Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 11, 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1T/55/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216010539

Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8216010539.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 11. decembra 2017 v trestnej veci proti obžalovanému K.Q. U.S. pre prečin podľa § 156
ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:

K. U. E. M. V. X. F. J. N. H. Ý. , J.. XX. X. XXXX I. G., Y. G. G., J. XXX/XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 21. 5. 2016 v čase okolo 01.30 hod. v Bardejove na ul. Stöcklova pred budovou bývalej Obchodnej
akadémie Bardejov oproti Pizzerii Lucciante, po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol V. S.M.,

J.. XX. X. XXXX, Y. G. G., P. XXX/X tak, že ho najmenej dvakrát päsťou pravej ruky udieral do oblasti
tváre, stiahol ho na zem a potom ho najmenej trikrát kopol do hlavy, čím takto svojim konaním V. S.
spôsobilzranenieatozlomeninuviacerýchčastísánky,zlomeninumandibulyvpravoakĺbovéhovýbežku
sánky vľavo s dobou liečenia do 21. 7. 2016,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje :

Podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody p o d m i e n
e č n e o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dvoch) rokov.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaný je p o v i n n ý nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, krajská pobočka Prešov, Kúpeľná 5, 080 15 Prešov, škodu vo výške 1.629,99 Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaný je p o v i n n ý nahradiť poškodenému V. S. M. Ť. M. Š. Q. I.
F. , J.. XX. X. XXXX, Y. G. G., P. XXX/X, škodu vo výške 1.958,56 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Bardejove podal na obžalovaného K. U. obžalobu pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona pre skutok, ktorého sa mal dopustiť
dňa 21. 5. 2016 v čase okolo 01:30 hod v Bardejove na ul. Stőcklova pred budovou bývalej Obchodnej

akadémie Bardejov oproti Pizzerii Lucciante tak, že po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol
V. S., J.. XX.X.XXXX, trvale bytom G., P. XXX/X tak, že ho najmenej 4-krát päsťou pravej ruky udieral do
oblasti tváre, stiahol ho na zem a potom ho najmenej 5-krát kopol do hlavy, čím takto svojím konaním
V. S. spôsobil zranenie, a to zlomeninu viacerých častí sánky, zlomeninu mandibuly vpravo a kĺbneho
výbežku sánky vľavo s dobou liečenia do 21.7.2016.

Súd predmetnú obžalobu prijal, vo veci vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal nasledovné
dôkazy:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Spomenul, že konflikt začal pred barom Esprit, rozprával sa s Z. H.. Prichádzali oproti nim V. S. a O.I. U.,
pričom O. U. pohybmi rúk pravou a ľavou rukou mával oproti rukami tým, že ho jednou z rúk zasiahol.
Zareagoval tým spôsobom, že ho chytil hlavu pod svoju ľavú ruku a päsťou ruky mu prečesal vlasy.
Následne sa doberali. Všimol si tetovačku na jeho pravej ruke. Okomentoval ju a zasmial sa na tejto
tetovačke. O. U. sa to nepáčilo, preto začali na seba slovne útočiť. Následne do tohto konfliktu vstúpil

poškodený, ktorý sa zastal O. U.. U. sa dokázal ubrániť sám, nepotreboval, aby sa ho zastal poškodený.
Nepotreboval, aby sa ho verbálne zastal poškodený. Následne už všetci traja mali výmenu názorov.
Jeho kamarát, s ktorým tam bol, Z. H., sa snažil ukončiť konflikt a ťahal ho preč. Ťahal ho, aby išli na
kebab. Následne išli dole po ulici okolo Pepina smerom k Alibabe. Videl z diaľky, že sa tam nachádza
poškodenýaO.U.stým,žepristupovalismeromknimasnažilisavpredchádzajúcejdebatepokračovať.

Nedostali sa ani ku kebabu. Dostali sa všetci štyria k sebe a postupne išli smerom k Vieche, pričom
stále niečo riešili. Z. H. mu stále dohováral, preto sa ospravedlnil V. S. a O. U.. Následne O. U. vyzeral,
že ospravedlnenie akceptuje, pričom poškodený to neakceptoval a javilo sa, že ho baví pokračovať
v doberaní sa. Následne ich Z. H. opustil a O. U. mu ponúkol, či by si nedali jedno pol deci a na to
všetko zabudli. Súhlasil s tým. Išli smerom ku bývalej K2. Oproti nim prichádzali kamaráti poškodeného.

Keď prichádzali k nim, poškodeného chytil oboma rukami za mikinu v oblasti pliec. Následne sa obaja
takýmto spôsobom držali, poškodený ho držal tým istým spôsobom. Poškodený mu vyzliekol mikinu cez
hlavu. Obžalovaný uviedol, že si všimol pána na bicykli vo veku okolo šesťdesiat rokov, ktorého poprosil
o pomoc, či by mu z toho konfliktu nepomohol. Pán mu povedal, aby šiel za ním. Tak aj urobil. Išiel
smerom za ním, smerom k obchodnej akadémii. Počul ako naňho U. a poškodený vykrikujú a idú za

ním. Presne si nepamätal, čo naňho kričali. Pán, ktorý bol s ním sa zarozprával so skupinou ľudí, on v
ceste pokračoval. Odbočil k obchodnej akadémii a zacítil, ako ho niekto podkopol. Pravdepodobne to
bol poškodený. Keď sa otočil, videl jeho päsť, ako ho ide udrieť. Opäť sa chytili obaja rukami za plecia.
Stiahol poškodeného dole s tým, že ho triafal kolenami pravej a ľavej nohy. Obžalovaný ďalej uviedol, že
sám mal rozsypanú tašku, roztrhané veci. Skončilo to tým, že U. mu začal pomáhať zbierať rozsypané

veci. Na to pristúpil k poškodenému V., ktorý mu povedal, že dobre, zbil si ma a s tým sa rozišli. Pred tým
fyzickým konfliktom ho O. U. povzbudzoval ku konfliktu. Mal strach z S.Ť.. Videl, že je vzrastovo silnejší.
Už pri K2, keď sa dostali do konfliktu, to pocítil. Nevedel ako to bude, čo ako naňho zaútočia. Obžalovaný
na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol, že si práve spomenul ako naňho poškodený vykrikoval slovami
„teraz dostaneš“, keď išli k obchodnej akadémii. Nepamätal si, koľkokrát udrel poškodeného. Bolo to pár

sekúnd, preto nevedel uviesť, či sa poškodený aktívne bránil. Ráno po incidente však mal na tvári šmuhu
aj on. Mal trošku vypité s tým, že nevie posúdiť, či mal aj poškodený niečo vypité. Keď ho poškodený
podkopol, tak spadol dopredu a keď vstával, videl jeho päsť a bolo to pri dverách obchodnej akadémie,
kde nevedel ako utiecť a ani sám nevie ako sa ubránil. Mal dosť veľký strach, rozbúšilo sa mu srdce a
triasol sa. Po tomto incidente poškodený povedal, dobre zbil si ma a tak sa to skončilo, rozišli sa. Vyčítal

ešte poškodenému, či k tomu muselo dôjsť.Ďalej uviedol, že od Espritu k Alibabe je približne dve minúty, záleží to od rýchlosti chôdze, ale ako sa
rozprával s Z. H., nevie, či to netrvalo dlhšie. Pri Alibabe, keď ich zazreli V. S. a O. U., išli oproti nim.

Ďalej spomenul, že možno sa pomýlil, keď tvrdil, že ho H. odtiahol, bolo to ešte spred baru Esprit, kde ho
volal na kebab. Ospravedlňoval sa vtedy pri tých prekáračkách, či vôbec muselo k tomu dôjsť. Následne
uviedol, že necvičí žiadne bojové umenie, má vysoké nohy, vysoko položené bedrá, preto dokáže vysoko
zdvihnúť nohy. Obaja sa držali rukami. Atak trval pár sekúnd, preto nevedel, koľko tých úderov bolo. O
následkoch sa dozvedel asi ráno. Hneď na druhý deň kontaktoval U., zistil si na neho číslo, písal mu

a ešte aj pánovi U.. Napísal na facebooku aj poškodenému. Nevedel uviesť, či mohol poškodenému
spôsobiť až také zranenia, ktoré utrpel. Myslel si, že to je zlý sen, čo sa dopočul na druhý deň. Od
začiatku od baru Escape sa snažil od toho konfliktu utekať. Keď došlo medzi nimi k fyzickému kontaktu,
nevedel rozlíšiť, ako sa má správať. Vyšetrovateľ ho pri výsluchu v prípravnom konaní slovne ako keby
uspal. Na konci zápisnicu v prípravnom konaní podpísal a v krátkosti si ju prečítal, pričom si je vedomý
aj časového rozostupu medzi časom skutku a výsluchom realizovaným vyšetrovateľom X. XX. XXXX.

Obžalovaný vo výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že to čo je uvedené v uznesením o jeho trestnom
stíhanísazakladánapravde,teda,žespôsobilzranenieV.S.aberienasebazodpovednosťzazranenie,
ktoré on utrpel. S poškodeným mali medzi sebou viacero konfliktov, ktorým sa snažil vyhnúť a ako keby
utekal preč a skôr oni jeho prenasledovali a išli za ním, kde došlo k zápasu. Z jeho strany to bola skôr

obrana proti napadnutiu a najprv sa len bránil, až potom ho napadol. Uvedomil si, že jeho obrana bola
neprimeraná a nemal ho až tak napadnúť, aby mu spôsobil také zranenie. Priznal, že sa dopustil skutku,
ktorý je uvedený vo výroku uznesenia o jeho stíhaní a ktorý sa mu kladie za vinu.

Poškodený V. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že kritického dňa to začalo pred barom Escape, kde

sa svedok U. s obžalovaným začali hádať, rôzne slovné narážky jeden na druhého. Vadilo mu to, preto
sa hádali už aj oni dvaja. Je normálne, že medzi nimi padli nadávky. Chcel sa ísť s U. najesť do Alibaby.
Išli dole námestím, pri starej K2 odbočili doľava. Pri Alibabe zistili, že je zavreté. Tak sa vracali a išli
naspäť. Na križovatke, kde je zelenina a mäsiareň sa stretli s obžalovaným, ktorý kráčal dole Kláštornou.
Tam sa opäť pohádali a keďže bola Alibaba zavretá, išli sa najesť do Pappas Grill-u na Stöcklovej ulici.

Obžalovaný išiel za nimi a pred bývalou obchodnou akadémiou sa začal vyhrážať U.. Postavil sa medzi
nich, zobral U. na stranu a v tom bol napadnutý zo zadu. Najprv bol napadnutý päsťou do tváre a spadol
na zem. Ďalej si už nepamätal, už len to, že bol v sanitke.

Ďalej uviedol, že keď sa hádali, postavil sa medzi nich, teda vedel, kto ho udrel, keďže bol medzi nimi.

Pamätal si to, že bol jedenkrát udretý zo strany obžalovaného, viac si už nepamätal. Udrel ho päsťou
pravej ruky. Skôr ako došlo k incidentu oslavovali, keďže ukončil semester na vysokej škole a U. úspešne
spravil maturitu. V Escape si dali po jednom pol deci. Po ceste námestím sa zastavili v BarBare a
tam si dali tiež po poldeci a tak sa išli do Alibaby najesť. Obžalovaný určite nebol triezvy. V ten večer
obžalovanéhovidelprvýkrát.Doterazhoobžalovanýnekontaktovalpoudalostianisamuneospravedlnil.

Predtým ako došli k obchodnej akadémii, akýkoľvek žiadny iný fyzický kontakt nebol.

Následne poškodený ohľadom hádok uviedol, že sa hádal U. s obžalovaným, poznajú sa od mala, začali
si niečo vyčítať. Keďže sa U. začal vyhrážať, že ho napadne, tak do toho vstúpil aj on. Pred Escap-
om bolo veľa ľudí, ale nejaká konkrétna osoba tam nebola. Vo výmene názorov boli len oni traja. Zo

slov obžalovaného usúdil, že by mohlo dôjsť k napadnutiu O. U.. Žiadny fyzický kontakt medzi ním
a obžalovaným predtým nebol, všetko to bolo len v rovine verbálnej. Konflikt ukončili tým, že sa išli
najesť do Alibaby a každý si išiel svojou cestou. Hádali sa s obžalovaným preto, lebo sa zastal svojho
kamaráta. Obžalovaný sa v priebehu konfliktu O. U. neospravedlnil. Podľa jeho názoru verbálny atak
nie je dôvodom na to, aby dopadol tak, ako dopadol. Žiadne ospravedlnenie na križovatke pri Alibabe

sa nestalo. Od Escapu do Alibaby im to trvalo maximálne 30 minút aj s tým, že sa pred Escapom
hádali. Pri konflikte pred Escapom boli len oni traja, žiadne ďalšia osoba tam nebola. Tým, že bol v
čase skúškového obdobia takmer dva mesiace práceneschopný, tak sa nestihol dostaviť na skúšky,
dostal z nejakých predmetov náhradné termíny, ale niektoré nestihol, doniesol síce lekársku správu, ale
vyučujúci to neakceptovali a povedali, že na budúce. Semester ukončil tým, že prenášal štyri predmety

a následne ho vyhodili kvôli tomu zo školy, lebo to nezvládol. Dvanásť predmetov za semester sa nedá
zvládnuť. Pri každej zmene počasia cíti následky. Zrástlo sa to, ale v poriadku to nie je. Pri konzumácii
tvrdých potravín si to musí rozdrviť na čo najmenšie, aby to mohol zjesť. Keď išli s U. na Stöcklovu,obžalovaný išiel celý čas za nimi. Bol napadnutý zozadu, po údere do tváre spadol na zem a následne
potom si pamätal to, ako sa prebudil v sanitke.

Svedok O.I. U. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.12.2017 uviedol, že to bolo minulý rok v máji
večer. Boli s poškodeným v meste a išli k Escape baru, kde stretli K. U.. Tam sa slovne pochytili a
začali sa hádať. Nepamätal si presne prečo. Po čase odišli s poškodeným z Escape baru, že sa idú
pozrieť do ostatných barov. Šli do BarBaru na námestí, kde sa zdržali asi hodinu. Tam išli len oni dvaja.
Potom sa chceli najesť, tak išli do Alibaby na kebab. Alibaba bola zavretá, tak sa šli pozrieť do Pappas

Grillu a po ceste stretli K. U.. Nepamätal si na akej ulici. Tam sa znova slovne pochytili a išli k Pappas
Grillu s tým, že obžalovaný išiel za nimi. Pri bývalej obchodnej akadémii sa stretli znova. Stáli oproti
sebe. V. sa postavil vedľa neho a bol chrbtom otočený k K.. Poškodený sa ho zastal a vtedy obžalovaný
poškodeného napadol. Udrel ho do tváre, pričom poškodený spadol na zem a keď ležal na zemi, tak
obžalovaný ho kopol do tváre. Keď obžalovaný odchádzal, tak poškodenému chcel ešte zobrať topánku,
lebo sa mu vyzula, keď spadol. Svedok U. vo výpovedi ďalej spomenul, že kričal obžalovanému, aby

nerobil somariny, nech ju poškodenému vráti. Keď už obžalovaný K. odchádzal a bol asi pri Garžol bare,
tak ešte kričal na svedka „veď ty ešte uvidíš“. Potom už mu len poškodený povedal, aby zavolal sanitku.
Videl, že bol celý dokrvavený. Následne svedok uviedol, že keď sa prvýkrát stretli, pochytil sa on s
obžalovaným, ale dôvod slovných prekáračiek uviesť nevedel. Obžalovaný sa s poškodený slovne pri
prvom stretnutí určite nepochytili. Na druhýkrát, keď sa stretli, doberali sa ešte ohľadom situácie spred

Escape baru. Obžalovaný ho udrel päsťou do tváre. Udrel ho asi dvakrát do tváre a potom asi trikrát
ho kopol do tváre, keď už ležal na zemi. ďalej uviedol, že im kričal, nech nerobia somariny. Bol od nich
asi 5 metrov vzdialený. Nikto iný tam nebol. Bolo na nich vidieť, lebo tam bola lampa, preto to bolo
vidieť. Poškodený kričal, že mu má volať sanitku, krvácal, točila sa mu hlava. Videl ako krváca na pravej
strane sánky. Zavolal políciu a hneď policajtom hovoril, aby zavolali aj sanitku. Poškodeného zobrali

zdravotníci, jeho vzala polícia.

Ďalej uviedol, že mal vypité asi štyri pol deci. Aj poškodený mal vypité asi štyri pol deci. Nepamätal si,
aby predtým došlo k nejakému fyzickému kontaktu medzi obžalovaným a poškodeným. Pred Escape
barom bol obžalovaný s niekým a potom už pri incidente prítomný nebol nikto. Predtým s ním bol asi

Z. H.. Medzi obžalovaným a poškodeným nedošlo k hádke a verbálnym atakom, bolo to len vtedy, keď
sa ho poškodený zastával. Väčšinou sa s obžalovaným rozprával on. Poškodený iba vtedy, keď sa ho
zastal, sem tam niečo povedal. Keď sa hádali s obžalovaným, tak mohol povedať obžalovanému niečo
v zmysle, že prestaň. Poškodený len také uvádzal, že prestaň, nenadávaj mu. Pred tým incidentom
k žiadnemu verbálnemu vyjadreniu zo strany poškodeného nedošlo. Poškodený sa ho zastával, preto

ho obžalovaný napadol. Stáli oproti sebe, vždy to bolo v rovine slovného doberania sa. Dôvod prečo
napadol obžalovaný poškodený nevedel uviesť, nakoľko poškodený sa ho predtým len slovne zastával.
Nepamätal si presne, čo mu mal poškodený povedať, ale obžalovaný ho rovno napadol. Všetci boli pri
sebe, pričom poškodený bol otočený chrbtom. Svedok s poškodeným stáli tvárou v tvár a potom, čo
obžalovaný poškodeného napadol sa od neho vzdialili na vzdialenosť asi 5 metrov. Svedok uviedol, že

mal strach, bál sa. Pociťoval to tak, že k niečo má dôjsť. Mal strach, lebo obžalovaný bol agresívnejší.
Na mimike tváre obžalovaného videl, že má nervy, že má v sebe nejaké alkoholické nápoje, triezvy
nebol určite. Miesto činu bolo pri bývalej obchodnej akadémii. Pri incidente boli na ceste. Mohli byť od
pouličného osvetlenia na pár metrov. Sú tam slabé lampy. Útok bol krátky, trval do dvoch minút. Ako
obžalovaný zobral obžalovanému topánku, odchádzal preč a ešte zakričal na poškodeného, keď už bol

pri Garžole, že „Ty ešte uvidíš“. Poškodený na útok nestihol ani zareagovať, nič povedať, dostal údery do
tváre a následne, keď ležal na zemi, ho obžalovaný kopal do hlavy. Poškodený po útoku obžalovanému
nič nepovedal. Nemohol ani rozprávať poriadne. Poškodený bol omámený, akoby sa mu točilo v hlave.
Točilo sa mu v hlave, to mu hovoril. Miesto incidentu bolo pri bývalej obchodnej akadémii, tam sa stretli
a pochytili. Predtým, ako došlo k incidentu, nevedel, kam ma obžalovaný namierené. Následne už bola

náhoda, že sa stretli pri Alibabe. Nepamätal si, aby ho po incidente akýmkoľvek spôsobom kontaktoval
obžalovaný.

Na hlavnom pojednávaní súd prečítal znalecký posudok MUDr. Petra Valdmana, znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, plastická chirurgia č. XXX/XX zo dňa

XX.X.XXXX, z ktorého plynie, že znalec vyšetril poškodeného a pri vyšetrení objektívne zistil
medzičeľustnúadlahovúfixáciusnemožnosťouotvoreniaúst.Vposudkovejčastiuviedol,žepoškodený
dňa 21.5.2016 utrpel dvojnásobnú zlomeninu sánky pozostávajúcu zo zlomeniny tela sánky vpravo a
zlomeniny kĺbového výbežku sánky vľavo bez posunu úlomkov a pomliaždenie pravej strany tváre. Zmedicínskeho hľadiska zlomeninu sánky hodnotil ako poranenie stredne ťažké a pomliaždenie tváre ako
poranenie ľahké. Pri tomto hodnotení vychádzal z toho, že zlomenina si vyžiadala operačné riešenie a
obmedzenie príjmu potravy, ale poškodený nebol fyzicky zaťažený a bol sebestačný. Avšak bez ohľadu

na pracovné zaradenie bol vyradený z fyzickej aktivity z dôvodu nebezpečenstva udusenia. Predmetná
zlomenina sánky vznikla priamym pôsobením tupého predmetu na pravú stranu sánky násilím silnej
intenzity a prenesením tohto násilia na druhú strany sánky na oblasť kĺbového výbežku ľavej strany
sánky. Čo do možného mechanizmu vzniku zlomeniny sánky z odborného hľadiska je potrebné pripustiť
podľa znalca ako možnosť kopnutia do pravej strany sánky (najskôr), tak i údery päsťou do pravej strany

sánky. Poranenia poškodeného mohli vzniknúť tak, ako to udáva poškodený ale i svedok U., kopnutím
do pravej strany sánky. Priemerná doba liečenia dvojitej zlomeniny sánky sa v tomto konkrétnom
prípade pohybuje v rozmedzí 6-8 týždňov, s čím koreluje doba práceneschopnosti. Priemerná doba
liečenia pomliaždenia tváre sa v tomto prípade pohybuje v rozmedzí 5-7 dní, s čím koreluje doba
práceneschopnosti. Poškodený sa lieči od 21.5.2016, je študentom s tým, že dobu práceneschopnosti
je možné stotožniť s dobou liečby. Dobu liečby poškodeného hodnotil z odborného hľadiska ako

primeranú a zodpovedajúcu druhu, rozsahu a závažnosti utrpenej zlomeniny sánky. Poškodený bol v
čase vyšetrenia v liečbe, ktorú znalec odhadol na 14 dní.

Súd sa oboznámil aj s listinnými dôkazmi a to správou Všeobecnej zdravotnej poisťovne, odpisom z
registra trestov, výpisom z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, správou o povesti.

Následne vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom súhrnne a ustálil, že
obžalovaný v kritický deň v čase okolo 1:30 hod v Bardejove na Stöcklovej ulici pred budovu bývalej
Obchodnej akadémie Bardejov oproti Pizzerii Lucciante po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky
napadol poškodeného tak, že ho najmenej dvakrát udrel päsťou pravej ruky do oblasti tváre a po tiahnutí

na zem ho potom najmenej trikrát kopol do hlavy. Uvedené bolo preukázané výpoveďou poškodeného
ako aj jediného priameho svedka O. U.. Tvrdenia poškodeného V. S. a výpoveď priameho svedka O.
U. o spôsobe, mechanizme a rozsahu zranení, ktoré utrpel dňa 21.5.2016 a koniec koncov aj výpoveď
obžalovaného potvrdzovali aj ďalšie dôkazy, znalecký posudok znalca MUDr. Petra Valdmana (č.l. 63-75
vyšetrovacieho spisu).

Tento dôkaz bez pochýb svedčil v prospech výpovede poškodeného a svedka U. o tom, že poškodený V.
S. bol dňa 21.5.2016 fyzicky napadnutý údermi pravej ruky do oblasti tváre a po stiahnutí opakovaným
kopaním do hlavy práve obžalovaným a že v dôsledku týchto úderov a kopov poškodený utrpel zranenia
uvedené a popísané v obžalobe. Rozsah a lokalizácia jednotlivých zranení poškodeného uvedené a

popísané v znaleckom posudku svedčili pre záver súdu, že obžalovaný poškodeného musel udrieť
päsťou do tváre viackrát, ako aj minimálne trikrát kopnúť do hlavy. Týmto záverom zodpovedá znalecký
posudok, podľa ktorého poškodený utrpel zlomeninu viacerých častí sánky, zlomeninu mandibuly vpravo
a kĺbneho výbežku sánky vľavo. Z medicínskeho hľadiska hodnotil znalec poranenie ako stredne ťažké
a pomliaždenie tváre ako poranenie ľahké. Zlomenina sánky si vyžiadala operačné riešenie, pričom

poškodený bol vyradený z fyzickej aktivity z dôvodu nebezpečenstva udusenia. Predmetná zlomenina
tela sánky vpravo vznikla priamym pôsobením tupého predmetu na pravú stranu sánky násilím silnej
intenzity a prenesením tohto násilia na druhú stranu sánky na oblasť kĺbového výbežku ľavej strany
sánky. Znalec ohľadom možného mechanizmu vzniku zlomeniny sánky z odborného hľadiska pripustil
ako možnosť kopnutia do pravej strany sánky (najskôr), tak aj údery päsťou do pravej strany sánky.

Poranenia mohli podľa znalca vzniknúť tak ako to udáva poškodený a svedok U..

Aj z hľadiska tohto dôkazu, ktorý podľa názoru súdu plne zodpovedá výpovedi poškodeného a svedka
U. o napadnutí poškodeného obžalovaným zozadu najprv údermi päsťou pravej ruky do oblasti hlavy
a následne po stiahnutí poškodeného kopmi do hlavy ležiaceho obžalovaného, neobstojí obrana

obžalovaného, že konal v nutnej obrane.

Pokiaľ sa jedná o obhajcom navrhovaný dôkaz znaleckým dokazovaním znalca z odboru psychiatrie,
ktorý by mal posúdiť, schopnosť obžalovaného, či bol schopný posúdiť nebezpečenstvo v danom čase,
ako z hľadiska subjektívneho dokázal vnímať situáciu a vyhodnotiť ju a podľa toho konať, v uvedenom

prípadesúdmalzato,žesajednáodôkaznadbytočný,nakoľkozvykonanéhodokazovanianevyplynulo,
že by poškodený a svedok U. išli za obžalovaným, práve opak je pravdou, že k incidentu došlo až pri
ďalšom nepredpokladanom stretnutí, pričom pri tomto stretnutí obžalovaný nasledoval poškodeného a
svedka U.. Obhajoba na jednej strane tvrdí, že výzva „prestaň, nerobte to“ nie je dôvodom na fyzickýútok, ale žiadny iný spôsob nadržiavania poškodeného z vykonaného dokazovania nevyplynul a ani
sám obžalovaný netvrdil, že by tomu bolo inak, teda, že by malo dôjsť k nejakému inému spôsobu
nadržiavania poškodeného svedkovi U. a verbálneho ataku poškodeným, ako uvádzal vo výpovedi

priamy svedok U.. Z uvedeného dôvodu návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru
psychiatrie je za zrejmej dôkaznej situácie nadpočetný. Obdobne sa to týka návrhov na výsluch svedkov
S. G. a Z. H.. Obžalovaný ani neudáva, že by uvedení svedkovia boli prítomní pri incidente a pokiaľ
by mali tvrdiť skutočnosti, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo k slovným prekáračkám, táto
skutočnosť bola zrejmá v konečnom dôsledku aj z výpovede samotného obžalovaného, z výpovede

poškodeného, ako aj priameho svedka U., ktorý vnímajúc najbezprostrednejšie podrobne popísal
priebeh deja, či už pred incidentom, ako aj priamo skutok, ktorý je predmetom obžaloby.

V tejto súvislosti sa žiada dodať, že obhajca obžalovaného odkazuje na napísaný odpor voči
trestnému rozkazu, avšak autentická výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní s uvedeným
nekorešponduje, keďže obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní konštatoval, že slovné

doberanie bolo vzájomné, pričom začalo poukazom samotného obžalovaného na tetovanie svedka U.
a pokračovalo ďalšími vzájomnými verbálnymi atakmi. Aj v prípravnom konaní vo výpovedi kategoricky
neuviedol, že by od konfliktu utekal, a to len „ako keby“ utekal a že nešlo o obranu, ale ako keby „skôr“ o
obranu z jeho strany. Naviac hodnotiac výpoveď obžalovaného je nepravdepodobné, aby sa poškodený
pri ataku nebránil, ak by boli voči sebe tvárou v tvár a zároveň sa vzájomne držali za plecia s tým, že

poškodený by ho vykopávaním kolien kopal do oblasti hlavy. Uvedené nekorešponduje ani s tvrdeniami
svedka U. a závermi znaleckého posudku o miestach zranení, spôsobe a mechanizme ich vzniku. Atak
mal začať odzadu a údery mali byť najprv päsťou ruky a následne kopmi do ležiaceho poškodeného.

Vo svetle vyššie vykonaných a súdom vyhodnotených dôkazov, spôsobom vyššie uvedeným za

objektívne a hodnoverné považoval súd tvrdenia poškodeného a obranu obžalovaného súčasne
vyhodnotil len ako účelovú, tendenčnú, použitú v snahe vyviniť sa z následkov jeho trestnej
zodpovednosti. O uvedenom svedčí aj spôsob ospravedlnenia, ktorý mal vo vzťahu k poškodenému
realizovať. Toto sa relevantným spôsobom nestalo ani na hlavnom pojednávaní, kedy ospravedlnenie
zo strany obžalovaného k poškodenému súd vyhodnotil ako formálne.

V žiadnom prípade preto neobstojí obrana obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že konal v nutnej obrane
v zmysle § 25 Trestného zákona.

Vylučuje to aj samotný znalecký posudok z odboru zdravotníctva MUDr. Valdmana, podľa ktorých

zranenia poškodeného mohli vzniknúť najskôr kopmi, ale aj údermi päsťou do pravej strany sánky a
zodpovedali bez pochýb aktívnemu útoku obžalovaného na poškodeného.

Obrana obžalovaného spočívajúca v konaní v nutnej obrane pred útokom vedeným poškodeným
verbálnymi atakmi otočený chrbtom k obžalovanému taktiež neobstojí, pretože verbálny útok spolu

s pozíciou poškodeného (otočený chrbtom k obžalovanému, ako aj vzrastom, na ktorý poukazuje
obžalovaný, ktorý nie je stavbou tela, výškou postavy, tobôž nie svedok U., diametrálne odlišný od
obžalovaného), teda nemohlo ísť o aktívny útok poškodeného na obžalovaného.

Súdom vykonané dokazovanie objektívne a spoľahlivo preukázalo, že to bol práve obžalovaný, ktorý

konal spôsobom, ktorý sa mu kládol za vinu od začiatku trestného stíhania pre žalovaný skutok.

Samotný obžalovaný vo svojich výpovediach ani nepoprel, aby v predmetný deň fyzicky zaútočil na
poškodeného, sám vo svojich výpovediach pripúšťal kopy do oblasti hlavy, dokonca opakovanými kopmi
kolenami stiahnutím poškodeného dole.

Slovné prekáračky a doberanie sa nesvedčí obhajobou poukazovanej nutnej obrane, ale práve naopak
motívu obžalovaného, ktorý mal aj motív konať spôsobom kladeným mu za vinu v obžalobnom návrhu,
pretože potvrdzoval, že došlo k slovnej potýčke medzi ním a poškodeným, čo nakoniec potvrdzoval
okrem neho aj sám poškodený a svedok U..

Svedecká výpoveď svedka U. podľa názoru súdu svedčí pre záver súdu o hodnovernosti a objektivite
výpovedí poškodeného, pričom zodpovedá aj záverom znaleckého posudku.Súd neuveril výpovedi obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že vyšetrovateľ ho v
prípravnom konaní ako keby uspal, takže to, čo uviedol v prípravnom konaní, že sa dopustil skutku,
ktorý je uvedený vo výroku uznesenia o vznesení obvinenia a ktorý sa mu kladie za vinu, myslel tým

skutočnosť, že medzi ním a poškodeným došlo v relevantnom čase a mieste k fyzickému konfliktu. Zo
zápisnice o výpovedi obžalovaného plynie, že obžalovaný bol poučený o svojich právach, zápisnicu si
prečítal a podpísal, čo potvrdil aj na hlavnom pojednávaní.

Takto vykonané a vyhodnotené dôkazy potom viedli súd k záveru, že žalovaný skutok sa stal a že

ho spáchal obžalovaný na tom skutkovom základe, ktorý mu kládla obžaloba za vinu, čím súčasne
konštatoval, že obžaloba uniesla v plnom rozsahu svoje skutkové, ale aj právne tvrdenia.

Podľa názoru súdu konanie obžalovaného naplnilo všetky znaky trestného činu kvalifikovaného ako
prečinublíženianazdravípodľa§156ods.1,ods.3písm.a/Trestnéhozákona,pretožeinémuúmyselne
ublížil na zdraví a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako konanie zavinené a vo forme
priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným
v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a ako je zjavné z následku jeho
konania, tento záujem aj porušil.

Obžalovaný vzhľadom na spôsob útoku, viacnásobné údery päsťou do hlavy a následne najmenej
tri kopnutia smerujúce výlučne na hlavu poškodeného, kde sú životne dôležité orgány, musel chcieť
spôsobiť zranenia a ublíženie na zdraví poškodenému a je pritom z vykonaných a vyššie uvedených
dôkazov súčasne zrejmé, že je vylúčené, aby konal vo vzťahu k poškodenému obranným spôsobom,

resp. že by sa konania dopustil v strachu a obave pred útokom poškodeného a načo poukazovala
obhajoba, keď sa snažila preukázať, že poškodený konal v takzvane nutnej obrane podľa § 25 ods. 1
Trestného zákona, čím by sa vylúčila protiprávnosť jeho činu.

Obžalovaný nepoprel, že pri nezhodách s poškodeným v inkriminovanom čase bol na mieste činu

a viacnásobne poškodeného fyzicky údermi, dokonca kopmi na hlavu, atakoval. Jeho obhajoba bola
založená na tvrdení, že sa snažil vyhnúť fyzickému kontaktu s poškodeným, ale konal v nutnej
obrane, po tom keď ho poškodený a svedok U. verbálne urážali, bál sa, pričom došlo k roztržke
ústiacej do vzájomného zápasu medzi ním a poškodeným. Táto obhajoba obžalovaného nemá vo
výsledkoch dokazovania náležitú oporu, ale naopak bola vyvrátená najmä na základe výpovedí svedkov

- poškodeného, svedka U., ktorý sa v čase činu nachádzal bezprostredne pri obžalovanom a
poškodenom a vnímal celý priebeh deja vidiac atak obžalovaného zozadu na poškodeného, ako aj
závermiznaleckéhoposudkuznalcaMUDr.Valdmana.Nazákladeprodukovanýchdôkazovniejemožné
vyvodiť záver, že obžalovaný svojím konaním odvracal priamo hroziaci alebo trvajúci útok poškodeného.

Pre tento záver súdu o vylúčení konania v nutnej obrane svedčí aj spôsob vykonania činu, kedy bol
poškodený pri ataku otočený chrbtom k obžalovanému, ako aj skutočnosť, že obžalovaný sa nesnažil
od konfliktu ujsť, ba naopak doň aktívne vstúpil, keď pri ďalšom neplánovanom stretnutí nasledoval
poškodeného a svedka U., ako aj všetky vykonané a vyššie uvedené dôkazy. Uvedené a tiež znalecké
dokazovanie preukazuje, že zo strany obvineného išlo o priamy úmysel spôsobiť poškodenému ujmu

na zdraví v rámci fyzického útoku, ktorý proti nemu realizoval. Zo strany obvineného preto nemohlo ísť
o konanie v nutnej obrane.

Podľa § 25 ods. 3 Trestného zákona, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v odseku 2, nebude trestne
zodpovedný,akkonalvsilovomrozrušeníspôsobenomútokom,najmävdôsledkuzmätku,strachualebo

zľaknutia. V predmetnom odseku 2 § 25 Tr. zák. ide pritom práve o prípad, kedy ide o exces z nutnej
obrany podľa § 25 ods. 1 Tr. zák. v dôsledku zjavnej neprimeranosti obrany k útoku v dôsledku jeho
spôsobu, miesta a času, resp. k okolnostiam vzťahujúcim k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.

Ustanovenie § 25 ods. 3 Tr. zák je teda výnimka z nepoužitia ustanovenia o nutnej obrane v dôsledku

okolností uvedených v § 25 ods. 2 Tr. zák., pričom pri splnení podmienok uvedených v § 25 ods. 3 Tr.
zák. sa ustanovenie o nutnej obrane, ako okolnosti vylučujúcej trestnú zodpovednosť, použije.K problematike nutnej obrany v zmysle platnej právnej úpravy podľa § 25 Trestného zákona, ktorú
obvinený uplatňuje ako priaznivejšiu, sa žiada podotknúť, že za nutnú obranu je treba považovať čin
inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený trestným

zákonom. Taký čin by za iných okolností naplnil zákonné znaky niektorej skutkovej podstaty trestného
činu uvedené v zvláštnej časti trestného zákona. Pokiaľ ide o bezprostrednú hrozbu alebo trvanie útoku,
je nevyhnutným predpokladom útok nasledujúci bezprostredne za hrozbou alebo útoku, ktorý začal a
stále prebieha. Útok teda nesmie byť ukončený, pretože nutnú obranu je možné použiť proti útočníkovi
len do doby, pokiaľ trvá útok na záujem chránený trestným zákonom. Za nutnú obranu však nie je možné

považovať obranné konanie, ktoré je zjavne neprimerané útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času,
okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu. Primeranosť obrany sa posudzuje
podľa hľadiska intenzity oboch akcií, čo vyjadruje pojem spôsob útoku.

Z povahy veci teda vyplýva, že obrana musí byť zásadne tak intenzívna, aby útok isto a bez rizika pre
napadnutého odvrátila, to znamená, že musí byť silnejšia ako útok, avšak nesmie byť celkom zjavne

predimenzovaná.

Na základe vyššie uvedených skutkových zistení je preto pre úvahu súdu podstatný popísaný skutkový
dej svedkom U., pričom nemôže akceptovať dôkazmi nepodloženú obhajobu obžalovaného, že sa bránil
útoku poškodeného, ktorý ho mal opakovane verbálne urážať tým, že ho zasiahol opakovanými údermi

päsťou zozadu do hlavy a následnými kopmi do hlavy. Konanie obžalovaného za tohto stavu veci
vylučuje úvahu o nutnej obrane a je potrebné ho posúdiť ako protiprávne. V posudzovanom prípade sa
teda o prípad nutnej obrany nejedná.

Žiada sa dodať, že súd upravil skutok, keďže na hlavnom pojednávané mal preukázané, že k ataku došlo

minimálne dvakrát päsťou pravej ruky a potom najmenej trikrát kopom do hlavy. Súd použil zásadu in
dubio pro reo, v pochybnostiach v prospech obžalovaného, a ustálil najnižší možný počet úderov tak,
ako to vyplýva z výpovede svedka U. na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 123 ods. 2 Tr. zák. ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie

zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas
ktorého bol, nie iba na krátky čas, sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. V danom prípade
otázka sťaženia obvyklého spôsobu života poškodeného bola skúmaná súdom jednak z výpovede
poškodeného, ako aj znaleckého posudku, z ktorého vyplynulo, že zlomenina sánky si vyžiadala
operačné riešenie a obmedzenie príjmu potravy, pričom bez ohľadu na pracovné zaradenie bol

poškodený vyradený z fyzickej aktivity.

Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že objektom žalovaného trestného činu je ľudské zdravie a predmetom
útoku je živý človek. Trestný zákon vymedzuje pojem ublíženia na zdraví (§ 123 ods. 2 Trestného
zákona). V zmysle tejto definície ublížením na zdraví nie je každá porucha zdravia (napr. prechodné

bolesti, odreniny, nepatrné ranky a pod.), ale také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo
lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenia a počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý
spôsob života poškodeného. Pracovná neschopnosť a jej trvanie je síce dôležitým kritériom poranenia,
nie však jediným, ani rozhodujúcim kritériom. Skutočný charakter poranenia preto treba skúmať aj na
základeďalšíchokolností,najmätých,akýmipríznakmi,bolesťamialeboťažkosťami,vakejintenziteapo

aký čas sa poranenie poškodeného prejavovalo, aké lekárske vyšetrenie si vyžiadalo, aké ťažkosti mal
poškodený a či ťažkosti zodpovedali lekárskemu zisteniu. Keďže vychádzajúc z výpovedí realizovaných
na hlavnom pojednávaní a prečítaného znaleckého posudku s objektívne zistenou medzičeľustnou a
dlahovou fixáciou s nemožnosťou otvorenia úst ešte pri vyšetrení znalcom dňa XX.X.XXXX, z ktorého je
zrejmé, že poškodený aj v tom čase nebol schopný prijímať stravu v inom ako tekutom stave, rovnako

tak bol vyradený z fyzickej aktivity z dôvodu nebezpečenstva udusenia, ako aj z dôvodu nemožnosti
realizovania skúšok v rámci vyučovacieho procesu na vysokej škole, nemožno prijať iný záver ako ten,
že bol viac ako iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob jeho života.

Následok v podobe ublíženia na zdraví poškodeného, a to zlomeninu viacerých častí sánky, zlomeninu

mandibuly vpravo a kĺbneho výbežku sánky vľavo, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť od 21.5.2016 do
21.7.2016, je potrebné z hľadiska trestno-právneho charakterizovať ako poruchu zdravia pre poškodenie
zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske ošetrenie a liečenie i následnú práceneschopnosť počas
viac než jedného mesiaca, počas ktorého mal poškodený sťažený obvyklý spôsob života.Obžalovaný je trestne zodpovednou osobou, pričom vychádzajúc z odpisu z registra trestov doposiaľ
súdne trestaný nebol. Priestupkovo bol postihnutý raz v roku 2012, a to za priestupok spočívajúci v

porušení pravidiel cestnej premávky, za ktorý mu bola uložená bloková pokuta. Zo správy o povesti
mesta Bardejov súd zistil, že nebol priestupkovo riešený.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal súd do úvahy podľa § 34 Tr. Zákona všetky základné
ako aj individuálne zásady pre ukladanie trestov, pričom prihliadol na to, aby uložený trest zabezpečil
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, že vytvorí
podmienky na jeho výchovu k riadnemu životu, pričom zohľadnil súčasne ako poľahčujúcu okolnosť to,

že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Žiadnu priťažujúcu okolnosť nezistil.
Po vyhodnotení uvedených zásad pre ukladanie trestov dospel k záveru, že u obžalovaného možno účel
trestu dosiahnuť aj uložením podmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby
(vychádzajúc z ustanovenia § 156 ods. 3 Tr. zákona je trestná sadzba za uvedený trestný čin dva až
päť rokov), s odkladom na skúšobnú dobu rovnakého trvania s tým, že zároveň neukladal iný druh

trestu. Pokiaľ ide o návrh prokurátora na uloženie povinnosti obžalovanému zamestnať sa v rámci
skúšobnej doby, s týmto sa súd nestotožnil aj s poukazom na predchádzajúci dôvod odročenia hlavného
pojednávania, ku ktorému predložil obhajca obžalovaného potvrdenie o zamestnaní obžalovaného (čl.
160 spisu). Zároveň vzhľadom na skutočnosť, že súd už vo výrokovej časti zaviazal obžalovaného na
náhradu uplatňovaného nároku poškodeného, nevyhovel ani návrhu prokurátora na uloženie povinnosti

obžalovanému nahradiť poškodenému škodu v skúšobnej dobe, keďže uvedené by bolo duplicitným
vyjadrením povinnosti obžalovanému.

O nároku poškodených strán - poškodeného, Všeobecnej zdravotnej poisťovne Prešov súd rozhodol
v adhéznom konaní postupom podľa ustanovenia § 287 ods. 1 Trestného poriadku a obžalovanému

uložil aj povinnosť zaplatiť im vzniknutú škodu a náklady zdravotnej starostlivosti. Výšku škody mal
súd dostatočným spôsobom objektivizovanú jednak zo znaleckého posudku, ktorým znalec ohodnotil
bolestné 80 bodmi, pokladničnými blokmi a faktúrou (č.l. 40-41), ako aj vyčíslením nákladov Všeobecnou
zdravotnou poisťovňou (č.l. 81 spisu).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil
v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech

- obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkonyalebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.