Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 19, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/210/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515206706
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1515206706.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek

senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: C. M., L.. XX.X.XXXX,
trvalo bytom J. XX, J., o zaplatenie 51,73 €, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V č. k. 41C/219/2015-75 zo dňa 14. marca 2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia

istiny 51,73 € s príslušenstvom. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 709 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie
vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca na základe zmluvy z 22.5.2006 zriadil žalovanému osobný
účet a žalovaný sa zaviazal čerpať z neho peňažné prostriedky len do výšky voľných prostriedkov na
účte, pretože žalovanému nebolo povolené tento účet prečerpať. Súčasťou zmluvy sa stali aj obchodné
podmienky žalobcu (článok VII, bod 2 ,3 zmluvy), ktorými sa riadia práva a povinností účastníkov

zmluvy ak nie sú výslovným spôsobom upravené v zmluve. Žalobca bol oprávnený obchodné podmienky
meniť s tým, že zmenu bol povinný oznámiť žalovanému jej zverejnením vo svojich obchodných
priestoroch, informáciou na výpise z účtu alebo v elektronickej podobe. Z prehľadu pohybov na účte
žalovaného je zrejmé, že od 31.3.2010 začal na tomto účte pripisovaním poplatkov, úrokov a odplaty za
účtovné a obchodné operácie žalobcu vznikať debetný zostatok. Z tohto dôvodu žalobca s účinnosťou
od 27.2.2012 od zmluvy odstúpil. Účet žalovaného bol k 3.8.2012 zaťažený úrokom spolu 4,97 €,
mesačnýmipoplatkamizaposkytnutýbalíkslužiebspolu13,66€,poplatkamizaupomienku,výzvu,výpis

z účtu a vklad spolu 36,42 €. O postupnom narastaní debetného zostatku bol žalovaný informovaný
výpismi z účtu. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že nároky, ktoré si žalobca v tomto konaní
uplatnil, vyplývajú zo zmluvy o bežnom účte. Táto zmluva patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom
(§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), z ktorého dôvodu sa riadi príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka a keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka,
upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy. Žalovaný využil služby veriteľa, ktorý mu ich poskytol v rámci jeho
podnikania. Žalovaný pri využití týchto služieb ako podnikateľ nekonal a je teda spotrebiteľom. V čase

uzavretia prejednávanej zmluvy 22.5.206 boli v rámci definície uvedenej v § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (OZ) za spotrebiteľské zmluvy považované len kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka a zmluva podľa § 55 OZ. Zmluva o
bežnom účte nie je ako zmluvný typ upravená v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, čo ale neznamená,že ju za spotrebiteľskú nie je možné považovať a posúdiť podľa iných predpisov. Ochranu spotrebiteľov
v čase uzavretia zmluvy upravoval zákon č. 634/1992 Zb., na účely ktorého sa, okrem iného, za
spotrebiteľa považovala fyzická osoba používajúca služby pre priamu osobnú spotrebu, najmä pre seba

a pre príslušníkov svojej domácnosti, a za predávajúceho podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi poskytuje
služby (§ 2). Podľa § 23a ods. 1 tohto zákona spotrebiteľskými zmluvami boli zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.

1.2. Zmluvou strán sporu z 22.5.2006 považoval súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca
zriadil žalovanému bežný účet, ktorý nebol žalovaný oprávnený prečerpať. Povinnosťou žalovaného
bolo zabezpečiť k poslednému dňu kalendárneho mesiaca na jeho bežnom účte dostatok peňažných
prostriedkov na úhradu jeho záväzkov. Žalobca síce výpismi z účtu žalovaného zdokladoval že k
3.8.2012 bol tento účet zaťažený debetným zostatkom 51,73 €, ale právny základ vyčíslenej istiny

debetného zostatku nepreukázal. Z pohybov na účte žalovaného je zrejmé len to, že debetný zostatok
tvorí súčet poplatkov úročených úrokom. Právo žalobcu účtovať tieto poplatky a úročiť ich úrokom z
listinnýchdôkazovnímpredložených,nevyplýva.Žalobcatvrdil,žetietoprávavočižalovanémuvyplývajú
z dohody zmluvných strán vyjadrenej vo všeobecných obchodných podmienkach ako neoddeliteľnej
súčasti zmluvy, pretože v samotnej zmluve uvedené nie sú. V takom prípade bol však žalobca povinný

tento dôkaz v konaní predložiť, čo neurobil. K žalobe síce pripojil rovnopis všeobecných obchodných
podmienok, ale keďže tieto sú účinné, ako to vyplýva z ich obsahu, až od 1.3.2015, nemohol súd na
ne prihliadnuť. Zmluvný vzťah strán sporu bol ukončený z dôvodu odstúpenia žalobcu od zmluvy k
27.2.2012 a od tohto dňa ho už nebolo možné meniť novou úpravou obchodných podmienok. Bez
preukázania tvrdení žalobcu v súdenej veci, a to že má právo účtovať žalovanému poplatok za vedenie

účtu, poplatky za upomienky a výzvy a tieto úročiť ako istinu úrokom, nebolo možné jeho žalobe vyhovieť
a súd ju zamietol. Zodpovednosť pri navrhovaní dôkazov k skutkovému stvrdeniu má v sporovom
konaní subjekt, ktorý tvrdenie prednáša a súd do navrhovania dôkazov nezasahuje. Výnimkou je len
spotrebiteľský spor, v ktorom má súd zo zákona povinnosť prihliadnuť na ochranu slabšej strany a v jej
záujmemôžesúdvykonaťajtakédôkazy,ktoréstranasporu-spotrebiteľ,nenavrhol.Dôkaznúpovinnosť

súd supluje len za stranu sporu - spotrebiteľa nie za jej procesnú protistranu - dodávateľa plnenia (§
295 C.s.p.).

1.3. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p.. V konaní
úspešnému žalovanému trovy nevznikli. Preto súd v záujme rozumného usporiadania procesných

vzťahov (čl. 4 ods. 2 C.s.p.) mal za to, že nie je potrebné rozhodovať o ich výške. Prvoinštančný
súd prihliadol na hospodárnosť konania, lebo na základe § 262 ods. 2 C.s.p. by bolo potrebné po
právoplatnosti tohto rozsudku vydať samostatné uznesenie o výške náhrady trov konania a nakoľko
žalovanému trovy nevznikli, nebolo by mu možné titulom ich náhrady žiadnu sumu priznať.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel. Vytkol súdu prvej inštancie nesprávne právne
posúdenie veci. Uviedol, že pokiaľ súd považoval žalobu za neúplnú, ako to vyplýva z odôvodnenia
napadnutého rozsudku, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 C.s.p.. V prípadoch
neúplnýchpodanísudobligatórnevyzvenadoplnenietakéhotopodania.Súdnemáfakultatívnumožnosť

uvedené vykonať podľa vlastného uváženia, ale zákon mu výslovne prikazuje pokúsiť sa odstrániť
uvedené vady konania. Súd žalobcu na doplnenie návrhu nevyzval, avšak napriek tomu vo veci
meritórne rozhodol pričom uvedený postup je procesne vadný a žalobcovi ním bola odňatá možnosť
uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej ochrany jeho práv. Keďže súd prvej inštancie rozhodol
o neurčitej žalobe, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu

neúplnosti žaloby, hoci bol k takejto činnosti povinný, súd takýmto postupom, ktorý predchádzal vydaniu
rozsudku, odňať žalobcovi možnosť konať pred súdom. Výzvou zo 16.1.2017 súd vyzval žalobcu, aby
oznámil presný výpočet žalovanej sumy a čas, obdobie, kedy nároky vznikli a aby predložil listinné
doklady ohľadom vzniku zostatku na účte, osobitne stav k 22.5.2006 a tiež doklady o preúčtovaní
zostatku na vnútorný pohľadávkový účet. Vzhľadom na výzvu súdu žalobca doručil odpoveďou z

13.2.2017 špecifikáciu uplatneného nároku, ktorý dlh položkovito špecifikoval a doručil aj požadovaný
výpis z účtu od 01/2006 do 08/2012, Sadzobník poplatkov a poverenie. Žiadnu inú výzvu súd žalobcovi
nedoručil. Žalobca súdu predložil VOP aktuálne v čase podania žaloby, nakoľko v zmysle čl. 25.7
aktuálnych VOP - Záverečné ustanovenia: Nadobudnutím účinnosti nového znenia VOP sa ruší anahrádza ich účinné znenie. VOP sú zverejnené písomnou formou v slovenskom jazyku na obchodných
miestach banky a elektronickou formou na jej webovom sídle.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie náležíte zistil skutkový stav
v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým

spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.),
pričom námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaný dňa 22.5.2006 uzavreli zmluvu, na základe
ktorej žalobca ako banka viedol žalovanému ako klientovi bežný účet. Žalovaný nebol oprávnený

prečerpať svoj účet, teda mal povinnosť zabrániť tomu, aby sa zostatok na účte dostal do mínusových
hodnôt. Na účte žalovaného napriek tomu došlo k nepovolenému prečerpaniu, a to tým že žalobca
účtoval žalovanému poplatky, ktoré zrážal z jeho účtu, pričom po vyčerpaní peňažných prostriedkov
na účte žalobca o čiastky zodpovedajúce jednotlivým poplatkom navyšoval záporný zostatok na účte
žalovaného. V dôsledku nepovoleného prečerpania začal navyše žalobca úročiť záporný zostatok na

účte žalovaného debetným úrokom a o sumy tohto úroky rovnako navyšoval záporný zostatok na
predmetnom účte.

8. Nakoľko uplatnený nárok pozostáva z poplatkov a debetných úrokov, ktoré ako debetné operácie proti
účtu vykonal žalobca, prvoinštančný súd postupoval správne, keď skúmal právny dôvod, na základe

ktorého si žalobca dané pohľadávky voči účtu žalovaného účtoval. Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že právo
na uplatnené poplatky a debetný úrok mu vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi stranami sporu v spojení s
VOP. Obsahom samotnej zmluvy, ktorú žalobca súdu predložil, však nie je úprava žiadnych poplatkov,
ani debetného úroku. Daná zmluva v otázkach ňou neupravených odkazuje na VOP žalobcu. Žalobca
však tento dokument v priebehu celého súdneho konania nebol schopný predložiť v znení aktuálnom v

čase vzniku dlhu (t.j. v rokoch 2010-2012). Žalobcom predložené VOP účinné od 1.3.2015 sú v tomto
konaní ako dôkaz bezvýznamné, nakoľko nemajú spätnú účinnosť. V tejto súvislosti žalobca preto
neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepredložil súdu taký dôkaz, z ktorého by vyplývala existencia
ním tvrdeného práva.

8.1. Až na zákonom stanovené výnimky (mimosporové konania, sporové konania so slabšou
stranou) nie je úlohou súdu vyhľadávať a vykonávať dôkazy, ktoré strany sporu sami nenavrhli. Daný
spor síce predstavuje konanie so slabšou stranou, avšak tou je žalovaný, nie žalobca, preto iba
v prospech žalovaného by súd mohol vykonávať aj ním nenavrhnuté dôkazy. Odvolacie námietky
žalobcu, zameriavajúce sa na to, že podľa jeho názoru nepredloženie listinného dôkazu v podobe VOP

predstavuje vadu žaloby, ktorú mal súd prvej inštancie odstraňovať, sú celkom zjavne neopodstatnené.
Vadami žaloby sú jej nedostatky z hľadiska procesného práva, ktoré súdu neumožňujú vo veci meritórne
konať a rozhodnúť. Pokiaľ žalobca svoj nárok nepreukáže, teda neunesie dôkazné bremeno, súd môže,
resp. musí meritórne rozhodnúť, a to tak že žalobu zamietne. Skutočnosť, že žaloba je nedôvodná,
neznamená, že je ako právny úkon vadná a nezakladá povinnosť súdu postupovať podľa § 129 C.s.p..

9. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387
ods. 1, 2 C.s.p.).10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle §

262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,

§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).