Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 26, 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/16/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311200500
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4311200500.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v právnej veci žalobcu: L. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom O.. U.. I. XXX/XX, XXX XX L., proti žalovanému: Slovenská republika, Sociálna
poisťovňa - Ústredie, 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o zaplatenie 750.000 eur s prísl.,

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 25,20 eur do troch dní, od dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 750.000

eur od 22. apríla 2008 s príslušným úrokom 3 % až do zaplatenia. V podanej žalobe uviedol, že
žalovaný oznámil 22. apríla 2008, že svoje nároky môže žalobca uplatniť súdnou cestou, pretože on
tvrdí všetko to, čo nie je na vôli vzniku právneho úkonu, dokonca Sociálna poisťovňa, pobočka L.
zašla ešte ďalej, že posudkového lekára, jeho dátum je správnym konaním samostatný dátum, jeho
skončenie avšak aj táto je menovanou osobou upravená, nakoľko žalovaný, jeho falzifikát obsahuje tri
pečiatky, ošetrujúceho lekára a na fotografii sú uvedené pečiatky odstránené a dodáva, že po tomto
dátume Sociálna poisťovňa, pobočka L. nemohla vykonávať svoju činnosť. Stále sú zákonné, verejné

listiny ako falzifikát používané nekompetentným orgánom. V čase trestnej činnosti proti ľudskosti, vo
forme organizovaného zločinu zneužitím moci orgánu verejnej moci od 9.9.2002 do 22. apríla 2008
zabránili a znemožnili zákonné prostriedky a na podporu nemožného plnenia vydávali rozhodnutia na
plnenie z verejnej moci bez legitimity, bez spôsobilosti, bez práva a povinnosti, čo je zákonom zakázané,
zákonom nie je dovolené, použili hrubý nátlak, ako organizovaná skupina vo forme objednávky na
kruté, neľudské zaobchádzanie, začal hrubo narušovať občianske spolunažívanie a úlohami proti cti,
vážnosti a dôstojnosti, životu a zdraviu, konal trestnými činmi proti ľudskosti, aby spôsobil príčinnú

súvislosť na škodu veľkého rozsahu, aby zničil celý život a zdravie, česť, občianske práva, slobodu, aby
zmaril uplatnenie základných práv a slobôd závažnejším spôsobom. Vo svojom doplňujúcom podaní
žalobca upresnil, že škoda spočíva v tom, že Sociálna poisťovňa nemohla používať rozhodnutia vydané
posudkovým lekárom, ktorý vynechal číslo potlače X. L.-XXXXX-X a vyrobil úplne nepravú listinu, ktorú
použili ako pravú -dopísali číslo E. XXXXXX (falzifikát) - viď zadokumentovanie posudkovým lekárom,
jeho pečaťami, podpisom, jeho rukopisom, kde ide o nesprávny úradný postup v správnom konaní, a to o
postup posudkového lekára a rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Postavenú činnosť posudkového lekára

nie je možné používať, nie je možné používať jeho nezákonnosti na nemocenské dávky. To, čo Sociálna
poisťovňa nepoužíva na nárok na nemocenské, to cez políciu, prokuratúru a súd žalovaný použije pod
nezákonnými vyrobenými dôkazmi. To, čo je vo vyššieuvedenom, je nesprávny úradný postup a príčinná
súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom bez právneho dôvodu, keď žalovaný vytvorilškody 2270,63 eur, 2002,29 eur, 22.130,88 eur, 200.000 eur, 432.246 eur, čo spolu tvorí 658.649,72
eur. Keďže žalovaný použil a odpredal miliónové pohľadávky pod fyzickou osobou Ľ. C., do ktorého -
porušovaním zák.č. 428/2002 Z.z. a nesprávnym nakladaním s osobnými údajmi obohatil iného, čo je

jeho nesprávny úradný postup, keby konal v súlade so zákonom, nebola by vznikla škoda 750.000 eur.
Žalobca uviedol, že žalovaný falšuje, podstatne zmení verejnú listinu, úradné pečate, úradné uzávery,
ciachu, úradný znak, značku alebo ciachu, pozmení celý obsah verejnej listiny, aby ju používal ako
pravú cez súd ohováraním cez vyhotovenie pozmenenie zosnuje zmeny, aby ich používal ako pravé
aj na základe nepravých podkladov, čím spôsobil škodu veľkého rozsahu vo výške 750.000 eur cez

porušovanie zákona NR SR č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, teda podstatne zmenil a
doplnil iné osobné údaje, ktoré sa vo verejných listinách nenachádzajú. Uviedol, že falzifikát vystavil
M.. N. I. od 11.1.2012 na tlačive ÚNZ potvrdenie o pracovnej neschopnosti pod č. X. L.-XXXXX-XX
Záznam pre ÚNZ. Tieto ochranné prvky vo verejnej listine, ktorého zosnoval žalovaný a je pre ňu
činný - vo verejnej listine vymazal úradné uzávery, úradný znak úradnú značku alebo ciachu, podstatne
pozmenil celý ich obsah tak, že korektorom vymazal ÚNZ v ľavom hornom rohu, v pravom hornom rohu

vymazal L. XXXXX-XX a tieto údaje podstatne pozmenil, doplnil na E. a takúto listinu použil dňa 9.
septembra 2002 /doručené ÚNZ potvrdenie o pracovnej neschopnosti/ t.j. záznam pre ÚNZ Náhradné
hlásenieodovzdanénaďalšieošetrenie.Trebauviesť,žežalovanýpodstatnepozmenilto,čojefalzifikát.
Zosnoval ohováranie, zavedenie veci do omylu cez plánovanie - dňa 31.marca 2003 prepečiatkoval
verejnú listinu ÚNZ potvrdenie o pracovnej neschopnosti č. X. L. XXXXX-XX na prepečiatkov. M.. N. I.,

lekára PK SZ SP pobočky L., prepečiatkovanie cez pečate praktického lekára M.. O. K., čiže zosnoval
ďalšie pozmenenie falzifikátu, ktorý vlastnili a mali od 9.9.2002. Nie je možné určiť práceneschopnosť
Ľ. C. tak, že prepečiatkovali verejnú listinu na falzifikáte. M.. N. I. ako nepríslušný orgán vydal falzifikát
s dátumom 11.1.2002 a určil schopný práce od 7.9.2002. Nemá spôsobilosť, aby podal riadny opravný
prostriedok, nemá pasívnu legitimitu. Sú splnené všetky tri podmienky na to, aby žalovaný uhradil

vzniknutú škodu, ktorá je podľa § 27 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. žiadaná.

Súd pojednával podľa § 101 ods.2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu, nakoľko bol riadne a včas predvolaný
a nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.

Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Uviedol, že neprihliadol na uplatnený návrh žalobcu na náhradu
škody a nevyhovel jeho návrhu vo veci priznania náhrady škody v rámci predbežného prerokovania
návrhu na náhradu škody. Žalovaný považuje podanie žalobcu za zmätočné, nekvalifikované. Nie je
jasné, o aké právne skutočnosti uplatňuje žalobca svoj nárok. Žalovaný trval na písomnom vyjadrení,
v ktorom okrem iného uviedol, že žalovaný bol uznaný za dočasne práceneschopného ošetrujúcim

lekárom M.. K. v období od 11.1.2002 do 6.9.2002. V súlade s usmernením Sociálnej poisťovne,
ústredie Bratislava, bola v pobočke L. vykonaná kontrola vo veci falšovania tlačív Potvrdení o dočasnej
pracovnej neschopnosti. Kontrolou bolo zistené, že na dieli I potvrdenia - Legitimácia práceneschopného
poistenca a Hlásenie pre Sociálnu poisťovňu o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti ( doručené
náhradné hlásenie E. XXXXXX - číslo pôvodného potvrdenia o DPN), obsahuje skorší dátum skončenia

dočasnej pracovnej neschopnosti dňa 6.9.2002, t.j. práceschopný od 7.9.2002. II. diel potvrdenia-
Hlásenie zamestnávateľovi o skončení pracovnej neschopnosti, predložil pobočke zamestnávateľ K.
K., A..P..U.. L. dňa 17.12.2002, na ktorom je neskorší dátum skončenia pracovnej neschopnosti dňa
16.9.2002, t.j práceschopný od 17.9.2002. Po zistení nezrovnalostí Sociálna poisťovňa, pobočka L.,
vyžiadala stanovisko od ošetrujúceho lekára M.. K., ktorý na dočasnej pracovnej neschopnosti dňa

31.3.2003 potvrdil správnosť ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, s dátumom práceschopný
dňa 7.9.2002. Od uvedeného obdobia žalobca nepredložil, t. zn. že si neuplatnil žiadnu inú dočasnú
pracovnú neschopnosť.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Žalobca podal návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 750.000 eur,
z 5.1.2011, v ktorom žiadal Sociálnu poisťovňu, Ústredie Ul. 29.augusta 8-10 813 63 Bratislava o
zaplatenie sumy 750.000 eur. Uviedol v ňom, že bez legitimity Sociálna poisťovňa Ústredie v roku 2008
použila 126 dní a sumu 6848 Sk za uvedené dni, hoci do obdobia od 1.11.2002 je suma 6848 Sk. Ďalšia

vec je, že dvakrát Sociálna poisťovňa získala príjem do sociálneho systému za obdobie od 1.2.1993
do 15. augusta 2004, pričom vyrobila právne úkony r. 2008 tak, že tieto roky vymazala zo systému,
ako aj to za ambulantnú starostlivosť poskytovania a rozhodovania. Sú používané dátumy, pečiatky,
podpis posudkového lekára, ktoré je správne rozhodnutie - dátum 17.9.2002, ktorý je absolútne neplatnýpriamo zo zákona a tieto právne konania z nemožného plnenia vyrobili plnenia, aby zmarila Sociálna
poisťovňa Ústredie uplatnenie základných práv a slobôd, pozmenila zápočty dôchodkové, evidenčné
listy, mzdové náklady, aby zabránila ísť do predčasného starobného dôchodku. Závažnejším spôsobom

spôsobí škody v súlade s čl. 46 ods. 3 žiada žalobca zadosťučinenie 750.000 eur.

Sociálna poisťovňa súdu oznámila,. že predmetnou žiadosťou sa žalobca domáha náhrady škody vo
forme nemajetkovej ujmy vo výške 750.000 eur na rovnakom právnom a vecnom základe ako si uplatnil
nárok na náhradu škody žiadosťou zo dňa 15. januára a zo dňa 5. februára 2013, preto Sociálna

poisťovňa na túto žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 16 ods.3 zákona
č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. neprihliada.

Žalobca bol vyzvaný, aby súdu predložil, zaslal, oznámenie z 22. apríla 2008, v ktorom mu žalovaný
oznámil, že svoje nároky môže uplatniť súdnou cestou. Súdu toto oznámenie žalobca nezaslal. Žalobca
bol súdom tiež vyzvaný, aby súdu zaslal list z 11.3.2008, ako aj rozhodnutia vydané posudkovým

lekárom, na ktoré poukazuje v doplnení podania. Bol tiež súdom vyzvaný, aby oznámil súdu, kedy došlo
knesprávnemuúradnémupostupuSociálnejpoisťovneavktoromkonaníSociálnapoisťovňanesprávne
postupovala, spisovú značku nech uvedie. Žalobca súdu zaslal fotokópiu Náhradného hlásenia, ktoré
žalobca označil ako falzifikát. V Náhradnom hlásení je okrem iného uvedené E. XXX XXX, C. Ľ.
XXXXXX/XXX, L., I..XX Neschopný práce od 11.1.02 Schopný práce od 7.9.02. Vystavené 11.1.2002.

V dvoch razítkach je uvedené M.. N. I. lekár PKSZ SP pobočka L.. Žalobca súdu zaslal aj fotokópiu
Potvrdenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré žalobca označil ako originál. V Potvrdení dočasnej
pracovnej neschopnosti I: Legitimácia práceneschopného poistenca. Hlásenie pre Sociálnu poisťovňu
o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti je okrem iného uvedené E. C. Ľ.E. XXXXXX/XXXX, L.,
I..XX/pr. Neschopný práce od 11.1.2002, vystavené 11.1.02 Schopný práce od: - tu nie je uvedený údaj.

Vystavené dňa 11.1.02 V razítku je uvedené okrem iného M.. K. O..

Sociálna poisťovňa, pobočka L. vydala dňa 9.5.2003 rozhodnutie číslo: XXX-XXX-XXXX/XXXX-X, v
ktorom stanovila Ľ. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., I. XX povinnosť do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia vrátiť preplatok na nemocenskom za obdobie od 7. septembra 2002 do 16. septembra 2002

v sume 1890 Sk, nakoľko zavinil, že táto dávka nemocenského poistenia bola vyplatená neprávom.
V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že Ľ. C. bolo za obdobie od 11.1.2002 do 17.9.2002 vyplatené
nemocenské v sume 55.545 Sk. Nárok na nemocenské dávky podľa správnej dočasnej pracovnej
neschopnosti bol za obdobie od 11.1.2002 do 6.9.2002 v sume 53.655 Sk. V odôvodnení rozhodnutia sa
ďalej uvádza, že Sociálna poisťovňa, pobočka L. zistila na základe kontroly falšovania tlačív potvrdení

dočasnej pracovnej neschopnosti nezrovnalosti o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Na I.
dieli, ktorý je hlásením pre Sociálnu poisťovňu o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti (doručené
náhradné hlásenie) bol potvrdený skorší dátum skončenia pracovnej neschopnosti, t.j. PS od: 7.9.2002,
ako na II. dieli, ktorý je podkladom na skončenie poskytovania nemocenského, na ktorom bol neskorší
dátum skončenia pracovnej neschopnosti, t.j. PS od: 17.9.2002. Následne na základe vyžiadania

potvrdenia od ošetrujúceho lekára M.. O. K. bolo potvrdené, že nedošlo k omylu ani k oprave zo strany
ošetrujúceho lekára, nakoľko potvrdil ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti s dátumom PS od:
7.9.2002. V rozhodnutí je uvedené poučenie o možnosti podať odvolanie.

Žalobca ako dôkaz skutku uviedol sp.zn. 3Nt 26/06. Súd sa preto oboznámil s návrhom v spise

Okresného súdu Levice sp.zn. 3Nt 26/2006 z ktorého vyplýva, že Okresný prokurátor v Leviciach podal
na Okresný súd Levice dňa 12.10.2006 návrh zo dňa 9.10.2006 podľa § 236 odsek 1 Tr. zák. na uloženie
ambulantného ochranného psychiatrického liečenia žalobcovi. V odôvodnení návrhu okrem iného sa
uvádza,žeOkresnýprokurátorvLeviciachuznesenímč.2Pv458/03z20.6.2006,právoplatné2.8.2006,
zastavil trestné stíhanie žalobcu, stíhaného za trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny,

úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 odsek 1 Trestného zákona, zákona č. 140/1961 Zb.
na tom skutkovom základe, že ako zamestnanec K.-K., A.. A. P.. U.. L., ulica O. Č. XX bol v období
od 11.1.2002 do 17.9.2002 práceneschopný a za toto obdobie mu boli vyplatené nemocenské dávky
vo výške 55.545 Sk, pričom v presne nezistenom čase a mieste v dobe od 6.9.2002. najneskôr do
17.12.2002, kedy II. diel potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti číslo E. XXXXXX, vydaného

M.. O. K., predložil Sociálnej poisťovni, pobočke v L., si dopísal do dátumov číslicu „1", čím pozmenil
dátum „Schopný práce od 7.9.2002 na Schopný práce od 17.9.2002", dátum „Nastúpil do zamestnania
dňa 17.9.2002". čím takto si predĺžil práceneschopnosť o 10 dní a získal tak naviac peňažnú dávku
za obdobie od 7.9.2002 do 16.9.2002 vo výške 1890 Sk ku škode Sociálnej poisťovne, pobočky v L..Zo spisu vyplýva, že o návrhu na uloženie ambulantného ochranného psychiatrického liečenia nebolo
zatiaľ rozhodnuté.

Žalobca v žalobe uviedol meno a priezvisko L. C.. Vo svojom podaní zo dňa 6.3.2012 meno a priezvisko
uviedol L.N. C.. V rodnom liste má uvedené L. C.. Vo svojom podaní zo dňa 29.7.2013 uviedol meno
a priezvisko Ľ. C.. Súd vychádzal pri uvedení mena a priezviska žalobcu v úvodnej časti rozsudku
prihliadnuc na údaj o mene a priezvisku žalobcu v rodnom liste, prihliadnuc aj na to, že v doplňujúcom
podaní z o 6.3.2012 žalobca meno a priezvisko uviedol v súlade s údajom o mene a priezvisku v rodnom

liste.

Súd nevykonal dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov T.. V. J., riaditeľky pobočky, K.. N.
Š., vedúcej oddelenia Ústredia Sociálnej poisťovne, nakoľko nie je zrejmé, ku ktorým konkrétnym
skutočnostiam by sa mali vyjadriť, pretože žalobca bližšie nekonkretizoval, či a ktorú konkrétnu vec tá-
ktorá navrhovaná svedkyňa vybavovala, ktorej sa nesprávny úradný postup mal týkať. Súd nevykonal

dokazovanie výsluchom navrhovaného svedka B.. V. L., bývalého ministra spravodlivosti Slovenskej
republiky, nakoľko zo žaloby nevyplýva, k akým konkrétnym skutočnostiam by mal vypovedať, ktoré
priamo súvisia s prejednávanou vecou. Súd nevykonal výsluch svedka B.. P. C., ministra vnútra SR,
nakoľko tento by mal podľa žalobcu vypovedať o tom, že Ľ. C., G.. XX.XX.XXXX sa nenachádza
v evidencii obyvateľov na Slovensku, nemá štátne občianstvo a ani sa nenarodil. To, či je vedená

fyzická osoba v Registri obyvateľov Slovenskej republiky je možné zistiť dotazom na tento register. Súd
neuskutočnil na návrh žalobcu výsluch predsedu vlády B.. P. Y. ako svedka, ktorý by mal vypovedať
ako svedok udalosti, že Ľ. C., G.. XX.X.XXXX nemá právnu spôsobilosť ani povinnosť, ani práva a
nemôže mať ani adresu, nemôže byť účastníkom konania na vydávanie rozhodnutia. Súd nepovažuje
výsluch navrhnutého svedka za nevyhnutný, nakoľko nejde o potvrdenie skutočností, ku ktorým by sa

mal navrhovaný svedok v konkrétnej prejednávanej veci vyjadrovať.

Podľa § 2 zák.č.514/2003 Z.z. v znení platnom a účinnom ku dňu podania žaloby, (ďalej len zák.č.
514/2003 Z.z.) Na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom

chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.ch, právom chránených záujmoch a

povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku
nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným
postupom,

Podľa § 3 ods. 1 zák.č.514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zák.č.514/2013 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. i) zák.č.514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

verejnoprávnainštitúcia,záujmovásamosprávaaleboprávnickáosoba,ktorejzákonzverilrozhodovanie
o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti
verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda
bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
Podľa § 5 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 zák.č.514/2003 Z.z. Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorýmbola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 9 ods. 1 vety prvej zák.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. .právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť ) s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods .1 zák.č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa §17 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 27 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 27 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré
boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa § 25 ods. 2 zák.č. 58/1969 Zb. v znení platnom a účinnom do 1.7.2004 (ďalej len zák.č.58/1969
Zb.) v právnych vzťahoch upravených v tomto zákone vystupuje v mene štátu ústredný orgán uvedený
v § 9 ods. 1.
Podľa § 3 zák.č. 58/1969 Zb., ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti
nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.
Podľa § 4 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím
tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa § 9 ods.1 zák.č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako
aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať
s ústredným orgánom.
Podľa § 10 zák.č. 58/1969 Zb., ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov
odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 18 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb., štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych
orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom
tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Podľa § 18 ods. 2 zák.č. 58/1969 Zb., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 20 zák.č. 58/1969 Zb., pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v
tomto zákone Občianskym zákonníkom.V mene štátu podľa § 9 ods. 1 písm. b zák.č. 58/1969 vystupuje ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého
patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu a ak niet takého
ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti.

Podľa § 21 ods. 4 vety prvej zák.č. 58/1969 Zb. za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu
pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 20 zák.č. 58/1969 Zb., pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v
tomto zákone Občianskym zákonníkom.

Na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zák. č.
58/1969 Zb. sa nevyžadovalo predbežné prerokovanie nároku na príslušnom ústrednom orgáne.

Sociálna poisťovňa, Ústredie, žalobcom uplatnený nárok žalobcu na základe ním podaného návrhu na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neuspokojila.

Žalobca si svoj nárok uplatnil voči žalovanému, Slovenskej republike, za ktorú koná Sociálna poisťovňa,
Ústredie. Sociálna poisťovňa bola zriadená 1. novembra 1994 zákonom č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej

poisťovni ako verejnoprávna inštitúcia poverená výkonom nemocenského poistenia a dôchodkového
zabezpečenia.,

Zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje nesprávny úradný postup. Z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že
podľa konkrétnych okolností toho ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom

právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu
pravidiel ustanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku,
ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Zák.č. 514/2003 Z.z. definuje nesprávny
úradný postup v § 9.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom štátneho
orgánu v rámci plnenia úloh štátu podľa zák.č. 58/1969 Zb., ako aj podľa zák.č. 514/2003 Z.z.
predpokladá súčasné splnenie troch podmienok: nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Tieto tri podmienky vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri plnení úloh zákonných orgánov pri výkone verejnej moci

nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne, v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich
je daná zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri plnení úloh štátneho orgánu a pri výkone verejnej
moci.

Škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je

objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
peňažného.Zodpovednosťštátuzaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupomjedanálenvtedy,
ak škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom.

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zák.č. 514/2003 Z.z.

nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov, objektívnych súvislostí,
v rámci ktorého jeden jav (príčina), vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak
je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Pre posúdenie vzniku
zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, majetková ujma,
za ktorú je náhrada požadovaná. Vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a

konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom
nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. V postupnom slede javov
je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa
stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.

Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo,
bezprostredne, predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný.Pre vznik zodpovednosti štátu za nemajetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
sa vyžaduje splnenie troch predpokladov súčasne : nesprávny úradný postup štátneho orgánu,
nemajetková ujma, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu a

nemajetkovou ujmou. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za splnenia uvedených podmienok
možno priznať tomu, komu nemajetková ujma vznikla ako dôsledok nesprávneho úradného postupu
takéhoto orgánu, a to ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením.

Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym

úradným postupom. Za nesprávny úradný postup považuje žalobca nesprávne vyznačenie dátumu
ukončenia jeho dočasnej pracovnej neschopnosti dňom 6.9.2002, ako aj falšovanie potvrdenia o
dočasnej pracovnej neschopnosti. Žalobca poukázal na to, že Sociálna poisťovňa nemohla používať
rozhodnutia vydané posudkovým lekárom, ktorý vynechal číslo potlače X. L.-XXXXX-X a vyrobil úplne
nepravúlistinu,ktorúpoužiliakopravú-dopísaličísloE.XXXXXX(falzifikát).Žalobcauviedol,žefalzifikát
vystavil M.. N. I. od 11. januára 2002 na tlačive ÚNZ potvrdenie o pracovnej neschopnosti pod č. X. L.-

XXXXX-XX Záznam pre ÚNZ. Žalobca to považuje za nesprávny úradný postup v správnom konaní, a
to postup posudkového lekára a rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Žalobca uviedol, že žalovaný falšuje,
podstatne zmení verejnú listinu, úradné pečate, úradné uzávery, ciachu, úradný znak, značku alebo
ciachu, pozmení celý obsah verejnej listiny, aby ju používal ako pravú. Nie je možné podľa neho činnosť
posudkového lekára, jeho nezákonnosti používať na nemocenské dávky.

Žalobca nepreukázal, že existuje rozsudok súdu vydaný v trestnom konaní, z ktorého by bolo možno
vyvodiť, že M.. N. I. a M.. O. K. falšovali potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu. Za
daných okolností nemožno preto vyvodiť, že žalobca preukázal, že zo strany Sociálnej poisťovne došlo
k nesprávnemu úradnému postupu pre falšovanie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti M..

I. a M.. K. a že Sociálna poisťovňa vychádzala z nimi falšovaného potvrdenia o dočasnej pracovnej
neschopnosti.

Žalobca žiadnymi dôkazmi nepreukázal, že žalovaný použil a odpredal miliónové pohľadávky pod
fyzickou osobou Ľ. C., že nesprávnym nakladaním s osobnými údajmi obohatil iného, čo žalobca

považoval za nesprávny úradný postup.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 9.5.2003
č. 200-152-4002/2003-1 vznikla žalobcovi povinnosť vrátiť Sociálnej poisťovni preplatok za obdobie
od 7.9.2002 do 16.9.2002 v sume 1890 Sk. Žalobca mal možnosť podať proti rozhodnutiu Sociálnej
poisťovne odvolanie, o čom bol v rozhodnutí poučený, v rámci ktorého mohol namietať všetky

okolnosti súvisiace s vystavením potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti a s ukončením dočasnej
práceneschopnosti. Žalobca nepodal odvolanie proti citovanému rozhodnutiu. Právoplatné rozhodnutie
nebolo zrušené. Nebola preto už z tohto dôvodu splnená podmienka pre priznanie nároku na náhradu
škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi v príčinnej súvislosti s týmto rozhodnutím. Žalobca pre nesprávne
písanie jeho mena a priezviska napádal to, že v rozhodnutí Sociálnej poisťovne, nejde o osobu totožnú

s ním. V rozhodnutí je uvedené meno a priezvisko Ľ. C., dáta nar. XX.XX.XXXX. Uvedené je aj rodné
číslo XXXXXX/XXX. Prípadné nedostatky, či nedopatrenia v súvislosti s písaním mena a priezviska
fyzickej osoby nemenia jej identitu, ani nezasahujú do jej procesnej spôsobilosti byť účastníkom konania,
t.j. ani do jej práva podať odvolanie. Súd poukazuje na to, že podľa § 14 ods.1 zák.č.71/1967 Zb.,
účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má

konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo
dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
Žalobca mal možnosť podať odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu, keďže jeho procesná spôsobilosť
nebola nesprávnym napísaním jeho mena a priezviska dotknutá. Žalobca aj proti rozhodnutiu vo veci

dočasnej pracovnej neschopnosti mal možnosť podať odvolanie do troch dní od dňa oznámenia alebo
doručenia rozhodnutia podľa § 37 ods. 5 zák.č. 98/1995 Z.z. vtedy platnom a účinnom.
Žalobca neuvádzal, v akom inom konaní vedenom v Sociálnej poisťovni malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu zo strany Sociálnej poisťovne, pri vybavovaní akej inej konkrétnej veci týkajúcej sa
žalobcu malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, v dôsledku ktorého vznikla žalobcovi škoda.

Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody v sume 750.000 eur, ale nepreukázal, že mu v takejto výške
vznikla majetková ujma alebo nemajetková ujma a ani nekonkretizoval, prečo si uplatňuje náhradu škody
alebo nemajetkovú ujmu práve v tejto výške. Žalobca uvádza, že žalovaný mu vytvoril škody - 2270,63
eur, 2002,29 eur, 22.130,88 eur, 200.000 eur, 432.246 eur, čo spolu činí 658.649,80 eur, t.j. nižšiu sumu,než v ktorej si uplatnil nárok voči žalovanému. Pritom ani ohľadne týchto súm neuviedol, z akého dôvodu
vyčíslil škodu v tej- ktorej sume.

Žalobca nepreukázal súčasné splnenie podmienok, že mu vznikla škoda alebo nemajetková ujma v
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom žalovaného alebo jeho nezákonným rozhodnutím.
Keďže neprichádza do úvahy zodpovednosť žalovaného za škodu, za nemajetkovú ujmu, spôsobenú
pri výkone verejnej moci pre nesplnenie zákonných predpokladov v zmysle zák.č.58/1969 Zb. a zák.
514/2003 Z.z., súd žalobu žalobcu zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd priznal žalovanému náhradu trov konania, pretože mal v konaní úplný procesný úspech. Náhradu
trov konania si žalovaný uplatnil vo výške cestovných nákladov za použitie osobného motorového

vozidla v dňoch 9.9.2013 a 26.5.2014 vo vyčíslenej celkovej sume podľa vyúčtovania pracovnej cesty v
celkovejsume202,90euravovyčíslenístravnéhopoverenejzástupkynežalovanéhoavodičaosobného
motorového vozidla v sume celkove 16 eur. Súd žalovanému priznal náhradu účelne vynaložených trov,
za ktoré súd považuje cestovné náklady vo výške cestovného hromadným dopravným prostriedkom,
autobusom za cestu z Bratislavy do Levíc a späť dňa 9.9.2013 - 2 x 6,30 eur a 26.5.2014 - 2 x 6,30 eur,

pretože žalovaný nezdôvodnil potrebu vykonať cestu na pojednávanie súdu a späť iným než hromadným
dopravným prostriedkom. Náhradu za stravné súd nepriznal, nakoľko žalovaný má povinnosť poskytnúť
poverenej zamestnankyni stravné v dni výkonu jej práce bez ohľadu na vykonanie pracovnej cesty v
súvislosti s pojednávaniami na súde. Náhradu trov konania z vyššieuvedených dôvodov súd priznal v
sume celkove 25,20 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní, od dňa jeho
doručenia, na Okresnom súde Levice, v dvoch písomných
vyhotoveniach.
V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva,

ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
predpisu.