Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 12, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12Csp/129/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116221409
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116221409.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: F.. F. I., nar. XX. XX.

XXXX, bytom F. D. XXX, XXX XX I. A. Q., v konaní zastúpený Mgr. Ladislavom Riedlom, advokátom
so sídlom v Prešove, Levočská 4703/89, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova
25, 824 96, Bratislava 26, IČO: 35792752, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach
zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
8500101237 zo dňa 29. 1. 2015 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy.

II. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19. 10. 2016 sa domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zdržať za použitia dohody o zrážkach zo mzdy (a iných príjmov) dlžníka č. 8500101237 zo dňa
29. 1. 2015 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 29. 1. 2015 uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere

revolvingového typu č. 8500101237, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver 1.500 EUR. V rovnaký
deň došlo k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy (a iných príjmov) dlžníka č. 8500101237, ako
prostriedku zabezpečenia a splnenia záväzkov z úverovej zmluvy. Žiadosťou o vykonanie zrážok zo
mzdy za 12. 8. 2016 doručenej dňa 18. 8. 2016 jeho zamestnávateľovi, sa žalovaný k domáhal,
aby mu zamestnávateľ vykonával mesačné zrážky z jeho mzdy v sume 81,99 EUR až do zaplatenia
sumy 2.050,29 EUR, ktorú uviedol žalovaný ako jeho celkový dlh. Žalobca uviedol, že za zneužitie
dominantného postavenia žalovaného voči nemu považuje uplatnenie dohody už pri prvej omeškanej

splátke po 17 splatených mesačných splátkach. Toto konanie žalovaného podľa jeho názoru vykazuje
zjavné znaky diskriminácie a využíva výraznú nerovnosť zmluvných strán. Uviedol, že žalovaný ako
veriteľ je ten, ktorý si sám zvolil túto formu podnikania, má absolútnu povinnosť poznať právne predpisy,
ktoré regulujú spotrebiteľské právne vzťahy. Poukázal na to, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov,
keďže neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo k sťažnosť, písm. f) Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, písm.
j) uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, písm. k) výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ďalej uviedol, že problematické je neurčité
ustanovenie o poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150 EUR a poplatku za dohodu o poskytovaní
služby v sume 1.451,52 EUR, ktorý je ekvivalentom už právoplatne určeného poplatku za právo naodklad splátok. Uviedol, že reálny dlh je teda úplne iný, ako bol uvedený žalovaným v žiadosti o
vykonanie zrážok zo dňa 12. 8. 2016.

3. Žalobca poukázal na to, že veriteľ má pri adhéznych v zmluvách povinnosť formulovať zmluvné
podmienky zrozumiteľne a určito pod sankciou neplatnosti takéhoto právneho úkonu. V článku IV.
dohodyžalovanýuviedol,žejehopohľadávkyvočidlžníkovizabezpečovanédohodousútvorenéúverom
vrátane všetkých prípadných, na revolvingovom poskytnutých dlžníkovi príslušenstvo úveru, nákladmi,
ktoré žalovanému preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi

a ďalšími prípadnými pohľadávkami žalovaného voči dlžníkovi, ktoré vyplynú na základe alebo v
súvislosti so zmluvou ani prípadnými dodatkami. Posledná veta čl. III. dohody mu neumožňuje, aby pred
platením požiadavky vypovedal zmluvu alebo od nej odstúpil alebo ju iným spôsobom jednostranne
ukončil. Dohoda je nepopierateľne výhodná, iba pre veriteľa a týmto ustanovením túto nerovnosť iba
viac zviditeľnil.

4. Žalobca ďalej poukázal na to, že dohodu mu na podpis predložil viazaný finančný agent, ktorého
údaje sa ale na dohode vôbec nenachádzajú čo odporuje ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. b) zákona o
spotrebiteľských úveroch, pretože napriek skutočnosti, že dohoda nie je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, je ako povinné zabezpečenia úveru jej neoddeliteľnou súčasťou.

5. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť,
zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky z jeho mzdy a nemá možnosť ich priamo zastaviť ani
obmedziť. Uviedol, že zamestnávateľ bol povinný podľa zákona vykonávať zrážky zo mzdy, bez ohľadu
na existenciu sporov.

6. Žalobca súdu predložil spolu so žalobou dohodu o zrážkach zo mzdy č. 8500101237 zo dňa 29. 1.
2015, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 12. 8. 2016, žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského
úveru, oznámenie veriteľa o schválení úveru č. 8500101237 zo dňa 29. 1. 2015.

7. Súd vo veci vydal uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia na základe totožného návrhu dňa

10. 11. 2016 č.k. 12Csp/129/2016-10, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6. 12. 2016.

8. Podaním doručeným súdu dňa 20. 2. 2017 sa žalovaný k žalobe vyjadril a uviedol, že pri uzatváraní
zmluvy o úvere žalobcovi bol predložený aj návrh dohody o zrážkach zo mzdy s rovnakým číslom.
Z jej obsahu vyplýva, že žalobca ako záujemca o úver bol poučený o tom, že dohoda o zrážkach

zo mzdy nie je povinná, ani nejde o podmienkou pre poskytnutie úveru alebo samotné uzatvorenie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň bol poučený aj o tom čo je dôsledkom uzavretia dohody
o zrážkach zo mzdy a poukázal na výslovné znenie dohody o zrážkach zo mzdy kde bolo uvedené,
že „dlžník si je vedomý, že uzavretie tejto dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo poskytnutia úveru. Spoločnosť vyhlasuje, že uzavretie tejto

dohody nevyžaduje ako podmienku pre uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo poskytnutia
úveru. V bode II. - „dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody tým, že ju nepodpíše. Dlžník
podpisom na tejto dohody potvrdzuje záujem uzavrieť dohodu ako prostriedok zabezpečenia a splnenia
svojich záväzkov voči veriteľovi tým, že z jeho mzdy (iného príjmu) budú vykonávané zrážky zo mzdy v
dohodnutej výške a tieto priamo poukazované spoločnosti. V bode III. dohody bolo uvedené - „poučenie

o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Dôsledkom uzavretia tejto dohody je nemožnosť
spoločnosti predložiť túto dohodu zamestnávateľovi (platiteľovi iného príjmu) dlžníka na vykonávanie
zrážok z jeho mzdy (alebo iného príjmu) vo výške uvedenej v článku VI. tejto dohody. Zamestnávateľ
(platiteľ iného príjmu) dlžníka je povinný dohodu rešpektovať a vykonávať zrážky zo mzdy. Súhlas s
predložením tejto dohody zamestnávateľovi a s vykonávaním zrážok zo mzdy (iného príjmu dlžník

vyjadruje podpisom dohody. Ďalší súhlas sa nevyžaduje. Uzavretím dohody vzniká dlžníkovi povinnosť
rešpektovať vykonávanie zrážok zo mzdy (iného príjmu) v dohodnutej výške, a to až do úplného
splatenia pohľadávok spoločnosti, prípadne aj iných nárokov, ktoré voči nemu vzniknú. Zrážky zo mzdy
(iného príjmu) sa vykonávajú bez toho, aby bolo na ich vykonávanie potrebné súdne rozhodnutie alebo
rozhodnutie osvedčujúce požiadavky spoločnosti. Vykonávaním zrážok zo mzdy a ich poukazovaním

spoločnosti dochádza k postupnému splácaniu pohľadávok spoločnosti. Dlžník nemá oprávnenie túto
dohodu pred splatením vypovedať, od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť.“9. Žalovaný v ďalšom poukázal, že žalobca ako prvý podpísal znenie dohody o zrážkach zo mzdy a
takto podpísaný návrh predložil žalovanému. Z podaného návrhu nie je zrejmým žiadny dôvod, pre ktorý
žalobca tvrdí skutočnosti odporujúce ním predloženej dohody o zrážkach zo mzdy. Uviedol, že z dohody

vyplýva poučenie o dobrovoľnosti uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy ako aj možnosť odmietnuť
uzatvorenie, navyše sa hneď v úvodných ustanoveniach nachádza text: „text dohody si pred podpisom
pozorne prečítajte“. Žalovaný poukázal na to, že hoci zákon vyžaduje uviesť dohodu o zrážkach zo mzdy
len na samostatnom liste, s uvedením poučenia a s tým, že je uzatvorenie nie je povinnosťou, žalovaný
sa s uvedením v texte snažil graficky zvýrazniť upozornenie nielen na dôležitosť prečítania textov, ale

aj na obsah poučenia o dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň hneď v prvom
a druhom bode dohody o zrážkach zo mzdy sa opakuje informácia o tom, že uzatvorenie dohody o
zrážkach zo mzdy nie je povinné.

10. Žalovaný poukázal na to, že uzatvorená dohoda spĺňa všetky podmienky, ktoré určuje zák. č.
250/2007 Z.z. ochrane spotrebiteľa a teda, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená na

samostatnom liste, dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená dobrovoľne a obsahuje aj poučenie o
dôsledkoch jej uzatvorenia. V ďalšom žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Bratislave č.k.
6Co/142/216-89 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/236/2016-63 zo dňa 25. 5. 2016.

11. Žalovaný ďalej poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia

pohľadávky, pre ktorej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávky nevyžaduje ani
nepredpokladá. Uviedol, že tento inštitút patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý
upravuje Občiansky zákonník a slúži najmä k úhrade dlhu zo zmluvy, jeho splátok a úrokov. Jedna sa
o rovnocenný spôsob splácania dlhu, akým sú napríklad uhrádzanie splátok vkladom v banke, platenie
prostredníctvom pošty, trvalým príkazom a podobne. Pokiaľ ide o námietku subjektívnej predstavy

veriteľa o výške dlhu s majetkom dlžníka, uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným inštitútom
zabezpečenia záväzkov zmluvných strán, ktoré regulácia je prísne upravená osobitnými predpismi.
Zákon presne stanovuje, aká suma môže byť zrazená na základe výkonu zrážok, respektíve aká čiastka
musí dlžníkovi byť ponechaná ako zostatok na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, teda
ani dohodou zmluvných strán nemožno prekročiť zákonné obmedzenia. Žalovaný zároveň spochybnil

relevanciu tvrdení žalobcu z dôvodu, kedy výška zrážky bola stanovená v rovnakej hodnote ako suma
mesačnej splátky, podľa zmluvy o úvere. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o neurčitosti a nezrozumiteľnosti
dohody o zrážkach zo mzdy uviedol, že všetky pohľadávky sú kauzálne spojené/ prepojené práve
vymedzením právneho titulu ich vzniku na zmluvu o revolvingovom úvere. Preto pohľadávka titulom
poskytnutia revolvingu (ktorá vzniká po poskytnutí revolvingu) nie je akoukoľvek pohľadávkou, ale je

presne určená a viazaná na konkrétny právny dôvod jej existencie. Uvedené neznamená, že tieto nároky
nie sú určité, ale znamená to, že vznik týchto nárokov je viazaný na obsah právneho vzťahu, ktorý je
právne definovaný zmluvou a možnosť ich vzniku v budúcnosti. Uviedol, že určenie zabezpečovanej
pohľadávky nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len číselné, ale môže byť uskutočnené každým
spôsobom, na základe, ktorého sa pohľadávka dá identifikovať. V prípade pohľadávky je zrejmé, že

základným spôsobom ich identifikácii je identifikácia právneho vzťahu, z ktorého táto pohľadávka vzniká.
Právny vzťah (respektíve dôvod) vzniku pohľadávky je základný spôsob identifikácie pohľadávky. A
poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prešov č.k. 9C/171/2015.

12. Žalobca na predmetné vyjadrenie žalovaného reagoval podaním doručeným súdu dňa 21. 6. 2017 a

uviedol, že formálnu platnosť dohody o zrážkach zo mzdy napadol v žalobe v bodoch 11 - 14 a poukázal,
žetátoprávnaargumentáciamásubsidiárnupovahutej,žesanaokoplatnýmprávnymúkonomzasahuje
do jeho majetku v rozpore s právnymi predpismi. Poukázal na to, že z vyjadrenia žalovaného sa
navodzujedojem,akobysám,akodruházmluvnástrana,participovalnaobsahuzmluvyorevolvingovom
úvere a k tomu prislúchajúcich dohodách a zmluvách, čo nie je pravdou. Uviedol, že v čase uzatvorenia

dohody o zrážkach zo mzdy nebola zrejmé, akým spôsobom ju veriteľ použije, pričom tento ju použil
na vymoženie sumy 2.050,29 EUR, čo je problém. Obsah zmluvy a konanie žalovaného spochybnil
bezodkladnepopredloženídohodyozrážkachzomzdyjehozamestnávateľoviazisteníakýmspôsobom
ju uplatnil. Pokiaľ ide o námietku o jednostrannom diktovaní výšky dlhu, nebola mienená proti výške
mesačných zrážok, ale proti dlhu ako takému, nemajúcemu oporu v platných dojednaniach zmluvy.

Uviedol, že čl. IV. dohody žalovaný uviedol, že jeho pohľadávky voči dlžníkovi sú otvorené úverom
vrátane všetkých prípadných revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, nákladmi, ktoré
žalovanému preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a
ďalšími prípadnými pohľadávkami žalovaného voči dlžníkovi, ktoré vyplynú na základe alebo v súvislostiso zmluvou a jej prípadnými dodatkami. Uviedol, že pre správne posúdenie hospodárskych dôsledkov,
ktoré zo zmluvného vzťahu s dodávateľom vzniknú potrebuje mať presné údaje ešte pred uzatvorením
zmluvy. Z dohody jasne vyplýva, že ani veriteľ nedokázal určiť výšku zabezpečenej pohľadávky, keďže si

ju diktuje sám, hospodárske dôsledky búdu pre neho iba priaznivé. Pričom bezúročnosť a bezodplatnosť
úveru je súdom posudzovaná ex offo, k čomu on nemusí vôbec iniciovať prieskum, pretože orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi.

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými zo strany žalobcu, a to najmä
zmluvou o úvere zo dňa 29. 1. 2015, dohodou o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 850010137, žiadosťou o
vykonávanie zrážok zo mzdy.

14.Žalovanýažalobcauzavrelizmluvuorevovingovomúveredňa29.1.2015asúčasnenasamostatnej

listine dňa 29. 1. 2015 aj dohodu o zrážkach zo mzdy.

15. Z dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8500101237 uzatvorenej v dňa 29. 1. 2015 mal súd zistené,
že v článku IV. bolo dojednané „že spoločnosť bude mať voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým,
že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500101237 čiastku

vo výške 1.500 EUR. V zmysle zmluvy/dodatku k zmluve má dlžník právo, aby v prípade riadneho
splácaniaúverubolposkytnutýďalšíúvervrámcitzv.revolvingov.Pohľadávky spoločnostivočidlžníkovi
zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom vrátane všetkých prípadných revolvingov poskytnutých
dlžníkovi, príslušenstvom úveru, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vzniknú v súvislosti s
vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými požiadavkami spoločnosti voči

dlžníkovi, ktoré vyplynú na základe alebo v súvislosti s prípadnými dodatkami.

16. Podľa bodu V. dohody o zrážkach zo mzdy, strany si dojednali v zmysle § 551 Občianskeho
zákonníka na zabezpečenie pohľadávok spoločnosti uvedených v článku IV. tejto dohody, dohodu o
zrážkach zo mzdy.

17. Listom zo dňa 12. 8. 2016 (č.l. sp. 5), žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie
zrážok zo mzdy s odôvodnením, že žalobca bol ku dňu 12. 8. 2016 v omeškaní so splátkou v sume
81,99 EUR.

18. Podľa § 137 CSP - Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

19. Podľa § 551 ods. 1,2 zák .č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len „OZ“), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi

veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia.

20. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

21. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospechzmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

24. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

27. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť

podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

28. Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
29. Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,

prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7.
30. Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.
31. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov uvedeného zákona v znení účinnom od 1.5.2014 teda až po uzatvorení v
predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo

splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech
predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ
bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

32. Súd po preskúmaní zmluvy o úvere, ako aj uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, dospel k názoru,

že žalobca má postavenie spotrebiteľa, nakoľko zmluva o úvere ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy mali
formulárový charakter a obsah takýchto zmlúv nemohol takmer žiadnym spôsobom ovplyvniť. Zároveň
nebolo v konaní preukázané a ani žalovaným tvrdené, že finančné prostriedky boli poskytnuté žalobcovi
na výkon povolania, zamestnania alebo výkon podnikateľskej činnosti. Žalobca tak mal pri uzavieraní
zmluvy o úvere ako aj dohode o zrážkach zo mzdy postavenie slabšej strany s tým, že takéto zmluvy

vypĺňal zamestnanec žalovaného.

33. Dohoda o zrážkach zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a potom môže
by uzavretá skôr, ako došlo k vzniku omeškania, teda možno touto dohodou zabezpečiť aj pohľadávku,
ktorá sa stane zročnou v budúcnosti.

34. Dohoda o zrážkach zo mzdy však aj pred účinnosťou novely zákona o ochrane spotrebiteľov, teda
pred prijatím ustanovenia § 5a ods. 1 musela spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37
ods. 1 Obč. zák., t. j. musela byť urobená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, a to pod následkom
neplatnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí pritom obsahovať označenie veriteľa a dlžníka, platiteľa

mzdy, označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, ako aj výšku dohodnutých zrážok.

35. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že tá slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej
z poskytnutého úveru s tým, že žalobca ako slabšia strana v takomto zmluvnom vzťahu ho nemoholjednak ovplyvniť a inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný a nemohol tiež ovplyvniť obsah dohody
o zrážkach zo mzdy.

36. Navyše inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňoval žalovanému obísť právnu úpravu na ochranu
spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z unijného práva, ako aj právneho poriadku SR, nakoľko na základe
takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby boli nároky
žalobcu uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom, pričom ten si mohol uplatňovať akýkoľvek
nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený alebo nie.

37. Z celého konania žalovaného tak vyplýva, že účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo,
aby vylúčil zo súdneho prieskumu uplatňovanú pohľadávku voči žalobcovi.

38. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že bola formulovaná jednostranne v neprospech
žalobcu ako spotrebiteľa. Podľa dohody žalovanému vznikne pohľadávka voči žalobcovi vo výške

poskytnutého úveru s tým, že takáto pohľadávka bude zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy
vrátanepríslušenstva,akoajvrátane„všetkýchprípadnýchrevolvingov“,ktoréžalobcovi vzniknú, takéto
znenie dohody zakladá nie len nerovnováhu v neprospech žalobcu, ale je aj neurčité.

39. Zároveň takáto dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje označenie platiteľa mzdy ako základnú

náležitosť takéhoto právneho úkonu, a preto je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná.

40. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá, hoci je na samostatnej
listine, je neplatná, pretože právny úkon bol v rozpore zo zákonom a neobsahoval všetky zákonné
náležitosti a zároveň obsahoval neprijateľné podmienky, ktoré boli žalobcovi ako slabšej strane vnútené

žalovaným.

41. Už len pre úplnosť pre spotrebiteľa, ale aj pre dodávateľa, súd poukazuje aj na uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6MCdo/9/2012, kde práve bolo poukazované,
že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v

spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať
v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len
výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž
platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým
je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite

praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti
právnych predpisov o strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná
informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.

42. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len“CSP“), trovy konania

sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

45. V danej právnej veci žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov
konania tak, ako súd rozhodol vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.