Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 27, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316203781
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4316203781.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barbora Korenecová, advokátka so sídlom
Malinovo, Slnečná 765/3, proti žalovanej: I. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom, Y. - X., O. ulica XX/X, zast.
AK JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányiho 29, o zaplatenie 76,38 eura, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 01. 12. 2017 č. k. 8C/38/2016-148, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť žalovanej 181 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanej priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa voči žalovanej domáhal zaplatenia úroku vo výške
73,88 eura a úroku z omeškania vo výške 2,50 eura na tom skutkovom základe, že na základe Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 403701388 zo dňa 18. 12. 2013 žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver

vo výške 200 eur a žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu vo
výške 117,70 eura a úrok vo výške 78,30 eura, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 396 eur, ak nie je dohodnuté
inak, do 06. 12. 2014 na účet veriteľa, žalobcu špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Žalobca a žalovaná sa dohodli, že Zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. 403701388 zo dňa 18. 12. 2013 sa mení tak, že žalovaná sa zaviazala
žalobcovi uhradiť celkovo čiastku 396 eur v 12 - tich splátkach vo výške 33 eur, vždy k šiestemu
kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 06. 01. 2014. Žalovaná uhradila len 66 eur, čím porušila

zmluvné podmienky a tak sa jej dlh stal splatným dňa 07. 12. 2014, od ktorého času je žalovaná v
omeškanísúhradoudlžnejsumy.Žalovanákžalobežalobcuuviedla,žezmluvauzavretámedzistranami
sporu je zmluvou spotrebiteľskou, výšku dohodnutej odplaty za poskytnutý úver považovala za neplatný
právny úkon pre jej priamy rozpor so zákonom (§ 39 a 53 ods. 6 OZ), a zmluvu za bezúročnú a bez
poplatkov, nakoľko v nej absentujú obligatórne náležitosti a to údaj o druhu spotrebiteľského úveru,
výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a dobu trvania zmluvy. Tvrdila, že
má nárok iba na vrátenie ním poskytnutej pôžičky vo výške 200 eur, pričom poukázala na účet žalobcu

súhrnne sumu 381 eur, z ktorého dôvodu sa tak žalobca bezdôvodne obohatil o 181 eur. Protinávrhom
preto žiadala žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na zaplatenie sumy 181 eur.3. Rozhodnutie právne oprel o ust. § 52 ods. 1 a 2, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom ku dňu podpisu zmluvy (ďalej len OZ), § 1 ods. 1 a 2, § 2 písm. a/, b/ a d/, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Mal preukázané, že
stranysporudňa18.12.2013uzatvoriliZmluvuospotrebiteľskomúvereč.403701388, nazákladektorej
žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 200 eur a žalovaná sa zaviazala poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť odplatu vo výške 117,70 eura a úrok vo výške 78,30 eura, t.j. zaplatiť
celkovú čiastku 396 eur v 12-tich splátkach po 33 eur, vždy k šiestemu kalendárnemu dňu v mesiaci,

počnúc dňom 06. 12. 2014 pri RPMN 98%. Zároveň bola podpísaná stranami sporu Dohoda o plnení
v splátkach dňa 18. 12. 2013. Z výpisu z klientskej zóny zistil, že žalovaná uhradila žalobcovi celkovú
sumu vo výške 381 eur. Konštatoval, že strany sporu, uzavreli dňa 18. 12. 2013 zmluvu o pôžičke,
pričom z právneho hľadiska ide o spotrebiteľský úver, ktorý poskytol žalobca žalovanej podľa zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, preto skúmal, či zmluva
obsahuje všetky, týmto zákonom stanovené náležitosti. Zistil, že zmluva nespĺňa náležitosti požadované

ust. § 9 ods. 2 uvedeného zákona, a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, neobsahuje druh, dobu trvania zmluvy, nie je správne uvedené
RPMN, z ktorého dôvodu podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, sa poskytnutý
úver žalovanej považuje za bezúročný a bez poplatkov. Naviac v časti úrokov vo výške 39,15% ročne je
neplatná pre rozpore s dobrými mravmi. Argumentoval, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 200

eur, žalovaná z tohto titulu zaplatila 381 eur, preto suma 181 eur predstavuje bezdôvodné obohatenie,
o ktoré sa žalobca obohatil na úkor žalovanej a túto sumu je žalobca povinný žalovanej vydať v zmysle
Občianskeho zákonníka do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu preto zamietol a uložil
mu povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 181 eur. Rozhodnutie o trovách konania oprel o ust. § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP a v konaní plne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči

žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

pôžičkách pre spotrebiteľov považuje zmluvu na bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k
naplneniu dôvodov ustanovených v § 11 ods. 1, o ktorý prípad nejde. Namietal, že predmetnú zmluvu o
úvere nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov, pretože výška, počet a termíny splátok istiny a
úrokov a iných poplatkov sú jasne uvedené na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná
sa zaviazala v zmluve k úhrade poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 200 eur a celkových

nákladov spojených so spotrebiteľským úverom v sume 196 eur, t.j. v celkovej výške 396 eur s termínom
splatnosti, ak nie je dohodnuté inak do 06. 12. 2014, z ktorého dôvodu nemožno hovoriť o absencii výšky,
počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva na prednej strane tiež obsahuje okrem
rozlíšenia splátky istiny aj rozlíšenie splátok úrokov a iných poplatkov. Ďalej tvrdil, že ročná percentuálna
miera nákladov (RPMN) stanovená v zmluve vo výške 98 % bola vypočítaná v zmysle prílohy č. 2

Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,podľavzorcauvedenéhovoVšeobecnýchpodmienkachposkytnutia
úveru platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy, pričom v čase uzatvorenia zmluvy neexistoval a
nebol účinný žiadny všeobecne záväzný právny predpis stanovujúci maximálne prípustnú výšku úrokov
za poskytnutie peňažných prostriedkov. Dôvodil poukazom na ust. § 53 ods. 6 OZ, že ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať

odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, pričom
pri posudzovaní obdobnosti sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. V tomto
smere zvýraznil, že sa nemožno dovolávať výlučne údajov bánk, pretože definovanie výšky odplaty
odkazom na údaje bánk bolo možné len na základe § 53 ods. 6 OZ, účinného do 31. 10. 2008 alebo do

31.05.2010 a naviac prevýšenie odplaty zákon zakazuje len prevýšenie majúce charakter prevýšenia
podstatného. Zvýraznil, že dohoda o úrokovej sadzbe spĺňa všetky náležitosti ustanovené zákonom,
preto ju nemožno považovať za absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 OZ. Podčiarkol, že
uplatnený nárok v podobe úroku vo výške 39,15 % ročne bol dohodnutý v súlade s dobrými mravmi.V závere dodal, že v prejednávanom prípade nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia,
žalovaná plnila na základe platne uzavretej zmluvy, ktorá nebola nikdy vyhlásená za neplatnú a právny
dôvod na plnenie z tejto zmluvy nikdy neodpadol a majetkový prospech získal žalobca z poctivých

zdrojov.

5. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdiť stotožniac sa s ním v plnom rozsahu. Argumentovala, že zákonodarca
explicitne stanovil povinnosť uvádzať obligatórny údaj RPMN priamo v zmluve o spotrebiteľskom

úvere. Podotkla, že žalobca so spotrebiteľom uzatváral jednak zmluvu o spotrebiteľskom úvere
splatnom jednorazovo a súčasne alebo v bezprostrednej časovej následnosti aj dohodu o plnení
v splátkach (toho istého spotrebiteľského úveru), ktorou si žalobca zabezpečil principiálne nováciu
(zmenu) splácania spotrebiteľských úverov z jednorazového splatenia na splácanie v splátkach. V
rámci poskytovania informácií spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak dostane
spotrebiteľ od žalobcu informáciu o RPMN úveru splatného jednou splátkou, pričom uvedená RPMN je

v prípade splatenia úveru jednou splátkou nižšia ako RPMN úveru splatného vo viacerých splátkach.
Bezprostredne po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je so spotrebiteľom uzavretá dohoda o
plnení v splátkach, ktorej dôsledkom je zdraženie úveru (zvýšenie RPMN), pričom táto skutočnosť
nie je spotrebiteľovi prostredníctvom RPMN náležite odôvodnená a vysvetlená. K uzavretiu dohody
o plnení v splátkach spotrebiteľ pristúpi, keďže sa domnieva, že sa nemení výhodnosť jeho úveru.

Takéto konanie žalobcu považovala za nekalú obchodnú praktiku, na ktorú poukázalo aj Rozhodnutie
Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo 7. júna 2016 pod číslom GUV-709/2016. Mala za to, že
v prípade ak je v zmluve o úvere nesprávne uvedená hodnota RPMN, je potrebné na danú situáciu
prihliadať tak, ako keby tento údaj v zmluve uvedený nebol. Dodala, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda s

rozčlenením jednotlivých čiastok, nestačí teda uviesť len celkovú výšku splátok. Uviedla, že samotné
hodnoty RPMN v uvedených zmluvách sú jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi a nesúladné so
zákonom. K výške odplaty poskytnutého úveru uviedla, že jej výška dosahuje mieru vyše 90 %, čo je v
absolútnom rozpore s dobrými mravmi, a to tým, že podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V predmetnej zmluve o úvere je

uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 98 %, ktorú považovala za rozpornú so zákonom
a dobrými mravmi. Svoje tvrdenia podporila poukazom na judikatúru iných súdov v obdobných veciach.

6. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca písomným podaním, ktorým opätovne žiadal jeho
žalobe vyhovieť. Tvrdil, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú

prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Znamená
to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do
31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie

peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V tejto súvislosti poukázala na aktuálny
záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku
odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Argumentoval, že ak žalovaná namieta výšku
odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tomto smere dôkazné bremeno

a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne)
vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie
z vlastných zdrojov. Dodal, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie
zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Poplatok za poskytnutie úveru nepovažoval za
neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania,

ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám a jeho výšku žalovaná akceptovala,
naviac mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia
zmluvy o úvere, ktoré právo nevyužila. Zvýraznil, že slovenská právna úprava v oblasti úverov
„účtovaniu“ poplatku výslovne nebráni, ale pripúšťa ho. V ďalšom zopakoval svoje tvrdenia v odvolaní
a vyslovil presvedčenie, že neprijateľnosť poplatku nie je možné vyvodiť ani zo samotného Zákona o

spotrebiteľských úveroch s odkazom na jeho čl. 9 ods. 10 po novele. Nesúhlasil s posúdením poplatku
za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. K neplatnosti
zmluvy o úvere konštatoval, že prípadné vyhlásenie neplatnosti celej zmluvy o úvere ako celku tak, ako
to navrhuje žalovaná, nemá žiadnu oporu v ustanoveniach vnútroštátneho a ani európskeho práva.7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§

359 CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a
po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáha zaplatenia úroku vo

výške73,88euraaúrokuzomeškaniavovýške2,50euraztituluúverovéhovzťahuzaloženéhozmluvou
o spotrebiteľskom úvere č. 403701388 uzatvorenou stranami sporu dňa 18. 12. 2013. Žalovaná v
konaní podala protižalobu, ktorou sa domáhala od žalobcu zaplatenia sumy 181 eur z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia, keď úver poskytnutý jej žalobcom označila za neplatný právny úkon pre
jeho rozpor so zákonom (§ 39 a § 53 ods. 6 OZ), z ktorého dôvodu sa žalobca bezdôvodne obohatil o
plnenie poskytnuté mu nad rámec vyplatených peňažných prostriedkov.

9. Z hľadiska skutkového stavu bolo v preskúmavanej veci vykonaným dokazovaním preukázané, že
strany sporu dňa 18. 12. 2013 uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 403701388, podľa ktorej
sa žalobca ako veriteľ pri jej podpise zaviazla poskytnúť žalovanej spotrebiteľský bezúčelový úver v
hotovosti v sume 200 eur a žalovaná sa zaviazala tieto peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spojené s úverom vo výške 196 eur, t. j. zaplatiť celkovú sumu 396 eur do dňa 06.12.2014, ktorý
predstavoval i termín konečnej splatnosti úveru. Celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom
boli tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavovalo sumu 78,30
eura a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou (ďalej len administratívny poplatok) vo výške 117,70 eura.

Zároveň žalovaná vzala na vedomie, že výška RPMN je 98 % a výška priemernej hodnoty ročnej RPMN,
platnej ku dňu podpísania zmluvy je 50,91 %. V ten istý deň strany sporu uzavreli i Dohodu o plnení v
splátkach, podľa ktorej žalovaná zaplatí sumu 396 eur v 12-tich mesačných splátkach po 33 eur, počnúc
dňom 06. 01. 2014, pri RPMN 309,86 % a priemernej hodnote RPMN 50,91 %. Žalovaná z titulu úveru
uhradila žalobcovi sumu 381 eur.

10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom

11. Podľa § 52 ods. 1 OZ platného v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy (ďalej len OZ),

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.17. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú

situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

18. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L

095,21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku Slovenskej republiky z právnych aktov
Európskych spoločenstiev a Európskej únie a je záväzná pre Slovenskú republiku vstupom do Európskej
únie dňa 01. 05. 2004.

19. V zmysle čl. 4 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ďalej len Smernice, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných

podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

20. Podľa čl. 4 ods. 6 Smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

21. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu

zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ).
Obsah dobrých mravov spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný
záujemichrešpektovania(Rc88/98)azadobrémravytrebapovažovaťsúhrnspoločenských,kultúrnych
a právnych noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou
časťou spoločnosti a majú povahu základných. Ide o súhrn etických, všeobecne zachovávaných

a uznávaných zásad, ktoré zodpovedajú všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so
všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti (3 Cdo 137/2003 NS SR). Za právny úkon,
priečiaci sa dobrým mravom, treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska
v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi (3 Cdo
137/2003). Civilnoprávnou sankciou rozporu s dobrými mravmi je: a) skutočnosť, že príslušný právny

vzťah nepožíva právnu ochranu v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, b) právny úkon je v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.

22. V danej veci strany sporu ani nespochybňovali, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú
uzatvorili dňa 18.12.2013 bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver, na ktorý dopadá právna úprava

zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v
znení účinnom do 30.04.2014 (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch), ako to správne konštatoval
i súd prvej inštancie, a ktorý zároveň citoval i na vec sa vzťahujúce ustanovenia tohto zákona. Okrem
iného dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru a ani termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov stanovené v § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ Zákona o spotrebiteľských

úveroch, a preto v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací
súd tento záver však nezdieľa, keď zo sporom dotknutej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nad akúkoľvek
pochybnosť plynie, že zmluvné strany sa dohodli, že doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru nastane dňa 06.12.2014 (bod 3. zmluvy). Pokiaľ ide o splnenie náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich z § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. ako podkladu pre

záver o tom, že poskytnutý spotrebiteľský úver je alebo nie je bezúročný a bez poplatkov k tejto otázke
sa vyslovil už NS SR vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 3Cdo/146/2017 a 3Cdo/56/2018. Konštatoval,
že ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. je potrebné interpretovať tak, že toto ustanovenie
len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje, a preto nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovala vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.

23. Odvolací súd naproti tomu však dospel k totožnému záveru, že v prejednávanej veci zmluva o
spotrebiteľskom úvere je postihnutá čiastočnou neplatnosťou v častiach týkajúcich sa úroku a RPMN v
zmysle § 39 OZ pre ich rozpor s dobrými mravmi. Úroky dohodnuté pri poskytovaní úveru predstavujúodmenuzaužívaniepožičanejistiny.Občianskyzákonníkaaniinéprávnepredpisyvýslovnenestanovia,
do akej výšky je možné dojednať úroky, z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška
úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy, nakoľko i tu platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie
byť v rozpore s dobrými mravmi. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je
v súlade, či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať,
preto závisí v každom prípade na úvahe súdu. Rozhodnutie o tom či sú splnené podmienky pre
použite § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej

musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa
v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v
súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia
a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré
sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Je nepochybné, že
dojednané neprimerane vysoké úroky sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám

správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú
v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov,
ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k
najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek, ako to už
ustálila i doterajšia rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

24. V preskúmavanej veci ide o takýto prípad, keď úroková miera 39,15% dohodnutá medzi stranami
sporu v predmetnej zmluve o úvere v decembri 2013 viac ako 4-násobne prevyšovala odplatu za
spotrebiteľskéúverydo1rokapožadovanúbankami,ktoráv4.štvrťroku2013činila8,79%. Nietpochýb,
že tak podstatne prevyšovala obvyklú úrokovú mieru, z ktorého zistenia je potrebné vyvodiť právny záver

o neplatnosti tohto ujedania pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka a ako
také nemôže požívať súdnu ochranu, pričom súd je povinný v každom jednotlivom prípade posúdiť,
či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pri
dojednávaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odmenu za užívanie poskytnutej

istiny, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Preto zmluvné
úroky za poskytnutý úver dojednané v posudzovanej zmluve o úvere sú pre neprimeranosť v rozpore s
dobrými mravmi, v tejto časti je zmluva neplatná, a preto úver je nutné posúdiť ako bezúročný. Rovnaký
záver je nutné vyvodiť i vo vzťahu k výške RPMN dohodnutej v zmluve v rozsahu 98%, keď priemerná
hodnota RPMN pre spotrebiteľské úvery vo výške 1.500 eur s dobou splatnosti od 6 do 12 mesiacov

poskytnutých v 3. štvrťroku 2013 predstavovala 50,91% a v 4. štvrťroku 2013 (v dobe uzatvorenia
zmluvy) 44,79%, čo znamená takmer dvojnásobné prevýšenie a je nepochybne rovnako v rozpore s
dobrými mravmi a sankciovaná neplatnosťou. Zvlášť posudzujúc ju i v kontexte s Dohodou o plnení
v splátkach uzavretou stranami sporu v rovnaký deň ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej
bola RPMN stanovená už v rozsahu 309,86 % ročne. Takýto údaj o RPMN a jeho zmene boli tak

pre žalovanú ako spotrebiteľa zavádzajúce, neprehľadné a postup žalobcu bol rozporný so zásadami
poctivého obchodného styku keď vykazoval znaky nekalej obchodnej praktiky, na čo poukázalo i
RozhodnutieBankovejradyNárodnejbankySlovenskazodňa07.06.2016č.GUV-709/2016.Sohľadom
na neplatnosť týchto ujednaní tak zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, z ktorého dôvodu
žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi len sumu 200 eur, ktorá jej bola poskytnutá z titulu úveru.

25. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

26. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

28. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý
vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti.
Jeho podstatou je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Bezdôvodnéobohatenie vzniká na základe objektívnej skutočnosti a to získaním bezdôvodného obohatenia na úkor
niekohoiného,apretonavzniktohtozáväzkovéhoprávnehovzťahusanevyžadujeexistenciazavinenia,
ani existencia protiprávneho úkonu. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je

vznik objektívne merateľného majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku
došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Oprávneným subjektom je ten, na úkor koho bolo
bezdôvodné obohatenie získané, a ak ho nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Povinným subjektom
je ten, kto bezdôvodné obohatenie získal. Všeobecná skutková podstata bezdôvodného obohatenia je
zakotvenávust.§451ods.1OZakonkrétneskutkovépodstatyzákonuvádzav§ 451ods.2a§454OZ.

Medzi tieto patrí: a/ plnenie bez právneho dôvodu, pričom nerozhoduje, či strany o neexistencii právneho
dôvodu na plnenie vedeli alebo nie, b/ plnenie z neplatného právneho úkonu, c/ plnenie z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, d/ majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov a e/ bezdôvodné plnenie
za iného, kde ten, kto mal povinnosť plniť neplnil a ten kto plnil, túto povinnosť v skutočnosti nemal.

29. Vo svetle citovanej právnej úpravy prvoinštančný súd i posudzoval protižalobu žalovanej ohľadom

uplatnenej sumy 181 eur, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu prijatím plnenia
bez právneho dôvodu od žalovanej, pretože jej poskytol úver vo výške 200 eur, ktorý mala splatiť v
rovnakej sume, keďže bol bezúročný a bez poplatkov a žalovaná z tohto titulu preukázateľne zaplatila
sumu 381 eur. Žalobca je tak povinný žalovanej vrátiť sumu 181 eur, na ktoré plnenie ho správne druhým
výrokom napadnutého rozsudku zaviazal súd prvej inštancie.

30. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku
o náhrade trov konania.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP a s ohľadom na plný úspech žalovanej v odvolacom konaní žalovanej priznal jej nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§
262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).