Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 27, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/362/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616210044
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7616210044.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne : C. O., X.. XX.XX.XXXX,
L. Y. A. XX, zastúpenej JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Radničné
nám. 4, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35
792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Kubániho 16, v konaní o určovacej žalobe a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20.04.2017 č.k. 13C/236/2016 - 42 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdSpišskáNováVes(ďalejlen„súdprvejinštancie“)rozsudkomurčil,žespotrebiteľskýúver
poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.11.2013 uzatvorený
medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je bezúročný a bez poplatkov. Žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 807,60 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol,
že žalobkyňa má nárok na plnú náhradu trov konania. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet
Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok vo výške 99,50 eur a vo výške 48,- eur do troch dní

od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 52, § 53 ods.
1, 2 a 6, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 9 ods. 2 písm. f) a k), § 11 ods. 1
zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníplatnomk18.11.2013vzalzapreukázané,že
zmluvnéstranyuzavrelidňa18.11.2013Zmluvuorevolvingovomúvere,ktorájezmluvouspotrebiteľskou
a spravuje sa ustanoveniami § 52 a nasl. OZ ako aj osobitnými ustanoveniami zákona č. 129/2010

Z.z. Zároveň ide o zmluvu formulárovú, vopred pripravenú žalovaným, ktorý pri uzavretí konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa uzavrela zmluvu ako fyzická osoba.

3. Na základe Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 18.11.2013 mal byť žalobkyni poskytnutý úver
vo výške 1.230,- eur, ktorý sa zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach po 85,04 eur. Celkove tak
žalobkyňa v zmysle zmluvy mala žalovanému uhradiť 2.040,96 eur, teda odplata žalovaného za úver
predstavuje sumu 810,96 eur (2.040,96 eur mínus 1.230 eur). Takto dojednanú odplatu za úver súd

prvej inštancie vyhodnotil ako absolútne neplatnú v zmysle § 39 OZ. Výška dojednanej ročnej úrokovej
sadzby 70,02 % ročne v porovnaní s úrokmi poskytovanými peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy
vo výške 12,93 % je podľa názoru súdu prvej inštancie v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko je
päťnásobne vyššia ako úrok, ktorý za obdobných podmienok banky poskytovali. Pokiaľ teda žalovanýposkytol žalobkyni úver za cenu niekoľkonásobne prevyšujúcu priemernú cenu porovnateľných úverov
poskytovaných bankami, takýto dojednaný úrok z úveru vo výške 70,02 % ročne spôsobil značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov úverovej zmluvy. S takýmto úrokom z úveru vo výške

odporujúcej dobrým mravom zákon spája absolútnu neplatnosť. V tej súvislosti uviedol, že zmluvná
sloboda účastníkov právneho vzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z právom akceptovateľných
hraníc. Na základe týchto úvah súd prvej inštancie vyhodnotil dohodu o odplate za úver za neplatnú
v zmysle § 39 OZ a z toho dôvodu považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov a z toho
dôvodu aj určil, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov.

4. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že v danej Zmluve o revolvingovom úvere absentuje údaj o
termíne konečnej splatnosti úveru a rozpis splátok tak, ako má na mysli § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona
č. 129/2010 Z.z. Termín konečnej splatnosti nie je možné určiť ani z obsahu zmluvy, keďže je v nej
uvedený len počet mesačných splátok. V zmluve nie je uvedená splatnosť prvej splátky, z ktorej podľa
počtu splátok by bolo možné termín konečnej splatnosti úveru určiť. Pokiaľ žalovaný poukázal na to,

že tieto údaje, t.j. termín splatnosti prvej a poslednej splátky úveru sú uvedené v Oznámení veriteľa o
schválení úveru, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, súd prvej inštancie uviedol, že tieto údaje
majú byť v zmysle zákona uvedené priamo v zmluve, nie odkazom na rôzne ďalšie ustanovenia, ktoré sú
navyše uvedené drobným neprehľadným písmom so zložitou terminológiou. Navyše oznámenie veriteľa
oschváleníúveruboložalobkynidoručenéažpopodpísanížiadosti/Zmluvyorevolvingovomúvere, teda

až po uzavretí zmluvného vzťahu. V zmluve absentuje aj údaj o rozpise jednotlivých splátok tak, ako
to vyžaduje zákon. Absencia týchto náležitostí priamo zo zákona má ten následok, že úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

5. Súd prvej inštancie tiež v odôvodnení rozsudku konštatoval, že po vykonanom dokazovaní zistil,

že žalovaný v rozpore so zmluvou poukázal žalobkyni na účet sumu nižšiu, ako bola uvedená v
zmluve. Namiesto sumy 1.230,- eur jej poukázal len sumu 992,40 eur. Podľa vyjadrenia žalovaného
sa tak stalo preto, že žalobkyňa osobitne uzavrela Dohodu o poskytnutí služby a za službu odkladu
splátok tak zaplatila sumu 237,60 eur, o ktorú sumu ponížil výšku úveru vyplývajúceho zo zmluvy.
Tento poplatok teda je povinný spotrebiteľ uhradiť vopred t.j. ešte v čase, kedy nie je zrejmé, či vôbec

počas trvania úverového vzťahu požiadal o odklad splátok. Takéto dojednanie podľa názoru súdu
prvej inštancie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu v
neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky a túto zmluvnú podmienku vyhodnotil ako neprijateľnú, teda
neplatnú.

6. Na základe týchto úvah súd prvej inštancie vyhovel žalobe a určil, že úver je bezúročný a bez
poplatkov.

7. Pokiaľ sa žalobkyňa žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 807,60 eur, súd
prvej inštancie dospel k záveru, že tento nárok žalobkyne je opodstatnený. V konaní nebolo pochýb

o tom, že zo strany žalobkyne došlo k finančnému plneniu vo výške 1.800,- eur formou poukázania
peňažných prostriedkov na účet žalovaného. Nakoľko úver súd prvej inštancie vyhodnotil ako bezúročný
a bez poplatkov, žalobkyňa bola povinná žalovanému vrátiť len výšku skutočne poskytnutého úveru,
teda sumu 992,40 eur. Pokiaľ teda žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 1.800,- eur, v časti o zaplatenie
807,60 eur, súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú a žalovaného zaviazal žalobkyni túto sumu rozsudkom

uhradiť titulom bezdôvodného obohatenia.

8. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 C.s.p. a nakoľko žalobkyňa bola v konaní
plne úspešnou, keďže súd jej návrhu v celom rozsahu vyhovel, zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni
trovy konania v celom rozsahu.

9. Nakoľko žalobkyňa ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojich práv bola zo zákona oslobodená
od platenia súdneho poplatku a súd jej žalobe vyhovel v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.,
zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku tak, ako vyplýva z výroku rozsudku.

10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm.b),d),f)ah)C.s.p.aodvolaciemusúdunavrhol,abyrozsudokzrušilavrátilvecsúduprvejinštancie
na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie, že neskúmal naliehavý právny
záujem žalobkyne na určovacom výroku, pričom ide o procesnú podmienku pre konanie u určovacejžaloby a vzhľadom na výrok II. napadnutého rozsudku je problematické predpokladať, v čom by vlastne
mal tkvieť naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení. Súd prvej inštancie dospel k
nesprávnemu záveru o absencii náležitostí zmluvy týkajúcich sa uvádzania počtu výšky a termínov

splátok a výklad podaný súdom odporuje § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. a to aj s poukazom na rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ vo veci Pfeiffer (C-397/01 až C-403/01). Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru,
že úroková sadzba úveru dojednaná v zmluve je v rozpore s dobrými mravmi, jeho závery nemožno
považovať za správne. Zmluva bola uzavretá dňa 18.11.2013, preto sa riadi ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo do Občianskeho

zákonníka zavedené až zákonom č. 102/2014 Z.z. účinným od 01.04.2015. Pre určenie, aká výška
úrokov je prípustná je rozhodujúce ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ku dňu
18.11.2013 platilo, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných

prostriedkov a lehotu splatnosti. V nadväznosti na túto argumentáciu neobstojí ani druhý výrok rozsudku
o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Aj záver súdu o výške bezdôvodného
obohatenia je predčasný, keďže z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške
1.230,- eur a nie vo výške 992,40 eur.

11. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Uplatnila náhradu
trov odvolacieho konania. Stotožnila sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Poukázala na to, že výklad vnútroštátneho práva poskytujú vnútroštátne súdy. Sporná zmluva obsahuje
viaceré nedostatky, na ktoré poukázal súd prvej inštancie - ako termín konečnej splatnosti úveru, výšku
úrokovej sadzby, čo sú ďalšie dôvody pre vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spornej úverovej

zmluvy.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel

k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

13. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p.,
potvrdil.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.06.2018 o 9.55 hodine, v
pojednávacej miestnosti č. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 21.06.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
3 C.s.p.

15. Žalovaný namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p. teda, že súd
prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie

skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok potvrdil.

18. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a

na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

19. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané
žalovaným v odvolaní. Žalovaný pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvejinštancie a s ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci. Odvolacie námietky
preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku.

20. Súd prvej inštancie založil svoj záver o tom, že danú zmluvu o úvere je potrebné považovať za
bezúročnú na zistení, že dohodnuté úroky sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi, čo zakladá neplatnosť
dohody o úrokoch medzi stranami sporu.

21. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o

spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe, alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

22. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka).

23. Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

24. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že výška dojednaného zmluvného

úroku 70,02 % ročne, ktorý uplatňoval žalovaný voči žalobkyni, nepochybne odporuje zákonu a dobrým
mravom.

25. V prejednávanej veci je nesporné, že právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, zamerané

na ochranu práv spotrebiteľov. Uvedenú právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku a ktorú
aplikoval aj súd prvej inštancie, bolo preto potrebné použiť aj v prejednávanej veci. Na tomto závere
nič nemení ani tá skutočnosť, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy ešte nebola účinná novela
Občianskeho zákonníka zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z.

26. Výška úrokov závisí od dohody účastníkov zmluvy o úvere a nepodlieha žiadnemu obmedzeniu.
Neprimeranou, odporujúcou dobrým mravom je však taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe jej dojednania obvyklú, najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným
bankami pri poskytnutí úveru. Výška úroku z úveru 70,02 % ročne je aj podľa názoru odvolacieho súdu
v rozpore so zákonom a prieči sa dobrým mravom. Ust. § 39 OZ je totiž aplikovateľné aj na zmluvu

uzavretú medzi účastníkmi konania, preto dojednanie o zmluvných úrokoch je absolútne neplatné a na
takéto dojednanie nie je možné prihliadať z dôvodov bližšie uvedených v napadnutom rozsudku.

27. Odvolaciu námietku žalovaného, že v prejednávanej veci pre účely posúdenia primeranosti odplaty
za poskytnutie spotrebiteľského úveru súd nepostupoval v zmysle zákona nemožno považovať za

opodstatnenú. Súd prvej inštancie totiž v danej veci skúmal primeranosť dojednaného úroku, nie tzv.
odplatu.

28. Odvolací súd sa zhoduje aj s názorom súdu prvej inštancie, že z dôvodu absencie údaja o termíne
konečnej splatnosti úveru vyplývajúceho z § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné daný

úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ide totiž o takú náležitosť úverovej zmluvy, s ktorou zákon
spája ten dôsledok, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z.).

29. Odvolací súd považuje za nesprávny názor súdu prvej inštancie, ktorý skutočnosť, že v zmluve nie sú

uvedené jednotlivé zložky splátky vyhodnotil ako v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010
Z.z. Z tohto ust. nevyplýva, aby v zmluve bol uvedený presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda
rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Nie je preto potrebné, aby
zmluva obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.04.2018 sp.zn. 3Cdo/56/2018). Tento nesprávny názor súdu

prvej inštancie však nemôže ovplyvniť rozhodnutie vo veci, nakoľko tak ako vyplýva z vyššie uvedeného,
správne súd prvej inštancie uzavrel, že zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov
z iných dôvodov.30. Neobstojí ani námietka žalovaného o tom, že žalobkyni bola na základe predmetnej zmluvy
poskytnutá suma 1.230,- eur a nie suma 992,40 eur. Súd prvej inštancie sa touto otázkou zaoberal a
vyhodnotil, že pokiaľ žalovaný navýšil sumu úveru o sumu 237,60 eur titulom úhrady za poskytnutie

služby a za službu odkladu splátok, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú súd prvej inštancie
vyhodnotil ako neplatnú. Odvolací súd považuje tieto úvahy súdu prvej inštancie za správne z dôvodov
uvedených v napadnutom rozsudku.

31. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu

807,60 eur z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje.

32. Na základe vyššie uvedených úvah odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania
a povinnosti žalovaného uhradiť súdny poplatok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

C.s.p. V odvolacom konaní bola žalobkyňa plne úspešnou, preto súd zaviazal neúspešného žalovaného
nahradiť trovy odvolacieho konania žalobkyni v celom rozsahu.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).