Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 30, 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6C/54/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2518201932
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2518201932.1

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v spore žalobkyne: C.. C. J., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, J., proti
žalovanému: I. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, G., o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným dňa 01.06.2018 Okresnému súdu Bratislava II, postúpeným na
tunajší súd dňa 04.07.2018 domáhala, aby súd upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletej E.
Š.Č., nar. XX.XX.XXXX a súčasne, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletú zverí do jej
starostlivosti, otca (žalovaného) zaviaže povinnosťou prispievať na výživu maloletej E. sumou vo výške
150 eur mesačne a otcovi (žalovanému) uloží zákaz priblíženia sa k nej a k maloletej E. na vzdialenosť
50 metrov.

2. Okresný súd Piešťany uznesením č.k. 9P/121/2018 - 27 zo dňa 10.07.2018 návrh žalobkyne zo dňa
01.06.2018 na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia zákazu priblíženia sa otca I. Š.,
nar. XX.XX.XXXX k matke C.. C. J., L.. XX.XX.XXXX a k maloletej E. Š., L.. XX.XX.XXXX vylúčil na
samostatné konanie.

3. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovaným žili v spoločnej domácnosti v jeho rodinnom
dome na B. A. E. G. od novembra 2014 a z tohto vzťahu sa im dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra E. Š..
Spočiatku bol ich vzťah harmonický a veľmi dobre si rozumeli, plánovali si založiť rodinu a od začiatku
vzťahu mu prízvukovala, že nemá záujem žiť v spoločnej domácnosti s jeho matkou, ktorá taktiež bývala
v rodinnom dome na B. A. E. G., keďže nechcel bývať v paneláku, tak byt predal a navrhol, že sa
prerobí podkrovie tohto rodinného domu na oddelenú domácnosť od jeho matky. Kým sa začalo s

rekonštrukciou, bývali však v spoločnej domácnosti s jeho matkou a so žalovaným si prestávali rozumieť
už počas jej tehotenstva. Pred tým, ako otehotnela, začal mať žalovaný problémy s konzumáciou stravy.
Keďže pribral, začal vymýšľať s rôznymi diétnymi jedlami a musela sa mu prispôsobovať a jesť to, čo on,
inak sa zdúval a vadil, že nejedia všetci to isté. Mal problémy rešpektovať to, že ju cestoviny nezasýtia a
to, čo dovtedy bežne jedol, často odmietal so slovami to je hladné, to je mastné, to je suché, to nechcem,
to jeme často, a pod. Kým bol v práci, riešila to tak, že si stravu kupovala a varila, avšak keď ho cca v

polovici marca 2018 vyhodili, bola kvôli nemu často hladná a po pôrode sa dohodla so svojou matkou,
že jej bude dočasne nosiť jedlo, kým dieťa trošku nepodrastie, čo bolo tiež zdrojom hádok so žalovaným,
ktorý nazýval toto jedlo pomyjami a vykrikoval, že z toho smrdí celá kuchyňa. Táto situácia postupne
prerastala do celodennej ostrej konverzácie o jedle, kedy nevedel, čo chce jesť a kedy a neustále na
ňu útočil. Začala jeho stavy nahrávať na mobil, chcela s nim ísť ku psychológovi alebo do poradne.
Často rozprával, že ho nič nebaví a že sa mu nič nechce robiť. Že mu všetci ľudia lezú na nervy a sú

tupí. Mal aj reči typu, že si zoberie život, čo otočil potom na srandu. Vstával často v až v čase obeda,
"obedoval" takmer až večer, a hádal sa, prečo neje vtedy, keď on, pričom vedel, že k dieťaťu vstávalaskoro ráno, čo odmietal rešpektovať. Tie jeho labilné stavy však začali už počas tehotenstva, kedy začal
mať pochybnosti, či zvládne byť otcom a či radšej nemali zostať sami. Pritom sa spoločne dohodli, že
chcú dieťa a viac ráz sa ho žalobkyňa pýtala, či sa na to cíti. Ubezpečoval ju, že je to v poriadku, ale

potom mal napr. poznámku, že čo ak sa mu dieťa nebude páčiť. Prekvapilo ju to, lebo hoci vedela, že
má už z predchádzajúceho vzťahu dieťa, o ktoré sa nijako nezaujíma, toto predchádzajúce dieťa bolo
z jeho strany nechcené, kým oni spolu dieťa plánovali. Tieto jeho nálady eskalovali po pôrode, kedy
dochádzalo ku stále častejším hádkam, do ktorých sa zapájala aj jeho matka. Všimla si, že ho to baví, že
to potrebuje, aby sa mu uľavilo, dokonca ho to často vzrušovalo. Žalobkyňa ale nemala záujem o fyzický

kontakt,čohorozčuľovaloachceljudotohonútiť,aleonaodmietala.Spolužitiunepomáhaloanito,žeuž
počas jej tehotenstva začali prerábať dom, v ktorom bývali, čo mala väčšinou na starosti ona. Všetko si
naštudovala a ponáhľala sa s dokončením kvôli príchodu dieťaťa, kým žalovaný, ktorý nemal s takýmito
vecami žiadne skúsenosti, bol nervózny aj z toho, že musel vybavovať veci okolo prerábky a vykonávať
fyzické práce, do ktorých sa mu nechcelo. Preto väčšinu aj fyzických prác vykonávala ona, hoci bola
tehotná, vrátane búrania stien, pílenia, pokládky izolácie pod podlahu, a pod. Za to ju vysmial, že nie

je normálne, že robím takéto mužské práce a že kto by ma takú chcel. Ale keď začala byť v dôsledku
tehotenstva rýchlejšie fyzicky unavená a prestala zvládať niektoré veci, takže musel ísť napr. na nákup
sám, tak to nechápal a čudoval sa, že je unavená, že spí aj cez deň, a pod. Po narodení dieťaťa mala
vážne zdravotné komplikácie, dva týždne strávila v nemocnici vo veľkých bolestiach. Nakoniec dobrala
lieky ešte doma, kým sa jej stav neupravil. Po príchode z nemocnice žalovaný na celý deň odišiel, lebo sa

nahneval, že musel čakať na chodbe s ostatnými otcami a nedalo sa tam dýchať. O dieťa ani o žalobkyňu
sa nestaral, hoci vedel, že ledva chodí, pritom jej predtým sľuboval, že jej s dieťaťom pomôže, lebo mala
problémy s chrbticou. V skutočnosti jej však pomáhal iba minimálne, kočíkovať nechodil, lebo sa vraj v
práci nechodí dosť a ešte musí chodiť aj s jeho matkou von, maximálne z času na čas dieťa podržal, keď
varila. V hádkach vykrikoval, že tu nie je len dieťa, ale aj on a požadoval, aby mu venovala toľko času,

čo dieťaťu, Pritom inokedy hovoril, že je platená od toho, aby sa starala o dieťa a že jej nebude robiť
sluhu tým, že bude dieťa kočíkovať. Nijako sa neprispôsoboval režimu dieťaťa, plánoval aktivity, keď
bolo jasné, že dieťa bude zrovna jesť, nerešpektoval, keď dieťa spalo, a pod. Stále častejšie inicioval
hádky, často aj uprostred noci, kedy odchádzal preč, vracal sa neskôr a opäť pokračoval, pričom mu
bolo jedno, či zobudí dieťa. Začal jej rozkazovať, ponižoval ju, nenechal ju v noci spávať a začal byť

dosť agresívny, pričom väčšinou útočil na veci, pretože, ako jej raz povedal, čo má aj nahraté, dával
si pozor, aby ho nemohla udať. Začal do svojich výstupov zaťahovať aj dieťa, budil ho, vybíjal si na
ňom zlosť za jej údajné previnenia (ktoré v skutočnosti žiadne neboli). Začala sa báť o vývin dieťaťa a
o jeho psychiku, zhoršil sa aj žalobkynin zdravotný stav. Vravela mu, že nie je normálne, čo robí, ale on
vravel, že sa nemá za čo ospravedlňovať a že to ona by sa mala hanbiť. Z toho stáleho stresu veľmi

schudla, dokonca často bývala hladná, lebo keď išiel do obchodu a nemali to, čo jemu chutilo, tak nič
nekúpil, pričom mu vadilo, keď si kupovala zvlášť jedlo. Raz sa vybrala do reštaurácie, lebo jej už od
hladu bolo zle, načo jej začal vyvolávať, že ho nezaujíma, že ide žrať a nech ide domov starať sa o
dieťa, pričom jej ho predtým nechcel dať. O dieťa sa finančne nezaujímal, tvrdil, že aj keby nemala čo
jesť, tak z finančnej rezervy nezoberie. Dal si poslať aj peniaze zo zdravotnej poisťovne, ktoré preplatili

za úhradu zdravotnej starostlivosti a mlieka pre dieťa, poslala mu na účet tiež príspevok pri narodení
dieťaťa, z čoho kúpil kočík, ale rozdiel (cca 300 eur) nevidela. Všetko finančne hradila ona, žalovaný sa
ani neopýtal, či tie peniaze pre dieťa nepotrebuje a nechal si ich pričom ani po strate zamestnania vo
finančnej núdzi nie je, má rôzny majetok nehnuteľnosť aj finančnú hotovosť. Našiel si nové zamestnanie
a má príjmy aj z neho. Po čase začal trestať aj dieťa s odôvodnením, že kvôli nej, kvôli tomu, ako sa

chová. Vyhodil dcére jedlo do koša, budil ju, nechcel ju púšťať von, vyhrážal sa, že ostane hladná.
Zamykal ju v dome, keď chcela odísť, zakazoval jej stretávať sa s rodinou. Vedela, že to nie je v poriadku,
no nedokázala odísť. Vravela si, že ho to prejde, no neprešlo. Navyše nemala kam ísť, lebo všade by
ich našiel a robil by im zle. Bola aj v krízových centrách, no mali obsadené. Poradili jej, aby si jeho
výstupy nahrávala, pokojne aj celý deň a celú noc, a tak prikladá k návrhu aj nahrávky, ktoré dokazujú

jeho správanie. Bola aj na polícii, kde jej povedali, že jej dieťa môže kedykoľvek zobrať, lebo dcéru nemá
súdne zverenú do starostlivosti. Na sociálke jej povedali, že čokoľvek naňho podá, tak sa to dozvie.
Posledné týždne sa žalovaný správal už len škaredo k nej aj dieťaťu. Vadilo mu na nej všetko, hádam aj
slovné spojenia, ktoré používa. Keď spôsobil dieťaťu nervový šok a trvalo, kým sa ukľudnilo, vedela, že
je treba odísť a že už nemajú čas. Nebude predsa čakať, kým sa stane niečo naozaj zlé. Keďže odchodu

viac ráz zabránil aj fyzicky a vyhrážal sa jej, že dieťa zostáva u neho a že jej ho sociálka zoberie, ušla
od neho dňa 19. mája 2018 na utajenú adresu. Z obavy o bezpečnosť a zdravie dieťaťa aj jej zdravie sa
schováva a čaká na rozhodnutie súdu. Keď odišla, išiel na políciu, tvrdil, že je nervovo labilná a nahlásil
ju ako nezvestnú. Keďže však naňho podala trestné oznámenie za týranie, policajti mu nepovedali, kdesa nachádza. Potvrdenie o podaní trestného oznámenia prikladá ako dôkaz. Keď žalovaný na polícii
nepochodil, začal prenasledovať jej rodičov, stál pred ich domom, aj pred domom jej brata. Veľakrát jej
telefonoval a keď mu raz jeho rodičia otvorili, tak sa vnútil do ich bytu a prehľadával ho, či tam nie je. Jej

rodičia podali na žalovaného trestné oznámenie za obťažovanie a vyhrážanie sa ublížením na zdraví
môjmu otcovi, ktorý to podľa slov žalovaného "nerozchodí". Viackrát žalovanému navrhovala poradňu
alebo psychológa, ale on to zľahčoval, povedal napr. že ak chce poradiť, že on jej poradí, popieral, že by
mal nejaký problém. Pritom bol stále agresívnejší, kopal do vecí vybíjal si svoju zlosť nielen na nej, ale
aj na dieťati. Preto žiada o vydanie neodkladného opatrenia, lebo situácia, v ktorej momentálne je, sa už

nedá viac znášať a bojí sa nielen o seba, ale hlavne o dieťa. Pre budúcnosť navrhla upraviť styk dieťaťa
s otcom po psychologickom vyšetrení žalovaného, resp. po vyriešení trestných oznámení. Navrhla, aby
styk prebiehal za účasti sociálneho pracovníka, vzhľadom na trestanie dieťaťa otcom kvôli jej údajnému
správaniu.

4. Z rodného listu maloletej E. Š. mal súd preukázané, že dňa XX.XX.XXXX sa matke C.. C. J. a otcovi

I. Š. narodila dcéra E. Š..
5. Z potvrdenia OO PZ L. C. L. E. vyplýva, že žalobkyňa podala dňa 24.05.2018 trestné oznámenie pre
podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby ako dotknutá osoba.

6. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13P/87/2018 vyplýva, že žalovaný sa návrhom zo dňa 31.05.2018

domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil jeho stretávanie s dcérou E. počas
párneho týždňa v pondelok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., v stredu v čase od 16.00 hod. do
18.00 hod., v sobotu v čase od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a počas nepárneho týždňa v utorok
v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., pričom matka
je povinná maloletú mu v mieste jeho bydliska odovzdať a po skončení stretnutia ju v mieste jeho

bydliska vyzdvihnúť. Okresný súd Piešťany uznesením č.k. 13P/87/2018 - 67 zo dňa 10.07.2018 nariadil
neodkladné opatrenie, kde upravil styk otca (žalovaného) s mal. E., L.. XX.XX.XXXX tak , že otec je
oprávnený stýkať sa za prítomnosti svojej matky C. Š. s maloletou každú stredu v čase od 12.30 hod.
do 15.00 hod. a každú párnu sobotu v čase od 12.30 hod. do 15.00 hod. s tým, že matka je povinná
maloletú na stretnutie s otcom riadne pripraviť a za prítomnosti svojej matky S. J.M. ju odovzdať otcovi

za prítomnosti jeho matky C. Š.Č. v stanovenom čase pred hlavným vstupom do nákupného centra
Aupark na ulici L. v G. a otec je povinný za prítomnosti svojej matky C.O. Š. maloletú po realizácii styku
matke za prítomnosti jej matky S. J. v stanovenom čase na tom istom mieste vrátiť. Uznesenie nie je
právoplatné.

7. Zo správy OO PZ v P., odbor kriminálnej polície G. zo dňa 26.06.2018 založenej v spisu tunajšieho
súdu sp. zn. 13P/87/2018 vyplynulo, že na základe trestného oznámenia C.. C. J. bolo uznesením vyš.
PZ dňa 07.06.2018 začaté trestné stíhanie za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pričom konanie je vedené vo vzťahu k osobe poškodenej C.. C. J., v
danej veci sú priebežne vykonávané procesné úkony a doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie o vznesení

obvinenia podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku.

8. Z úradného záznamu tunajšieho súdu zo dňa 04.07.2018 založenej v spise tunajšieho súdu sp. zn.
13P/87/2018 vyplynulo, že vyšetrovateľka mjr. Mgr. J. súdu uviedla, že otec nebol vzatý do väzby a ani
doposiaľ nebolo voči nemu vznesené obvinenie.

9. Zo správy ÚPSVaR P. zo dňa 02.07.2018 založenej v spise tunajšieho súdu sp. zn. 13P/87/2018
vyplynulo, že prešetrili pomery matky mal. E. (žalobkyne), t. č. v zariadení. Žalobkyňa sa s maloletou
E. zdržiava v zariadení, ktorého adresu nechce zverejňovať, preto prosí súd, aby adresu jej súčasného
pobytu, ktorú získal prostredníctvom polície, nezverejnil otcovi dieťaťa, nakoľko by sa spolu s dieťaťom

dostali do situácie, kedy by mohla byť ohrozená.

10. Zo správy ÚPSVaR P. zo dňa 02.07.2018 založenej v spise tunajšieho súdu sp. zn. 9P/121/2018
vyplynulo, že prešetrili pomery matky mal. E. (žalobkyne), t. č. v zariadení. Žalobkyňa sa s maloletou
E. zdržiava v zariadení, ktorého adresu nechce zverejňovať, preto prosí súd, aby adresu jej súčasného

pobytu, ktorú získal prostredníctvom polície, nezverejnil otcovi dieťaťa, nakoľko by sa spolu s dieťaťom
dostali do situácie, kedy by mohla byť ohrozená.11. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby sa na určenú
vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo
duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

15. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 C.s.p. uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

16. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

17. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

18. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po
skončení konania vo veci samej. Účelom konania o neodkladnom opatrením je podľa možnosti čo
najrýchlejšia úprava pomerov sporových strán za situácie, že tieto upravené nie sú a je tu potreba ich
upraviť. Práve rýchlosť, s akou treba k rozhodovaniu vo veciach neodkladných opatrení pristupovať,

kladie zvýšené nároky na doloženie tvrdení uvádzaných v návrhu tak, aby bolo možné považovať
potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú; súd totiž pred rozhodnutím o neodkladnom
opatrení zásadne nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyhradenom pre konanie vo veci samej, o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez
nariadenia pojednávania.

19. Súd v predmetnej veci konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
ako o návrhu podanom pred začatím konania vo veci samej. V danom prípade súd skúmal, či je potrebné
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v časti uloženia zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobkyni a k maloletej E. Š. odvodzovala

od skutočnosti, že sa bojí o seba a o dieťa.

20.Súduvádza,ževdanomprípadenemáosvedčené,žebyžalovanýsvojimkonanímohrozovaltelesnú
alebo duševnú integritu žalobkyne alebo maloletej E. Š., nakoľko o tejto skutočnosti nepredložila žiadny
relevantnýdôkaz,pričomsúdzadostatočnýdôkaznepovažujepodanietrestnéhooznámeniažalobkyne.

Súd zároveň uvádza, že zo spisov tunajšieho súdu sp. zn. 13P/87/2018 a 9P/121/2018 bolo zistené,
že žalobkyňa sa s maloletou E. zdržiava v zariadení, ktorého adresu nechcela zverejňovať, pričom je
zrejmé, že žalovaný o mieste pobytu žalobkyne a maloletej Valentíny nemá informácie a preto v tomto
štádiu vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni a
k maloletej E. sa javí byť neúčelné a nepotrebné. Vychádzajúc z uvedeného preto súd konštatuje,

že žalobkyňa súdu hodnoverne neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana.

21. Súd ďalej uvádza, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 13P/87/2018 bolo uznesením
č.k. 13P/87/2018 - 67 zo dňa 10.07.2018 nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd upravil styk otca

(žalovaného) s mal. E., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stýkať sa za prítomnosti svojej matky
C. Š. s maloletou každú stredu v čase od 12.30 hod. do 15.00 hod. a každú párnu sobotu v čase
od 12.30 hod. do 15.00 hod. s tým, že matka (žalobkyňa) je povinná maloletú na stretnutie s otcom
riadne pripraviť a za prítomnosti svojej matky S. J. ju odovzdať otcovi za prítomnosti jeho matky C. Š. vstanovenom čase pred hlavným vstupom do nákupného centra Aupark na ulici Nitrianska v G. a otec je
povinný za prítomnosti svojej matky C. Š. maloletú po realizácii styku matke za prítomnosti jej matky S. J.
v stanovenom čase na tom istom mieste vrátiť. Podľa názoru súdu nariadenie neodkladného opatrenia,

podľa ktorého sa žalovaný má právo stýkať každý týždeň s maloletou E., ktorú na styk so žalovaným
privedie žalobkyňa, samo osebe vylučuje, aby súd žalovanému zakázal približovať sa k žalobkyni a k
maloletej E. na vzdialenosť menšiu ako 50 m, nakoľko samotný styk v sebe zahŕňa priblíženie sa k
maloletej a v konečnom dôsledku aj k žalobkyni, ktorá maloletú na styk so žalovaným privedie.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol, pretože dospel k záveru, že v zmysle zákona nie sú splnené podmienky na jeho nariadenie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Piešťany, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote
podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí

lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie
odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje
nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od
doručenia rozhodnutia. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto,
že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj

vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania. V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha(odvolacínávrh).Odvolanielenprotiodôvodneniurozhodnutianiejeprípustné.Odvolaniemôže
podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.