Rozhodnutie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10Csp/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817206928
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8817206928.2

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: OTP
Banka Slovensko, a.s. so sídlom Štúrova č. 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916 proti žalovanému: N.
L., nar.XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, M. B., o zaplatenie 678,85 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.07.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 678,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% zo sumy 678,85 eur od 01.07.2015
do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 04.12.2003 bola medzi
žalobcom a žalovanou uzatvorená Zmluva o Ready Konte na báze bežného účtu č.XXXXXXX/XXXX

(ďalej len „Zmluva“) v zmysle zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a v súlade so
Všeobecnými obchodnými podmienkami vedenia konta a terminovaného vkladu v SKK a vedenia
bežného účtu a terminovaného vkladu v cudzej mene fyzickým osobám občanom v OTP Banka
Slovensko, a.s. (ďalej len „VOP“), ktorou sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť OTP Konto pre žalovanú
v mene SKK. Dňa 06.02.2014 bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená Zmluva o poskytnutí
povoleného debetného zostatku, na základe ktorej žalobca umožnil žalovanej čerpanie peňažných

prostriedkov z uvedeného Konta až do výšky limitu povoleného debetného zostatku, pričom tento limit
bol ku dňu účinnosti tejto zmluvy dohodnutý vo výške 650 eur. Následne vykazovalo Konto žalovanej
prečerpanie maximálnej výšky limitu povoleného debetného zostatku. Žalovaná však nepovolený
debet nevyrovnala a nezabezpečila pravidelné pripisovanie finančných prostriedkov v prospech jeho
účtu, preto žalobca zrušil žalovanej povolený debet a naďalej viedol pre žalovaného Konto, pričom
žalovaná bola povinná udržiavať na Konte povinný minimálneho zostatok. Túto povinnosť však žalovaná

nedodržala, preto žalobca zrušil žalovanej dňa 06.11.2014 povolený debet a naďalej viedol pre žalovanú
účet., pričom žalovaná bola povinná udržiavať na účte povinný minimálny zostatok. Túto povinnosť
žalovaná nedodržala, preto následne žalobca zaslal žalovanej výpoveď zmluvy dňa 09.04.2015 ktorá
nadobudla účinnosť uplynutím dvojmesačnej výpovednej lehoty, ktorá začala plynúť prvým dňom
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená, teda dňa 30.06.2015. Následne
žalobca zrušil Konto žalovanej s debetným zostatkom vo výške 678,85 eur. Žalobca v súčasnosti eviduje

predmetnú pohľadávku na vnútornom účte a zároveň úročí úrokmi z omeškania v súlade s § 369 ods.1
zák. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a § 3 ods.1 nar.vl. 87/1995 Zb.z. účinného do 31.1.2013

2. Žalovaná sa k žalobe žalobcu nevyjadrila.

3.V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 678,85 eur s prísl.. S poukazom k

uvedenému súd dňa 28.11.2017 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku ( ďalej len„CSP“) vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení
rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 20.11.2017.

4. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.

5.Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez
nariadenia pojednávania.

7.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o OTP READY
Konte zo dňa 04.12.2003, Zmluvou o poskytnutí povoleného debetného zostatku zo dňa 06.02.2014,

Výpoveďou zmluvy zo dňa 09.04.2015 a kópiou obálky s doručenkou, Výpisom zo systému žalobcu zo
dňa 19.5.2014, Všeobecnými obchodnými podmienkami vedenia konta a termínovaného vkladu v SKK a
vedenia bežného účtu a terminovaného vkladu v cudzej mene fyzickým osobám občanom v OTP Banka
Slovensko, a.s. účinnými od 16.4.2003 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný
skutkový stav:

8.Dňa 04.12.2003 žalobca ako banka a žalovaná ako majiteľ účtu uzavreli zmluvu o OTP Konte.
Predmetom zmluvy bolo zriadenie a vedenie OTP Konta v mene SKK v zmysle Obchodného zákonníka
v súlade s ďalšími platnými právnymi predpismi v SR a s VOP. Banka sa zaviazala viesť konto odo
dňa účinnosti zmluvy. V prípade vydania platobnej karty ku OTP Kontu je predmetom zmluvy aj vydanie

a používanie platobnej karty k predmetnému OTP Kontu, ak v zmluve nie je uvedené inak. V prípade
uzatvorenia osobitnej zmluvy banka poskytne majiteľovi OTP Konta možnosť čerpania povoleného
debtného zostatku na OTP Konte. V bode 9. zmluvy, týkajúcom sa platobnej karty, bol dohodnutý denný
limit 200,- Sk a maximálny 500,-Sk.

9.Dňa 06.02.2014 žalobca ako banka a žalovaná ako majiteľ účtu uzavreli zmluvu o poskytnutí
povoleného debetného zostatku. Podľa bodu 3. zmluvy Banka sa zaväzuje umožnit majiteľovi READY
Konta na READY Konte horeuvedeného čísla čerpanie peňažných prostriedkov až do výšky povoleného
debetného zostatku za podmienok stanovených touto zmluvou a VOP). Podpisom zmluvy majiteľ
READY Konta vyhlasuje, že sa s VOP oboznámil a súhlasí s nimi. V zmysle bodu 4. zmluvy limit

povoleného debetného zostatku ku dňu účinnosti zmluvy je 650 eur. Banka je oprávnená znížiť výšku
povoleného debetného zostatku v súlade s VOP. V zmysle bodu 9. zmluvy majiteľ READY Konta je
povinný vrátiť banke čerpaný debetný zostatok najneskôr do 60 dní odo dňa písomnej žiadosti. Podľa
bodu 10. zmluvy zmluva sa uzatvára na obdobie 1 roka odo dňa jej účinnosti. Platnosť zmluvy sa
predlžuje vždy o jeden rok, ak ktorákoľvek zmluvná strana najneskôr 15 dní pred ukončením účinnosti

písomne neoznámi, že trvá na jej ukončení. Dôvody zániku zmluvy stanovujú VOP.

10.Podľa článku III.4 bod 40. VOP na základe osobitnej zmluvy je klient oprávnený čerpať peňažné
prostriedky na bežnom účte do výšky povoleného debetného zostatku. Bankové produkty, ku ktorým
poskytuje banka povolený debetný zostatok sú vyhlasované bankou a zverejňované v prevádzkových

priestoroch pobočiek.

11.V zmysle článku III.4 bod 42. VOP v prípade poklesu zostatku pod povolený debetný zostatok, je
tento úročený debetnou úrokovou sadzbou pre nepovolený debetný zostatok, vyhlasovanou bankou a
zverejňovanou v prevádzkových priestoroch pobočiek.

12.Ako vyplýva z článku III.4 bod 49. VOP zmluva o poskytnutí povoleného debetného zostatku
zaniká dňom zrušenia povoleného debetného zostatku, alebo ak majiteľ bežného účtu iným závažným
spôsobom poruší svoje povinnosti.13.Upomienkou zo dňa 09.03.2015 žalobca vyzval žalovanú k bezodkladnému uhradeniu dlhu vo výške
07.03.2015. Zároveň ju upozornil, že pokiaľ nedôjde k okamžitému uhradeniu dlhu pristúpi k výpovedi

zmluvy o vedení účtu.

14.Listom zo dňa 09.04.2015 žalobca vypovedal zmluvu o OTP Konte so žalovanou a žiadal, aby
zostatok účtu ku dňu 07.04.2015 vo výške 724,88 eur okamžite uhradila. Výpoveď bola žalovanej
doručená 13.04.2015.

15.Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy,
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na
účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

16.V zmysle § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona

rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo

na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho
zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 začlenené ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle ustanovenia § 879f ods. 3 Občianskeho

zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
sa musia dať do súladu s ustanovením § 53 a 54 tohto zákona a s ustanovením tohto zákona do
troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, preto súd považuje za podstatný súlad
spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania s ust. § 53 a 54 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom od 1.4.2004 i keď zmluva bola medzi účastníkmi tohto konania uzavretá dňa 14.5.2003.

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

17.Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 ( ďalej len „Občiansky

zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18.V zmysle § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.19.Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom.

20.V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21.Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. ( § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

22.Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie

je uzavretá.

23.Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

24.V zmysle § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy
príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

25.Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

26.Podľa § 1 ods. 3 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou

iným spôsobom ako na kreditné karty.

27.V zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri spotrebiteľských úveroch formou
preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno
určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o

úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu
ročnejpercentuálnejmierynákladov,opodmienkach,zaktorýchmôžebyťzmluvazmenená,aospôsobe
a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne
informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

28.Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

29.V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s

predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

30.Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občianskyzákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa

z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a

táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

31.V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych
právach a nie podnikateľské právo.

32.Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré

typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

33.Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

34.Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo

(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

35.Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

36.Podľa 451 ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

37.Podľa § 582 ods. 1OZ ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na
nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť

a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote
troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

38.Súd je toho názoru, že ust. bodu 4. zmluvy o OTP Konte - Predmet zmluvy ani nevylučuje použitie
Občianskeho zákonníka na daný právny vzťah medzi účastníkmi. V citovanom ustanovení sa uvádza,

že predmetom zmluvy je zriadenie a vedenie konta „v zmysle zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov, v súlade s ďalšími platnými právnymi predpismi SR“.

39.Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna

úprava zmluvných pokút a pod). Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je možné akceptovať, aby na
inštitút ako je napríklad odstúpenie od zmluvy resp. premlčanie v typickej občianskoprávnej veci mala
dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako
kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. V bežnýchmedziľudských vzťahoch môže použitie podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah v rozpore s
princípom právnej istoty a dôvery v objektívne právo narážať na predstavy spotrebiteľov, že na nich
dopadá občianske právo a nie Obchodný zákonník.

40.V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove
zo dňa 13.9.2012 sp.zn. 20Co/35/2011, rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.09.2013 sp.zn.
1Co/95/2013.

Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.01.2014 sp.zn. 19Co/98/2013 „...aj keď je úverová
zmluva absolútnym obchodom a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník, prednosť majú osobitné
ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského
práva, a teda že úprava Občianskeho zákonníka je pre nepodnikateľov výhodnejšia a obchodnoprávnu
úpravu nemožno považovať za výhodnejšiu ani z pohľadu možnosti splácania úveru pri zachovaní
zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení od zmluvy predpokladala zároveň zosplatnenie

úveru. Preto na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti právneho úkonu - odstúpenie od zmluvy dopadá
úprava občianskeho práva.“

41.Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej
typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho

zákonníka. Ide o jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany
pri štandardných typových zmluvách (porov. Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš
Čeněk).

42.Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi žalobcom ako bankou a veriteľom

a žalovanou ako dlžníkom došlo dňa 14.12.2003 k uzavretiu zmluvy o bežnom účte, predmetom
ktorej bolo zriadenie a vedenie OTP Konta v mene SKK v zmysle Obchodného zákonníka v súlade s
ďalšími platnými právnymi predpismi v SR a s VOP. Banka sa zaviazala viesť konto odo dňa účinnosti
zmluvy. V prípade uzatvorenia osobitnej zmluvy banka poskytla majiteľovi OTP Konta možnosť čerpania
povoleného debetného zostatku na OTP Konte. V uvedený deň došlo aj k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí

povoleného debetného zostatku.

43.V zmluve o bežnom účte môže byť dohodnuté, že banka v súlade s § 710 Obchodného zákonníka
prevedie do určitej čiastky príkazy majiteľa účtu k platbám, i keď nie sú na účte potrebné peňažné
prostriedky (tzv. kontokorentný úver). Z uvedeného vyplýva, že bežný účet môže byť zriadený s

úverovým rámcom, ktorý umožňuje klientovi skĺznuť do mínusového, debetného zostatku, avšak len v
rozsahu stanoveného úverového rámca. Pre bežný účet s debetným zostatkom sa uzatvára úverová
zmluva a jedná sa o kontokorentný úver, podliehajúci úprave ustanovení o zmluve o úvere (§ 497 až
507 Obchodného zákonníka), ak v samotnej zmluve nie je stanovené inak.

44.V priebehu roka, tak ako nabiehajú platby na bežný účet, je stav kontokorentu neustále v pohybe.
Po uplynutí jedného roka, ak nie je v zmluve stanovená iná lehota, je majiteľ bežného účtu povinný
kontokorentný úver vyrovnať.

45.V zmysle článku III.4 bod 49. VOP zmluva o poskytnutí povoleného debetného zostatku zaniká dňom

zrušenia povoleného debetného zostatku, alebo ak majiteľ bežného účtu iným závažným spôsobom
poruší svoje povinnosti.

46.V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

47.Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči

spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.48.V zmysle žaloby, ako aj pripojených listín bolo preukázané, že 09.04.2015 žalobca vypovedal
zmluvu o poskytnutí povoleného debetného zostatku. Výpoveď bola žalovanej doručená 13.04.2015 a
nadobudla účinnosť dňa 30.06.2015. Podľa § 582 ods.1 OZ výpoveďou zmluvy dochádza k zániku

záväzku podľa systematického triedenia Občianskeho zákonníka 6 . oddielu 8 časti 1. hlavy OZ. Na
základe toho došlo k 30.06.2015 k zániku zmluvy. Žalobca žalovanej doručil výpoveď zmluvy, ktorá
nadobudla účinnosť 30.06.2015, od 01.07.2015 tak podľa názoru súdu mal žalobca jasno v tom, že
žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila. Žaloba bola súdu doručená dňa 14.07.2017, teda po
uplynutí 2. ročnej subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 OZ

49.Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

50.Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

51.V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
52.Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
53.V danom konaní bol žalobca neúspešný, pretože súd žalobu zamietol Nakoľko však žalovanej v
súvislosti s konaním žiadne trovy konania nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
54.V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté

samostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozhodnutia.Vtejtosúvislostisúdpovažujezapotrebné
poukázať aj na článok 17 základných princípov CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania,
ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Nakoľko žalovanej v
súvislosti s konaním žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí, že nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.