t.j. rozsudok OS Rožňava, sp. zn. 10C/516/2013-123 a sp. zn. 12C/294/2015-43, že, ako to je zrejmé z
odseku 21, vychádzal len z tvrdení žalovanej o spôsobe splácania dlhov strán sporu, a to bez bližšieho
odôvodneniaoakésplácanie,vakomrozsahu,akýchkonkrétnychdlhov,svojerozhodnutienešpecifikuje
a len formálne vychádza z listinných dôkazov na č.l. 263 a 299 spisu. Podčiarkol, že súd prvej inštancie

nevychádza pri odôvodnení rozsudku a vyporiadaní BSM len z tvrdení žalovanej o spôsobe splácania
dlhov strán sporu, ale súčasne mechanicky, bez akéhokoľvek odôvodnenia prebral celkové vyporiadanie
BSM takmer úplne zhodne, ako je uvedené vo vyjadrení žalovanej zo dňa 30.8.2016, ktoré bolo súdu
doručené 31.8.2016, a to bez zohľadnenia dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise. Tvrdil, že podľa
rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, konanie o vyporiadanie BSM sa síce začína len na

návrh niektorej zo strán, súd však nie je týmto návrhom viazaný ani pokiaľ ide o rozsah BSM, ani
pokiaľ ide o spôsob jeho vyporiadania, pričom v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov musí súd prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok
niektorého z manželov (patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase bezpodielového
spoluvlastníctva z dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na

spoločný majetok (patrí do pasív) a ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú
jednému z manželov a ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou
zaplatenia príslušnej peňažnej sumy, o vyporiadaní je nutné spraviť vyúčtovanie, ktoré musí nájsť odraz
v odôvodnení rozsudku, pričom predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí celkovú
hodnotu aktív (hodnota vecí, pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli celkový

majetok bez dlhov ako rozdielu medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej výške). Z
takto zistenej hodnoty majetku každému z manželov patrí rovnaký podiel, ak neboli dôvody k zmene
kvantitatívneho podielu. Z podielu, ktorý sa každému manželovi dostáva v podobe aktív, je potrebné
zvýšiť tento jeho podiel v rozsahu, v akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky, v akom nemusínahradiť do spoločného majetku to, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok a pod., alebo znížiť jeho
podiel v rozsahu, v akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok,
resp. čo zo svojho zaplatil na spoločný dlh (napr. v podobe zaplatenia zostatku úveru), atď. Rozdiel

medzi takto stanovenými podielmi u každého z manželov a podielom, ktorý každému z manželov
patrí, musí byť rovnaký a predstavuje sumu na dorovnanie podielov. Poukazom na uvedené, súdu
prvej inštancie žalobca vytkol, že sa vyúčtovaním vôbec nezaoberal a svoje rozhodnutie založil na
konštatovaní a poukazovaní z akého dôvodu vychádza len z tvrdení žalovanej v zmysle ustanovení CSP
o sudcovskej a zákonnej koncentrácii. V tejto súvislosti žalobca namietol, že súd prvej inštancie účelovo

nerešpektoval ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie
konania, ak by boli v neprospech strany a hoci v súdnom spise sa nachádzajú listinné dôkazy, ktoré
zabezpečil súd prvej inštancie, ide o listinné dôkazy preukazujúce splácanie jednotlivých úverov, ako
aj listinné dôkazy nachádzajúce sa na č.l. 230, 233-251, ktoré svedčia o tom, že žalobca sám splácal
úvery po rozvode manželstva, súd na tieto dôkazy neprihliadal pri konečnom vyporiadaní BSM a bez

akéhokoľvek zdôvodnenia vychádza pri svojom rozhodnutí bez konečného vyúčtovania zaniknutého
BSM strán sporu tak, že preberá do rozsudku bez akéhokoľvek odôvodnenia vyjadrenie žalovanej.

7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny, majúc za to, že odvolanie žalobcu neobsahuje nič právne relevantné, lebo s

tvrdeniami žalobcu ohľadne skutkového stavu a právnymi otázkami sa už riadne vysporiadal súd prvej
inštancie. Podľa žalovanej tvrdenie žalobcu, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a
súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
nemajú oporu v skutkovom stave, nakoľko žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 31.8.2016 presne
stanovila masu a sumu nevyporiadaného BSM do ktorého zahrnula aktíva a pasíva BSM, určila zostatok

dlhov a spôsob ich splácania a navrhla spôsob prevzatia už judikovaných súdnych rozhodnutí OS
Rožňava, č. k. 10C/516/20 16-123 a 12C/294/20 15- 431. Dodala, že rozsudok je zrozumiteľný a
jasný, dobre odôvodnený, žalobca mal dostatok času na vyjadrenie od 31.8.2016 a na pojednávaní
dňa 25.4.2017 právny zástupca žalobcu vyhlásil, že sa nevie vyjadriť k vyjadreniu žalovanej zo dňa
31.8.2016, a to mal súd za nesporné, pričom súd nedokazuje skutočnosti, ktoré majú strany sporu za

nesporné v zmysle § 151 ods. 1 CSP a preto súd prvej inštancie v zmysle zásady hospodárnosti vyhlásil
dňa 25.4.2017 uznesením dokazovanie za skončené, na priložené dôkazy žalobcu, a žalovanej po tomto
termíne súd správne neprihliadal. Napokon žalovaná tvrdila, že je právne úplne irelevantné, že spor
začal za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, pretože od roku 2013 až do vyhlásenia dokazovania
za skončené súdom bol žalobca pasívny.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote,
preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky pre potvrdenie a ani zmenu rozsudku, ale rozsudok je potrebné zrušiť, pretože súd prvej

inštancie svojim nesprávnym postupom znemožnil žalobcovi realizáciu procesných práv, priznaných v
civilnom sporovom konaní za účelom ochrany práv, a to v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva
žalobcu na spravodlivý proces. Odvolanie žalobcu je dôvodné a argumenty prednesené v odvolaní sú
v plnej miere opodstatnené a je nutné s nimi súhlasiť.

9. Pre úplnosť odvolací súd pripomína, že základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len ústava“) zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch určených zákonom na inom
orgáne Slovenskej republiky. Podľa záverov ustálenej judikatúry rozhodnutiu všeobecného súdu vo
veci samej musí predchádzať jeho postup zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania

v zmysle príslušných ustanovení ústavy a medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovností zbraní a práve na kontradiktórne konanie.
Všeobecné súdy v civilnom súdnom konaní nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad a
aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou
zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov sporových strán

(por. m. m. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. februára 2012, sp. zn. 1 Cdo 48/2010).10. Podľa článku 48 ods. 2, vety prvej Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonaným dôkazom.

11. Z citovaného ustanovenia vyplýva základné ústavné právo strany sporu, aby jej vec bola prejednaná
vjejprítomnostiazakotvujeipožiadavkukontradiktórnosti,ktoráspoluspožiadavkourovnostisporových
strán a zásadou rovnosti zbraní, predstavuje kľúčové atribúty spravodlivého konania pred súdom (čl. 6
ods. 1, čl. 9 CSP), premietajúce sa do rovnoprávneho postavenia procesných strán, pokiaľ ide o právo

skutkovo a právne argumentovať, podávať návrhy, vyjadrovať sa k návrhom a tvrdeniam druhej strany,
ako i navrhovať dôkazy preukazujúce ich tvrdenia. Kontradiktórnosť sa v súdnom procese vzťahuje
jednak na dokazovanie, a súčasne zahŕňa i právo zoznámiť sa s argumentmi predloženými druhou
stranou a vyjadriť sa k nim. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva súdne rozhodnutie nemôže byť
založené na ničom, čo nebolo predložené na diskusiu, resp. čo nebolo predmetom diskusie strán (por.
napr. rozsudok Mantovanelli proti Francúzsku z 18.3.1997, Rowe a Davis proti Spojenému kráľovstvu

zo dňa 16. 2. 2000, Ekbatani proti Švédsku z 26.5.1988, Helmers proti Švédsku z 29.10.1991, Belziuk
proti Poľsku z 25.3.1998, Cooke proti Rakúsku z 8. 2. 2000).

12. Ak teda súd založil súdne rozhodnutie na niečom, čo nebolo predložené na diskusiu, resp. čo
nebolo predmetom diskusie strán alebo ak pri hodnotení dôkazov niektorý z dôkazov vykonaných v

konaní opomenul, resp. sa ním nezaoberal, zaťažil svoje rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce
vážnou procesnou vadou, zakladajúcou dôvod pre zrušenie rozhodnutia, ktoré pre nedostatok dôvodov
nemožno preskúmať. Za takejto situácie odvolací súd nie je ani oprávnený pre účely eventuálnych
vlastných skutkových záverov bez ďalšieho hodnotiť vykonané dôkazy.

13. K uvedenej vade došlo i v posudzovanom prípade.

14. Z odôvodnenia rozsudku plynie, že súd prvej inštancie o návrhu žalobcu na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva rozhodol „podľa návrhu žalovanej v zmysle zákonných ustanovení o
spôsobe vyporiadania BSM ustanovených v Občianskom zákonníku, na ktoré súd poukazuje v ods. 13

a 14.“ (bod 22 rozsudku). Tento záver vyvodil bez ďalšieho potom, ako citoval znenie § 143 ods. 1, 2 a
3, § 149 ods. 1 až 5 a § 150 Občianskeho zákonníka, ako i znenie § 153 ods. 1 až 3 a § 154 CSP a
ako oboznámil obsah argumentácie žalobcu v žalobe podanej na súd dňa 7.7.2011 a uviedol, že nariadil
znalecké dokazovanie znalcom Ing. Štefanom Baštákom, ktorý v znaleckom posudku č. 27/2012 zo
dňa 31.3.2012 určil hodnotu trojizbového bytu č. X Q. W. T. Č..X.. XXX, J.. P. Č.. XX a pozemku parcely

č. KN 2081/19, k.ú. Rožňava na sumu 18.300 eur, že právny zástupca žalovanej podal dňa 31.8.2016
na súd návrh na vyporiadanie BSM, ku ktorému sa žalobca napriek opakovaným výzvam nevyjadril,
a poukázal na obsah vyjadrenia žalobcu i žalovanej po pojednávaní dňa 25.4.2017, ktoré odročil za
účelom vyhlásenia rozsudku na deň 23.5.2017, ktoré žalobca doručil súdu dňa 3.5.2017 a žalovaná dňa
15.5.2017.

15. Z uvedeného je nutné vyvodiť, že z dôvodov rozsudku vôbec nevyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov a právnym záverom na strane druhej, ktorý sa
dostal do zjavného nesúladu so skutkovými zisteniami, resp. z nich v žiadnej možnej interpretácii z
odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, dokonca z neho nevyplýva ani zistenie, či a kedy bolo

manželstvo sporových strán rozvedené a či bola zachovaná lehota na podanie návrhu na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva súdom, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces,
zakotveného v článku 36 ods. 1 Listiny základných práva a slobôd. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi
v jeho odvolaní i v tom, že výrok je v časti h/, ktorou „prikazuje hnuteľné veci každému účastníkovi
konania do výlučného vlastníctva podľa stavu, v akom každý z nich vec patriacu do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia užíva a má ju v držbe“ je
pre absenciu špecifikácie hnuteľných vecí absolútne nevykonateľný.

16. Z obsahu spisu a napokon i odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie potom, ako
vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené, uložil žalovanej povinnosť „doručiť súdu v 15 dňovej

lehote aktualizované zostatky úverov strán sporu, ktoré sú uvedené v poslednom podaní doručenom
súdu 31.08.2016.“ (č.l. 312 súdneho spisu). Takýto postup nemožno vyhodnotiť ako správny.17. Podľa § 182 CSP ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli
svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. V prípade, ak po vyjadrení strán súd
nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

18. Pokiaľ preto súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a následne uznesením uložil
žalovanej povinnosť predložiť súdu dôkaz („aktualizované zostatky úverov strán“), týmto nesprávnym
postupom zaťažil súd prvej inštancie konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie v spore. Na rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto nesprávneho postupu súdu, je potrebné

hľadieť ako na rozporné so zásadami spravodlivého procesu, právnej istoty a predvídateľnosti práva a
už len z tohto dôvodu je nutné pristúpiť k jeho kasácii.

19. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, len rozsudok zrušiť podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

20. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o návrhu žalobcu
na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva s prihliadnutím na všetky žalobcom i žalovanou
predložené a označené dôkazy a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP
a ustálenými zásadami súdnej praxe tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia bol nepochybné skutkové a
právnezávery,ktorévyvodilzozistenéhoskutkovéhostavu,obsahomktoréhobudújasnéazrozumiteľné

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane námietok žalobcu v priebehu sporu
na súde prvej inštancie i v priebehu odvolacieho konania.

21. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy vprípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422
ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý

za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).