Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 15, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/130/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114212098
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4114212098.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci žalobcu:
CD Consulting, s. r. o., so sídlom Příkop 843/4, Brno- Zábrdovice, Česká republika, IČO: 26 429 705
proti žalovanej: D. M. bytom N., V. XXX, o zaplatenie zmenkového úroku a iné, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 29. júna 2016 č. k. 9C/59/2014-56 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1 a 3 Smernice 93/13/EHS, čl. I § 10, §
11 ods. 1, § 17, § 48 ods. 1, § 75, § 77 ods. 1, 2 zákona č.191/1950 Zb. zákona zmenkového a

šekového, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 25 ods. 5 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3
a ods. 5, § 54 ods. 1, 2, § 101 Občianskeho zákonníka, čl. 3 Nariadenia č. 861/2007, § 120 ods.
1 OSP, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Z obsahu zmenky č. 402100039 súd
zistil, že žalovaná vystavila dňa 31. 08. 2009 v Nitre zmenku na zmenkovú sumu 412 eur s tým, že
za ňu zaplatí pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09

Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/
B zmenkovú sumu: štyristodvanásť eur a zmenkový úrok 0,25% denne od dátumu začiatku úročenia:
15. 04. 2011. Zmenka bola splatná: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, vystavená
"bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Veriteľ následne indosoval
zmenku na žalobcu. Žalobca k žalobe označenú zmluvu nedoložil. Keďže išlo o cezhraničný spor, bolo
potrebné určiť rozhodné právo, ktorým sa daný spor má riešiť. Súd dospel k záveru, že bez ohľadu

na to, či bude toto konanie považovať za spor súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou - v takom prípade
je potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky - alebo výlučne spor zo zmenky - a vtedy určí rozhodné právo
podľa § 10 ods. 1 a 3 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení
neskoršíchpredpisov-danýprávnyvzťahsaspravujeprávnymporiadkomSlovenskejrepubliky,nakoľko
zmenka bola vystavená v Slovenskej republike. Platobné miesto bolo v Slovenskej republike a aj sídlo

pôvodnéhoreminentabolovSlovenskejrepublike.Ažindosamentomsadostaldotohtoprávnehovzťahu
cudzí prvok, čo však nemôže zmeniť uplatňované právo, ktorým bolo od začiatku právo Slovenskej
republiky. Súd poukázal na spoločné stanovisko Občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR
a Obchodno-právneho kolégia NS SR č. 93/2015 zo dňa 20. 10. 2015. Považoval za nepochybné
konštatovanie, že aj pri nečinnosti spotrebiteľa má súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola
na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán (uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 1/2012).

Judikatúra Súdneho dvora EÚ vyžaduje ex offo skúmanie neprijateľných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách, pričom zároveň z ust. § 17 zmenkového a šekového zákona nevyplýva zákaz skúmaniakauzálnych vzťahov, t. j. neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, na ktorých krytie je
zmenka určená. Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh
žalobcu je nedôvodný a tento je potrebné v rozsahu, v akom ho žalobca po čiastočnom späťvzatí

návrhu na začatie konania zamietnuť. Žalobca si uplatnil nárok vyplývajúci zo zmenky, ktorú žalovaná
podpísala, teda vystavil pre úver, ktorý si zobral od právneho predchodcu žalobcu od spoločnosti
Pohotovosť, s. r. o. Zmenka bola vystavená na krytie peňažných prostriedkov veriteľa v prípade
neuhrádzania dlhu žalovanou, pričom žalobca neozrejmil výšku poskytnutého úveru, ale z rozhodovacej
činnosti súdu v obdobných sporoch je súdu známe, že právny predchodca žalobcu nedodržal ust.

§ 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ohľadne zabezpečenia nárokov zo
spotrebiteľského úveru, ak ide o zabezpečovaciu zmenku týkajúcu sa výšky zmenkovej sumy v čase
vyplnenia maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo
výškemax.30%istinyposkytnutéhospotrebiteľskéhoúveru.Vovšetkýchznámychprípadochbolavýška
sumy na zmenke rovnajúca sa takmer výške poskytnutého úveru príp. vyššia suma. Súd, vzhľadom na
spotrebiteľský vzťah ex offo skúmal nekalosť zmluvných podmienok v týchto spotrebiteľských zmluvách

podľa vnútroštátnych právnych predpisov (§ 52 a nasl. OZ), ako aj noriem európskeho spotrebiteľského
práva (Smernica Rady č. 93/19/EHS zo dňa 05. 04. 1993). Cieľom nariadenia č. 861/2007 je zjednodušiť
a zrýchliť cezhraničné konania s nízkou hodnotou sporu a na ne nadväzujúce vykonávacie konania, ale
v žiadnom prípade nie vylúčiť z konania s nízkou hodnotou sporu ochranu spotrebiteľa, keďže vysoká
úroveň ochrany spotrebiteľov je jedným zo základných princípov Európskej únie a je ustanovená aj

v primárnom práve. Súd dospel k záveru, že aj v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou
sporu je potrebné zachovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a to aj prostredníctvom vykonávania
dôkazov ex offo na zistenie, či predmet konania nesúvisí so spotrebiteľskými vzťahmi, ak to vnútroštátny
procesný predpis umožňuje. Práve pri spotrebiteľských vzťahoch je potrebné aplikovať ustanovenie
tretej vety § 120 ods. 1 OSP, teda výnimku z prejednávacej zásady. Súd je oprávnený a zároveň povinný

skúmať platnosť predmetnej zmenky a dohodu o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na
uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky a tiež nekalú povahu
zmluvných podmienok dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý
zmenka zabezpečuje a ktorou bolo vydanie zmenky predvídané. Podľa konštantnej rozhodovacej praxe
súdov je v rozpore s dobrými mravmi účel týchto zmlúv vzhľadom k neprimerane vysokému poplatku

za spracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou i neprimerane
vysoký úrok. Skutočnosť, že zmluvy sa priečia dobrým mravom, spôsobuje ich absolútnu neplatnosť, v
dôsledku čoho nemôžu byť platné, ani vystavené zmenky, ktoré zabezpečujú hlavný záväzkový vzťah,
čo korešponduje s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR zo dňa 06. 05. 2008 v konaní
pod sp. zn. 4Obo 161/2007, z ktorého vyplýva, že z neplatnej úverovej zmluvy v dôsledku neprimerane

vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, ktorá sa tak prieči dobrým mravom a zásadám
poctivého obchodného styku nemôže vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Okrem toho súd
v obdobných veciach posúdil aj dohodu o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutú vo Všeobecných
obchodných podmienkach ako nie individuálne dojednanú podľa § 53 ods. 1 OZ, čo spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a jej

neplatnosť podľa § 53 ods. 5 OZ. Nakoľko súd mal za to, že žalovaná nemohla byť dobromyseľná
pri nadobúdaní zmenky, ktorá obsahuje číslo totožné s číslom príslušnej úverovej zmluvy tak, ako
to realizoval veriteľ v ostatných prípadoch, a teda musel vedieť, že určité kauzálne vzťahy existujú,
považoval súd uplatnený nárok za nedôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol. Keďže predmetom
tejto spotrebiteľskej zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom - právnym

predchodcom žalobcu, ide o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľskom úvere v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. V danej
veci bola zmenka vystavená ako zabezpečovacia zmenka na zabezpečenie nároku veriteľa zo zmluvy
o úvere. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z.
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dojednanie o zmenke nezohľadňujúce právne

predpisy na ochranu spotrebiteľa odporuje ust. § 54 ods. 1, 2 OZ, a preto je absolútne neplatné podľa
ust. § 39 OZ. Súd dodáva, že žalobcovi bola zaplatená nielen zmenková suma, ale aj vyššia suma a
to 472 eur, no napriek tomu žalobca považuje ďalšie nároky, pričom súdu nie je zrejmé, ako dospel k
záveru, že žalovaná je naďalej dlžná zmenkový a zákonný úrok a ako dospel k určeniu dátumov, od
ktorých požaduje zmenkový úrok, a to aj späť za tie nároky v časti zmenkového úroku. V neposlednom

rade súd skúmal obligatórne aj včasnosť uplatneného nároku žalobcom, t. j. či nedošlo k premlčaniu
uplatňovaného nároku, keďže vzhľadom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie
je potrebné, aby žalovaný ako spotrebiteľ premlčania sa sám dovolával. Nakoľko ide o spotrebiteľský
vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na ktorú sa s poukazom na uznesenie Ústavnéhosúdu SR I.ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. 06. 2013 použijú aj citované ustanovenia Občianskeho zákonníka
o premlčaní, s ohľadom na skutočnosť, že návrh na začatie konania bol podaný na súde až dňa 17. 04.
2014, t. j. po uplynutí 3 rokov, je žalovaná suma vzhľadom na citované zákonné ustanovenie premlčaná,

na čo súd prihliadol zo zákona. K uvedenému súd dospel tak, že žalobca požadoval zmenkový úrok v
návrhuoddátumuposplatnostiúveru,vdanomprípadeod15.04.2011,pričomnávrhnazačatiekonania
bol podaný na súde až dňa 17. 04. 2014, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. Keďže toto právo
nemožno žalobcovi v súdnom konaní priznať, súd jeho návrh v celom rozsahu ako premlčaný zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko

jej žiadne trovy v konaní nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho tým, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, strane sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho konaním, ako aj napadnutým

rozhodnutím k porušeniu práva Európskej únie. V danej veci žalovaná nedoručila súdu žiadnu
žalobnú odpoveď v súlade s nariadením, preto mal súd postupovať podľa článku 7 ods. 3 nariadenia.
Napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred
súdom. Prekvapivosť napadnutého rozhodnutia vyplýva zo skutočnosti, že žalovaná uplatnený nárok
nepoprela, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol, ale najmä vyplýva z rozporu napadnutého

rozhodnutia s konštantnou judikatúrou NS SR. Na rozhodnutie súdu o nariadení pojednávania neboli
splnené podmienky Nariadenia č. 861/2007, keď podľa nariadenia možno pojednávanie nariadiť len vo
veciach rozporných tvrdení strán sporu, ktoré nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdeniami strán
len na základe predložených listinných alebo iných dôkazov. Súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími

listinnými dôkazmi. Žalobca a ani žalovaná však takéto dokazovanie nenavrhli. Podľa § 120 OSP
dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len
zo skutočností tvrdených stranami a vykonáva len tie dôkazy, ktoré strany navrhli. Žalobca predložil súdu
ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne
náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb. dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej

príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli námietky, a preto neexistovala
okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V
danej veci preto súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva
len z predloženej zmenky. V danom konaní súd svoj postup vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania
rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier,

ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Žalovaná mohla v zmysle čl. 5 ods. 3 a ods.
6 nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej nariadením. Súd z vlastnej
iniciatívy,beznávrhužalovanejabezlegitímnehopodnetunaťarchužalobcuvykonaldokazovanie,ktoré
údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom

nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala, svojím konaním ju prakticky uznala. Súd iniciatívne
rozširoval okruh dotazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad
pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec
navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovanú v tomto
konaní. Takéto správanie súdu je neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý

súdny proces. Súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností.
Za nesporné považoval to, že žalovaná so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere,
ďalej, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, a že žalovaná
uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Tieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jednej zo
strán. Súd tieto nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti

nemožno považovať za nesporné. Žalovaná, ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili,
preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje
rozhodnutie založil na týchto nesporných skutočnostiach, toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá
má za následok jeho nesprávnosť. Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov práva

Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie
je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvoinštančný súd
sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal aignorovalpredmetsporu.Predmetomkonaniajevýlučnezmenka,anieinýzáväzkovýprávny vzťah.Súd
však vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaná vo všeobecnosti
nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov

s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak
môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých
okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany
žalovanej a predovšetkým žalovaná v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich

tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu aj iniciatívu na seba prevzal súd a suploval aktivitu žalovanej. V
danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu
prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali
byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu. Súd vyhodnotil zmenku
ako vadnú zmenku, t.j. neplatný právny úkon. Uvedený záver súdu však vychádzal len z kauzálnych

námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol, ani žiadna zo strán nepreukazovala. Kauzálne námietky
sú po indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi žalovanou a remitentom je po indosovaní
irelevantný. Navyše, žalobcovi nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. Poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 08. 2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000. Vzhľadom na úplnú
samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka

je zmenkou podľa Zákona spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená
v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený
nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Uviedol, že nikto v konaní netvrdil, že žalovanej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver, teda nie úver v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou a nikto
túto skutočnosť v konaní ani nepreukázal. Napriek tomu z tejto skutočnosti súd pri rozhodovaní

vychádzal. Napadnuté rozhodnutie súdu je prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred
súdom. Žalobca na záver uviedol, že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z.
pripúšťa, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka.
Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia. Zmenka
preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Z uvedeného vyplýva, že prípustné

sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň je blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky
v dohode o vyplňovacom práve. Zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po
vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany
veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava

explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. V ďalšom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR a rozsudky okresných a krajských súdov a uviedol, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania,
spĺňa všetky náležitosti, a preto nemôže byť neplatnou z dôvodu, že by obsahom alebo účelom
odporovala zákonu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že
návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho

konania.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

4. Žalobca sa podaným návrhom domáhal od žalovanej zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,25%
denne zo sumy 412 eur od 15. 04. 2011 do 27. 02. 2012, zo sumy 382 eur od 28. 02. 2012 do 28. 03.
2012, zo sumy 362 eur od 29. 02. 2012 do 28. 05. 2012, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 412

eur od 29. 06. 2011 do 27. 02. 2012, zo sumy 382 eur od 28. 02. 2012 do 28. 03. 2012, zo sumy 362
eur od 29. 03. 2012 do 28. 05. 2012 bez sumy 60 eur a zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej
sumy, teda 1,37 eura a náhrady trov konania.

5. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov

konania. Ešte predtým uznesením zo dňa 21. 03. 2016 č. k. 9C/59/2014-49 konanie v časti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku 0,25% zastavil a
žalovanej v zastavujúcej časti náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol
odvolaním žalobca.6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky
vystavenej žalovanou pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov - v stovkách súdnych
konaní vystupujúcej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. - s najväčšou pravdepodobnosťou
zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere, ktorej číslo je uvedené aj na samotnej zmenke. Smernica Rady č.

87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej len „smernica"), používanie zmeniek
v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu
povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú
ochranuspotrebiteľa.Pojemvhodnejochranyspotrebiteľatrebavykladaťsozreteľomnačl.14smernice,
ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné

chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry
Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných
podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky,
ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho
vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé

zmluvné podmienky.

8. Na základe toho sa súd mal v prvom rade s ohľadom na uprednostňované práva spotrebiteľov
ex offo zamerať na platnosť zmluvy, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou,
resp. posudzovať okolnosť, či pôvodnému veriteľovi (dodávateľovi) vôbec vzniklo právo na vyplnenie

blankozmenky. Na tento účel v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 tretej vety OSP aplikáciou výnimky
z prejednacej zásady mal súd - bez ohľadu na to, že ide o konanie podľa nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 - zisťovať aj samotný obsah zmluvy, ktorá bola podkladom pre
vystavenie zmenky a na tento účel postupom súladným s procesným predpisom vykonať ďalšie dôkazy,
najmä oboznámením sa so samotnou zmluvou o úvere, ako aj s obsahom exekučného konania pre

vymoženie pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., ak takéto konanie bolo
vedené. V súlade s právom Európskej únie, ktorým je Slovenská republika viazaná a ktoré má prednosť
pred zákonmi Slovenskej republiky, mal súd posudzovať, či v tomto prípade môže byť použiteľná
vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v
spotrebiteľských vzťahoch (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene

a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, Zákon
zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov). Na tom základe sa súd mal zaoberať platnosťou
uvedenej zmluvy a aj tým, či zmenka vôbec vznikla, resp. či nie je neplatná na podklade Občianskeho
zákonníka v ustanoveniach o právnych úkonoch a o spotrebiteľských zmluvách (§ 39, § 52 a nasl.). Pri
hodnoteníplatnostizmluvyoúverebybolonutnévychádzaťajzozáveru,ževspotrebiteľskýchzmluvách

sa za neprijateľnú podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného zákonníka; aj keby zmluvné
strany uzatvorili zmluvu o úvere ako „absolútny obchod" podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nie
je táto skutočnosť prekážkou prednostnej aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách.

9. V prípade bezpečného zistenia, že v danom prípade medzi žalovanou a spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s. r. o. išlo o spotrebiteľskú zmluvu o úvere, s ohľadom na výnimočnosť
spotrebiteľského vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa mal súd prvej inštancie aplikovať
ustanovenia obsiahnuté v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Základnou črtou spotrebiteľských
zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor

na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania
skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce pochybnosti
sa v súdnom konaní odstraňujú spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené

pochybnosti.

10. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo svetle judikatúry
Súdneho dvora EÚ, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu o špecifikách súdneho konania prebiehajúcehov rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom; súdy musia
zabezpečiť spotrebiteľom právnu ochranu podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS, čo potvrdzuje
aj čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky

vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o
porušenie zásady efektivity.

11. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako

prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa,
resp. jeho nedostatočná informovať v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu nemôže byť na
ujmu. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak ide o také dojednanie o zmenke, ktoré
nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, ide o dojednanie v rozpore s ustanovením §
54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne
vystavená a ani platne indosovaná.

12. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty
povinnézabezpečiťvysokúúroveňochranyspotrebiteľaazároveňsúpovinnézabezpečiť,abysanekalé
podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou
procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo

zmenky mal ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava
platná do 31. 12. 2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky
ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s
právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31. 12. 2010 nezabezpečila vhodnú
ochranu spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca

túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z.
a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01. 01. 2011. Zmenkové právo
ako také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka, a keďže podľa článku 7 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky vnútroštátna

právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských
vzťahoch (ako je opísané vyššie), môže byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy je možné dospieť
aj k právnemu záveru o tom, že z takej zmenky nemôže vzniknúť platný zmenkový záväzok.

13. Keďže súd prvej inštancie si nepripojil úverovú zmluvu a predmetný exekučný spis, s vecou sa

potom z uvedeného pohľadu nemohol dostatočne a správne zaoberať a správne vyhodnotiť, či zmenka
vznikla na základe spotrebiteľského vzťahu, tak ako odvolací súd opísal vo vyššie uvedených častiach
odôvodnenia svojho rozhodnutia. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie bude
postupovať v naznačenom smere.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).