Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 8, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12Pc/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118204829
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2118204829.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci navrhovateľky: M.. Q. I., nar.

XX. XX. XXXX, trvale bytom E., C. XXXX/XX, proti odporcovi: M.. V. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
M. XXX, o zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu: L. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená
procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e že M.. V. I., rod. I., nar. XX. XX. XXXX v Bratislave, nie je otcom maloletej L. I., rod.
I., nar. XX. XX. XXXX v Bratislave, z matky M.. Q. I., rod. K., nar. XX. XX. XXXX v E..

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 04. 06. 2018, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 05. 06. 2018, sa

navrhovateľka domáhala proti odporcovi zapretia otcovstva k maloletej L. I..

2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom uzavrela manželstvo dňa 12. 08. 2012
v Bratislave. Po niekoľkoročnom spoločnom súžití, počas ktorého prišlo k postupnému odcudzeniu
spôsobeného nedostatkom spoločných aktivít a pracovnou vyťaženosťou oboch manželov, začala
navrhovateľka udržiavať mimomanželskú známosť s T.. O. I., trvale bytom B. XX, C., z ktorej sa 21.
05. 2018 narodila maloletá L.. Manželovi svedčí zákonná domnienka otcovstva, avšak navrhovateľka v

čase počatia dieťaťa intímne nežila s manželom a ten nemôže byť biologickým otcom dieťaťa. V čase
počatia dieťaťa sa navrhovateľka stýkala iba s mužom, s ktorým udržiavala mimomanželskú známosť a
ktorý otcovstvo k maloletej uznáva. Navrhovateľka s odporcom už niekoľko mesiacov nežijú v spoločnej
domácnosti.

3. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu na zapretie otcovstva zo dňa 27. 06. 2018, doručenom súdu
dňa 03. 07. 2018, uviedol, že ako manželovi mu svedčí zákonná domnienka otcovstva, ale ako uvádza

navrhovateľka vo svojom návrhu, nie je biologickým otcom maloletej.

4. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 08. 08. 2018 o 13.00 hod. Odporca
prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 25. 06. 2018, na pojednávanie sa nedostavil, svoju neúčasť
na pojednávaní však riadne ospravedlnil a súčasne požiadal o rozhodnutie v jeho neprítomnosti.
Odporcovi bolo predvolanie na pojednávanie riadne doručené, preto boli splnené zákonné podmienky
na pojednávanie v neprítomnosti odporcu.

5. Procesný opatrovník na základe vyjadrenia matky ako i listinných dôkazov založených v spise navrhol
návrhu matky vyhovieť a rozhodnúť, že otcom maloletej nie je odporca. Súčasne apeloval na matku, abypo nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu si vybavila svoje záležitosti tak, aby biologický otec bol
zapísaný v rodnom liste ako otec maloletej.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, sobášnym listom, rodným listom maloletej,
vyjadrením odporcu, vyjadrením T.. O. I. a výsluchom navrhovateľky, keď pojednával v neprítomnosti
odporcu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

7.Zosobášneholistuzodňa13.08.2012vyplýva,ženavrhovateľkaaodporcauzatvorilimanželstvodňa

12. 08. 2012 v Bratislave, ktoré manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava
- Staré Mesto vo zväzku X1, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXX.

8. Z rodného listu zo dňa XX. XX. XXXX vyplýva, že maloletá L. I. sa narodila dňa XX. XX. XXXX z
navrhovateľky, pričom ako otec je v rodnom liste zapísaný odporca.

9. Z vyjadrenia T.. O. I.V. zo dňa 08. 08. 2018 vyplýva, že s navrhovateľkou udržiava pomer od roku 2015.
V septembri v roku 2017 počali s navrhovateľkou dieťa. S navrhovateľkou plánujú spoločnú budúcnosť.
Navrhovateľka žila dočasne v E., avšak v priebehu mesiaca august sa chystá presťahovať s ich dcérou
do C.. Otcovstvo k maloletej plne priznáva.

10. Navrhovateľka pri výsluchu účastníka na pojednávaní uviedla, že návrh na zapretie otcovstva k
maloletej dala z dôvodu, že jej manžel, ktorému svedčí zákonná domnienka otcovstva, nie je biologickým
otcom jej dcéry. Zapretie otcovstva potrebuje k ďalším formálnym vybavovaniam na matrike, kde bude
zapísaný biologický otec dieťaťa T.. O. I. v rodnom liste ako otec maloletej. S manželom uzavreli
manželstva XX. XX. XXXX, s manželom mali problémy už 2 - 3 roky dozadu. Jeho biologické otcovstvo je

vylúčené. V čase počatia dieťaťa s manželom spolu intímne nežili, bývali však v spoločnej domácnosti.
Od januára 2018 už v spoločnej domácnosti nebývajú. V súčasnosti býva v E., avšak ako uviedol jej
partner T.. O. I., v priebehu tohto mesiaca sa chystajú presťahovať aj s dcérou do C., kde majú už
prenajatý byt. Jej partner si je vedomý, že je otcom maloletej. Toto otcovstvo aj formálne priznal pri krste
maloletej.

11. Podľa § 85 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva
do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za
otca manžel matky.

12. Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od
uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné,
možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

13. Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že
otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa
použijú primerane.

14.Podľa§2ods.1Zákonač.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(ďalejlen„CMP“)nakonania

podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

15. Podľa § 151 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

16. Predmetom konania je zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu zo strany matky.

17. Matke, pochopiteľne, zákon tiež priznáva právo zaprieť otcovstvo manžela, pričom začiatok plynutia
trojročnej lehoty na podanie návrhu je daný preukázateľnou objektívnou skutočnosťou, t. j. narodením

dieťaťa. Možno predpokladať, že matka vie, kto je biologickým otcom dieťaťa, a malo by jej záležať
na správnom ustálení statusu dieťaťa, a preto jej nič nebráni, aby včas využila právo zaprieť otcovstvo
svedčiace manželovi.18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že je vylúčené, aby biologickým otcom
maloletého dieťaťa bol odporca. V čase rozhodnom pre počatie maloletého dieťaťa sa navrhovateľka
intímne nestýkala s odporcom, čo vo svojom písomnom podaní aj odporca potvrdil, a teda skutočným

biologickým otcom maloletého dieťaťa je súčasný partner navrhovateľky, ktorý otcovstvo k maloletému
dieťaťu podľa vyjadrenia navrhovateľky priznáva, čo potvrdil aj svojím písomným podaním doručeným
súdu.

19.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiacitovanézákonnéustanoveniasúdnávrhunavrhovateľky

vyhovel, a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto rozsudku, keď určil, že odporca nie
je otcom maloletej narodenej z navrhovateľky, i keď v rodnom liste maloletej bol zapísaný na základe
zákonnej domnienky z titulu manželstva s matkou maloletej.

20. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

21. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

22. Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych

úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

23. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

24. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

25. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku II. rozsudku

rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových
konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania. V danom prípade síce išlo o konanie vo
veciach určenia rodičovstva, pričom navrhovateľka mala vo veci úspech, avšak nemožno spravodlivo
požadovať, aby súd priznal náhradu trov konania navrhovateľke, keď práve navrhovateľka bola osobou,
ktorá začala udržiavať mimomanželskú známosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP); odvolanie
podané navrhovateľkou a procesným opatrovníkom by však bolo právne
neúčinné, nakoľko sa odvolania vzdali vyhlásením do zápisnice po vyhlásení

rozhodnutia.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová
značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolaciedôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu

vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.