Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/118/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313214968
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1313214968.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia

senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová, v právnej veci žalobcu: O.. C. U., F.. XX.X.XXXX,
T.: A. X, H., zast. JUDr. Michaela Voleková, advokátka, Trnavská 27, Bratislava, proti žalobkyni: C. P.,
F.. X.X.XXXX, T.: J. XX, E., zast. Advokátska kancelária JUDr. Barbara Holíková, s.r.o., Lamačská cesta
3, Bratislava, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 21C/71/2014 - 173
zo dňa 24.10.2014 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 21C/71/2014 - 173 zo dňa
24.10.2014, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. 21C/71/2014-173 zo dňa 24.10.2014 zamietol žalobu
o zaplatenie 5 000 eur s príslušenstvom a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov
konania 300 eur a náhradu trov právneho zastúpenia 1 133,53 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 14.8.2013 žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť sumu 5 000 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 25.12.2012 do zaplatenia titulom

bezdôvodného obohatenia, ktoré podľa jeho tvrdenia vzniklo plnením bez právneho dôvodu tým, že
dňa 12.7.2012 previedol na bankový účet žalovanej sumu 5 000 eur omylom. Dňa 12.7.2012 žalobca
v snahe zaslať pre maloletú C. Q. mimoriadnu platbu na prilepšenie počas prázdnin v sume 500 eur
na účet bývalej manželky, zadával okrem bankového príkazu na platbu sumy 420 eur ako poistné za
dom, aj bankový príkaz na prevod z jeho účtu namiesto sumy 500 eur sumu 5 000 eur, ale na účet nie
bývalej manželky, ale žalovanej, v tom čase jeho svokry, ktorej číslo účtu mal zapísané. K uvedeniu
nesprávnej sumy platby na bankový príkaz pripísaním jednej nuly navyše a uvedením nesprávneho čísla

účtu došlo zo strany žalobcu omylom, keďže bol v strese, z dôvodu vtedy prebiehajúceho rozvodového
konania a mal aj problémy v práci. Pri zadávaní bankového príkazu uviedol žalobca aj poznámku „ Q.“ z
dôvodu, že táto suma 500 eur mala byť pôvodne vo výške 500 eur a mala byť určená pre maloletú. Tento
omyl platby 5 000 eur žalobca zistil ten istý deň, dňa 12.7.2012 ako zadával príkaz a to pri prezeraní
dokladov - bločkov v peňaženke, kedy sa zamyslel nad tým, prečo previedol pre maloletú namiesto
sumy 500 eur, sumu 5 000 eur na účet žalovanej a nie na účet bývalej manželky a tento účet vedel
identifikovať, pretože mala v účte určite tri šestky. Žalobca následne telefonicky kontaktoval žalovanú

a vyzval ju, aby mu vrátila sumu 5 000 eur, čo opakoval osobne asi 3 krát pri návštevách svojej dcéry
v dome žalovanej v E.. V novembri 2012 v čase rozvodového konania, sa jeho bývalá manželka O..
C. U. začala voči nemu negatívne správať, podala na neho asi 5 trestných oznámení a žalovaná tiež
svedčila proti nemu nepravdivo a navyše manžel žalovanej ho ohováral vo firme pred zamestnancom.V decembri 2012 žalobca písomne vyzval žalovanú na vrátenie bezdôvodného obohatenia 5 000 eur a
do tejto doby túto sumu neriešil z dôvodu, že dôležitejšia bola pre neho otázka rozvodu manželstva a
dúfal, že žalovaná mu dobrovoľne 5 000 eur vráti. Žalobca poprel, že s bývalou manželkou uzavrel v

roku 2012 dohodu v zmysle e-mailu, ktorý poslal dňa 19.6.2012 v tom, že sumu 5 000 eur sa zaviazal
zaslať za účelom kúpy vozidla pre manželku, pričom zároveň poukázal na to, že v júni 2012 pred
notárkou ohľadne zúženia BSM počas trvania manželstva s manželkou podpisovali viaceré dohody, v
rámci ktorých si vysporiadali zúženie BSM a všetky hnuteľné veci a finančné prostriedky uložené na
účte. Žalobca s bývalou manželkou dňa 26.6.2012 uzatvoril Dohodu o zúžení BSM, predmetom ktorej

boli všetky príjmy podliehajúce DPH, ktoré odo dňa uzavretia Dohody nadobúdal každý z nich do svojho
výlučného vlastníctva. Rovnako kúpna zmluva zo dňa 25.11.2012 uzavretá medzi bývalou manželkou
ako kupujúcou na motorové vozidlo B. N. H. za kúpnu cenu 3000 eur, uhradená pri podpise zmluvy
nepreukazuje, že žalovanou prevedená suma 5 000 eur na účet bývalej manželky bola uhradená za
kúpu vozidla, navyše v rozpore so zmluvou, v zmysle ktorej mala byť uhradená pri podpise zmluvy,
ale bývalá manželka ju uhradila prevodom na účet predávajúcej vo výške 3 000 eur až dňa 28.9.2012.

Žalovaná v súvislosti s námietkou uplatneného nároku tvrdila, že bývalá manželka žalobcu používala
motorové vozidlo M., ktoré predala a kúpili so žalobcom vozidlo značky R., ktoré bolo evidované na firmu
otca žalobcu, aby nebolo potrebné platiť DPH. Manželka žalobcu toto vozidlo užívala posledné 3 roky.
O dohode žalobcu s jeho bývalou manželkou, že jej poskytne 5 000 eur na kúpu iného vozidla, mala
žalovanávedomosť,nakoľkootomjuinformovaltelefonickyžalobcazačiatkom júna2012,čopotvrdzuje

aj email žalobcu zaslaný bývalej manželke a v kópii i žalovanej v znení: „ lebo som sľúbil tvojej mame, že
jej to pošlem“. Žalovaná bola prekvapená, že dňa 11.7.2012 ju telefonicky žalobca požiadal o zaslanie
čísla jej bankového účtu s tým, že 5 000 eur pošle na jej účet pre bývalú manželku z dôvodu garancie,
aby mu bývalá manželka vydala vozidlo zn. Volvo, ktoré mu v tom čase odmietala vydať. Suma 5 000
eur, ktorá bola žalobcom zaslaná dňa 13.7.2012 na účet žalovanej patrila do BSM žalobcu a jeho bývalej

manželky, dcéry žalovanej. Nakoľko Dohoda o zúžení BSM zo dňa 26.6.2012 uzavretá medzi nimi
neobsahuje žiadne zmluvné ustanovenia o úprave zúženia BSM, týkajúce sa finančných prostriedkov
na ich bankovom účte tak, že by bol žalobca alebo jeho bývalá manželka ich výlučným vlastníkom s
prihliadnutím aj na článok 4, bod 1 ods.3 Vyhlásenia o majetku zo dňa 26.6.2012, na základe ktorej
sa žalobca s bývalou manželkou dohodli, že po zániku BSM uzatvoria Dohodu o vyporiadaní BSM, na

základe ktorej financie na účte nadobudne do výlučného vlastníctva žalobca.

3. Okresný súd vypočul na pojednávaní ako svedkyňu bývalú manželku žalobcu O.. C. U., S. P., z
ktorej výpovede zistil, že koncom mája, resp. začiatkom júna 2012 začal žalobca na ňu vyvíjať nátlak na
vydanie vozidla R. napísané na obchodnú spoločnosť otca žalobcu za finančné prostriedky svedkyne,

ktoré mu ona odmietla vydať. V júni 2012 jej preto žalobca prisľúbil prispieť na kúpu iného vozidla a dňa
19.6.2012 jej zaslal email, v ktorom jej sľúbil poslať 5 000 eur na kúpu vozidla a keďže mu odpísala, že
za túto sumu si môže kúpiť len staré vozidlo, sľúbil jej prispieť ešte sumou 3 000 eur, čo doteraz od neho
nedostala. Dňa 12.6.2012 zaslal žalobca na účet jej matky sumu 5000 eur, pretože s jej matkou ako
odporkyňou v tomto konaní, v tom čase žalobca komunikoval riadne telefonicky i osobne sa stretávali.

Žalobca sumu 5 000 eur poslal na účet žalovanej z dôvodu, aby mal istotu, že financie sa skutočne
použijú na kúpu vozidla pre ňu. Dňa 23.7.2012 obdržala z bankového účtu žalovanej na svoj účet sumu
5 000 eur ako sumu zaslanú na účet žalovanej od žalobcu na kúpu vozidla pre ňu. Z dôvodu nedostatku
financií sa dohodla na kúpe motorového vozidla B. H., rok výroby 2003 za kúpnu cenu 3 000 eur, ktorú
vyplatila v septembri, vozidlo prevzala, pričom sumu 2000 eur použila na opravu tohto vozidla.

4. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 451 ods. 1 a 2 a § 143a ods. 1 prvá veta Občianskeho
zákonníka v spojení s § 144 a § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a vychádzal z vykonaného
dokazovania a z výpisov bankových účtov žalobcu, žalovanej a bývalej manželky žalobcu a zistil,

že žalobca dňa 12.7.2012 zadával osobne prevodný príkaz banke z jeho účtu na účet žalovanej vo
výške 5 000 eur s poznámkou „ Q.“. Žalovaná dňa 23.7.2012 previedla túto sumu na účet svedkyne,
bývalej manželky žalobcu, ktorá dňa 28.9.2012 previedla sumu 3 000 eur s poznámkou kúpa B. N. H..
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca so žalovanou v čase prevodu finančných
prostriedkov 5 000 mal dobré vzťahy, ale s bývalou manželkou komunikoval iba e-mailom a ich ústna

komunikácia bola obmedzená. Preto sa súd priklonil k tvrdeniu žalovanej a bývalej manželky žalobcu,
že žalobca v záujme ubezpečenia sa, že suma 5 000 eur bude jeho bývalou manželkou použitá na
dohodnutý účel na kúpu motorového vozidla, požiadal žalovanú o poskytnutie jej čísla bankového účtu,
ktoré mu žalovaná dňa 11.7.2012 aj formou SMS oznámila a následne na toto číslo účtu žalobcabankovým prevodom zaslal dňa 12.7.2012 z jeho účtu sumu 5 000 eur s jeho vôľou a vedomím, že
financie zasiela na účet žalovanej, pre bývalú manželku na kúpu motorového vozidla. Súd nemal za
dôvodné tvrdenie žalobcu, že dňa 12.7.2012 zaslal sumu 5000 eur na účet žalovanej omylom, pretože

ako sám vo svojej výpovedi potvrdil číslo bankového účtu bývalej manželky mu bolo známe aspoň sčasti
a 2 dni pred zaslaním sumy mu bolo žalovanou SMS správou zaslané číslo účtu. Súd nepovažoval za
pravdivétvrdeniežalobcu,žekomyludošloajprizadávanípríkazuvovýškeprevádzanejsumynamiesto
500 eur v sume 5 000 eur, čo odôvodňoval stresom z rozvodu a problémami v práci, ak na tento omyl
žalobca sám prišiel ten istý deň a práve z dôvodu omylu neurobil žiadne kroky k náprave tohto omylu

v ten istý deň, ale až písomne dňa 10.12.2012 vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Svoje tvrdenie o telefonickej výzve žalobca nepreukázal. Významnou skutočnosťou, na ktorú prihliadol
súd bolo, že vzťahy žalobcu k bývalej manželke a k žalovanej sa začali zhoršovať od septembra 2012,
keď na neho podali trestné oznámenia a jeho vzťah so žalovanou sa zhoršil najmä od novembra 2012,
kedy žalovaná nepravdivo voči nemu svedčila v rozvodovom konaní. Podľa názoru súdu nešlo o omyl
pri prevode sumy 5000 eur, nakoľko to boli financie poskytnuté z jeho účtu určené pre bývalú manželku

a maloletú, na kúpu motorového vozidla, z dôvodu istoty využitia financií na dohodnutý účel. Žalobca
previedol túto sumu na účet žalovanej, ktorá mu deň predtým oznámila SMS správou svoje číslo účtu.

5. Zistený skutkový stav veci okresný súd posúdil podľa § 451 ods. 1 OZ, v ktorom je vyjadrená
všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať,

pričomdôvodomvznikuzáväzkujezískaniebezdôvodnéhoobohatenianaúkoriného.Dôkazoexistencii
bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť ten, kto žalobou na súde žiada o
vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451
OZ v prospech žalobcu v prejednávanej veci je preukázanie, že žalovaná na úkor žalobcu získala
finančné prostriedky bez právneho dôvodu. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca

mal vôľu a vedomosť na základe vopred uzavretej dohody s bývalou manželkou ako svedkyňou s jeho
bankového účtu odoslať práve na účet žalovanej sumu 5 000 eur v prospech bývalej manželky, ktorej
túto sumu žalovaná previedla, teda vydala a nejednalo sa zo strany žalobcu o omyl, ktorý zo strany
žalobcu ani nebol preukázaný. V danom prípade súd nemal preukázané, že sa žalovaná na úkor žalobcu
bezdôvodneobohatila,keďpredmetnúsumupatriacudoBSMžalobcuajehobývalejmanželkyjejvydala

na kúpu motorového vozidla s čím žalobca súhlasil. Významná je aj časová následnosť v tvrdeniach
žalovanej a bývalej manželky žalobcu, v súlade aj s listinnými dôkazmi a podľa názoru súdu podaním
žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, ide skôr o pomstu žalobcu za správanie sa žalovanej, v
súvislosti s jej nepravdivou výpoveďou v rozvodovom konaní v novembri 2012 a podávanie trestných
oznámení na žalobcu od septembra 2012 a podstatné je aj to, že túto záležitosť ohľadne vydania

bezdôvodného obohatenia žalobca začal riešiť až po polroku bezprostredne po svedeckej výpovedi
žalovanej voči nemu v rozvodovom konaní. Okresný súd na základe zisteného skutkového stavu a jeho
právneho posúdenia v súlade s uvedeným ustanovením o bezdôvodnom obohatení dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a
úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov konania a to za súdny poplatok za podaný odpor vo výške

300 eur, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 133,53 eur za 5 úkonov právnej služby vrátane
režijného paušálu a DPH.

6. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím okresného súdu a navrhol
odvolaciemu súdu, aby rozsudok zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Namietal odvolacie dôvody

podľa § 205 ods. 2 O.s.p., že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca
namietal, že prvoinštančný súd prihliadol najmä na výpoveď žalovanej a jeho bývalej manželky ako
svedkyne a nezohľadnil dôležité skutočnosti, ktoré majú podstatný význam pre konečné rozhodnutie
vo veci.

7. Okresný súd mal za preukázané, že dňa 12.7.2012 bola odoslaná z bankového účtu žalobcu na
bankový účet žalovanej suma 5 000 eur. Dňa 23.7.2012 bola jednorazovou platbou suma 5 000 eur
odoslaná na účet bývalej manželky žalobcu ako dcéry žalovanej, ktorá dňa 28.9.2012 previedla sumu 3
000 eur na účet číslo XX XX XX XX XX/XXXX s poznámkou kúpa B. N. H., teda o viac ako 2 mesiace

neskôr. Kúpna zmluva na motorové vozidlo bola pritom uzavretá až dňa 25.11.2012, teda takmer mesiac
po prevode sumy 5 000 eur pričom v kúpnej zmluvy navyše je uvedené, že kúpna cena bola uhradená
v hotovosti a nie prevodom na účet predávajúcej, ktorou bola E. S.S., manželka syna žalovanej, čo
môže taktiež svedčiť o tom, že kúpna zmluva bola uzavretá len fiktívne, pretože žalobca v tom čase užniekoľkokrát telefonicky a osobne vyzval žalovanú, aby mu sumu 5000 eur ako bezdôvodné obohatenie
vrátila a preto si žalovaná potrebovala zaistiť právny dôvod. Pokiaľ svedkyňa ako dcéra žalovanej a jeho
bývalámanželka,vosvojejvýpoveditvrdí,žejejsľúbilposlaťsumu5000eurnakúpumotorovéhovozidla

výmenou za vydanie vozidla R., ktoré v tom čase užívala a toto vozidlo bolo vo vlastníctve obchodnej
spoločnosti otca žalobcu, ale bolo zaobstarané z finančných prostriedkov vo výlučnom vlastníctve dcéry
žalovanej, súd to mal za preukázané len z výpovede dcéry žalovanej bez doloženia podporných dôkazov
ako napríklad zmluvu o kúpe motorového vozidla, potvrdenie o úhrade kúpnej ceny motorového vozidla
R. a podobne. Potvrdil, že žiadal dcéru žalovanej o vydanie vozidla R., to však z dôvodu, že patrilo do

vlastníctva obchodnej spoločnosti jeho otca a nie do vlastníctva dcéry žalovanej tak, ako to ona tvrdila.

8. Žalobca namietal, že súd mal za preukázané, že mailová komunikácia medzi žalobcom a
dcérou žalovanej, ktorej žalobca finančnú pomoc vo výške 5 000 eur na kúpu motorového vozidla
skutočne prebehla. Pravosť tejto mailovej komunikácie mal za potvrdenú, súd na základe vyjadrenia
súkromnej spoločnosti SOITRON, s.r.o., ktorá vykonala šetrenie mailovej komunikácie na základe

žiadosti právneho zástupcu žalovanej. Vyjadrenie takejto súkromnej spoločnosti jednoznačne nemožno
považovať za znalecký posudok a nemožno mu ani prikladať dôkaznú váhu znaleckého posudku.
Z predmetného vyjadrenia len vyplýva, že mailová komunikácia prebehla z nemeckého serveru
SAPATVVEX7. Aluplast.de na slovenský server a nie je fiktívna. Nepotvrdzuje ani obsah mailu, ani
skutočnosť, kto mail vytvoril. Súd pri hodnotení dôkazov pritom vôbec nezohľadnil skutočnosť, ktorú

žalobca viackrát vo svojich výpovediach na súde zdôraznil, že dcéra žalovanej mala v čase odoslania
tohto mailu prístup k firemnému mobilnému telefónu a notebooku žalobcu. O tejto skutočnosti existuje aj
zápisnicaopodaníoznámeniaakoajpotvrdenieopodaníoznámenianaobvodnomoddelenípolicajného
zboru v Pezinku zo dňa 26.3.2013, ktorú žalobca založil v priebehu konania do spisu. Tým chcel žalobca
poukázať na to, že mail mohla napísať dcéra žalovanej alebo ktorákoľvek iná osoba, ktorá mala prístup

do domu, ktorý dcéra žalovanej užíva. Žalobca tiež upozornil na nezrovnalosti v časoch odosielania
predmetného mailu. Nezrovnalosti boli aj v čase odosielania mailov. Keď dcéra žalovanej písala v čase
14:17 hod. a žalobca odpovedal 15:04 hod. , ale vo vyjadrení od spoločnosti SOITRON, s. r. o. sa uvádza
mail, ktorý odchádzal z nemeckého servera ako prvý o 14:42 hod. a dcéra žalovanej následne odpisuje
o 15:16 hod.

9. Ďalej žalobca namietal, že súd nesprávne vyhodnotil, že finančné prostriedky v súvislosti so zúžením
rozsahu BSM manželov nepatrili v čase prevodu do výlučného vlastníctva žalobcu, ale patrili do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, napriek tomu, že s predmetnou dohodou sa prvoinštančný
súd oboznámil a bola založená v spise. Okresný súd tak nesprávne právne posúdil vec, keď žalobcovi

odporučil, aby si v rámci vyporiadania BSM so svojou bývalou manželkou ako dcérou žalovanej
nárokoval na vyporiadanie čiastky 5 000 eur, ako spoločné investície vložené na oddelený majetok
manžela, v tomto prípade dcéry žalovanej. Okresný súd však opomenul, že osobou, ktorá finančné
prostriedky od žalobcu obdržala bola žalovaná a nie dcéra žalovanej. Okrem toho žalobca uviedol, že
mal dobrý úmysel previesť peniaze na účet bývalej manželky pre potreby na kúpu dovolenky pre ňu a ich

spoločnúmaloletúdcéru,čopotvrdzujeajpopisbankovejoperáciesoznačenímQ..Kebyplnilnazáklade
nejakej mailovej dohody, neuviedol by predsa do popisu krstné meno svojej dcéry, ale právny dôvod, na
základe ktorého sa plní. Žalovaná tiež tvrdila, že peniaze boli prevedené na jej účet z dôvodu, že žalobca
sa obával, aby peniaze neboli použité na iný ako dohodnutý účel. K tomu uviedol, že keby sa obával
toho, nebol by predsa posielal pravidelne každý mesiac výživné na svoju maloletú dcéru k rukám dcéry

žalovanej, ale taktiež k rukám žalovanej. Žalobca je presvedčený, že ide zo strany súdu o nesprávne
zhodnotenievykonanýchdôkazovazjavnenesprávneprávneposúdenieveci,keďžalobcusúdodporučil
nárokovať si finančnú čiastku v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov voči
dcére žalovanej, ako jeho bývalej manželke. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu z uvedených dôvodov
rozsudok zmeniť a jeho návrhu vyhovieť a priznať mu aj náhrady trov konania.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť, pretože skutkový stav bol v konaní zistený náležíte a podrobne a právny záver
konajúceho súdu je správny. Zároveň žiadala, aby odvolací súd zaviazal žalobcu k náhrade trov
odvolacieho konania za 1 úkon - písomné podanie na súd zo dňa 19.3.2015 vo výške 227,18 EUR (1

úkon á 180,93 EUR + 8,39 + 37,86 EUR DPH).

11. K námietkam žalobcu v podanom odvolaní žalovaná uviedla, že Dohoda o zúžení zákonom
stanoveného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 26.06.2012 uzavretá medzižalobcom a dcérou žalovanej neobsahuje žiadne zmluvné ustanovenie o úprave zúženia rozsahu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov k finančných prostriedkom na ich bankovom účte vedenom
v K. T. Slovakia, a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX tak, že ich výlučným vlastníkom sa stáva žalobca alebo

dcéra žalovanej. ČI. II v bode 2 a 3 Dohody podľa obsahu a účelu tohto ustanovenia nie je možné
považovať za dohodu o zúžení BSM k finančným prostriedkom na účtoch žalobcu alebo dcéry žalovanej.
Z listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že finančné prostriedky uložené na bankovom účte vedenom
v K. T. J., I..J.., Č.. XXXXXXXXXX/XXXX (teda na účte, z ktorého žalobca poukázal žalovanej sumu
vo výške 5.000,- EUR) neboli predmetom dohody manželov o zúžení zákonom určeného rozsahu BSM

spísanej formou notárskej zápisnice NZ XXXXX/XXXX zo dňa 26.06,2012. Poukázala na ustanovenie
čl. IV. bod 1. odsek 3 vyhlásenia o majetku zo dňa 26.06.2012, v zmysle ktorého žalobca spolu s
bývaloumanželkou,dcéroužalovanejsadohodli,žepozánikuBSMmanželovrozvodomichmanželstva,
uzatvoria Dohodu o vysporiadaní BSM, na základe ktorej finančné prostriedky, uložené na bankovom
účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom v K. T. Slovakia, a. s. nadobudne do výlučného vlastníctva O.. C.
U., teda žalobca. Žalobca a dcéra žalovanej ani nemali vôľu finančné prostriedky uložené na bankovom

účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom v K. T. J., a.s. vysporiadať za trvania manželstva, a to ani v
rámci dohody o zúžení BSM, ale až Dohodou o vysporiadaní BSM uzatvorenou po zániku ich BSM z
dôvodu rozvodu ich manželstva.

12. Žalovaná vo vyjadrení tvrdila, že iniciatívou žalobcu bolo zaslať sumu 5.000,- EUR na účet

žalovanej, ktorá ich na základe dohody s žalobcom následne zaslala na účet dcéry žalovanej. Žalobca
v konaní žiadnymi relevantnými skutočnosťami nepreukázal svoje tvrdenie, že pri prevode žalovanej
sumy konal v strese, a z tohto dôvodu malo dôjsť k jeho omylu v uvedení čísla účtu, naopak, sám
vo svojej výpovedi pred súdom potvrdil, že na bankové číslo účtu svojej bývalej manželke pravidelne
zasielal bežné výživné a preto číslo jej účtu aspoň sčasti poznal. Preto je vylúčený akýkoľvek omyl

v konaní žalobcu, aby pri uskutočňovaní bankovej transakcie dňa 13.07.2012 na účet žalovanej,
ktorý navyše v žiadnom prípade nemohol poznať, ak by mu ho žalovaná dňa 11.07.2012 na základe
jeho telefonickej žiadosti, prostredníctvom SMS správy neoznámila, poukázal sumu presne vo výške
zodpovedajúcej obsahu e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a dcérou žalovanej zo dňa 19.06.2012.
Nakoľko rozpory vo výpovedi žalobcu vyvolávajú dôvodné pochybnosti o hodnovernosti jeho výpovede a

spochybňujúsamotnúpodstatuprávnehodôvodunímuplatnenéhonárokuprotižalovanej,zohľadniltieto
skutočnosti aj prvoinštančný súd, keď v odôvodnení uviedol, že neuveril tvrdeniam žalobcu. Súd prvej
inštancie tak v odôvodnení správne konštatoval, že medzi stranami sporu nejde o vzťah z bezdôvodného
obohatenia, nakoľko nebol naplnený žiaden zo znakov skutkovej podstaty podľa ust. § 451 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovanej je žaloba žalobcu v celom rozsahu založená iba na jeho

vedomom uvádzaní nepravdivých údajov, vykonštruovaných dôvodoch a zavádzaní súdu motivovaným
jeho nepriateľským vzťahom tak k dcére žalovanej, ako aj k žalovanej. Žalobca poukazuje na časovú
líniu prijatia predmetnej sumy žalovanou, následne jej preposlanie dcére žalovanej, pričom ich dáva
do priamej súvislosti s dátumom uzavretia kúpnopredajnej zmluvy na osobné motorové vozidlo B. N.
H.. Podľa žalovanej v odvolaní žalobca poukazuje na skutkové okolnosti so zámerom zavádzať súd

informáciami, ktoré sú v danej veci absolútne irelevantné. Dôvod uzavretia kúpnopredajnej zmluvy
k prevodu vlastníctva osobného motorového vozidla k 25.11.2012 bol súdu preukázaný s logickým
odôvodnením, že na vozidle dobiehala platnosť povinného zmluvného poistenia a skutočnosť že osobný
automobil dcéra žalovanej kupovala od partnerky svojho brata, s ktorou syn žalovanej žije v spoločnej
domácnosti vyše 10 rokov, dala zmluvným stranám možnosť upraviť si vlastnícke vzťahy k vozidlu,

pripadne skoršie užívanie vozidla dcérou žalovanej podľa ich dispozitívneho rozhodnutia. Žalobca však
vyššie uvedené skutočnosti obracia proti žalovanej so snahou atakovať jej rodinných príslušníkov s
upriamovaním pozornosti na fabulované úvahy o údajnom fiktívnom uzavretí kúpnopredajnej zmluvy
na osobný automobil. Keď žalobca v predmetnej časti odvolania spochybňuje priebeh rozhodnej
komunikácie žalobcu s dcérou žalovanej, pričom spochybňuje aj stanovisko súkromnej spoločnosti

SOITRON, s.r.o., ktorá vykonala šetrenie emailovej komunikácie, pričom následne opäť fabuluje úvahy
o možnosti odoslania rozhodného emailu podvodným konaním dcéry žalovanej, tak podľa žalovanej
okresný súd mal riadne preukázané, že komunikácia o poskytnutí finančnej čiastky, ktorá je predmetom
sporu prebehla, pričom žalobca v priebehu konania nenamietal vyhotovenie vyjadrenia od spoločnosti
SOITRON, s.r.o. ani nenavrhoval doplnenie dokazovania iným dôkazným prostriedkom. Nakoľko dcéra

žalovanej nedisponuje perfektnými znalosťami a praktickými zručnosťami v rámci IT technológií s
podporným tvrdením spoločnosti SOITRON, s.r.o. je možné vylúčiť fabulovanú úvahu žalobcu o možnej
úprave textu rozhodnej emailovej komunikácie. V prípade žalobcom fabulovanej úvahe o manipuláciidcéry žalovanej s notebookom a mobilom vo vlastníctve žalobcu, ide podľa názoru žalovanej len o
zavádzajúce tvrdenia žalobcu z dôvodu dôkaznej núdze.

13. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie
nemožno prisúdiť kvalitu, ktorá by zodpovedala odôvodneniu rozhodnutia o zamietnutí žaloby o
vydanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, keď sa súd v odôvodnení nevysporiadal
preskúmateľneoakýdôvodobohateniabymalovkonaníísť,pretožesúduvádzavýlučnekonštatovanie,
že v prejednávanej veci zo strany žalobcu pri prevode sumy 5.000,- Eur sa vôbec nejednalo o omyl,

nakoľko sa jednalo o financie poskytnuté z jeho č. účtu určené pre svedkyňu a maloletú na nákup
motorového vozidla a v záujme „akejsi istoty využitia financií na dohodnutý účel. Žalobca namietal, že
súd ani žalovaná v spore nezadefinovali základný argument procesnej obrany voči žalobe o vydanie
bezdôvodného obohatenia, teda z akého dôvodu mal žalobca plniť - či na základe daru na kúpu vozidla,
alebo pôžičky z výlučného majetku žalobcu do majetku BSM pred jeho vysporiadaním, alebo ako
zábezpeky za dohľad nad vrátením iného vozidla, alebo akéhosi majetkového usporiadania vzťahov

za vydanie motorového vozidla, alebo za spoluvlastnícky podiel motorového vozidla typu R. N. XX
užívaného dcérou žalovanej. Súd nedefinoval právny dôvod plnenia napriek tomu, že pri hodnotení
dôkazov vychádzal výlučne z dôkazov jednostranne prezentovaných žalovanou a jej dcérou a to napriek
tomu, že z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že ku kúpe vozidla dcérou žalovanej došlo niekoľko
mesiacov po vzniku bezdôvodného obohatenia, na základe zmluvy uzatvorenej medzi blízkymi osobami,

vypracovanej dodatočne a „na mieru“ sume, o ktorú sa žalovaná mala obohatiť, s ustanoveniami o
spôsobe a čase zaplatenia kúpnej ceny, ktoré nezodpovedajú súdom zistenému skutkovému stavu. Tiež
žalovaná tvrdí, že vozidlo typu R. N. XX malo byť dcére žalovanej odňaté násilím, na

inommiestežežalovanámalaslúžiťakogaranttoho,abypozaplatenífinančnýchprostriedkovnajejúčet

jej dcéra vozidlo typu R. N. XX žalobcovi odovzdala, čo po zaplatení sumy 5.000,- Eur na účet žalovanej
aj dcéra žalovanej vykonala. Všetky uvedené skutočnosti nasvedčujú účelovosti tvrdení žalovanej, ako
aj účelovosti samotnej existencie kúpnej zmluvy, napriek tomu súd prvej inštancie ignoroval tieto aspekty
uvedených dôkazov a považoval za hodnoverne preukázaný dôvod obohatenia na strane žalovanej.

14. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že to, akým spôsobom naložila žalovaná s finančnými
prostriedkami následne po tom ako sa o finančné prostriedky obohatila nie je podľa konštantnej
judikatúry relevantné pre túto právnu vec. (napr. Ro NS ČR z 24.01.2002, sp. zn. 25Cdo 413/2000).

15. Žalobca poukázal na skutočnosť, že pri žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia je hlavnou

otázkousúdnehokonaniapreukázanieexistencieprávnehodôvoduobohatenia.Vsúvislostisuvedeným
poukázal na konštantnú judikatúru slovenských a európskych súdov v súvislosti s riadnym odôvodnením
súdneho rozhodnutia a tvrdil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a argumentácia
žalovanej o irelevantnosti poukázania na rozpory v kúpnej zmluve, ktorá by mala slúžiť v konaní na
nepriame preukázanie dôvodu obohatenia žalovanou, za nelogické.

16. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané dňa 24.10.2014, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (CSP), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zmien. Podľa prechodného ustanovenia
§ 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, vrátane všetkých písomných podaní strán doručených
súdu aj v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky
žalovaného spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje soskutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného
súdu a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku a s prihliadnutím na odvolacie dôvody žalobcu, odvolací súd dodáva, že okresný

súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval
správne ustanovenia právnych predpisov a súčasne vec správne skutkovo a právne posúdil. Úlohou
súdu v danom konaní bolo posúdenie otázky, či žalobca uniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie,
že boli mylne odvedené finančné prostriedky z jeho účtu na účet žalovanej a následne (po konštatovaní
súdu, že žalobca toto dôkazné bremeno uniesol, resp. neuniesol)) posúdenie otázky, či sa žalobca

dôvodne domáha vrátenia týchto finančných prostriedkov žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia
voči žalovanej.

19. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu jednoznačne vyplýva, že súd z výpisov bankových
účtov žalobcu, žalovanej a bývalej manželky žalobcu zistil, že žalobca dňa 12.7.2012 zadával osobne
prevodnýpríkazbankezjehoúčtunaúčetžalovanejvovýške5000eurspoznámkou„Q.“.Žalovanádňa

23.7.2012 previedla túto sumu na účet bývalej manželky žalobcu, ktorá dňa 28.9.2012 previedla sumu
3 000 eur predávajúcemu s poznámkou kúpa B. N. H.. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané,
že žalobca so žalovanou v čase prevodu finančných prostriedkov 5 000 mal dobré vzťahy, ale s bývalou
manželkou komunikoval iba e-mailom a ich ústna komunikácia bola obmedzená. Preto sa súd priklonil k
tvrdeniu žalovanej a bývalej manželky žalobcu, že Žalobca v záujme ubezpečenia sa, že suma 5 000 eur

budejehobývaloumanželkoupoužitánadohodnutýúčelnakúpumotorovéhovozidla,požiadalžalovanú
o poskytnutie jej čísla bankového účtu, ktoré mu žalovaná dňa 11.7.2012 aj formou SMS oznámila a
následne na toto číslo účtu žalobca bankovým prevodom zaslal dňa 12.7.2012 z jeho účtu sumu 5
000 eur s jeho vôľou a vedomím, že financie zasiela na účet žalovanej, pre bývalú manželku na kúpu
motorového vozidla. Súd nemal za dôvodné tvrdenie žalobcu, že dňa 12.7.2012 zaslal sumu 5000 eur

na účet žalovanej omylom, pretože ako sám vo svojej výpovedi potvrdil číslo bankového účtu bývalej
manželky mu bolo známe aspoň sčasti a 2 dni pred zaslaním sumy mu bolo žalovanou SMS správou
zaslané číslo účtu. Súd nepovažoval za pravdivé tvrdenie žalobcu, že k omylu došlo aj pri zadávaní
príkazu vo výške prevádzanej sumy namiesto 500 eur v sume 5 000 eur, čo odôvodňoval stresom z
rozvodu a problémami v práci, ak na tento omyl žalobca sám prišiel ten istý deň a práve z dôvodu omylu

neurobil žiadne kroky k náprave tohto omylu v ten istý deň, ale až písomne dňa 10.12.2012 vyzval
žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia. Svoje tvrdenie o predchádzajúcej telefonickej výzve
žalobca nepreukázal.

20. Odvolací súd v súvislosti s tvrdením žalobcu, že peniaze zaslal na účet žalovanej omylom, len

pre doplnenie uvádza, že zákon o bankách priamo rieši prípad nesprávne pripísaných finančných
prostriedkov, ktorý nastal v dôsledku chyby pri vykonávaní platobného alebo zúčtovacieho styku.
Žalobca nepreukázal, že žiadal o spätný prevod peňazí, ktoré ako tvrdil, omylom zaslal žalovanej. Podľa
názoru súdu nešlo o omyl pri prevode sumy 5000 eur, nakoľko to boli financie poskytnuté z jeho účtu
určené pre bývalú manželku a maloletú, na kúpu motorového vozidla, z dôvodu istoty využitia financií

na dohodnutý účel, žalobca uviedol číslo účtu žalovanej, ktorá mu oznámila číslo účtu, pretože omylom
by zrejme správne číslo účtu žalovanej na príkaz banke nenapísal, resp. neuhádol. Okresný súd tak
správne vychádzal zo zistenia, že žalobca previedol sumu na účet žalovanej, ktorá mu deň predtým
oznámila SMS správou svoje číslo účtu. Správne bolo tak zistenie okresného súdu, že strany sporu riešili
otázku zaslania sumy na účet žalovanej zo strany žalobcu, ktorý následne, ako mu žalovaná oznámila

svoje číslo účtu, aj zaslal peniaze na jej účet. Žalobca tak svoje tvrdenie, že išlo o omyl, nepreukázal.
Rovnako bolo preukázané, že žalovaná predmetnú sumu následne previedla na účet bývalej manželky
žalobcu, ktorá motorové vozidlo aj kúpila a kúpnu cenu aj zaplatila. Povinnosťou súdu prvej inštancie
nebolo skúmať námietky žalobcu, že od koho bolo motorové vozidlo kúpené, či žalobca súhlasil s kúpou,
resp. s cenou vozidla, pretože podmienky ohľadne kúpy motorového vozidla žalobca pri prevode peňazí

pre bývalú manželku a dcéru, nezadal. Jedinou podmienkou pri zaslaní peňazí bolo, aby sa použili
na daný účel a preto zaslal peniaze na účet žalovanej, od ktorej si číslo účtu vyžiadal a následne aj
peniaze zaslal a po tomto jeho úkone, peniaze žalovaná zaslala na účet svojej dcéry, ktorá zrealizovala
účel, na ktorý boli peniaze určené. Pretože žalobca nežiadal ihneď, resp. následne o tvrdenom omyle je
príkazu na prevod peňazí banku o spätný prevod, tento svoj úkon nepreukázal, možno sa stotožniť so

záverom okresného súdu, že peniaze žiadal späť až po následných konfliktoch so žalovanou a bývalou
manželkou. Žalobca svoj omyl, ktorý v konaní tvrdil nepreukázal.21. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
Z ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať

aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Citované ustanovenie stanovovalo (do 30.6.2016) dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní,
t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov podľa tohto
ustanovenia, leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na
preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude

vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú
i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných
dôkazovsúdomvyústilodozáveru,žedokazovanienepotvrdilopravdivosťskutkovýchtvrdeníúčastníka.
Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ
je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je
preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov,

ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby
účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť
svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom,
tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.
Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy,

potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie
bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak
v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa
hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka
väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť

všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje
jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané,
jednak nositeľa dôkazného bremena. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že žalobca svoje tvrdenie o zaslaní finančných prostriedkov s sume 5 000 eur v omyle žalovanej

nepreukázal.Súdprvejinštancievzhľadomnavykonanédokazovanieriadneadostatočnezistilskutkový
stav veci, vec aj správne právne posúdil a rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodnil. V odôvodnení
rozsudku sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje
rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Dôkladne vysvetlil, z akého
dôvodu žalobu zamietol, keď sa v tejto súvislosti podrobne zaoberal relevantnými ustanoveniami a s

jeho záverom a odôvodnením rozhodnutia sa stotožnil aj odvolací súd ( § 387 ods. 2 C.s.p.). Odvolacia
námietka žalobcu, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a tiež ani námietka nedostatočného odôvodnenia a nepreskúmateľnosti rozhodnutia, neboli
opodstatnené.

22. V podanom odvolaní žalobca tiež namietal, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

23. Žalobcom uplatnený nárok titulom bezdôvodného obohatenia okresný súd právne posúdil podľa §
451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a vzhľadom na zistený skutkový stav veci dospel k záveru, že

žaloba nie je dôvodná. V danej veci sa žalobca domáhal nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žalovaný namietal, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). V súvislosti s touto námietkou treba uviesť, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

24. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah

medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor inéhobezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor
koho sa získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). I keď k bezdôvodnému obohateniu
v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka dochádza predovšetkým tak, že sa doterajší majetok
obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty; môže k nemu dôjsť aj tak, že sa jeho doterajší
majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti (porovnaj R
25/1986).

25. Vzhľadom na zistený skutkový stav veci súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca
v konaní nepreukázal ani jeden z predpokladov, ktoré musia byť v zmysle uvedeného ustanovenia
splnené. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že rozhodnutiu súdu prvej
inštancie nemožno prisúdiť kvalitu, ktorá by zodpovedala odôvodneniu rozhodnutia o zamietnutí žaloby
o vydanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, keď sa súd v odôvodnení nevysporiadal

preskúmateľne o aký dôvod obohatenia by malo v konaní ísť.

26. K uvedenej námietke žalobcu, ktorú žalobca tvrdil v podanom odvolaní v čase účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku, treba uviesť, že sporové konanie v občianskoprávnych veciach je ( bolo) ovládané
zásadou dispozitívnosti. To znamená, že je vecou účastníka konania, aby ním požadované rozhodnutie

oprel o tvrdenia takých skutočností, s ktorými zákon spája práve tie práva či povinnosti, ktorých sa
účastník pred súdom domáha a súčasne je vecou účastníka, aby takéto ním uvádzané tvrdenia aj
preukázal. V sporovom občianskom konaní súd v zásade sám nezisťuje žiadne ďalšie skutočnosti
nad rámec tvrdení účastníka a v zásade ani sám nevyhľadáva dôkazy, na preukázanie rozhodujúcich
skutočností. Úspech či neúspech účastníka v spore tak významnou mierou závisí od toho, do akej miery

účastník tvrdí práve tie skutočnosti, ktoré sú pre vec rozhodujúce a do akej miery je schopný tieto
skutočnosti podložiť dôkazmi.

27. V tej súvislosti, do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS

252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí
ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,

prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.
toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

28. V súvislosti s odvolacou námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca uviedol, že

okresnýsúdtaknesprávneprávneposúdilvec,keďžalobcoviodporučil,abysivrámcivyporiadaniaBSM
so svojou bývalou manželkou ako dcérou žalovanej nárokoval na vyporiadanie čiastky 5 000 eur, ako
spoločné investície vložené na oddelený majetok manžela, v tomto prípade dcéry žalovanej. Z uvedenej
námietky žalobcu vyplýva, čo okresný súd žalobcovi odporučil, ale nie ako právne vec posúdil. Právne
posúdenie zisteného skutkového stavu v zmysle odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva

z ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc z uplatneného nároku žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči žalovanej. Povinnosťou súdu je na zistený (preukázaný) skutkový stav
veci „nájsť“ relevantnú právnu normu, túto vyložiť a na uvedenom základe rozhodnúť, či tu právo
(povinnosť) je alebo nie je.

29. Rovnako nebola opodstatnená odvolacia námietka, že súd nesprávne právne vec posúdil, pretože
ako už bolo uvedené, odvolateľ v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci
prvoinštančným súdom, ale neuviedol, v čom táto jeho námietka spočíta a aký právny záver súdu je
nesprávny, resp. ako mal súd danú vec právne inak posúdiť, prípadne aký, podľa názoru odvolateľa,
správny právny predpis mal súd na danú vec použiť. Z uvedeného dôvodu preto námietka nesprávneho

právneho posúdenia danej veci z podaného odvolania žalobcu nevyplýva a pochybenie súdu nezistil ani
odvolací súd. Tvrdenie žalobcu, že okresný súd nesprávne právne posúdil vec, keď žalobcovi odporučil,
aby si v rámci vysporiadania BSM so svojou bývalou manželkou, ako dcérou žalovanej, nárokoval navysporiadanie čiastky 5 000 eur, ako spoločné investície vložené na oddelený majetok manžela, v tomto
prípade dcéry žalovanej, nemožno vyhodnotiť a nesprávne právne posúdenie veci.

30.Odvolacísúdzastávanázor,zhodnýsosúdomprvejinštancie,žežalobcasvojetvrdenie,žežalovaný
na jeho úkor získal bezdôvodné obohatenie nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ žalobca
predložil ďalšie námietky uvedené v podanom odvolaní, s týmito sa odvolací súd nezaoberal, keďže už
prvoinštančný súd sa vo svojom odôvodnení podrobne zaoberal argumentmi žalobcu, keď tieto námietky
niesúspôsobiléprivodiťinérozhodnutievoveci,súvrovineúvahbezpredloženiarelevantnýchdôkazov.

31. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového
poriadku potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP,
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná,

preto žalovanej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).