Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/114/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216216324
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216216324.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831
154, so sídlom 811 07 Bratislava, Mýtna 48, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava,
Mýtna 48, proti žalovanému: F. Z., nar. X.X.XXXX, hlásený trvalý pobyt F., o zaplatenie 1010,34 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 31. októbra 2017,

č. k. 6Csp/121/2016-44, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov konania z r u š u
j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“ rozsudkom zo dňa 31.10.2017, č. k. 6Csp/121/2016-44 uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi 874,93 eura ako aj úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 874,93
eura za čas od 25.10.2013 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 10 eur, ktoré splátky sú
splatné 28. dňa toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok počnúc 40. dňom po právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo aj len jednej splátky má za následok splatnosť celého
plnenia. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na Chartu základných práv Európskej únie, zmluvu o
fungovaní EÚ, smernicu 93/13/EHS, zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zák. č. 129/2010 Z.z., a
§ 255 ods. 2, zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3.1. V odôvodnení rozsudku uviedol, že uplatnený nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a tak súd bol
povinný predovšetkým zisťovať, či táto zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010

Z.z. a ak nie, aký právny následok má prípadná takáto absencia náležitosti zmluvy. Vzhľadom na obsah
predmetnej úverovej zmluvy súd konštatoval, že v nej nie je uvedená zákonom stanovená obligatórna
podstatná náležitosť úverovej zmluvy a to náležitosť podľa §-u 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Táto náležitosť spotrebiteľskej zmluvy je dôležitá z pohľadu
ochrany spotrebiteľa preto, aby ten vedel aká suma z jeho splátky sa započíta na istinu a aká na
úroky prípadne poplatku a tak aby mohol priebežne pri splácaní svojho dlhu sledovať ako sa znižuje

istina jeho dlhu. Zmluva sa síce považuje za platnú, avšak s prihliadnutím na ust. §-u 11 ods. l písm.
b) úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver o právnom následku absencie tejto
náležitosti zmluvy podľa názoru súdu nie je v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora (tretia komora)
z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu to potom znamená,
že žalovaný je povinný veriteľovi zaplatiť iba tú sumu, ktorú od neho dostal. Žalovaný na základe
predmetnej zmluvy od veriteľa dostal 988 eur (a nie sumu 1017,2 eura, ako to uviedol žalobca v žalobe)

a podľa listinných dôkazov predložených žalobcom, žalovaný doteraz zaplatil sumu 113,07 eura. Z vyše
uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný doteraz žalobcovi nevrátil celú úverovú istinu, a tak učiníiba ak žalobcovi zaplatí sumu 874,93 eura. Súd preto žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť 874,93
eura. Úroky z omeškania súd žalobcovi priznal v súlade s ust. §-u 517 ods. 2 OZ vo výške stanovenej
v nariadení vlády SR č. 87/1995 Z.z. a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti celého dlhu, teda odo

dňa 25.10.2013. Súd vychádzajúc z ust. §-u 232 CSP, žalovanému povolil túto sumu žalobcovi zaplatiť
v mesačných splátkach po 10 eur.

3.2. O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 255 ods. 2 CSP, keď pri čiastočnom úspechu oboch strán
sporu vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

4. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby ho v napadnutej časti zmenil. Namietal, že súd prvej inštancie v
napadnutom výroku postupoval v rozpore s § 255 CSP, keď základným princípom pri rozhodovaní súdu
o trovách konania je úspech strany v spore a žalobca mal úspech vo výške 73,20%.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a

c/CSPvspojenís§391ods.1CSPjepotrebnézrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

8. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd
posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne,
avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

10. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia,
pričom štruktúra odôvodnenia súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP. Výkladom
tohto ustanovenia treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen
úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho

nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery
zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné
súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené. Právo (účastníka)
a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti
služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia).

Účelom odôvodnenia rozhodnutia je totiž preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a
neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery,
ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti
postupu súdu pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné. V opačnom
prípade sa účastníkovi odníma možnosť konať pred súdom pre porušenie procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní, a teda i porušuje právo na spravodlivé súdne
konanie.11. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

12. Podľa Čl. 2 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí
byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

13. Podľa Čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,

s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

14. Podľa Čl. 3 ods. 2 CSP, výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách
jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu

podľa odseku 1.

15. Pomer úspechu (miera úspechu) je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Ak mala strana
plný úspech v spore, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Ak žiadna zo strán nemala v spore plný
úspech, má každá z nich úspech čiastočný, t. j. každá zo strán sporu (žalobca aj žalovaný) je sčasti

úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala strana úspech v spore len čiastočný, potom sa náhrada trov
pomerne rozdelí. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť
prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte
suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. Vzhľadom na absenciu
ustanovenia obdobného § 143 ods. 3 OSP môže ísť pri prevažnom úspechu aj o neúspech v pomerne

nepatrnej časti. Ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa spravidla neprizná
žiadnej zo strán sporu. Na rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania má teda zásadný vplyv
pomer úspechu konkrétnej sporovej strany voči protistrane. Pomer rozdelenia náhrady trov konania
zodpovedá pomeru víťazstva strany vo veci samej, zníženého o pomernú časť jej neúspechu. Pomer
úspechu treba určiť vždy, ak má byť náhrada trov rozdelená, pričom sa určuje k celému predmetu

konania (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 928 s.).

16. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávnym
výkladom ust. § 255 ods. 2 CSP dospel k nesprávnym záverom a aplikácii zákona. V prvom rade je

treba povedať, že hoci hypotéza právnej normy ust. v § 255 ods. 2 CSP umožňuje súdu nepriznať trovy
konania pri čiastočnom úspechu strán v konaní, nemožno prehliadnuť, že uvedené ustanovenie nedáva
možnosť neodôvodneného výberu pri čiastočnom úspechu strany v konaní pokiaľ ide o náhradu trov
konania. V zásade platí v sporovom konaní pravidlo úspechu, ktorý môže byť aj čiastočný. V prípade
čiastočného úspechu si v rámci spravodlivého prístupu „zasluhuje“ náhradu trov konania úspešnejšia

strana konania. Ide tak o jasný dôsledok čiastočného úspechu, ktorý je upravený zákonom v prvej časti
ust. § 255 ods. 2 CSP. V prípade ak sa hodnota úspechu a neúspechu v konaní budú navzájom blížiť,
je namieste použiť ust. § 255 ods. 2 CSP (v závere).

17. Odvolací súd pristúpil k potrebe zrušiť napadnutý výrok o trovách konania primárne z dôvodu jeho

nepreskúmateľnosti, pretože ak by aj podľa názoru súdu prvej inštancie existoval dôvod pre nepriznanie
nároku na náhradu trov konania žiadnej strane podľa § 255 ods. 2 CSP (v odvolaní tvrdenom 73,20%-
nom úspechu žalobcu) potom tento názor a argumentácia neboli v odôvodnení rozhodnutia vôbec
vyslovené.

18. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§
391 ods. 1 CSP).

19. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom odvolacieho

súdu (§ 391 ods. 2 CSP) pri konštatovaní, že pri tak vysokom úspechu, ktorý prezentoval žalobca v
odvolaní nie je na mieste aplikovať ust. § 255 ods. 2 CSP v závere, ale je potrebné priznať pomerný
úspech a náhradu trov konania podľa prvej časti ust. § 255 ods. 2 CSP. V prípade naplnenia dôvodovhodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP je na mieste nepriznať náhradu trov konania. Existenciu
týchto dôvodov odvolací súd nekonštatuje, pretože ich neskúmal.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).