Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/304/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7708214909
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7708214909.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr.
Dany Bystrianskej a JUDr. Jozefa Kuruca, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 31 815 138, proti povinnému: H. J., Y.. XX.XX.XXXX, E. N. XXX/
X, N., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom v Bratislave, Záhradnícka

60, pod sp. zn. EX 7127/08, o vymoženie 606,78 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 29.09.2015, č. k. 20Er/572/2008-21, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zastavení exekúcie.

V r a c i a vec súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách exekúcie.

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a rozhodol, že oprávnený je povinný
zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. trovy exekúcie v sume 75,68 Eur v lehote

3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 06.11.2008 vydal
poverenie pre súdneho exekútora na výkon exekúcie pre uspokojenie pohľadávky oprávneného na
základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu vydaný rozhodcom JUDr.
Miroslavom Rácom dňa 03. 06. 2008 sp. zn. SR 04734/08, ktorým bolo povinnému uložené

zaplatiť 606,78 eur s príslušenstvom oprávnenému.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok), § 3, § 4 ods. 1, 2, § 45 ods. 1, 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podľa ust. § 3 ods. 1, § 39, § 52 a nasl. zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a uviedol, že prehodnotil exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský

rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom dňa 03.06.2008 sp. zn. SR 04734/08, ktorým
bolo povinnému uložené zaplatiť 606,78 eur s príslušenstvom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
23.06.2008 a vykonateľnosť dňa 26.06.2008. Na jeho výzvu oprávnený predložil Zmluvu o úvere zo dňa
26.09. 2007 č. 9031742. Povinnému bol poskytnutý úver vo výške 331,94 eur a ako dlžník sa zaviazal
vrátiť veriteľovi sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 321,32 eur. Súčasťou tejto zmluvy bolo aj
splnomocnenie, ktorým oprávnený splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra, aby v mene dlžníka - povinného

spísal notársku zápisnicu ako exekučný titul, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok voči oprávnenému. Táto
osoba bola vybratá oprávneným a bola priamo určená v Zmluve o úvere. Povinný nemal žiadnu možnosťovplyvniť výber tejto osoby. Za tejto situácie je tu podľa súdu prvej inštancie zjavný rozpor záujmov medzi
splnomocnencom,ktorýbolurčenýoprávneným,pretožetentovýbernedávadostatočnúzáruku,žebude
zastupovať oprávnené záujmy povinného. Súd prvej inštancie konštatoval, že túto zmluvu zaradil ako

Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom t.j. právnickou osobou, ktorá má
v predmete svojej činnosti poskytovanie spotrebiteľských úverov a spotrebiteľom t.j. fyzickou osobou.

4. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou, či rozhodcovská zmluva bola uzavretá v
písomnej forme a či teda bola právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a vydať rozhodcovský

rozsudok a v tejto súvislosti je rozhodcovský rozsudok exekučným titulom podľa § 41 Exekučného
poriadku. Pri opätovnom preskúmaní exekučného titulu zistil, že v tejto veci nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, preto spor nemohol prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok
ako je to uvedené v ust. § 4 ods. 2 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Po preštudovaní
Zmluvy o úvere a pripojených všeobecných podmienok poskytnutia úveru, dospel k záveru, že tieto
spôsobujú značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takým je i ustanovenie

vo všeobecných podmienkach pod bodom 17. - Rozhodcovská doložka. Poukázal na to, že právomoc
rozhodcovského súdu sa odvíja od rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 17 VPPU, ktoré však nie
sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán. Zmluva o úvere je obsiahnutá na jedinej strane a končí v
mieste, kde sa nachádzajú podpisy povinného a oprávneného. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru
ako ďalší dokument, teda už nie sú kryté podpisom ani jednej zo zmluvných strán. Preto rozhodcovská

doložka obsiahnutá v bode 17 sa nenachádza v dokumente podpísanom zmluvnými stranami.
Dospel k záveru, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru oprávneným obsahujú podmienky
spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Spotrebiteľovi je
fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá
žalobu na rozhodcovský súd, čo aj urobil. Rozhodcovský doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a

nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému
konaniu. Konštatoval, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez
riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, rozhodcovská doložka obsiahnutá len vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53

ods. 1 a ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2008 a rozhodcovský rozsudok
vydaný v takomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Vzhľadom
na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať
a rozhodcovský rozsudok vydať, pričom táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú
nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom, súd

prvej inštancie v zmysle citovaného právneho ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, zastavil.

5. Súd prvej inštancie o trovách exekúcie rozhodol tak, že požadovanú odmenu súdnemu exekútorovi
vo výške 75,68 eur priznal a úhradou tejto sumy zaviazal oprávneného, lebo exekúcia bola zastavená
z dôvodu neplatného exekučného titulu.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Namietal, že súd prvej inštancie rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, že účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať
pred súdom, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, pretože nebolo vykonané dokazovanie a že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Poukázal na podstatné rozhodnutia európskych súdov, na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky, Ústavného súdu Českej republiky a na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
30.11.2012, sp.zn. 18CoE/641/2011, z ktorých vyplývajú dôvody, ktoré svedčia o opodstatnenosti
odvolacích dôvodov uplatnených v odvolaní oprávneného. Podľa oprávneného súd prvej inštancie
rozhodol nad rámec zverenej právomoci, keď sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ust.
§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie

exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží,
čím prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a
porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii
exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnémurozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo
pre veriteľa. K takémuto konaniu navyše dochádza za situácie, kedy už exekučný súd preskúmal súlad
exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Exekučný súd nie je súdom v

zmysle ust. § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní, nerozhoduje o zrušení rozhodcovského
rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe. Zákonodarca priznal všeobecným súdom právomoc posudzovať zákonnosť
rozhodnutírozhodcovskýchsúdovibavrámcikonaniaozrušenierozhodcovskéhorozsudku.Všeobecný
súd nie je povinný zaoberať sa skúmaním, či rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade

s právnymi predpismi. Podľa jeho názoru musí exekučný súd nakladať s rozhodcovským rozsudkom
rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu a nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom. Oprávnený žiadal, aby súd postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.
prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky.

9. Ďalej namietal, že exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia
rozhodcovského súdu alebo exekučného konania podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní
len na návrh účastníka konania a bez návrhu je možné exekúciu podľa uvedeného ustanovenia
zastaviť len v prípade nedostatkov zistených v rozhodcovskom konaní a nie v samotnom rozsudku
rozhodcovského súdu. K odňatiu možnosti konať pred súdom uviedol, že k nemu došlo tým, že podľa

jeho názoru exekučný súd porušil okrem iného princíp legality, zásadu začatia konania na návrh,
rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania.
Exekučný súd zaobchádzal odlišne s povinným na strane jednej a oprávneným na strane druhej, kedy
povinný mal zabezpečený výkon všetkých práv a oprávnený mal v konaní pred exekučným súdom
výrazne nevýhodné postavenie, a to z dôvodu jeho postavenia ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej

v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Namietal, že oprávnený nemal možnosť reagovať na
akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o
jeho právnom postavení a nemal možnosť ani ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu.
Povinnému však dal nezákonne dodatočnú príležitosť na to, ak bez existencie akýchkoľvek obáv z
reakcie oprávneného, došlo k zmareniu exekúcie. Uviedol, že je voči povinnému v pozícii veriteľa,

ktorému nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnému vymáha. Exekučný súd
vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu
dvojinštančnosti súdneho konania.

10. Ďalej namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci vzhľadom na to, že exekučný súd je v zmysle § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní
oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi a
nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi, ktorá je podľa názoru oprávneného platná.
Dojednanie, ktorým zmluvné strany založili právomoc rozhodcovského súdu nestanovuje, že spory s
dodávateľom budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Účastníkom zmluvy bola daná možnosť

voľby medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, pričom nešlo len o fiktívnu možnosť voľby, ale o
reálnuaskutočnúmožnosťvoľbyrozhodujúcehoorgánu.OprávnenýtiežnesúhlasilsposúdenímZmluvy
o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že oprávnený poskytuje svojim klientom peňažné
prostriedky dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere uzatvorenej podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, pričom v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka na vzťahy vzniknuté zo

zmluvy o úvere sa vždy aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Navyše aj strany zmluvy si v bode
19 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli, že všetky právne vzťahy medzi nimi vzniknuté
sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.

11. Podľa oprávneného Zmluvu o úvere nebolo možné podradiť pod právny režim zákona o

spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že nespĺňa charakter spotrebiteľského úveru vymedzený v ust. § 2
písm. b/ a § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Namietal aj nesprávne posúdenie ohľadom
neprimerane vysokých úrokov z omeškania, pretože povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj
súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. s úrokmi z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň omeškania.
Zdôraznil, že tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, ak poruší zmluvné

podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. Podľa názoru oprávneného dohodnutá
výška úrokov 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je tak v rozpore so zásadou poctivého obchodného
styku, pretože oprávnený poskytuje úver z vlastných zdrojov a nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí
úveru. Ďalej uviedol, že § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka má dispozitívnu povahu, pričom výškaúrokov z omeškania sa upravuje predovšetkým dohodou zmluvných strán. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo 34/2004 zo dňa 21.12.2004, v ktorom súd konštatoval,
že výška úrokov 0,25 % denne z dlžnej sumy nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného

styku. Toto stanovisko je obsiahnuté i v početných ďalších rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR (napr.
sp. zn. 2Obdo 26/2004 zo dňa 22.09.2005, sp. zn. 2Obdo 28/2004 zo dňa 22.09.2005), v ktorých súd
zdôraznil, že nie je možné odvolávať sa zo strany odporcov na dobré mravy, keďže odporca v čase,
keď bol pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka, mal možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere
za podmienok tam uvedených, či je schopný splácať záväzok, ku ktorému sa v danej zmluve o úvere

zaväzuje a musel si byť vedomý následkov v prípade riadneho a včasného neplnenia tohto záväzku, t.j.
aj povinnosti platiť úroky z omeškania v dohodnutej výške. Oprávnený znáša vysoké obchodné riziko a
výška dohodnutých úrokov je primeraná tomuto riziku. V závere oprávnený opätovne zdôraznil, že úrok
z omeškania je sankciou a povinný má vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje
povinnosti riadne a včas splní. Oprávnený ďalej namietal, že súladnosť exekučného titulu so zákonom
bola predmetom skúmania exekučným súdom pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie a súd v

tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, keď udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcie.

12. Na súde prvej inštancie vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného
proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca rozhodol tak, že sa v plnom rozsahu

stotožňuje s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd

odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

14. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní.

15. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané

odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho vo výroku o zastavení exekúcie podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. Odvolací súd sa podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

17. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 04734/08 zo dňa 03.06.2008,

vydaný rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 23.06.2008 a vykonateľnosť dňa 26.06.2008. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného
rozhodcovského rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok
zakladala rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré tvoria
neoddeliteľnú časť Zmluvy o úvere č. 9031742 zo dňa 26.09.2007 uzavretej medzi spoločnosťou

Pohotovosť, s.r.o. a povinným.

18. Oprávnený v podanom odvolaní namietal predovšetkým rozsah preskúmavacej činnosti exekučného
súdu.

19. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.20. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd

nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods.
4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti
uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

21. V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad
všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z
nich udelenie poverenia vylučuje.

22. V posudzovanej veci nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že exekučný súd
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti. Práve citované zákonné ustanovenie v spojení s
ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 dáva exekučnému
súdu oprávnenie rozhodcovský rozsudok preskúmať a prípadne aj zastaviť exekučné konanie začaté na

vymoženie nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento má niektorú z vád uvedených v §
45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať
rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný, a to z hľadísk uvedených v tomto ustanovení.
Exekučný súd je teda nielen oprávnený, ale aj povinný zisťovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo

odporuje dobrým mravom. Uvedené exekučný súd posudzuje skôr, než vydá poverenie súdnemu
exekútorovi na vykonanie exekúcie. Pokiaľ súd prvej inštancie v tomto smere rozhodcovský rozsudok
ako exekučný titul posudzoval, nekonal nad rozsah stanovený zákonom.

23. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal posúdenie právneho vzťahu súdom prvej inštancie medzi

oprávneným a povinným ako vzťahu spotrebiteľského.

24. Odvolací súd z predloženého súdneho spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 26.09.2007
zmluvu o úvere č. 9031742, podľa ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 331,94 eur.

25. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase vzniku zmluvy,
na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

26. Podľa § 3 ods. 1 a 2 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

27. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej

časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku,
ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi, alebo podnikateľskému
subjektu - fyzickej osobe, alebo právnickej osobe. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverové
vzťahy v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo
povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské

zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia
opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia
služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva
predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah
navrhovanej zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo
prijatie, alebo neprijatie návrhu. To znamená, že aj spotrebiteľovi, ktorý uzavrel zmluvu o úvere, bolo

potrebné poskytnúť takú ochranu, ako pri iných spotrebiteľských zmluvách v rozsahu podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka.

29. Z výpisu z obchodného registra o zápise oprávneného vyplýva, že predmetom podnikania
oprávneného v čase uzavretia zmluvy bolo poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Na strane druhej,

povinný je fyzická osoba a z úverovej zmluvy nevyplýva, že by jej bol poskytnutý úver na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania, čím sú splnené podmienky podľa § 3 zákona č. 258/2001
Z.z. preto, aby predmetný úver bolo možné považovať za spotrebiteľský úver. Vzhľadom na uvedené
súd prvej inštancie postupoval správne, keď právny vzťah medzi oprávneným a povinným posúdil ako
právny vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľského úveru. S jeho záverom sa odvolací súd stotožňuje.

30. Oprávnený ďalej namietal posúdenie rozhodcovskej doložky, ktorá zakladala právomoc
rozhodcovského súdu v predmetnej veci konať a vydať rozhodcovský rozsudok, ako neprijateľnej
podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

31. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

32. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 za neprijateľné

podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.

33. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce

v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná.
Aj keď citované ustanovenie bolo do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedené až novelou
účinnou od 01.01.2008, táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej

podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len
demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok
mohlimaťiinépodmienkyspôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán
v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi
značnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľavustanovení

§ 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady
relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona,
na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

34. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase vzniku zmluvy) neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.35. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v bode 17 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru. Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere,
ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené,

a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so
sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov

rozhodcovského súdu,
b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu

podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním
žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu.

36. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

37. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky

k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do

zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3
(§ 4 ods. 1 až 3 zákona o rozhodcovskom konaní).

38. V posudzovanej veci rozhodcovská doložka nie je súčasťou zmluvy, je obsiahnutá len vo

všeobecných podmienkach, ktoré zmluvné strany nepodpísali. Podmienkou platnosti dohody strán o
rozhodcovskej doložke je nielen jej písomná forma, ale tento písomný právny úkon je platný, len ak je
podpísaný konajúcou osobou, v danom prípade, keďže ide o dohodu strán, musí byť podpísaná tak
veriteľom (oprávneným), ako aj dlžníkom (povinným).

39. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo
bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere
bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa §
53 ods. 1 OZ, preto rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným
titulom na vykonanie exekúcie.

40. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že písomná forma rozhodcovskej
doložky v uvedenej veci dodržaná nebola, nakoľko rozhodcovská doložka povinným ako spotrebiteľom
nebola osobitne podpísaná čo spôsobuje absolútnu neplatnosť rozhodcovskej doložky.

41. K námietke odvolateľa týkajúcej sa opätovného preskúmania podmienok exekučného konania
odvolací súd uvádza, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie tomuto bol predložený len exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie. Až v priebehu
exekúcie oprávnený predložil súdu prvej inštancie zmluvu o úvere, nároky z ktorej boli predmetom
rozhodcovského konania. Prihliadať na splnenie podmienok konania je úlohou súdu v každom štádiu

konania, a to aj z úradnej moci.

42. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie v napadnutom výroku o zastavení exekúcie ako
vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.43. Podľa ust. § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto

zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

44. Podľa ust. § 9b ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v konaní podľa tohto
zákona rozhoduje súd uznesením.

45. Podľa ust. § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) platného a účinného
do 30.06.2016 (a teda v čase podania predmetného odvolania) odvolanie nie je prípustné ani proti
uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak.
Osobitným zákonom v danom prípade je zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len Exekučný poriadok).

46. Podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je
vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo
justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie
súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka

alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

47. Podľa ust. § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

48. Podľa ust. § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 1.11.2013, proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

49. Uvedená novela Exekučného poriadku účinná od 1.11.2013 bola uverejnená v Zbierke zákonov SR

pod č. 299/2013 Z.z. V dôsledku tejto novely sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať
odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.

50. Vychádzajúc z prechodných ustanovení, t.j. podľa § 243b Exekučného poriadku exekučné konania
začaté pred 1.11.2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.10.2013, ak odseky 2 a 3

neustanovujú inak.

51. Podľa ust. § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.11.2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do
31.10.2013;toneplatí,akideoodvolaniepodanéprotirozhodnutiuvyššiehosúdnehoúradníka,oktorom

doposiaľ nerozhodol sudca.

52. Z uvedeného vyplýva, že ak odvolanie proti výroku o trovách zastavenej exekúcie (či už podané
do 31.10.2013 alebo po 1.11.2013) smeruje proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom
doposiaľ nerozhodol sudca, vzťahuje sa naň novelizované znenie ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného

poriadku.

53. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci o náhrade trov exekúcie rozhodol vyšší súdny úradník,
ktorého rozhodnutie sa podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. zo zákona podaním odvolania súdneho exekútora
(teda ešte pred nadobudnutím účinnosti CSP) zrušilo, odvolací súd vec vo výroku o trovách zastavenej

exekúcievrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanie,pretožeoodvolanísúdnehoexekútoraprotivýroku
uznesenia o trovách exekúcie má rozhodnúť zákonný sudca súdu prvej inštancie a nie odvolací súd.

54. Oprávnený ďalej navrhol prerušiť exekučné konanie za účelom podania návrhu Ústavnému súdu
Slovenskej republiky na posúdenie súladu ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá

Ústavy Slovenskej republiky podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b/ CSP.55. Podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b/ CSP, súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel
k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá
Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania

56. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak osobitný zákon
neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po
skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. Z uvedeného je
zrejmé, že nemožno exekučné konanie prerušiť tak, ako to žiadal oprávnený, výnimkou z uvedeného je

len prípad, keď osobitný predpis ustanovuje inak, čo nenastalo v predmetnej veci.

57. Odvolací súd nezistil dôvody na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky, keďže
posúdenie súladu ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s Ústavou Slovenskej republiky nebolo v tomto
konaní potrebné. Z tohto dôvodu odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania podľa ust. §
162 ods. 1 písm. b/ CSP zamietol ako nedôvodný.

58. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

59. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v

lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.Dovolacídôvodsavymedzítak,žedovolateľuvedie,včomspočívatátovada(§431ods.1,2
CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 1, 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu
so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor
môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§429 ods.1, 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania(§430CSP).Vdovolanínemožnouplatňovaťnovéprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania (§ 435 CSP).