Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 22, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 31Csp/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117218618
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117218618.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: Intrum

Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát,
Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: M. M., G. XX.XX.XXXX, E. K. B. XX, E., o zaplatenie sumy
552,70 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 446,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne
zo sumy 446,90 eur od 30.10.2014 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42,60%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (pôvodne Consumer Finance Holding, a.s.) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa
1.8.2017, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu 552,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 30.10.2014 do zaplatenia, ako
aj náhradu trov konania.
2. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvorili dňa 19.12.2013 zmluvu o
pôžičke evid. č. 11366871, na základe ktorej poskytol žalovanej celkovú sumu pôžičky 626,90 eur. Podľa

zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 24 mesačných splátkach v sume 33,-
eur. Do dňa spísania žaloby žalovaná uhradila z vyššie uvedenej zmluvy 180,- eur (bez akontácie).
Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé
povinné splátky riadne a včas, žalobca dňa 27.8.2014 listom označeným ako „Predžalobná upomienka“
vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a upozornil ju na možnosť vyhlásenia splatnosti celého
úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa
19.10.2014 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 29.10.2014 “Oznámenie o

vyhlásení okamžitej splatnosti úveru”. Do dňa spísania žaloby žalovaná dlžnú sumu neuhradila. Celkový
dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 552,70 eur. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné
úroky z omeškania zo sumy dlžnej istiny. Ako dôkazy pôvodný žalobca označil a predložil Zmluvu o
pôžičke zo dňa 19.12.2013 (ďalej aj “zmluva”), Predžalobnú upomienku zo dňa 27.8.2014, fotokópiu
doručenky, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.10.2014, Prehľad splátok a
úhrad, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 23.11.2017, Podací hárok.
3. Uznesením č.k. 31Csp/20/2017-34 zo dňa 12.2.2018 tunajší súd pripustil zmenu subjektu konania

na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca - spoločnosť Consumer Finance Holding,
a.s. a na jeho miesto vstúpil ako žalobca spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o..

4. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 10.5.2018, k tejto sa nevyjadrila.5. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť,
ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže
sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur. Súd
vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia

na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

7. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Právny predchodca žalobcu
spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 19.12.2013
Zmluvuopôžičke,nazákladektorejsaprávnypredchodcažalobcuzaviazalposkytnúťžalovanejpôžičku

v sume 626,90 eur, s celkovými nákladmi spotrebiteľa 165,10 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať
v 24-och mesačných splátkach vo výške 33,- eur, celkom tak mala vrátiť sumu 792,- eur (uvedená ako
celková čiastka). Ročná úroková sadzba a RPMN boli dojednané vo výške 26,25%, priemerná hodnota
RPMN bola uvedená vo výške 45,94%. Termín konečnej splatnosti je uvedený spôsobom “12/2015”.
Z článku 8 ods. 8.2 zmluvných podmienok vyplýva, že splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom

kalendárnom mesiaci. Z článku 15 ods. 15.4 zmluvných podmienok vyplýva, že spoločnosť má právo na
vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky
po dobu dlhšie ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred.
Žalovaná podľa prehľadu splátok a úhrad zaplatila riadne prvé štyri splátky, následne splátku splatnú
20.5.2014 a ďalšie neuhradila. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 27.8.2014 (predžalobná

upomienka) vyzval žalovanú na úhradu nedoplatku vo výške 141,90 eur, s tým, že ak do 5.10.2014
nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci jún 2014 bude oprávnený úver zosplatniť. List bol žalovanej
doručený dňa 12.9.2014 (vrátením zásielky adresovanej žalovanej na adresu bydliska uvedeného v
zmluve odosielateľovi - fotokópia nedoručenej obálky čl. 7). Listom zo dňa 29.10.2014 označeným ako
“Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru” oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že

nakoľko dlžné splátky neboli v lehote stanovenej v predžalobnej výzve uhradené dlh z úverovej zmluvy
sa stal splatným v celom rozsahu. Žalovaná do dňa podania žaloby uhradila zo zmluvy sumu 180,-
eur. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. postúpila pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť
žalobcu ku dňu 20.11.2017.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len “OZ”),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z

ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.
Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu omeškania, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky2) platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti

rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
9. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke je v tomto prípade právnym vzťahom založeným
spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka (§ 657 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského
charakteru, keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí pôžičky vystupoval

ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bola
poskytnutá pôžička za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania.
S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa
ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd posudzoval zmluvný

vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa uvedených ustanovení ako aj v zmysle zákona č.129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, keďže ide o spotrebiteľský
úver.

10. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná sčasti. Súd má

preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, pričom na základe uzatvorenej
zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 626,90 eur a
žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter zmluvy o

spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti
ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých
obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2
písm.f)ZoSÚtermínkonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru.Lehotasplatnostijeurčenáibaurčením
mesiaca a roku, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods.

2 písm. f) ZoSÚ je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný
plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto
vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno
dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová
náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 33,- eur bez bližšej špecifikácie, t.j.

nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku
splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje
prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň
nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať
od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo

z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho
splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky
splátky, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť
splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny
zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené, a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu

veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje, ide pritom o absenciu
podstatnej náležitosti zmluvy.

11. Vo vyššie uvedenom prípade sa tak spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu
žalovanej považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca, ktorý je v konaní aktívne legitimovaným z dôvodu postúpenia
pohľadávkyodprávnehopredchodcu,nemánároknazaplatenieúrokuzpôžičky,anižiadnychpoplatkov,
ale len na vrátenie poskytnutej sumy pôžičky po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. Keďže žalovanej
bola poskytnutá pôžička vo výške 626,90 eur a dosiaľ zaplatila podľa nesporných tvrdení žalobcu 180,-
eur, súd jej vo výroku I. uložil zaplatiť dlžnú sumu istiny vo výške 446,90 eur s nižšie uvedeným úrokom

z omeškania a vo zvyšku, t.j. v zostávajúcej časti istiny a zodpovedajúcich úrokov z omeškania žalobu
(vo výroku II.) zamietol.

12. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit
Slovakia, a.s. c/a C. K., súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd nevytýkal len

absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale aj neuvedenie termínu
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorá je ako náležitosť zmluvy o úvere upravená nielen
v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23
smernice2008/48samávykladaťvtomzmysle,ženebránitomu,abyčlenskýštátvosvojejvnútroštátnej
právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods.

2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide
o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
Neuvedenie riadneho termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru môže spochybniť možnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku 23 smernice 2008/48, sa
táto zmluva považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov.

13. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/409/2015-72 zo dňa
11.05.2016 v obdobnej veci, v ktorého odôvodnení súd druhej inštancie uviedol, že „považuje za správny
názor súdu prvého stupňa, že z citovaného ustanovenia vyplýva, že nestačí uvedenie celkovej výšky
splátky, ale toto musí obsahovať rozčlenenie jednotlivých čiastok - istiny, úrokov a iných poplatkov.

Táto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe
predloženéhosplátkovéhokalendáraekonomickosťposkytnutéhoúveru,posúdenie,čipožadovanýúrok
za úver je pre neho výhodný, prijateľný, respektíve aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku
odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko z predložených listinných dokladov
vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere presnú výšku, počet a termíny splátok istiny,úrokov a iných

poplatkov neobsahovala, je potrebné za bezúročný a bez poplatkov, teda len v sumy.“ Obdobne
uviedol Krajský súd v Trnave v rozsudku č.k. 10Co/375/2016-119 zo dňa 13.09.2017, kde uviedol, že
„odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi
účastníkmi dňa 23.02.2011 neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto sa poskytnutý úver v zmysle § 11 písm. b) tohto

zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že pre záver o tom, že poskytnutý
úver sa v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, stačí nesplnenie
čo i len jednej zákonom stanovenej podmienky v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona, nebolo
ďalej potrebné skúmať a vyhodnocovať, či v zmluve absentuje aj ďalšia obligatórna náležitosť, odvolacísúd sa preto z dôvodu hospodárnosti a účelnosti konania nezaoberal otázkou, či v zmluve absentuje aj
náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i), ako konštatoval súd prvej inštancie.“

14. Pretože sa žalovaná s peňažným plnením dostala do omeškania, súd jej uložil tiež povinnosť
zaplatiť žalobcovi ním uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z priznanej sumy istiny
446,90 eur od 30.10.2014 do zaplatenia, keď pôžička sa stala v celom rozsahu splatná riadnym
zosplatnením právnym predchodcom žalobcu po predchádzajúcej výzve dňom 29.10.2014 a do
omeškania sa tak žalovaná dostala dňom 30.10.2014. Výšku úroku z omeškania určuje nariadenie vlády

Slovenskej republiky, ktorá výška úroku z omeškania v aplikovateľnom znení, je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Žalobca tak má nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05% (t.
j. 5% + 0,05%) ročne, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 30.10.2014
bola 0,05 %.

15. Súd záverom dodáva, že lehotu na plnenie v trvaní 30 dní od právoplatnosti rozsudku, určil v zmysle
§ 232 ods. 3 CSP s poukazom na skutočnosť, že žalovaná je starobnou dôchodkyňou s dôchodkom
vo výške 181,- eur mesačne (potvrdenie Sociálnej poisťovne čl. 40) za účelom poskytnutia priestoru
žalovanej na zabezpečenie úhrady priznanej sumy žalobcovi.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu zodpovedajúcom jeho
úspechu v konaní, keď z uplatňovanej sumy 552,70 eur mu bolo priznaných 446,90 eur, čo predstavuje
úspech žalobcu 71,30%, ktorému zodpovedá úspech žalovanej 28,70%, a teda čistý úspech žalobcu

je 42,60% (71,30%-28,70%).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).